Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25CoE-250-2014.pdf
PDF · 84.6 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/250/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti povinnému: B. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., T. A. XX/XX, o vymoženie 2.000,41 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 26. 09. 2011 č. k. 7Er/971/2011-8, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Novom Meste nad Váhom, Lipová 7, zo dňa 12. 08. 2011, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 2.000,41 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadenom Slovak arbitration court, s.r.o. zo dňa 10. 03. 2010 sp. zn. 14/03/10. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným, založený zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 30. 11. 2007, posúdil ako spotrebiteľský úver podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v spojitosti s ust. § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a aplikoval naň ust. § 52 ods. 1-3, § 53 ods. 1-4 a § 39 Občianskeho zákonníka, ako i smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že povinnému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 995,82 eura, pričom povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému sumu 995,82 eura, a to v 24 mesačných splátkach po 72,79 eura, pričom nominálna hodnota úveru vrátane celkovej sumy splátok úveru vrátane úrokov predstavovala sumu 1.747,06 eura. Poukázal na článok 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 18. 2. tejto zmluvy, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov však bolo ponechané výlučne na uvážení oprávneného. Okrem toho, v prípade, ak by sa prípadne spory riešili na základe vôle oprávneného v rozhodcovskom konaní, zmluvné strany sa dohodli i na tom, ktorí z rozhodcov bude viesť toto rozhodcovské konanie. Opierajúc sa o ust. § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len Exekučný poriadok ), preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi je neprijateľnou zmluvnou podmienkou s poukazom na skutočnosť, že táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.
Naviac si rozhodcovskú doložku spotrebiteľ osobitne nevyjednal, pričom ani nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Zdôraznil, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Svoj záver argumentačne oprel o rozsiahlu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Uzavrel, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, a tým predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie. V intenciách ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní preto žiadosť súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní sa rozsah preskumávacej činnosti exekučného súdu vzťahuje výlučne len na plnenie vyplývajúce z exekučného titulu, a nie na právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues Noguiera bod 37, 40 a 47. Exekučný súd podľa jeho názoru konal nielen bez zákonnej opory, ale i v hrubom rozpore s právom Európskej únie, z ktorého v obsahu odôvodnenia vyvodzuje svoju právomoc, keď v konaní mal rozhodovať ako exekučný súd, t. j. vychádzať z povahy konania, ktorá mu rozsah právomoci jednoznačne určuje v § 44 Exekučného poriadku. Rozhodcovskú doložku považoval v súlade s Prílohou č. 1 k smernici Rady č. 93/13/EHS písm. q), ktoré pojednáva len o podmienke zmluvy, a nie o rozhodcovskej doložke. Takéto dojednanie tak podľa jeho názoru plne rešpektuje občianske súdne konanie a v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. V tejto súvislosti poukázal na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že z formulácie čl. 18 ods. 18.1 zmluvy jednoznačne vyplýva, že rozhodcovské konanie je len alternatívne, t.j. umožňujúce spotrebiteľovi vybrať si buď konanie pred všeobecným alebo rozhodcovským súdom. Záverom namietol i tvrdenie súdu prvého stupňa o nedostatočnej bdelosti spotrebiteľa, nakoľko je založené len domnienke bez konkretizácie konkrétneho skutkového základu, z ktorého takéto tvrdenie vyvodil. Z vyššie uvedených dôvodov preto rozhodcovskú doložku nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( § 10 ods. 1 OSP ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvého stupňa dňa 17. 08. 2011. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od povinného vymoženia sumy 2.000,41 eura spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.000,41 eura od 26. 06. 2009 do zaplatenia, trov konania vo výške 49,79 eura, kolkovej známky v sume 16,50 eura a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o. zo dňa 10. 03. 2010 sp. zn. 14/03/10, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26. 03. 2010 a vykonateľnosť dňa 30. 03. 2010. Súčasťou spisu je i zmluva o revolvingovom úvere č. 8400003073, uzatvorená účastníkmi tohto konania dňa 30. 11. 2007 a zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených ( § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku ).
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh ( § 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZRK ).
V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o revolvingovom úvere č. 8400003073, uzatvorená účastníkmi konania dňa 30. 11. 2007, ktorej predmetom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov povinnému vo forme úveru. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.
Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011 najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky ( v spotrebiteľskej veci ) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 03. 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01. 2012 sp. zn. 2 Cdo 5/2012).
Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa 30. 11. 2007 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č. 8400003073, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i zmluvné dojednania zmluvy. Podľa bodu 18 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, sa účastníci zmluvy dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní. Podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 18.2 tejto zmluvy, výber jednej z alternatív riešenia sporov tejto zmluvy spočíva na žalobcovi. Podľa bodu 18.2.1. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z rozhodcov vymenovaných v zmluvných dojednaniach. I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto namieste obavy, že povinný si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázal náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemal iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Naviac už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané, nielenže sťažuje spotrebiteľovi riadne oboznámenie sa s obsahom, ale dokonca ho od toho odradzuje, keďže ide o ťažko čitateľný text pre minimálnu veľkosť písma a husté riadkovanie. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.