Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/169/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci navrhovateľa: AX MERLIN, s.r.o., so sídlom Dlhé Lúky 4, Hrnčiarovce na Parnou, IČO: 36 533 033, zastúpeného advokátom: Mgr. Oldřich Vdoleček, so sídlom Za uličkou 260/22, 962 61 Babiná (predtým OV Legal, s.r.o. "v likvidácii", ČO: 36 858 706), proti odporcom: 1. Ing. R. W., nar. X.X.XXXX, bytom A. XX, W., 2. Ing. G. W., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, W., obaja odporcovia zastúpení advokátskou kanceláriou: Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, spol. s r.o., so sídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava, IČO: 36 851 710, substitučne zastúpená advokátskou kanceláriou MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom Zámocké schody 2/ A, Bratislava, IČO: 36 861 545; odporkyňa 2 zároveň zastúpená advokátskou kanceláriou: LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Námestie Andreja Hlinku 1, Žilina, IČO: 47 253 096, o zaplatenie 1.975,04 eura s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

Odporcovia 1 a 2 s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 1.975,04 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 1.975,04 eura od 29.11.2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovia 1 a 2 s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcich z iných trov konania v sume 237 eur a trov právneho zastúpenia v sume 1.128,65 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.5.2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd odporcov 1 a 2 zaviazal zaplatiť mu sumu 1.975,04 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% z uvedenej sumy za každý deň omeškania od 29.11.2008 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania. Uviedol, že účastníci uzatvorili dňa 1.7.2005 Zmluvu o dielo č. 023 na základe ktorej navrhovateľ pre odporcov zhotovil dielo spočívajúce vo výstavbe inžinierskych sietí k pozemkom vo vlastníctve odporcov a odporcovia mali povinnosť uhradiť cenu za zhotovenie diela v celkovej výške 500.000 Sk, t. j. 16.596,96 eura plus DPH. Odporcovia však neuhradili poslednú splátku ceny diela vo výške 59.500 Sk, t. j. 1.975,04 eura vrátane DPH. Navrhovateľ zaslal odporcom faktúru na túto poslednú splátku vystavenú dňa 7.11.2008 a splatnú dňa 28.11.2008. Odporcovia však poslednú splátku ceny diela napriek zaslanej predsporovej výzve neuhradili. Úrok z omeškania bol v Zmluve dohodnutý vo výške 0.05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, t. j. počínajúc 29.11.2008. Napriek tomu, že navrhovateľ zhotovil dielo v zmysle zmluvy a toto dielo je odporcom plne k dispozícii, odporcovia ani po márnom uplynutí lehoty splatnosti faktúry faktúrovanú čiastku neuhradili.

Súd návrhu navrhovateľa vyhovel v plnom rozsahu vydaním platobného rozkazu č. k. -15 zo dňa 3.6.2010, voči ktorému však odporcovia 1 a 2 podali včas odpor s odôvodnením

vo veci samej, čím došlo v súlade s ustanovením k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu.

Odporcovia s návrhom navrhovateľa nesúhlasili, uviedli, že navrhovateľom uplatňovaná pohľadávka voči odporcom zanikla, pretože bola započítaná formou jednostranného zápočtu, ktorým došlo k zápočtu pohľadávky odporcov voči navrhovateľovi vyplývajúcej jednak 1. z nároku na vyplatenie časti doteraz nevyplatenej kúpnej ceny (podiel 1/57), ktorú navrhovateľ získal od jednotlivých spoločností spravujúcich inžinierske siete za predaj inžinierskych sietí, ktoré boli predmetom Zmluvy vo výške 2.620 eur plus príslušenstvo - t.j. čiastky odhadovanej odporcom na základe ústnej informácie poskytnutej navrhovateľom - a jednak 2. z nároku na zaplatenie poplatku z omeškania za oneskorené odovzdanie diela v zmysle čl. VI ods. 7 Zmluvy o dielo vo výške 0,05 % z ceny diela resp. časti diela denne (30.9.2006 - 2.10.2008), t.j. 7.238,50 eur plus príslušenstvo, proti žalovanej pohľadávke navrhovateľa voči odporcom vo výške 1.975 eur s príslušenstvom.

Súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. -186, ktorým návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol z dôvodu, že záväzok odporcov voči navrhovateľovi zanikol započítaním ich vzájomných pohľadávok.

Tento rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. -223 zo dňa 27.11.2012 a vec bola súdu vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k záveru, že z obsahu započítacieho prejavu vyplýva, že tento bol zaslaný elektronickou poštou T. F. z advokátskej kancelárie Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, spol. s r.o. dňa 25.6.2010 konateľovi spoločnosti AX MERLIN s.r.o., nemožno dovodiť, že došlo k takému úkonu zo strany odporcov, s ktorým možno spájať účinné započítanie vzájomných pohľadávok voči navrhovateľovi. V konaní nebolo jednoznačne preukázané, že označení účastníci vykonali právny úkon, s ktorým sa má započítanie spájať. Započítací úkon musí obsahovať také údaje, z ktorých je možné bez akýchkoľvek pochybností dovodiť, ktorá osoba započítací prejav vyhotovuje, k akej pohľadávke sa tento prejav má vzťahovať a v akej výške k započítaniu dochádza. Predložený list advokátskej kancelárie Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, spol. s r.o., je úkon, ku ktorému nie je pripojený podpis konajúcej osoby, keďže je to úkon vyhotovený elektronicky bez pripojenia zaručeného elektronického podpisu. Nie sú v tomto texte nijako označení odporcovia a ani presne identifikovaná pohľadávka, ktorá má byť predmetom započítania. Pokiaľ by malo ísť o písomný právny úkon zo dňa 25.6.2010, v tomto prípade absentuje jeho základná náležitosť, a to je podpis konajúcej osoby v zmysle ust. . Zmätočnosť tohto úkonu sa prejavuje aj v tom, že nie je zrejmé, ktorá z dvoch uplatnených pohľadávok odporcov má byť započítaná na pohľadávku navrhovateľa. V započítacom prejave sa započítava pohľadávka vo výške 2.620,- eur s príslušenstvom a pohľadávka vo výške 7.238,50 eura s príslušenstvom na pohľadávku, ktorá samotná je vo výške nižšej ako ktorákoľvek z dvoch uplatnených pohľadávok. Minimálne táto skutočnosť spôsobuje neurčitosť započítania, keďže nie je zjavné, ktorú z dvoch uplatnených pohľadávok je potrebné ponížiť o navrhovateľovu pohľadávku. V súvislosti s dohodou účastníkov o aplikácii poplatku z omeškania pre prípad omeškania navrhovateľa s odovzdaním diela odvolací súd poukázal na to, že zmluvná pokuta je špecifický inštitút, ktorý vyžaduje dohodu v písomnej forme, z ktorej musí vyplývať výška dojednanej zmluvnej pokuty, prípadne musí byť určený spôsob jej vyčíslenia a platnosť tohto dojednania je podmienená preskúmavaniu jej určitosti a zrozumiteľnosti podľa ust. a nasl. . Zo zmluvy o dielo vyplýva, že účastníci si pre prípad oneskorenia sa s dokončením diela dojednali poplatok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dohodnutej ceny diela, resp. časti diela. Takto dojednanú sankciu nazvali poplatkom z omeškania, pričom v konaní nebola preukázaná nezhoda medzi navonok prejavenou vôľou zmluvných strán uzavrieť dohodu o poplatku z omeškania a ich vnútornou vôľou. Obsah dohody účastníkov smeroval k právnej kvalifikácii nároku podľa . Dojednanie určitej sankcie tým spôsobom, že má byť určitá suma vyčíslená percentuálnym podielom z inej sumy, je podmienený tým, že musí byť základ takejto sumy dojednaný jednoznačným spôsobom. V zmluve uvedený výpočet percentuálneho podielu 0,05% denne „z dohodnutej ceny diela, resp. časti diela“ nie je jednoznačným dojednaním o spôsobe určenia akejkoľvek sankcie, keďže nie je zjavné, či má byť predmetná sankcia vyčíslená z celej ceny diela alebo len z jej časti. Takéto pochybnosti o spôsobe určenia, či už poplatku z omeškania, alebo inej sankcie, vedú k záveru, že táto časť zmluvy o dielo je neplatnou z dôvodu neurčitosti, a teda rozporu s ust. .

Súd vo veci druhýkrát rozhodol rozsudkom č. k. -247 zo dňa 13.3.2013, ktorým odporcov 1 a 2 zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.975,04 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania od 29.11.2008 do zaplatenia ako aj k náhrade trov konania.

Tento rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. -280 zo dňa 27.3.2014 a vec bola súdu vrátená na ďalšie konanie, keď odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s ustanoveniami a a nevysporiadal sa s dôkazom, ktorý predložili odporcovia v súvislosti s nimi tvrdeným započítaním zo dňa 7.2.2013.

Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 28.11.2014 prítomným účastníkom, súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania v znení: „Odporcovia sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.975,04 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 1.975,04 eura od 29.11.2008 až do zaplatenia ako aj trovy konania.“

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcov 1 a 2, prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom svedkyne G. R., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o dielo č. 023 zo dňa 1.7.2005, faktúrou navrhovateľa č. 421831728 zo dňa 7.11.2008, Započítaním vzájomných pohľadávok zo dňa 25.6.2010, zmluvou č. 5818950 o dodávke vody z verejného vodovodu do domácnosti a odvádzaní odpadových vôd, vrátane vôd z atmosferických zrážok, verejnou kanalizáciou z domácností, kolaudačným rozhodnutím č. OSaŽP/34505-88371/08/ Kč zo dňa 29.12.2008, Zmluvou o pripojení odberného zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. č. 120018953 zo dňa 7.8.2006, Žiadosťou o pripojenie odberného plynového zariadenia budúceho odberateľa plynu kategórie „domácnosť“ k distribučnej sieti zo dňa 4.5.2006 a vyjadrením k žiadosti, Zmluvou o pripojení č.7046040506 so Slovenským plynárenským priemyslom a.s. zo dňa 17.5.2006 a Dodatkom č. 1, ďalej kúpnou zmluvou zo dňa 27.3.2007, kolaudačným rozhodnutím zn. OŽP-28105/2006-82590/2006/Kch zo dňa 4.12.2006, kúpnou zmluvou č. zo dňa 3.9.2008, kolaudačným rozhodnutím č. OSaŽP/22091-5858/2008/ Kch zo dňa 29.1.2008, darovacou zmluvou zo dňa 23.8.2007, rozhodnutím č. G 2006/02612/ŠVS/Ba zo dňa 20.12.2006, rozhodnutím č. G 2007/02483/ŠVS/Ba zo dňa 19.10.2007, kúpnou zmluvou zo dňa 11.9.2008, kolaudačným rozhodnutím č. OSaŽP/21831-68520/08/ Kch zo dňa 17.9.2008, rozhodnutím č. OSaŽP-27752/2007 53441/2007/Kch zo dňa 6.7.2007, krycím listom rozpočtu s prílohami (predpokladané náklady, skutočné náklady); územným rozhodnutím č. OŽP-92/2005-484/2005/Kch zo dňa 17.2.2005, stavebným povolením č. OŽP-8315/2005 - 64297/2005/ Kch zo dňa 14.9.2005, rozhodnutím č. G 2009/01372/ŠVS/Ba zo dňa 18.8.2005, listom odporcov - započítaním zo dňa 7.2.2013, ako aj s ostatnými listinnými dokladmi a obsahom celého spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ predložil v konaní listinné doklady, ku ktorým uviedol, že:

1. na základe kúpnej zmluvy č. 11/2007/RCS uzatvorenej medzi navrhovateľom a SPP - distribúcia, a.s. došlo za cenu 2.136.350 Sk, t.j. 70.913,83 eura k prevodu vlastníctva k plynárenskému zariadeniu, ktoré bolo vybudované z za účelom realizácie predmetného diela, t.j. prípojok na jednotlivé inžinierske siete, a to v mene a na účet navrhovateľa, ktorý bol aj príjemcom kúpnej ceny, pričom výška takejto kúpnej ceny predstavovala časť z celkových nákladov na vybudovanie plynárenského zariadenia;

2. kolaudačné rozhodnutie OŽP-28105/2006-82590/2006/Kch zo dňa 4.12.2006 bolo vydané pre užívanie SO 08 STL plynovod + prípojky plynu;

3. kúpnou zmluvou č. uzatvorenou medzi navrhovateľom a ZSE Distribúcia, a.s., došlo za cenu 1.820.000 Sk, t.j. 60.412,93 eura k prevodu vlastníctva k NN káblovým rozvodom, skrini SR 5.2 a VN káblu, ktoré boli vybudované za účelom realizácie predmetného diela t.j. prípojok na jednotlivé inžinierske siete. Táto kúpna zmluva bola uzatvorená v mene a na účet navrhovateľa, ktorý bol aj príjemcom kúpnej ceny, pričom výška takejto kúpnej ceny predstavovala časť z celkových nákladov na vybudovanie predmetného zariadenia;

4. kolaudačné rozhodnutie OSaŽP/22091-5858/2008/Kch zo dňa 29.1.2008 bolo vydané pre užívanie SO 04 Káblové rozvody NN, SO 05 Verejné osvetlenie. Ako vyplýva priamo textu tohto kolaudačného rozhodnutia, istý časový posun kolaudácie oproti pôvodným predstavám bol spôsobený zmenou iniciovanou ZSE Distribúciou oproti pôvodnej projektovej dokumentácii kde miesto zriadenia novej VN trafostanice a prípojky sa uprednostnilo využitie existujúceho miesta pripojenia na VN. Napriek tejto zmene mali počas prechodného obdobia dotknutí klienti prístup k elektrickej sieti;

5. darovacou zmluvou č. 53/2007 uzatvorenou medzi navrhovateľom a Trnavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s., navrhovateľ daroval „vodné dielo“, t.j. vodovod, ktoré bolo vybudované za účelom realizácie predmetného diela, táto darovacia zmluva bola uzatvorená v mene a na účet navrhovateľa;

6. kolaudačné rozhodnutie G 2006/02612/ŠVS/ Ba zo dňa 20.12.2006 bolo vydané ohľadom užívania SO 12 Kanalizácia, SO 03 Vodovod, ako vyplýva priamo z textu tohto kolaudačného rozhodnutia, SO 03 vodovod bol riadne skolaudovaný a uvedený do prevádzky. SO 02 kanalizácia - navrhovateľ si riadne splnil povinnosť vybudovať túto časť diela, nemožnosť pripojenia na verejnú kanalizáciu bola spôsobená nečinnosťou tretích strán;

7. kolaudačné rozhodnutie G 2007/02483/ŠVS/ Ba zo dňa 19.10.2007 bolo vydané ohľadom užívania SO 02 kanalizácia potom, čo navrhovateľ nemohol riadne skolaudovať kanalizáciu z dôvodu nemožnosti pripojenia na vyústenie do verejnej kanalizácie, hľadal iné riešenia situácie, čo sa mu podarilo a dočasne napojil kanalizáciu na iný bod napojenia. Následne vydal príslušný úrad toto povolenie na dočasné užívanie kanalizácie až kým ju nebude možné trvalo pripojiť na plánované napojenie na verejnú kanalizáciu. Navrhovateľ musel zabezpečiť v zmysle zákona o verejných vodovodoch verejných kanalizáciách, aby prevádzku predmetnej stavby po jej skolaudovaní zabezpečil licencovaný subjekt, t.j. Trnavská vodárenská spoločnosť, z čoho vyplýva objektívna nemožnosť prevedenia tejto časti diela na klientov;

8. kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi navrhovateľom a Mestom Trnava došlo za cenu 4 Sk, t. j. 0,13 eura k prevodu vlastníctva k verejnému osvetleniu a ceste a pozemkom, na ktorých sa cesta nachádza, ktorá bola vybudovaná za účelom realizácie predmetného diela, t.j. prípojok na jednotlivé inžinierske siete a prístup k cestnej komunikácii. Táto kúpna zmluva bola uzatvorená v mene a na účet navrhovateľa, ktorý bol aj príjemcom kúpnej ceny;

9. kolaudačné rozhodnutie OSaŽP/21831-68520/08/Kch zo dňa 17.9.2008 bolo vydané ohľadom užívania SO 01 pozemné komunikácie. Ako vyplýva z textu tohto kolaudačného rozhodnutia, navrhovateľ nemal inú možnosť, ako previesť vlastníctvo k predmetnej ceste na mesto Trnava, keďže mesto Trnava zahrnulo túto cestu do svojho širšieho konceptu budovania cestných komunikácií, a preto prerušilo prebiehajúce kolaudačné konanie do momentu, kým nedošlo k podpísaniu kúpnej zmluvy, na základe ktorej mesto Trnava nadobudlo do svojho vlastníctva predmetnú cestu. Je zrejmé, že navrhovateľ nemohol skolaudovať predmetnú cestu bez toho, aby ju nepreviedol na mesto. Istý časový posun kolaudácie oproti pôvodným predstavám bol spôsobený Mestom Trnava, ktoré nedodržalo svoje pôvodné záväzky vo vzťahu k výstavbe pozemných komunikácií, ako je nedokončením napojenia na kanalizačný systém, ktorý priamo ovplyvňovala súbežnú výstavbu predmetnej cesty.;

10. rozhodnutie mesta Trnava č. OSaŽP-27752/2007 53441/2007/Kch zo dňa 6.7.2007, na základe ktorého Mesto Trnava prerušilo kolaudačné konanie ohľadom SO 01 - Pozemné komunikácie až do momentu, kým navrhovateľ neprevedie predmetnú komunikáciu do vlastníctva mesta Trnava;

11. rekapituláciu nákladov výstavby inžinierskych sietí, ktorý dokument predstavuje náklady, ktoré navrhovateľ uhradil spoločnosti Rekord za vybudovanie inžinierskych sietí (konštrukčná činnosť). Táto rekapitulácia nezahŕňa ďalšie náklady, ktoré navrhovateľ uhradil v súvislosti s výstavbou inžinierskych sietí (napr. projektová dokumentácia, inžinierska činnosť a pod.). Z tohto dokumentu sa dá jednoznačne vyčísliť v akom pomere boli ceny jednotlivých častí predmetného diela k celkovej cene za ich vybudovanie (t.j. SO 01 Komunikácie 39,7%, SO 02 Kanalizácia 18,1%, SO 03 Vodovod 19,1%, SO 08 STL plynovod + prípojky plynu 12,7%, SO 04 Káblové rozvody NN, SO 05 Verejne osvetlenie 10,4%);

12. predpokladané náklady budovania inžinierskych sietí. Tento dokument bol navrhovateľom vypracovaný na začiatku realizácie projektu budovania inžinierskych sietí a slúžil aj ako podklad pri určení podielov jednotlivých klientov na hradení nákladov s budovaním inžinierskych sietí;

13. skutočné náklady budovania inžinierskych sietí, ktorý dokument bol navrhovateľom vypracovaný po skončení realizácie projektu budovania inžinierskych sietí a vykresľuje skutočné náklady, ktoré mal navrhovateľ v súvislosti s budovaním inžinierskych sietí. Skutočné náklady boli ešte vyššie, ako sa predpokladalo;

14. územným rozhodnutím č. 92/2005-484/2005-484/2005/Kch zo dňa 17.2.2005 bolo povolené umiestnenie stavby „IBV Pekné pole - II. etapa“, t.j. výstavba predmetných inžinierskych sietí. Preukazuje povinnosť navrhovateľa napojiť kanalizáciu na nový zberač, ktorého výstavba mala byť zabezpečená treťou stranou, ktorej omeškanie s výstavbou nového zberača zároveň ovplyvňovalo aj dokončenie niektorých sietí zo strany navrhovateľa. Taktiež tu je uvedená podmienka SPP, že je potrebné usporiadať vzťahy medzi navrhovateľom ako investorom stavby a SPP. SPP tiež trvalo na tom, aby siete boli investorom/navrhovateľom prevedené na SPP;

15. stavebné povolenie č. OŽP-8315/2005-64297/2005/Kch zo dňa 14.9.2005, ktorým sa povolila výstavba inžinierskych sietí (s výnimkou cesty a s výnimkou kanalizácie a vodovodu, kde bol príslušný iný vodohospodársky orgán), najmä plyn a elektrina;

16. povolenie na uskutočnenie vodnej stavby G 2005/01372/ŠVS/Ba, ktoré rozhodnutie sa týka vodovodu a kanalizácie predmetného projektu IBV Pekné Pole. Potvrdzuje, že od začiatku projektu bola jediná možnosť skolaudovať kanalizácie a vodovod pod podmienkou, že budú následne prevedené do vlastníctva Trnavskej vodárenskej spoločnosti.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že dokumenty preukazujúce úspešné vykonanie funkčných skúšok inžinierskych sietí a revíznych správ a atestov sa u neho nenachádzajú, keďže ich vyhotovenie a použitie zabezpečoval hlavný dodávateľ projektu a stavby, spoločnosť Rekord. Avšak samotné kolaudácie jednotlivých častí diela predpokladajú aj úspešné vykonanie všetkých potrebných testov a skúšok, inak by nemohli byť vydané príslušné kolaudačné rozhodnutia. Navrhovateľ mal preto za preukázané, že predmetné sporné ustanovenie zmluvy o dielo, ktoré hovorí o akomsi odovzdaní diela po jeho skolaudovaní do spoluvlastníctva odporcu (v 1/57) je nevykonateľné, nie je možné skolaudovať (čo bola podmienka prevodu diela do spoluvlastníctva odporcu) pozemné komunikácie, vodovod, kanalizáciu a ani plyn bez toho, by zhotoviteľ/stavebník tieto nepreviedol na príslušných správcov týchto sietí. Ako vidieť podľa stavebného povolenia, podmienka vlastníctva ZSE k elektrickým káblom a zariadeniam je tam taktiež jasne zadefinovaná a teda nikdy nebolo v úmysle navrhovateľa prevádzať spoluvlastníctvo k sieťam na odporcu a ani teoreticky to nie je možné - to by museli všetci 57 spoluvlastníci každý v 1/57 ohľadom 5 častí diela rokovať s jednotlivými správcami sietí, čo by naozaj nebolo možné, aby sa v reálnom čase dohodol konsenzus všetkých spoluvlastníkov a nie je reálne, aby správcovia sietí mali záujem na takýchto rokovaniach. Dielo ktoré sa odovzdalo odporcom spočívalo len vo vybudovaní inžinierskych sietí a hmatateľným výsledkom pre odporcu boli len prípojky na hranici jeho pozemku (alebo na ňom) cez ktoré sa pripojil na inžinierske siete. Dielo nespočívalo v odovzdaní samotných sietí do akéhosi spoluvlastníctva odporcov v 1/57, lebo to od začiatku nebolo možné. Navrhovateľ zhotovoval pre klientov len prípojky na inžinierske siete, ktoré sú plne a nerušene k dispozícii odporcov.

K vyjadreniu navrhovateľ priložil kúpnu zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom ako predávajúcim a spoločnosťou SPP - distribúcia, a.s. ako kupujúcim, zo dňa 27.3.2007 predmetom ktorej bol STL plynovod a pripojovacie plynovody IBV Pekné pole, Trnava za cenu 2.136.350 Sk bez DPH, t. j. 70.913,83 eura; kolaudačné rozhodnutie zn. OŽP-28105/2006-82590/2006/Kch zo dňa 4.12.2006, ktorým Mesto Trnava povolilo užívanie časti stavby IBV Pekné pole - II. etapa, Trnava- Kopánka, Technická infraštruktúra, v rozsahu objektu SO 08 STL plynovod + prípojky plynu; kúpnu zmluvu č. uzavretú medzi navrhovateľom ako predávajúcim a spoločnosťou ZSE - Distribúcia, a.s. ako kupujúcim dňa 3.9.2008, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k distribučnému rozvodu elektrickej energie za cenu 1.820.000 Sk bez DPH, t. j. 60.412,92 eura; kolaudačné rozhodnutie č. OSaŽP/22091-5858/2008/Kch zo dňa 29.1.2008 ktorým Mesto Trnava povolilo užívanie časti stavby SO 04 Káblové rozvody NN a SO 05 Verejné osvetlenie, darovaciu zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom ako darcom a spoločnosťou Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s. ako obdarovaným dňa 23.8.2007, predmetom ktorej bol novovybudovaný vodovod v lokalite IBV Pekné pole; rozhodnutie č. G 2006/02612/ ŠVS/Ba zo dňa 20.12.2006, ktorým Obvodný úrad životného prostredia Trnava povolil trvalé užívanie vodnej stavby SO 02 kanalizácia a SO 03 vodovod, rozhodnutie č. G 2007/02483/ŠVS/Ba zo dňa

19.10.2007, ktorým Obvodný úrad životného prostredia Trnava povolil dočasné užívanie vodnej stavby SO 02 kanalizácia; kúpnu zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom ako predávajúcim a Mestom Trnava ako kupujúcim zo dňa 11.9.2008, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva ku v zmluve opísaným pozemkom a nich sa nachádzajúcim stavbám - pozemným komunikáciám a verejnému osvetleniu - Hviezdna ulica, Pekné pole, Trnava za kúpnu cenu celkom 4 Sk, t. j. 0,13 eura; kolaudačné rozhodnutie č. OSaŽP/21831-68520/08/Kch zo dňa 17.9.2008 ktorým Mesto Trnava povolilo užívanie časti stavby SO 01 pozemné komunikácie; rozhodnutie č. OSaŽP-27752/2007 53441/2007/Kch zo dňa 6.7.2007 ktorým Mesto prerušilo kolaudačné konanie na stavbu SO 01 Pozemné komunikácie; krycí list rozpočtu s prílohami (predpokladané náklady, skutočné náklady); územné rozhodnutie č. OŽP-92/2005-484/2005/ Kch zo dňa 17.2.2005 ktorým Mesto Trnava povolilo umiestnenie stavby IBV Pekné pole - II. etapa; stavebné povolenie č. OŽP-8315/2005 - 64297/2005/Kch vydané dňa 14.9.2005 Mestom Trnava na stavebné objekty: SO 04 káblové rozvody NN, SO 05 verejné osvetlenie, SO 06 sadové úpravy, SO 08 STL plynovod + prípojky plynu, SO 09 VN kábel, PS 01 transformačná stanica; rozhodnutie č. G 2009/01372/ŠVS/Ba zo dňa 18.8.2005, ktorým Obvodný úrad životného prostredia Trnava povolil uskutočnenie vodnej stavby: SO 02 kanalizácia a SO 03 vodovod.

Odporcovia 1 a 2 v konaní zdôrazňovali, že navrhovateľom uplatňovaná pohľadávka voči odporcovi neexistuje, nakoľko bola započítaná formou jednostranného zápočtu, pričom išlo o započítanie odporcovej pohľadávky voči navrhovateľovi, ktorá vyplývala z a) nároku na zaplatenie časti doteraz nevyplatenej kúpnej ceny (po 1/57), ktorú navrhovateľ získal od Mesta Trnava a jednotlivých spoločností spravujúcich inžinierske siete za predaj inžinierskych sietí, ktoré boli predmetom Zmluvy o dielo č. 023 vo výške 2.620 eur plus úroky omeškania; b) nároku na zaplatenie poplatku z omeškania za oneskorené odovzdanie diela‚ v zmysle čl. VI ods. 7 Zmluvy o dielo vo výške 0,05 % z ceny diela resp. časti diela denne (30.9.2006 - 2.10.2008), t.j. 7.238,50 eur, proti žalovanej pohľadávke navrhovateľa voči odporcom vo výške 1.975, eur s príslušenstvom. Podľa odporcov je irelevantné tvrdenie navrhovateľa, že náklady projektu rátali aj so sumou, ktorú navrhovateľ získal od Mesta Trnava a od jednotlivých spoločností spravujúcich inžinierske siete za predaj inžinierskych sietí a že cena diela mala byť ponížená o túto sumu. Takéto tvrdenie je v rozpore so zmluvou. Z ustanovenia čl. VI. ods. 1 zmluvy o dielo vyplýva, že cena predmetu plnenia je stanovená za celý predmet zmluvy špecifikovaný v čl. II zmluvy v celkovej výške 28.500.000.-Sk + DPH, t. j. 946.026,69 eura. K tvrdeniu, že náklady projektu rátali aj so sumou, ktorú navrhovateľ získal následným predajom predmetu zmluvy tretím osobám odporca poukazoval na to, že v zmysle navrhovateľom predložených listín je zrejmé, že rozdiel predpokladaných nákladov, ktoré sa zhodujú s cenou predmetu plnenia určenou v zmluve a skutočných nákladov, predstavuje 1.897.473,-Sk t. j. 62.984,56 eura (1/57 z uvedenej sumy je 1.105 eur). Avšak cena za dielo bola dohodnutá fixne a jej jednostranné navyšovanie nebolo možné a naviac, z predložených dokladov nie je možné určiť opodstatnenosť takýchto výdavkov. Navrhovateľ previedol jednotlivé inžinierske siete vo svojom mene a na svoj účet. V zmysle čl. IV ods. 1 zmluvy dielo, bol však navrhovateľ povinný odovzdať predmet zmluvy v dohodnutom termíne odporcom. Ak by odporcovia pripustili možnosť, že bol navrhovateľ oprávnený konať v mene odporcov, tak jedine v zmysle ustanovenia čl. II ods. 2 zmluvy o dielo, avšak mohol by konať za odporcov, ale nie na svoj účet, ale na účet odporcov. Navrhovateľ bol povinný odporcov informovať o procese uzatvárania zmlúv a bol povinný previesť plnenia, ktoré získal uzatvorením zmlúv na odporcov. Navrhovateľ previedol inžinierske siete, v celkovej hodnote 8.353.675,Sk t. j. 277.291,21 eura (1/57 uvedenej sumy je 4.864,76eura) na príslušných správcov sietí. Rozdiel medzi navyše získanými prostriedkami, ktoré navrhovateľ mohol predajom sietí príslušným správcom získať, je neporovnateľne vyšší, ako rozdiel oproti navrhovateľom uvedenými a skutočnými výdajmi. Takto vyčíslený rozdiel predstavuje sumu až 214.306,65 eura (1/57 z uvedenej sumy 3.759,77 eura), a teda o túto sumu mohol získať navrhovateľ viac, ako bola cena celého diela určená v zmluve o dielo. Neobstojí fakt, že navrhovateľ mal získať sumu len 3.956.350.-Sk t.j. 131.326.76 eura (1/57 z uvedenej sumy 2.303,98 eura), nakoľko mal s Trnavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. uzavrieť darovaciu zmluvu, pričom hodnota daru bola 397.325,-Sk t. j. 145.964,44 eura (1/57 z uvedenej sumy je 2.560,78 eura), pretože uzavretie darovacej zmluvy navodzuje dojem, že navrhovateľ sa snažil minimalizovať svoje príjmy z prevodov sietí príslušným správcom, aby ich nemusel odovzdať odporcom. Avšak aj v prípade bezodplatného prevodu daru v hodnote 4,5 milióna Sk, t.j.149.372,63 eura, by príjmy navrhovateľa získané z predaja zvyšných sietí prevyšovali sumu, ktorú si uplatňuje v tomto konaní navrhovateľ o 328,94 eura. Rovnako neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že jeho omeškanie s odovzdaním diela bolo spôsobené tzv. vyššou mocou. V zmysle zmluvy o dielo stavba mala byť začatá dňa 30.8.2005 a ukončená 30.9.2006. Poukazovanie na nedostatočnú súčinnosť tretích strán je irelevantné, nakoľko

podľa čl. VI. ods. 7 za oneskorenie s dokončením diela zodpovedá navrhovateľ. V danom prípade ide o porušenie povinnosti navrhovateľa ako zhotoviteľa a nie o vyššiu moc, ktorá spôsobila jeho omeškanie (rozhodnutie NS ČR sp. zn. ). Príjmy navrhovateľa získané z predaja sietí príslušným správcom predstavujú sumu, na ktorú majú odporcovia nárok proti navrhovateľovi, a tieto prevyšujú sumu, ktorú si uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní. Navrhovateľ nemal žiaden právny nárok na to, aby si prostriedky získané z predaja sietí nechal, nakoľko cena za celé dielo bola riadne dohodnutá v zmluve o dielo. Navrhovateľ bol povinný plnenia získané zo zmlúv, ktoré uzatvoril v mene odporcov, bezodkladne previesť na odporcov.

Odporca 1 v konaní uviedol, že predmetom zmluvy o dielo bola výstavba inžinierskych sietí na adrese Pekné pole 2 v Trnave. Odporca 1 je s odporkyňou 2 v rozvodovom konaní, nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2009. Inžinierske siete neboli dokončené a odovzdané včas, a to predovšetkým kanalizácia, preto odporca 1 žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Pokiaľ ide o pohľadávku na započítanie, toto odporcovia riešili ako obranu voči navrhovateľovi, neuplatnili si ju súdnou cestou voči navrhovateľovi. Navrhovateľ spôsobil oneskorením rodine problémy, odporca nemal žiadnu informáciu o tom, že by mal navrhovateľ úmysel si ponechať zisk z predaja sietí správcom sietí, nevedel o tom, že bude nasledovať nejaká iná komunikácia alebo predaj.

Odporkyňa 2 odmietala plniť navrhovateľovi z dôvodu, že žiadna z inžinierskych sietí nebola dodaná načas. Všetky inžinierske siete mali byť dokončené do 30.9.2006, pričom kolaudačné rozhodnutia sú datované všetky po termíne 30.9.2006. Za navrhovateľa odporkyňa komunikovala s pani R., ktorá im vysvetľovala aby boli trpezliví, že inžinierske siete budú vykonané čo najskôr. Najväčší problém bol s kanalizáciou, kde bol problém s výškou pozemku. Momentálne už všetko funguje, je to v poriadku, omeškanie bolo od niekoľko mesiacov po niekoľko rokov, s ohľadom na to, kedy bola ktorá sieť vybudovaná. Pri podpise zmluvy o dielo nebol pozemok pripojiteľný k sieťam, pretože išlo o ornú pôdu. Sumu, ktorú požadujú od navrhovateľa predstavuje časť zo zisku, ktorú získal navrhovateľ z predaja inžinierskych sietí. Odporcovia očakávali, že im budú včas odovzdané revízne správy, že budú zabezpečené všetky inžinierske siete a budú im odovzdané do užívania. V stanovenej lehote mali byť odporcovia aj majiteľmi inžinierskych sietí. Až v roku 2010 dostali kópie kolaudačných rozhodnutí. Plyn a elektrina bola pripojená v roku 2006. Na kanalizáciu sa pripojili v januári 2008, pričom písomné rozhodnutie o kolaudácii dostali v roku 2010. Navrhovateľ spôsobil, že vodné siete boli odovzdané až v roku 2008. Odporkyňa nevedela, že navrhovateľ inžinierske siete predá a zisk si ponechá.

Navrhovateľ k námietke započítania odporcov uviedol, že k započítaniu ich pohľadávky nemohlo dôjsť, pretože odporcovia v čase započítania nemali pohľadávku spôsobilú na započítanie, pretože pohľadávka spôsobilá na započítanie musí byť určitá čo do dôvodu a výšky, splatná, čo pohľadávka odporcov nespĺňa keďže prvá časť údajnej pohľadávky odporcov, ktorá mala vzniknúť na základe ustanovenia čl. 8 zmluvy o dielo ako nejaká kompenzácia za neprevedenie do spoluvlastníctva inžinierskych sietí, tento článok nebolo možné naplniť vzhľadom na záväzné stavebné povolenia vydané navrhovateľovi, z ktorých jasne vyplýva, že tieto siete mal previesť do vlastníctva jednotlivých správcov. Navyše odporcovia najneskôr v roku 2006 museli vedieť, že vlastníkom týchto sietí sú iné subjekty ako oni, keďže sa pripojili na siete a začali ich využívať, museli predpokladať, že siete sú dokončené a teda v tejto časti by bola ich pohľadávka premlčaná. Premlčané pohľadávky nie je možné započítať. Čo sa týka druhej časti, údajného omeškania a s tým súvisiaceho úroku z omeškania v zmysle zmluvy o dielo, táto suma nebola určená presne, keďže zmluva o dielo vyslovene ustanovuje, že úrok z omeškania sa ráta z diela resp. z jeho časti a z predložených dôkazov vyplýva, že jednotlivé časti diela boli odovzdávané, resp. boli prevzaté tým, že ich začali užívať odporcovia v rôznom čase, to znamená, že ak aj vôbec nejaký úrok z omeškania by tu mohol byť, mali ho odporcovia určiť riadne a v súlade so zmluvou a tak isto zohľadniť jednotlivé premlčania, ktoré sa na časti týchto úrokov vzťahujú.

Odporcovia nemajú riadne a určito určenú svoju pohľadávku a v súlade s a právnou teóriou nemohlo dôjsť k započítaniu v lete r. 2010.

Odporcovia k námietke navrhovateľa, že ich pohľadávka nespĺňala zákonné podmienky na započítanie, nakoľko nebola určitá čo do dôvodu a výšky a nebola splatná uviedli, že pohľadávka odporov v časti

úrokov z omeškania, na ktoré mali nárok v zmysle čl. VI. ods. 7 Zmluvy o dielo sa stretla s pohľadávkou navrhovateľa uplatňovanou v tomto konaní v momente, keď mal vzniknúť navrhovateľovi nárok na zaplatenie uplatňovanej sumy. V tom istom okamihu došlo tiež k stretnutiu s pohľadávkou odporcov, a to v časti ich nároku na zaplatenie plnení, ktoré navrhovateľ získal prevodom sietí príslušným správcom sietí. Presná výška takto získaných plnení bola určená až v tomto konaní na základe dokumentov, ktoré boli od navrhovateľa súdom vyžiadané, a tak odporca nemal objektívne inú možnosť vychádzať pri vyčíslovaní svojej pohľadávky ako na základe informácií bývalého štatutárneho orgánu - konateľa navrhovateľa. v ustanovení v druhej vete ustanovuje, že započítaniu nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, pokiaľ premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Odporcovia majú preto jednoznačne za to, že došlo k zániku pohľadávky navrhovateľa voči pohľadávkam odporcov, nakoľko boli splnené všetky zákonné podmienky pre započítanie. Nárok odporcov, ktorý majú proti navrhovateľovi jednoznačne prevyšuje navrhovateľom uplatňovanú sumu, a tak odporcovia navrhujú, aby súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a priznal odporcom trovy konania.

Navrhovateľ v odvolaní voči rozsudku č. k. -186 zo dňa 5.9.2011 uviedol, že odporcovia pohľadávku navrhovateľa v konaní nepopierali, ale namietali, že táto zanikla započítaním z dôvodu jednostranného započítania pohľadávky odporcov proti navrhovateľovi, ktorý úkon započítania urobili formou listu v lete r. 2010. Navrhovateľ namietal, že k započítaniu vzájomných pohľadávok dôjde, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. V prípade právneho úkonu započítania musí byť jasné a zrejmé (určité) čoho sa týka. Je zrejmé, že v čase kedy odporcovia urobili právny úkon započítania, ani len objektívne nemohli vedieť, či a v akej výške im vznikol nárok na poplatok z omeškania za príslušnú časť diela, keďže až počas konania bolo preukázané, aké boli hodnoty jednotlivých častí diela, a teda v žiadnom prípade nemohli odporcovia s určitosťou vedieť, či a v akej výške mali pohľadávku voči navrhovateľovi. Odporcovia v liste z leta 2010 tvrdili, že ich pohľadávky v časti pozostávajúcej z poplatku z omeškania boli vo výške určenej z celej hodnoty diela, napriek tomu, že zmluva o dielo hovorí, že poplatok z omeškania je určený z hodnoty jednotlivých častí diela a odporcovia vedeli, že niektoré časti diela neboli vôbec v omeškaní. Pokiaľ ide o určitosť právneho úkonu započítania je potrebné, aby všetky náležitosti, či už formálne alebo obsahové boli dodržané a tiež aby započítavané pohľadávky boli jasne a presne identifikovateľné čo do dôvodu aj čo do výšky, aby nemohlo dôjsť k ich zámene a tiež preto aby existovala právna istota o tom, v akej výške po započítaní zanikne konkrétna pohľadávka. Zároveň započítavaná pohľadávka musí byť riadne preukázaná, čo do dôvodu a výšky. Podľa navrhovateľa takáto základná náležitosť nie je v danom prípade naplnená. Samotné znenie zápočtového listu odporcov hovorí o pohľadávke, ktorej zloženie a existencia je stále pochybná, keďže sa má jednať o pohľadávku zloženú zo sumy 2.620 eur údajne potvrdenej bývalým konateľom navrhovateľa ako sume, ktorú navrhovateľ obdržal od poskytovateľov médií za jednotlivé potrubia/vedenia, pričom odporcovia vytvorili konštrukciu podľa ktorej majú nárok na takúto údajnú sumu, čo však nebolo preukázané, a zo sumy 7.238,50 eura, ktorá bola odporcami určená ako poplatok z omeškania z celej hodnoty diela podľa zmluvy o dielo až do 2.10.2008. Navrhovateľ poukazoval na to, že ak bolo súpisné číslo k rodinnému domu odporcov pridelené v januári 2009, potom kolaudácia musela prebehnúť najneskôr koncom roka 2008 a samotná stavba, pri ktorej je potrebné mať vodu, elektrinu a pod. musela prebehnúť ešte predtým, teda je zrejmé, že odporcovia boli pripojení a mohli využívať predmetné siete podstatne skôr ako uvádzali, na čom nemení nič fakt, či došlo k protokolárnemu odovzdaniu diela. Podstata diela podľa zmluvy o dielo spočívala v pripojení na siete na hraniciach pozemkov a nie vo vlastníctve potrubí, preto nie je zrejmé, na základe čoho si odporcovia uplatňujú kompenzáciu v súvislosti s prevodom vlastníctva k potrubiam. Pokiaľ ide o predmet zmluvy o dielo, navrhovateľ mal zhotoviť predmetné inžinierske siete po hranice pozemku odporcov a komunikácie, preto nie je možné, aby sa odporcovia stali spoluvlastníkmi potrubí podľa nevykonateľného článku VIII bod 3 Zmluvy o dielo. Ak by tak navrhovateľ urobil, inžinierske siete by nikdy neskolaudoval, pretože stavebné povolenia na inžinierske siete mu ukladali povinnosť po zhotovení previesť vlastníctvo k potrubiam na správcov sietí a kolaudácia bola podľa čl. VIII bod. 3 podmienkou prevodu spoluvlastníctva k potrubiam na odporcov, a tak by siete nikdy nemohli byť spustené a užívané. Od začiatku sa preto nedalo postupovať podľa čl. VIII bod. 3 Zmluvy o dielo a zároveň nedošlo k vzniku žiadnej škody na strane odporcov. Obdržané prostriedky zo strany správcov sietí boli zohľadnené v cene za dielo, ktorú uhrádzali odporcovia. Bez tohto zohľadnenia by bola dohodnutá vyššia cena. Vyjadrenie svedkyne G. R., bývalej projektovej manažérky navrhovateľa, považuje navrhovateľ za irelevantné, pretože táto nie je odbornou alebo inou kapacitou na právnom poli. Nesprávne je posúdenie odovzdania inžinierskych sietí

podľa právoplatnosti kolaudačných rozhodnutí, pretože výstavba rodinného domu odporcov prebiehala oveľa skôr ako došlo k posledným kolaudáciám. Tiež je potrebné pri údajnom započítaní prihliadnuť na námietky premlčania, pretože je rozhodná doba, kedy sa pohľadávky stretli. Medzi účastníkmi bol pre prípad oneskorenia dokončenia diela dohodnutý poplatok z omeškania vo výške 0,05% z dohodnutej ceny diela, resp. časti diela denne. Takýto nárok odporcov však nikdy nemohol vzniknúť. Poplatok z omeškania, ktorý bol dohodnutý jasne a určito nemožno zamieňať s inštitútom zmluvnej pokuty. Poplatok z omeškania sa platí len v prípadoch vyslovene určených v , ide o kogentné ustanovenie , preto ak zákon výslovne povinnosť dlžníka platiť poplatok z omeškania neustanoví, nemožno ho od dlžníka požadovať. Preto je dohoda zmluvných strán v Zmluve o dielo ohľadom poplatku z omeškania za oneskorené dokončenie diela neplatná pre rozpor so zákonom podľa . Odporcom preto nikdy nemohol vzniknúť nárok na poplatok z omeškania a nikdy nemohlo dôjsť k započítaniu takejto neexistujúcej pohľadávky. Navrhovateľ pritom poukazoval na rozsudok Okresného súdu v Trnave sp. zn. . Takisto nie je možné vôľu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy vykladať tak, že sledovali dohodnutie sankcie - zmluvnej pokuty, maximálne by sa mohlo jednať o úrok z omeškania, ktorý však nie je možné dohodnúť nad rámec , ktorý určuje, že úrok z omeškania je možné dohodnúť len pre omeškanie s peňažným dlhom, a preto by dojednanie zmluvných strán o úroku z omeškania pri plnení nepeňažného dlhu bolo podľa neplatné. Zmluvná pokuta je špecifický inštitút, na ktorého dohodnutie zákon vyžaduje jasné a nezameniteľné náležitosti. Preto nie je možné uznať, že pohľadávka navrhovateľa zanikla započítaním, pretože v čase započítania odporcovia nevedeli či majú pohľadávku voči navrhovateľovi a v akej výške, preto z dôvodu neurčitosti žiadny úkon jednostranného započítania zo strany odporcov nebol urobený. Odporcom nikdy nevznikli pohľadávky, ktoré by mohli započítať oproti pohľadávke navrhovateľa. Navrhovateľ nesúhlasil s tým, že vlastníkom inžinierskych sietí a pozemkov kadiaľ viedli boli odporcovia, čo vyplýva zo stavebných povolení a kolaudačných rozhodnutí. Poplatok z omeškania uvedený v zmluve nie je zmluvnou pokutou ani úrokom z omeškania, jedná sa o neplatne dohodnutú sankciu.

Odporcovia k uvedeným námietkam uvádzali že nemožno hovoriť o neexistujúcej pohľadávke odporcov. V zmysle Zmluvy o dielo mala byť stavba začatá dňa 30.8.2005 a ukončená 30.9.2006, čo je doba viac ako jedného roka dostatočne dlhá na to, aby navrhovateľ postupoval tak, aby došlo k odovzdaniu diela riadne a včas. Sám navrhovateľ nepoprel, že k odovzdaniu diela alebo časti diela nedošlo v zmluvne dohodnutom termíne, ale s podstatným oneskorením. Zmluvnú pokutu si pritom odporcovia mohli v zmysle znenia ustanovenia zmluvy uplatniť aj z celej ceny diela. V tomto prípade sa pohľadávky navrhovateľa a odporcov stretli dňom splatnosti faktúry, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáha. Následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Všetky zákonné požiadavky pre započítanie boli splnené, započítanie odporcov zo dňa 25.6.2010 spĺňalo všetky zákonné náležitosti, pohľadávka odporcov bola vyčíslená na základe objektívne dostupných informácií, a to od konateľa navrhovateľa a značne prevyšovala sumu, ktorú si navrhovateľ uplatňoval, a tak došlo k zániku týchto vzájomných pohľadávok navrhovateľa a odporcov vo výške navrhovateľom uplatnenej sumy. Pre posúdenie otázky premlčania vzájomnej pohľadávky je rozhodná doba stretnutia pohľadávok a nie doba, kedy bol vykonaný úkon smerujúci k započítaniu. Odporcovia nesúhlasili s tým, že prostriedky obdržané navrhovateľom od správcov sietí boli zohľadnené pri určení ceny za dielo, pretože v čl. VI. zmluvy o dielo je jasne dohodnutá cena za celý predmet zmluvy, zároveň je v zmluve uvedené, že predmetom zmluvy je zhotovenie inžinierskych sietí a tiež, že odporcovia sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi diela. Svedkyňa G. R. za navrhovateľa v danom období komunikovala s odporcami ako aj s ďalšími objednávateľmi, detailne poznala podmienky uzatvárania zmluvy o dielo, potvrdila, že k vyhotoveniu diela došlo neskôr ako bolo dohodnuté a že odporcovia sa mali stať vlastníkmi príslušných sietí. Odporcovia poukazovali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého treba obsah právneho úkonu posúdiť podľa vôle strán v čase uzavierania zmluvy. Preto treba podľa odporcov inštitút poplatku z omeškania vykladať ako sankciu za nedodržanie zmluvných podmienok, teda ako zmluvnú pokutu. Inštitút poplatku z omeškania sa využíva len pri nájme, preto nie je možné túto riadne dohodnutú zmluvnú sankciu vykladať inak, ako zmluvnú pokutu. Právne úkony treba vykladať v prospech ich platnosti. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. treba brať pri výklade zmluvy do úvahy aj vôľu zmluvných strán. Pokiaľ ide o príjmy navrhovateľa získané z predaja jednotlivých sietí príslušným správcom sietí, odporcovia túto svoju pohľadávku vyčíslili na sumu minimálne 2.303,98 eura. Navrhovateľ nemal z uzatvorenej zmluvy o dielo žiaden zmluvný nárok na ponechanie si sumy získanej

z predaja sietí, ktorej minimálna výška v pomere 1/57 prevyšuje sumu, ktorú si uplatňuje navrhovateľ o 328,94 eura. Podľa zmluvy boli vlastníkmi diela a teda inžinierskych sietí odporcovia a nie navrhovateľ.

Odporcovia 1 a 2 listom zo dňa 7.2.2013 adresovaným navrhovateľovi opakovane jednostranne započítali svoje pohľadávky zo Zmluvy o dielo č. 023 zo dňa 1.7.2005 voči pohľadávke navrhovateľa. Odporcovia 1 a 2 uviedli, že ich pohľadávky pozostávajú z minimálne nasledovných súm a nárokov: 1. pohľadávka vo výške 2.303,98 eur - uvedená suma predstavuje 1/57 z odplaty, ktorú navrhovateľ získal predajom inžinierskych sietí príslušným správcom sietí. Vlastníkom sietí boli podľa Zmluvy odporcovia. Navrhovateľ siete za odplatu previedol, čím sa bezdôvodne obohatil. Navrhovateľ uzavrel s Trnavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. darovaciu zmluvu, pričom hodnota daru bola určená vo výške 4.397.325,-Sk, resp. 145.964,44 eura (1/57 z uvedenej sumy je 2.560,78 eura); 2. pohľadávka vo výške 7.238,50 eura, ktorá suma predstavuje nárok odporcov na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle článku VI. ods. 7 Zmluvy za obdobie 30.9.2006 až do 2.10.2008, ktoré pohľadávky odporcovia 1 a 2 započítavajú oproti pohľadávke navrhovateľa vo výške 1.975 eur s príslušenstvom, ktorú má navrhovateľ ako poslednú splátku ceny diela podľa zmluvy.

Odporcovia 1 a 2 ďalej dôvodili, že skutočnosť tvrdenú navrhovateľom, že finančné prostriedky, ktoré získal predajom sietí mali byť súčasťou projektu a zmluva o dielo nezahŕňala cenu celého diela, popiera samotná zmluva o dielo, ktorá upravuje celú cenu za dielo ako aj navrhovateľom doložený rozpis predpokladaných a reálnych nákladov. Navrhovateľ následne uvádzal, že za omeškania s odovzdaním diela nezodpovedá, nakoľko malo ísť o vyššiu moc, keďže tretie strany navrhovateľovi neposkytli potrebnú súčinnosť. Tieto tvrdenia navrhovateľa sú účelové. Inštitút poplatku z omeškania v zmluve treba vykladať ako sankciu za nedodržanie zmluvných podmienok, teda za zmluvnú pokutu. Vôľou strán pri uzavretí zmluvy bolo dohodnúť si sankciu vo forme zmluvnej pokuty pre prípad oneskoreného zhotovenia diela. V čl. VI. bode 5. Zmluvy je dohodnutý taktiež poplatok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania na strane odporcov s úhradou preddavku a faktúr. Tento poplatok z omeškania súd bez ďalšieho vyhodnotil ako úrok z omeškania. Účastníkmi konania dohodnutá sankcia označená ako poplatok z omeškania, má byť správne vyhodnotená ako zmluvná pokuta a pokiaľ by mal súd za to, že takéto dojednanie sankcie je neplatné, nebol by oprávnený navrhovateľovi priznať úrok z omeškania vo výške podľa zmluvy 0.05% denne, ale musel by priznať zákonný úrok omeškania. Tým je preukázaná vôľa zmluvných strán dohodnúť si sankciu v podobe zmluvnej pokuty. Odporcovia poukazovali na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 10.7.2008 sp. zn. , kde sa uvádza, že princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorá nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné oba výklady. Neplatnosť zmluvy (prípadne jej časti) má byť teda výnimkou, nie zásadou, ako aj V zmysle uznesenia ÚS ČR sp.zn. : „Vôľa vtelená do právneho úkonu je prejavená určito a zrozumiteľne, pokiaľ je výkladom objektívne pochopiteľná, t.j. pokiaľ typický účastník v postavení adresáta úkonu môže túto vôľu bez rozumných pochybností o jej obsahu náležité vnímať.“ V danom konkrétnom prípade je zrejmé, že pohľadávka odporcov v časti zmluvnej pokuty, na ktorú mali nárok v zmysle čl. VI. bod 7 zmluvy o dielo, sa stretla s uplatňovanou pohľadávkou navrhovateľa v momente, keď mal vzniknúť navrhovateľovi nárok na zaplatenie uplatňovanej sumy. V tom istom okamihu došlo tiež k stretnutiu s pohľadávkou odporcov, a to v časti ich nároku na zaplatenie plnení, ktoré navrhovateľ získal prevodom sietí príslušným správcom sietí. Presná výška takto získaných plnení bola určená až v tomto konaní na základe dokumentov, ktoré boli od navrhovateľa súdom vyžiadané. Odporcovia majú za to, že už započítací prejav zo dňa 25.6.2010 bol platný a účinný, avšak z dôvodu právnej istoty a pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností, zaslali navrhovateľovi písomnosť pod názvom započítanie dňa 7.2.2013, v ktorom opätovne špecifikovali svoje pohľadávky, ktoré boli predmetom započítania voči pohľadávke navrhovateľa. Tento dokument bol podpísaný priamo odporcami. Pohľadávka vo výške 2.303,98 eura bola preukázaná na základe kúpnych zmlúv a darovacej zmluvy. Uvedená suma predstavuje 1/57 z odplaty, ktorú navrhovateľ získal predajom inžinierskych sietí príslušným správcom sietí. Vlastníkom sietí boli podľa Zmluvy odporcovia, navrhovateľ ich však za odplatu previedol, čím sa bezdôvodne obohatil. Podpis na právnom úkone

- započítaní odporcov jednoznačne bol a pohľadávka odporcov bola dostatočne určitá. Pohľadávky 1) a 2), tak ako sú označené započítacom úkone, prevyšujú sumu žiadanú navrhovateľom v tomto konaní. Na určitosť úkonu započítania nemá vplyv, ktorá z dvoch uplatnených pohľadávok sa má ponížiť, nakoľko ide o pohľadávku rozdelenú na dve časti podľa dôvodu vzniku pohľadávky odporcov. Odporcovia v započítacom úkone zo dňa 7.2.2013 dôvod a výšku jednotlivých častí pohľadávky jasne špecifikovali, preto pre určitosť započítania nie je rozhodujúce, ktorá z týchto častí pohľadávky sa má

ponížiť. Odporcovia tiež poukazovali na to, že zmluvu o dielo vyhotovil navrhovateľ, odporcovia nie sú osoby znalé práva, ktoré by boli schopné pri podpísaní zmluvy identifikovať, že poplatok za omeškanie je možné uzavrieť len v prípadoch zmlúv o nájme bytu. Podľa konštantnej judikatúry, platnosť zmlúv ako aj ich ustanovení je potrebné vykladať vždy v prospech platnosti a v prípade ak by mala byť aj vyložená neplatnosť, nemôže to byť v zmysle judikatúry na ťarchu strany, ktorá túto neplatnosť nespôsobila. V zmluve o dielo bol tiež dohodnutý poplatok z omeškania aj pre prípad nezapletania faktúr zo strany odporcu. Tohto poplatku sa navrhovateľ v konaní rovnako domáha, čo taktiež nasvedčuje tomu, že zmluvnou vôľou strán pri uzatváraní zmluvy bolo pod týmto pojmom dohodnúť si sankcie. Pohľadávka navrhovateľa preto zanikla v rozsahu a v čase kedy sa stretla s pohľadávkou odporcov. Pokiaľ ide o pohľadávku odporcov, majú za to, že ide o jednu pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o dielo uzatvorenej s navrhovateľom, ktorá je však rozdelená na dve časti. Z tohto dôvodu je argumentácia navrhovateľa ohľadom neplatnosti započítania nesprávna.

K týmto tvrdeniam odporcov 1 a 2 navrhovateľ uviedol, že v konaní nič nepreukázalo nezhodu vôle zmluvných strán dohodnúť si neplatne sankciu poplatok z omeškania pre daný právny vzťah, a preto sú tvrdenia odporcov v tomto smere neopodstatnené. V súlade s uvedeným, ani navrhovateľovi nemal byť priznaný úrok z omeškania 0,05 % denne z uplatňovanej sumy, ale len zákonný úrok z omeškania vo výške 6,5 % ročne od 29.11.2008. Ďalej uvádzal, že odporcom nevznikla taká pohľadávka voči navrhovateľovi, ktorú by mohli započítať voči uplatnenému nároku navrhovateľa. Keďže nemajú pohľadávku spôsobilú na započítanie, nie je potrebné skúmať ani ostatné aspekty úkonu započítania. Odporcovia počas konania nepreukázali, že by im na základe zmlúv o prevodoch sietí vznikli nejaké pohľadávky voči navrhovateľovi. Odporcovia preto nikdy nemohli započítať neexistujúcu pohľadávku. Preto ani opätovný doklad nazvaný započítanie zo dňa 7.2.2013 nemožno považovať za relevantný doklad. Týmto dokladom sa odporcovia snažili len napraviť nejaké formálne nedostatky svojho predchádzajúceho pokusu o započítanie zo dňa 25.6.2010. Navrhovateľ pritom doručenie mu započítania zo dňa 7.2.2013 nepopieral, avšak poukazoval na to, že z pokus odporcov o započítanie zo dňa 7.2.2013 nie je jasné a určité, ktorú pohľadávku, ak by ju odporcovia vôbec mali, chcú započítať voči navrhovateľom uplatňovanej pohľadávke. Naopak pohľadávka navrhovateľa voči odporcom vo výške 1.975,04 eura bola riadne preukázaná, odporcovia ju nikdy nesporovali, preto navrhovateľ žiadal, aby súd jeho návrhu vyhovel.

Svedkyňa G. R. uviedla, že v zmysle zmluvy o obchodnom zastúpení riešila celú záležitosť v katastrálnom území W., lokalita R. R.. H. úlohou bolo, aby sa toto územie dostalo do individuálnej bytovej výstavby s názvom R. R. II., teda urbanizmus, územné rozhodnutie, stavebné povolenie, právny servis, predaj pozemkov. Celá záležitosť trvala cca. dva roky. Posledná činnosť t.j. kolaudácia stavby jej nebola daná na starosť. Celá vec sa neriešila včas - v máji 2006 dostali protokol o tom, že už sú ukončené všetky inžinierske siete, do konca septembra 2006 na základe zmluvy o dielo mala byť vykonaná kolaudácia inžinierskych sietí a komunikácií na IBV Pekné Pole II. Podľa svedkyne sa odporcovia ako účastníci zmluvy o dielo stali vlastníkmi inžinierskych sietí a komunikácií, a tak majú právo i z časti odplaty za inžinierske siete odpredané majiteľom - vlastníkom siete. V zmysle zmluvy o dielo malo dôjsť k protokolárnemu odovzdaniu do 30.9.2006, dodatočne sa svedkyňa dozvedela, že došlo k omeškaniu zo strany navrhovateľa.

Podľa Zmluvy o dielo č. 023 zo dňa 1.7.2005, sa zhotoviteľ (navrhovateľ) zaviazal zhotoviť pre objednávateľa (odporcov 1 a 2) inžinierske siete a komunikácie v Trnave na parcelných číslach uvedených v čl. I., a to podľa projektu : pozemné komunikácie trasa I., II., A,B,C,D,E, chodníky, staveniskovú cestu, plynovod, VN distribučnú trafostanicu, NN káblový rozvod, kanalizáciu a vodovod a zaviazal sa tiež zabezpečiť pre objednávateľov spracovanie projektov, vydanie stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia, výkon stavebného a autorského dozoru. Objednávateľ splnomocnil zhotoviteľa na uzatváranie zmlúv s prevádzkovateľmi inžinierskych sietí a objednávateľ sa zaviazal poskytnúť zhotoviteľovi potrebnú súčinnosť. Podľa čl. I. Zmluvy, miestom stavby bola lokalita R. W.

- X., v k. ú. W. parc. č. XXXX/XX vo výmere XXXXX m2. Stavba mala byť začatá dňa 30.8.2005 a dokončená dňa 30.9.2006. V čl. IV. sa zhotoviteľ zaviazal odovzdať predmet zmluvy v termínoch zmluvy, a to písomne. Podľa čl. V. bod 2 zhotoviteľ celé dielo odovzdá po úspešnom priebehu funkčných skúšok a vydaní kolaudačného rozhodnutia objednávateľovi. Cena diela bola dohodnutá v čl. VI. ako 1/57 z celkovej ceny diela 28.500.000,- Sk + DPH, teda 500.000 Sk + DPH, t. j. 16.596,96 eura. V čl. VI. bod

7 Zmluvy sa zmluvné pre prípad oneskorenia dokončenia diela dohodli na poplatku z omeškania vo výške 0,05% z dohodnutej ceny diela, resp. časti diela v Slovenských korunách denne. Podľa čl. VIII. bod 3 Zmluvy Zmeny záväzku a spoluvlastníctvo, sa zmluvné strany dohodli na tom, že objednávateľ sa prevzatím diela špecifikovaného v predmete zmluvy od zhotoviteľa po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o kolaudácii stane jeho podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/57. Prevzatie diela bude potvrdené preberacím protokolom obidvoma zmluvnými stranami.

Z faktúry vystavenej dňa 7.11.2008 splatnej dňa 28.11.2008 vyplýva, že navrhovateľ si vyúčtoval sumu 59.500,- Sk teda 1.975,04 eura ako splátku ceny diela.

Zo Započítania vzájomných pohľadávok zo dňa 25.6.2010 vyplýva, že Advokátska kancelária Lansky, Ganzger + partner Rechtsanwälte, spol. s r. o. zaslala navrhovateľovi list, v ktorom uviedla, že ako právny zástupca jednotlivých objednávateľov podľa listu zo dňa 21.9.2009 a tiež p. Ing. D. S., p. Ing. H. J. a p. Ing. J. J. rod K. a s výnimkou p. T., p. K., p. X. a p. U., zo Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi jednotlivými objednávateľmi a spol. AX Merlin, s. r. o. predmetom ktorej bola výstavba inžinierskych sietí pre IBV Pekné Pole II s každým z klientov advokátskej kancelárie, v zmysle a nasl. jednostranne započítava pohľadávky jednotlivých klientov voči spoločnosti AX Merlin vyplývajúce z nároku na vyplatenie časti doteraz nevyplatenej kúpnej ceny (podiel 1/57), ktorú spoločnosť získala od Mesta Trnava a jednotlivých spoločností spravujúcich inžinierske siete za predaj inžinierskych sietí, ktoré boli predmetom Zmluvy o dielo vo výške 2.620 eur plus príslušenstvo a nároku na zaplatenie poplatku z omeškania za oneskorené odovzdanie diela v zmysle čl. VI ods. 7 Zmluvy o dielo vo výške 0,05% z ceny diela resp. časti diela denne (30.9.2006 - 2.10.2008) vo výške 7.238,50 eura plus príslušenstvo; proti pohľadávkam spoločnosti AX Merlin s. r. o. voči jednotlivým klientom advokátskej kancelárie vo výške 1.975 eur s príslušenstvom. Predmetné započítanie bolo zaslané e-mailom na adresy: G. <J.>, a@b.c <mailto:K.> a a@b.c <mailto:a@b.c>.

Zo Zmluvy č. 5818950 o dodávke vody z verejného vodovodu do domácnosti a odvádzaní odpadových vôd, vrátane vôd z atmosferických zrážok, verejnou kanalizáciou z domácností vyplýva, že medzi dodávateľom Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 36 252 484 a odberateľom Ing. R. W. bola dňa 31.1.2008 pre odberné miesto Hviezdna ul., Pekné Pole II., uzatvorená zmluva o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou.

Z kolaudačného rozhodnutia č. OSaŽP/34505-88371/08/Kč zo dňa 29.12.2008 vyplýva, že stavebným úradom (Mesto Trnava, MsÚ v Trnave, odbor stavebný a životného prostredia) bolo povolené užívanie stavby - rodinný dom s dvojgarážou na ul. Hviezdna, na pozemku parc. č. XXXX/XXX, v k. ú. W., pre stavebníka: Ing. R. W. a manželka Ing. G. W., s tým, že na základe miestneho zisťovania, ktoré sa konalo dňa 18.12.2008 bolo zistené, že stavba bola uskutočnená podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní a boli dodržané podmienky v stavebnom povolení.

Zo Zmluvy o pripojení odberného zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. č. 120018953 vyplýva, že táto bola s odberateľom R. W. uzatvorená dňa 7.8.2006, pre odberné miesto L. XXX, W..

Zo Žiadosti o pripojenie odberného plynového zariadenia budúceho odberateľa plynu kategórie „domácnosť“ k distribučnej sieti vyplýva, že žiadateľ R. W. požiadal dňa 4.5.2006 požiadal o pripojenie odberného plynového zariadenia k distribučnej sieti a to pre IBV - R. pole, stavbu na parc. č. XXXX/ XXX v W.. Z vyjadrenia ku žiadosti o pripojenie plynového zariadenia budúceho odberateľa plynu kategórie „domácnosť“ k distribučnej sieti vyplýva, že technik Slovenského plynárenského priemyslu a.s. vyslovil súhlas s pripojením odberného miesta dňa 10.5.2006, pričom predpokladaný termín pripojenia odberného miesta bol dohodnutý na 8/2006.

Zo Zmluvy o pripojení č.7046040506 uzatvorenej medzi Slovenským plynárenským priemyslom a.s. a odberateľom R. W. vyplýva, že zmluva o pripojení odberného plynového zariadenia k distribučnej sieti

bola uzatvorená dňa 17.5.2006. K Zmluve bol uzatvorený Dodatok č. 1 za účelom urýchlenia pripojenia odberného plynového zariadenia žiadateľa o pripojenie k distribučnej sieti prevádzkovateľa.

Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie poslednej splátky ceny diela, voči ktorému nároku navrhovateľa sa odporcovia bránili tým, že pohľadávka navrhovateľa zanikla jednostranným započítaním pohľadávok odporcov, ktoré započítanie odporcovia vykonali jednak listom zo dňa 25.6.2010 a jednak listom zo dňa 7.2.2013.

Podľa v znení účinnom ku dňu 1.7.2005, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa v znení účinnom ku dňu 1.7.2005, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.

Podľa v znení účinnom ku dňu 1.7.2005, ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.

Podľa , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa , započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Podľa , a v znení účinnom ku dňu 1.7.2005, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení (1). Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (2). Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak (3).

Podľa a v znení účinnom ku dňu 1.7.2005, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda (1). Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia (2).

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal na odporcoch zaplatenia poslednej splátky ceny diela podľa Zmluvy o dielo č. 023 uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 1.7.2005, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal zhotoviť pre odporcov inžinierske siete a komunikácie k pozemkom odporcov a odporcovia sa zaviazali zaplatiť cenu za zhotovenie diela v celkovej sume 500.000,- Sk + DPH, t. j. 16.596,96 eura + DPH. Keďže odporcovia poslednú splátku ceny diela v sume 1.975,04 eura neuhradili, navrhovateľ im vystavil faktúru zo dňa 7.11.2008 na túto sumu, s dátumom splatnosti 28.11.2008. Počnúc dňom 29.11.2008 si navrhovateľ uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 6,5% ročne z dlžnej sumy do zaplatenia. Odporcovia sa v konaní bránili jednak tým, že pohľadávka navrhovateľa zanikla započítaním s pohľadávkou odporcov na základe jednostranného zápočtu, ktorý adresoval právny zástupca odporcov navrhovateľovi listom zo dňa 25.6.2010. Odporcovia preto žiadali, aby súd návrh navrhovateľa zamietol vzhľadom na zánik jeho pohľadávky jednostranným zápočtom zo strany odporcov. Prevyšujúcu sumu odporcovia prisúdiť nežiadali. Ďalej sa odporcovia 1 a 2 voči pohľadávke navrhovateľa bránili tým, že jeho pohľadávka zanikla jednostranným započítaním, a to listom odporcov zo dňa 7.2.2013 adresovaným navrhovateľovi, ktorým odporcovia opakovane jednostranne započítali svoje pohľadávky zo Zmluvy o dielo č. 023 zo dňa 1.7.2005 voči pohľadávke navrhovateľa.

Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 1.7.2005 Zmluvu o dielo č. 023, na základe ktorej sa zhotoviteľ (navrhovateľ) zaviazal zhotoviť pre objednávateľa (odporcov 1 a 2) inžinierske siete a komunikácie v Trnave na parcelných číslach uvedených v čl. I., a to podľa projektu : pozemné komunikácie trasa I., II., A,B,C,D,E, chodníky, staveniskovú cestu, plynovod, VN distribučnú trafostanicu, NN káblový rozvod, kanalizáciu a vodovod a zaviazal sa tiež zabezpečiť pre objednávateľov spracovanie projektov, vydanie stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia, výkon stavebného a autorského dozoru. Objednávateľ splnomocnil zhotoviteľa na uzatváranie zmlúv s prevádzkovateľmi inžinierskych sietí a objednávateľ sa zaviazal poskytnúť zhotoviteľovi potrebnú súčinnosť. Podľa čl. I. Zmluvy, miestom stavby bola lokalita Pekné pole, W. - X., v k. ú. W. parc. č. XXXX/XX vo výmere XXXXX m2. Stavba mala byť začatá dňa 30.8.2005 a dokončená dňa 30.9.2006. V čl. IV. sa zhotoviteľ zaviazal odovzdať predmet zmluvy v termínoch zmluvy a to písomne. Podľa čl. V. bod 2 zhotoviteľ celé dielo odovzdá po úspešnom priebehu funkčných skúšok a vydaní kolaudačného rozhodnutia objednávateľovi. Cena diela bola dohodnutá v čl. VI. ako 1/57 z celkovej ceny diela 28.500.000,- Sk + DPH, teda 500.000 Sk + DPH, t. j. 16.596,96 eura + DPH. V čl. VI. bod 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli pre prípad oneskorenej úhrady faktúr na poplatku z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy v Slovenských korunách za každý deň omeškania a v čl. VI. bod 7 Zmluvy sa zmluvné pre prípad oneskorenia dokončenia diela dohodli na poplatku z omeškania vo výške 0,05% z dohodnutej ceny diela, resp. časti diela v Slovenských korunách denne. Podľa čl. VIII. Zmeny záväzku a spoluvlastníctvo, sa zmluvné strany dohodli na tom, že objednávateľ sa prevzatím diela špecifikovaného v predmete zmluvy od zhotoviteľa po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o kolaudácii stane jeho podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/57. Prevzatie diela bude potvrdené preberacím protokolom obidvoma zmluvnými stranami.

Z písomne uzavretej Zmluvy o dielo č.023 zo dňa 1.7.2005 vyplýva, že účastníci konania sa dohodli v úvode predmetnej zmluvy, že zmluva bola uzatvorená podľa a nasl. . Ustanovenia a nasl. upravujú zmluvu o nájme dopravného prostriedku, avšak ustanovenia a nasl. upravujú zmluvu o dielo. Pretože odporcovia 1 a 2 nevystupovali pri uzatváraní zmluvy ako podnikatelia, mohli by si účastníci konania v zmysle zvoliť aplikovateľnosť na ich vzájomný záväzkový vzťah. Takáto voľba však vyžaduje písomnú formu a musí byť jasná, určitá a zrozumiteľná. Zo skutkových zistení vyplýva, že takáto dohoda nebola medzi účastníkmi konania uzavretá, keďže jediný odkaz na v úvode Zmluvy o dielo č. 023 zo dňa 1.7.2005 je zmätočný a neurčitý. Zo zákona nie je možné vzájomný záväzkový vzťah účastníkov konania automaticky podradiť pod režim a pretože dohoda o pôsobnosti nebola platne uzatvorená, bolo potrebné záväzkový vzťah účastníkov posúdiť podľa príslušných ustanovení .

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ pre odporcov 1 a 2 vykonal dielo v zmysle uzatvorenej zmluvy, i keď k dokončeniu diela, resp. jeho viacerých častí došlo oneskorene.

Faktúrou zo dňa 7.11.2008 splatnou dňa 28.11.2008 si navrhovateľ vyúčtoval sumu 59.500,- Sk teda 1.975,04 eura ako poslednú splátku ceny diela.

Advokátska kancelária Lansky, Ganzger + partner Rechtsanwälte, spol. s r. o. zaslala navrhovateľovi list zo dňa 25.6.2010, nazvaný započítanie vzájomných pohľadávok, v ktorom uviedla, že ako právny zástupca jednotlivých objednávateľov podľa listu zo dňa 21.9.2009 a tiež p. Ing. D. S., p. Ing. H. J. a p. Ing. J. J. rod K. a s výnimkou p. T., p. K., p. X. a p. U., zo Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi jednotlivými objednávateľmi a spol. AX Merlin, s. r. o. predmetom ktorej bola výstavba inžinierskych sietí pre IBV Pekné Pole II s každým z klientov advokátskej kancelárie, v zmysle a nasl. jednostranne započítava pohľadávky jednotlivých klientov voči spoločnosti AX Merlin vyplývajúce z nároku na vyplatenie časti doteraz nevyplatenej kúpnej ceny (podiel 1/57), ktorú spoločnosť získala od Mesta Trnava a jednotlivých spoločností spravujúcich inžinierske siete za predaj inžinierskych sietí, ktoré boli predmetom Zmluvy o dielo vo výške 2.620 eur plus príslušenstvo, a nároku na zaplatenie poplatku z omeškania za oneskorené odovzdanie diela v zmysle čl. VI ods. 7 Zmluvy o dielo vo výške 0,05% z ceny diela resp. časti diela denne (30.9.2006 - 2.10.2008) vo výške 7.238,50 eura plus príslušenstvo; proti pohľadávkam spoločnosti AX Merlin s. r. o. voči jednotlivým klientom advokátskej kancelárie vo výške 1.975 eur s príslušenstvom.

Zároveň odporcovia 1 a 2 listom zo dňa 7.2.2013 adresovaným navrhovateľovi opakovane jednostranne započítali svoje pohľadávky zo Zmluvy o dielo č. 023 zo dňa 1.7.2005 voči pohľadávke navrhovateľa. Odporcovia 1 a 2 uviedli, že ich pohľadávky pozostávajú z minimálne nasledovných súm a nárokov: 1. pohľadávka vo výške 2.303,98 eur - uvedená suma predstavuje 1/57 z odplaty, ktorú navrhovateľ získal predajom inžinierskych sietí príslušným správcom sietí. Vlastníkom sietí boli podľa Zmluvy odporcovia. Navrhovateľ siete za odplatu previedol, čím sa bezdôvodne obohatil. Navrhovateľ uzavrel s Trnavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. darovaciu zmluvu, pričom hodnota daru bola určená vo výške 4.397.325,-Sk, resp. 145.964,44 eura (1/57 z uvedenej sumy je 2.560,78 eura); 2. pohľadávka vo výške 7.238,50 eura, ktorá suma predstavuje nárok odporcov na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle článku VI. ods. 7 Zmluvy za obdobie 30.9.2006 až 2.10.2008, ktoré pohľadávky odporcovia 1 a 2 započítavajú oproti pohľadávke navrhovateľa vo výške 1.975 eur s príslušenstvom, ktorú má navrhovateľ ako poslednú splátku ceny diela podľa zmluvy.

V danom prípade mal súd nárok navrhovateľa na zaplatenie poslednej splátky ceny diela vo výške 1.975,04 eura za preukázaný a medzi účastníkmi konania za nesporný, pretože odporcovia v konaní vôbec nespochybňovali túto pohľadávku navrhovateľa, avšak ich obrana spočívala v tom, že táto pohľadávka navrhovateľa zanikla na základe hmotnoprávneho úkonu započítania v zmysle . V danom prípade preto bolo v prvom rade potrebné posúdiť, či došlo k platnému právnemu úkonu jednostranného započítania pohľadávky odporcov oproti pohľadávke navrhovateľa a či odporcovia v čase započítania disponovali existujúcimi pohľadávkami voči navrhovateľovi.

V zmysle ustanovenia , započítanie je jedným zo spôsobov zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Započítanie je privodenie zániku dvoch navzájom proti sebe stojacich pohľadávok tým, že jedna a druhá sa považujú za navzájom vyrovnané. Účelom a zmyslom započítania je teda zánik záväzku bez toho, aby došlo ku skutočnému plneniu. V ustanovení je upravené započítanie jednostranným právnym úkonom. Jednostranné započítanie spočíva v tom, že vzájomné pohľadávky, plnenie ktorých je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí prejav smerujúci k započítaniu. Započítanie je oprávnením ktorejkoľvek strany, možno ho vykonať bez súhlasu, alebo proti vôli druhej strany. Započítanie vzájomných pohľadávok má právne účinky zániku záväzku k okamihu, keď sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretnú (z oboch strán musí ísť o splatné pohľadávky). V okamihu, kedy došlo k splatnosti oboch započítavaných pohľadávok, dochádza k zániku pohľadávok následkom započítania, a to v rozsahu v akom sa navzájom kryjú. Za okamih stretu pohľadávok je potrebné považovať okamih splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa stala splatnou neskôr, kompenzačný prejav je teda možné urobiť až potom, čo sa všetky pohľadávky stali splatnými, teda po termíne splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa stane splatnou neskôr.

Zánik záväzku jednostranným započítaním zákon pripúšťa, ak sú zároveň splnené stanovené zákonné podmienky. Oproti sebe stojace pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Z ustanovení a vyplýva, že započítať možno iba vzájomné pohľadávky, pohľadávky musia byť rovnakého druhu, musia to byť platné pohľadávky, splatné pohľadávky, pohľadávky, ktoré nie sú zákonom zo započítania vylúčené. Bezpodmienečne je možné započítať iba pohľadávku, ktorá je splatná najneskoršie k dobe započítania. Splatnosťou pohľadávky sa rozumie jej žalovateľnosť na súde. K započítaniu pritom nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli, ale vyžaduje sa právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Formu tohto prejavu zákon nepredpisuje, ale nesmie odporovať ustanoveniam a nasl. . Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť potom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.

Pokiaľ ide o prvé započítanie zo dňa 25.6.2010, v danom prípade advokátska kancelária Lansky, Ganzger & partner Rechtsanwälte s. r. o. ako právny zástupca jednotlivých objednávateľov diela listom zo dňa 25.6.2010 jednostranne započítala pohľadávky svojich klientov proti pohľadávkam navrhovateľa, voči jednotlivým klientom advokátskej kancelárie. Tento list advokátskej kancelárie mal predstavovať právny úkon započítania, preto je v prvom rade potrebné posúdiť, či obsahuje všetky náležitosti tohto právneho úkonu. Z predloženého listinného dôkazu - započítania zo dňa 25.6.2010, však nemožno dovodiť, že došlo k takému úkonu zo strany odporcov, s ktorým možno spájať účinné započítanie vzájomných pohľadávok voči navrhovateľovi. Predovšetkým z tohto právneho úkonu nie je možné usúdiť, v mene ktorých klientov advokátska kancelária právny úkon započítania vykonala, či aj odporcovia boli klientom tejto advokátskej kancelárie v čase započítania, a či klienti predmetnú advokátsku kanceláriu splnomocnili aj na vykonanie tohto konkrétneho právneho úkonu započítania. Započítať jednostranným právnym úkonom môže len konkrétny veriteľ proti konkrétnemu dlžníkovi, a to presnú pohľadávku, tak aby bola jednoznačná jej výška a právny dôvod. Nebolo teda jednoznačne preukázané, že odporcovia 1 a 2 vykonali právny úkon započítania. Započítací úkon musí obsahovať také údaje, z ktorých je možné bez akýchkoľvek pochybností dovodiť, ktorá osoba započítací prejav vyhotovuje, k akej pohľadávke sa tento prejav má vzťahovať a v akej výške k započítaniu dochádza. Pokiaľ ide o predložený písomný právny úkon zo dňa 25.6.2010, v tomto absentuje tiež jeho základná náležitosť, a to je podpis konajúcej osoby podľa . Predložený list advokátskej kancelárie Lansky, Ganzger & partner Rechtsanwälte s. r. o. bol zaslaný navrhovateľovi elektronicky (e-mailom) na nasledovné elektronické adresy: a@b.c <mailto:G., a@b.c <mailto:a@b.c> a a@b.c <mailto:a@b.c>, pričom tento úkon bol vyhotovený elektronicky bez pripojeného zaručeného elektronického podpisu. V texte nie sú nijako označení odporcovia 1 a 2 ani presne identifikovaná pohľadávka, ktorá má byť predmetom započítania.

Prejav vôle smerujúci k započítaniu musí byť dostatočne určitý ( ), t. j. musí z neho vyplývať, akej pohľadávky sa týka a v akej výške sa na započítanie uplatňuje a proti ktorej pohľadávke veriteľa smeruje a v akej výške tieto pohľadávky zanikajú. Jedným kompenzačným prejavom možno započítať aj viac vzájomných pohľadávok, a to ako zo strany, ktorá urobila prejav vôle na započítanie, tak aj z druhej zmluvnej strany. V každom prípade však musí byť určite a zrozumiteľne uvedené, ktoré pohľadávky a v akej výške započítaním zanikajú.

Úkon započítania ( ), ktorým dlžník započítava proti pohľadávke veriteľa viac svojich pohľadávok prevyšujúcich vo svojom súčte pohľadávku veriteľa bez toho, aby z neho bolo zrejmé, ktorá časť započítavaných pohľadávok započítaním zanikla a ktorá nie, je podľa neplatný pre neurčitosť.

Pokiaľ započítavajúca osoba v započítaní uvažuje s dvoma nárokmi voči protistrane, ktoré v súčte prevyšujú nárok protistrany, pričom však neuvádza, ktorý z týchto oboch nárokov a v akej výške

uplatňuje, je také započítanie neurčité, teda neplatné (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 7.9.2005, sp. zn. ).

Započítanie zo dňa 25.6.2010 je zmätočné v tom, že z tohto právneho úkonu nie je zrejmé, ktorá z dvoch uplatnených pohľadávok dlžníkov má byť započítaná na pohľadávku veriteľa. V tomto započítacom prejave sa totiž započítava jednak pohľadávka v sume 2.620 eura s príslušenstvom a jednak pohľadávka v sume 7.238,50 eura s príslušenstvom na pohľadávku navrhovateľa 1.975 eur s príslušenstvom, teda proti pohľadávke navrhovateľa, ktorá je nižšia ako ktorákoľvek z dvoch uplatnených pohľadávok odporcov. Táto skutočnosť spôsobuje neurčitosť právneho úkonu započítania zo dňa 25.6.2010, pretože nie je zrejmé, ktorá časť započítavaných pohľadávok odporcov 1 a 2 má započítaním zaniknúť a ktorá nie, čo v konečnom dôsledku spôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu započítania podľa .

Neskôr v priebehu konania odporcovia predložili ďalší dôkaz na základe ktorého mala pohľadávka navrhovateľa zaniknúť, a to listinný doklad započítanie zo dňa 7.2.2013, ktorý právny úkon už bol podpísaný oboma odporcami, pričom navrhovateľ nesporoval, že mu toto započítanie bolo doručené. Týmto právnym úkonom odporcovia 1 a 2 znovu jednostranne proti pohľadávke navrhovateľa ktorú si uplatňuje v tomto konaní vo výške 1.975 eur s príslušenstvom ako poslednú splátku ceny diela podľa Zmluvy, započítali 1. jednak pohľadávku vo výške 2.303,98 eura, ktorá suma predstavuje 1/57 z odplaty, ktorú navrhovateľ získal predajom inžinierskych sietí príslušným správcom sietí a 2. jednak pohľadávku vo výške 7.238,50 eura, ktorá suma predstavuje nárok odporcov na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle článku VI. ods. 7 Zmluvy za obdobie 30.9.2006 až 2.10.2008. Ani tento právny úkon započítania však nie je spôsobilý privodiť zánik navrhovateľovej pohľadávky, a to predovšetkým pre jeho neurčitosť. Ako bolo už vyššie uvedené, prejav vôle smerujúci k započítaniu musí byť dostatočne určitý ( ), musí z neho vyplývať v akej výške pohľadávky vzájomných veriteľov zanikajú. Úkon započítania, ktorým dlžník započítava proti pohľadávke veriteľa viac svojich pohľadávok prevyšujúcich vo svojom súčte pohľadávku veriteľa bez toho, aby z neho bolo zrejmé, ktorá časť započítavaných pohľadávok započítaním zanikla a ktorá nie, je podľa neplatný pre neurčitosť. Z tohto dôvodu, hoci tentokrát započítanie vykonali samotní odporcovia 1 a 2, a to písomne, ktorý právny úkon riadne podpísali a doručili navrhovateľovi, je právny úkon započítania zo dňa 7.2.2013 pre svoju neurčitosť neplatný, a teda obrana odporcov spočívajúca v tvrdení, že pohľadávka navrhovateľa zanikla na základe hmotnoprávneho úkonu započítania neobstojí. Odporcovia sa tiež snažili brániť tým, že v započítaní ide len o jednu pohľadávku zo zmluvy o dielo, ktorá je rozdelená na dve časti, avšak ani tento argument nemôže obstáť pretože je nepochybné, že odporcovia si proti navrhovateľovi uplatnili dve samostatné pohľadávky, a to jednak pohľadávku vyplývajúcu z nároku odporcov na zaplatenie príslušného podielu (1/57) odplaty, ktorú navrhovateľ získal predajom inžinierskych sietí príslušným správcom sietí a jednak pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty resp. poplatku z omeškania v zmysle článku VI. ods. 7 Zmluvy za obdobie 30.9.2006 až 2.10.2008, pričom je zrejmé, že ide o dva odlišné samostatné nároky, teda nie o jednu pohľadávku, ako sa nakoniec snažili tvrdiť odporcovia.

Zároveň súd považuje za nevyhnutné poukázať tiež na tú skutočnosť, a to tak v prípade započítania odporcov zo dňa 25.6.2010 ako aj započítania zo dňa 7.2.2013, že v zmysle , pod ktorého režim spadá právny vzťah účastníkov konania založený Zmluvou o dielo zo dňa 1.7.2005, podľa , proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. V predmetnej veci je jednoznačné, že navrhovateľ mal proti odporcom splatnú pohľadávku. Avšak odporcovia 1 a 2 v konaní proti navrhovateľovi uplatňovali na započítanie pohľadávky, ktoré ešte neboli splatné. Splatnosť pohľadávky pritom vyplýva buď z dohody účastníkov záväzkového vzťahu, alebo môže byť určená zákonom, či rozhodnutím súdu. Ak doba splatnosti nebola určená ani jedným z uvedených spôsobov, podporne určuje, že dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie požiadal veriteľ ( ). V predmetnej veci si odporcovia proti navrhovateľovi vo svojich započítacích právnych úkonoch zo dňa 25.6.2010 a zo dňa 7.2.2013 uplatňovali pohľadávky, ktoré neboli splatné, ich splatnosť nenastala ani dohodou účastníkov, ani zo zákona a keďže neboli judikované, nenastala ich splatnosť ani rozhodnutím súdu. Splatnosť predmetných pohľadávok tak mohli odporcovia 1 a 2 ako veritelia privodiť iba výzvou na splnenie adresovanou navrhovateľovi. Odporcovia však v konaní nepredložili ani

jeden dôkaz preukazujúci, že by navrhovateľa vyzvali na zaplatenie svojich uplatňovaných pohľadávok. Odporcovia sa teda pokúsili započítať svoje nesplatné pohľadávky, preto boli ich oba právne úkony smerujúce k započítaniu predčasné a nemohli mať účinky započítania. Samotné započítanie pritom nemožno považovať za výzvu na zaplatenie pohľadávky, pretože kompenzačný prejav možno vykonať až potom, čo sa stali splatnými započítavané pohľadávky. Avšak i za situácie, že by na strane odporcov išlo o splatné pohľadávky, nemohlo by k zániku žalovanej pohľadávky uvedenými jednostrannými započítaniami odporcov dôjsť, pretože je nutné prihliadnuť k neurčitosti ich kompenzačného prejavu. Odporcovia totiž nešpecifikovali, či a v akom rozsahu si voči navrhovateľovi uplatňujú nárok na zaplatenie odplaty za predaj inžinierskych sietí správcom sietí či zmluvnej pokuty resp. poplatku z omeškania.

Pokiaľ ide o samotné posúdenie existencie pohľadávok odporcov voči navrhovateľovi, ktoré mali jednak spočívať v ich nároku na vyplatenie podielu kúpnej ceny, ktorú navrhovateľ získal za predaj sietí od jednotlivých správcov a jednak nároku na zaplatenie poplatku z omeškania, resp. neskôr uplatňovanej zmluvnej pokuty, na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že odporcovia v konaní ani existenciu takýchto svojich pohľadávok nepreukázali.

Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie poplatku z omeškania (ktorý si uplatňovali v započítaní zo dňa 25.6.2010), resp. zmluvnej pokuty (ktorú si uplatňovali v započítaní zo dňa 7.2.2013), z čl. VI. bod 7 Zmluvy o dielo č. 023 zo dňa 1.7.2005 vyplýva, že pre prípad oneskorenia dokončenia diela bol dohodnutý poplatok z omeškania vo výške 0,05% z dohodnutej ceny diela, resp. časti diela v Slovenských korunách denne.

Základným spôsobom zániku záväzku zo zmluvy o dielo, je jeho zánik splnením, teda zhotovením diela riadne a včas podľa zmluvy a odovzdanie diela objednávateľovi. Pre prípad, že zhotoviteľ nezhotoví dielo riadne a včas, môžu sa zmluvné strany v rámci zmluvnej voľnosti dohodnúť na rôznych sankciách pre zhotoviteľa.

V prípadoch omeškania s plnením peňažného dlhu ( ), má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, pokiaľ zákon () nestanovuje povinnosť platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania poplatku z omeškania upravuje

Z uvedeného vyplýva, že sankciu poplatok z omeškania možno požadovať od zmluvnej strany záväzkovoprávneho vzťahu, ktorá je v omeškaní len s plnením peňažného dlhu a len v prípadoch, v ktorých to ustanoví zákon. Takýto prípad upravuje napríklad ustanovenie , v súvislosti s nájom bytu. Tiež je dôležité, že poplatok z omeškania prichádza do úvahy, len pokiaľ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, nie pokiaľ ide o omeškanie napr. s odovzdaním veci, resp. zhotovením diela. Ustanovenia a nasl. povinnosť zhotoviteľa platiť pre prípad omeškania s odovzdaním diela poplatok z omeškania neupravujú. Preto v prípade zmluvy o dielo sa zmluvné strany na takejto sankcii dohodnúť nemôžu.

Z ustanovenia čl. VI. bod 7 Zmluvy o dielo jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na sankcii poplatku z omeškania. Takáto dohoda účastníkov však odporuje zákonu a preto je toto ustanovenie zmluvy o dielo podľa absolútne neplatné. Zároveň z uvedeného ustanovenia Zmluvy o dielo nepochybne vyplýva dohoda účastníkov na sankcii, ktorú terminologicky presne nazvali v zmysle platného práva poplatkom z omeškania a nepochybne tak uzatvorili presné dojednanie so zvolenou formuláciou o tomto druhu sankcie, pričom v konaní nebola preukázaná nezhoda medzi navonok prejavenou vôľou zmluvných strán uzavrieť dohodu o poplatku z omeškania a ich vnútornou vôľou. Dojednanie účastníkov konania o povinnosti platiť poplatok z omeškania je určité z hľadiska obsahu, poznateľné z jeho textu a nevzbudzuje pochybnosti, že bola uzavretá dohoda práve o poplatku z omeškania, obsah dohody účastníkov teda smeroval k právnej kvalifikácii nároku podľa - poplatku z omeškania.

Odporcovia v konaní namietali, že právne úkony treba vykladať v prospech ich platnosti, a teda dojednanie účastníkov v ustanovení čl. VI. bod 7 Zmluvy o dielo treba vykladať tak, že ide o sankciu s omeškaním odovzdania diela, teda o zmluvnú pokutu.

V zmysle ustanovenia , zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinnosti, ktoré na seba zmluvou prevzal, a to aj vtedy , keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla škoda. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, inak je neplatná, musí v nej byť ďalej určená výška pokuty alebo spôsob, akým sa určí. Zmluvná pokuta je teda špecifický inštitút, ktorý vyžaduje dohodu v písomnej forme, z ktorej musí vyplývať výška dojednanej zmluvnej pokuty, prípadne musí byť určený spôsob jej vyčíslenia a platnosť tohto dojednania je podmienená jeho určitosťou a zrozumiteľnosťou ( ). Podľa ustálenej judikatúry súdov v dohode o zmluvnej pokute - výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje, musia byť vymedzené určito, inak je dohoda neplatná (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. novembra 2003, sp. zn. M Obdo 4/2003). Platnosť dohody o zmluvnej pokute je teda podmienená všeobecnou požiadavkou zákona na určitosť a zrozumiteľnosť akéhokoľvek právneho úkonu v zmysle ustanovenia .

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o dojednanie účastníkov záväzkovoprávneho vzťahu o zmluvnej pokute je potrebné, aby tento právny úkon bol predovšetkým určitý a zrozumiteľný. Ustanovenie čl. VI. bod 7 Zmluvy o dielo jednoznačne neustanovuje, že účastníci zmluvy sa dohodli na inštitúte zmluvnej pokuty, preto ak aj mienili takúto dohodu uzavrieť, bola by takáto ich dohoda o zmluvnej pokute pre jej neurčitosť neplatným právnym úkonom podľa .

Napokon v súvislosti s určitosťou právneho úkonu je potrebné poukázať na to, že dojednanie určitej sankcie tým spôsobom, že má byť určitá suma vyčíslená percentuálnym podielom z inej sumy, je podmienený tým, že musí byť základ tejto sumy dojednaný jednoznačným spôsobom. V zmluve je uvedený výpočet percentuálneho podielu 0,05% denne z dohodnutej ceny diela, resp. časti ceny diela, čo nie je jednoznačným dojednaním o spôsobe určenia akejkoľvek sankcie, keďže nie je zjavným, či má byť predmetná sankcia vyčíslená z celej ceny diela, alebo len z jej časti. Takéto pochybnosti o spôsobe určenia, či už poplatku z omeškania alebo zmluvnej pokuty spôsobujú neplatnosť zmluvného dojednania pre jeho neurčitosť.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, obrana odporcov spočívajúca v tom, že proti navrhovateľovi majú pohľadávku titulom dojednaného poplatku z omeškania resp. zmluvnej pokuty teda neobstojí.

Odporcovia sa ďalej bránili tiež tým, že navrhovateľ neoprávnene predal jednotlivé siete a chodníky, či zhotovenú cestu jednotlivým správcom sietí a odporcom riadne neodovzdal zhotovené dielo. Odporcovia sa tak nestali spoluvlastníkmi diela podľa čl. VIII bod 3 zmluvy. Navrhovateľ mal pri predaji týchto sietí ich správcom konať v mene a na účet objednávateľov diela a preto je povinný im podiel 1/57 na zinkasovanej kúpnej cene vyplatiť.

Zmluvou o dielo sa zhotoviteľ zaväzuje objednávateľovi, že za odplatu vykoná pre objednávateľa určité dielo na svoje nebezpečenstvo. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo je dohoda účastníkov o predmete diela, o zhotovení diela na nebezpečenstvo zhotoviteľa a dohoda na odplate (cene) za zhotovenie diela. Zmluvu o dielo treba odlišovať od iných zmluvných typov, napr. od kúpnej zmluvy, dohody o vykonaní práce, alebo od príkaznej zmluvy. Podobnosť týchto právnych vzťahov môže v niektorých prípadoch viesť k ich zámene, pričom pri posudzovaní konkrétnej veci treba vychádzať predovšetkým z toho, čo účastníci zmluvy jej uzavretím sledovali. Rozlišovacím znakom medzi nimi je predovšetkým predmet plnenia. Predmet plnenia pri zmluve o dielo podľa musí mať vecný charakter v zmysle zhotovenia novej veci. Predmetom zmluvy o dielo je dielo, teda určitý pracovný výsledok, a to buď prevažne fyzickej práce, alebo prevažne duševnej práce zhotoviteľa. Vlastnosti diela sú dojednané v zmluve a zhotovená vec im musí zodpovedať.

Na základe Zmluvy o dielo č. 023 sa zhotoviteľ zaviazal zhotoviť pre objednávateľov inžinierske siete a komunikácie na parcelných číslach uvedených v čl. I. Podľa čl. I. mali byť teda tieto siete a komunikácie zhotovené na parc. č. 4021/44 , v k. ú. W., vo výmere XX.XXX m2. V zmluve sa pritom neuvádza konkrétny pozemok odporcov. Zmluvou o dielo sa teda zhotoviteľ zaviazal zhotoviť dielo - inžinierske siete a komunikácie pre celú túto lokalitu, zaviazal sa, že zabezpečí tiež vydanie potrebného stavebného povolenia ako i kolaudačného rozhodnutia. Ďalej sa zaviazal, že dielo odovzdá po úspešnom vykonaní funkčných skúšok a vydaní kolaudačného rozhodnutia objednávateľovi (čl. čl. V bod 2 zmluvy). Objednávateľ sa mal prevzatím diela stať jeho podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/57 (čl. VIII bod 3 zmluvy).

Odporcovia dôvodili, že navrhovateľ mal pri predaji sietí postupovať v ich mene a na ich účet. Týmto titulom žiadali vyplatenie podielu na kúpnej cene.

na rozdiel od neupravuje otázku vlastníckeho práva k dielu, ktoré má mať hmotnú podobu. Otázku vlastníckeho práva k dielu je potrebné riešiť podľa všeobecných ustanovení zákona o nadobúdaní vlastníckeho práva. Z nich možno vyvodiť, že vlastníkom zhotovenej hnuteľnej veci je zhotoviteľ a objednávateľ nadobúda vlastnícke právo k nej až jej prevzatím ( ). Túto skutočnosť možno vyvodiť už z toho, že zhotoviteľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci ( ). Toto nebezpečenstvo prechádza na objednávateľa v okamihu, keď nadobudne vlastnícke právo k veci. Pokiaľ ide o spôsob odovzdania a prevzatia diela, zákon neustanovuje žiadne pravidlá.

V tomto prípade sa zmluvné strany v Zmluve o dielo výslovne dohodli na okamihu prechodu vlastníckeho práva na objednávateľov a to v čl. VIII. bod 3 a to tak, že objednávateľ sa stane vlastníkom diela jeho odovzdaním po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o jeho kolaudácii. V zmysle predmetnej Zmluvy o dielo č. 023 mal zhotoviteľ predovšetkým povinnosť postupovať pri zhotovení diela samostatne, mal zabezpečiť všetky potrebné úradné dokumenty pre výstavbu a sprevádzkovanie diela. Mal zabezpečiť úspešnú kolaudáciu diela a toto potom odovzdať odporcom. Zhotoviteľ sa zaviazal zhotoviť inžinierske siete a komunikácie v lokalite Pekné pole, pričom objednávateľ sa zaviazal uhradiť zodpovedajúci podiel 1/57 odhadovaných nákladov 28.500.000 Sk+ DPH, teda 500.000 Sk + DPH. Na základe celej tejto konštrukcie možno dospieť k záveru, že podľa Zmluvy o dielo vlastníkom zhotovovaného diela (jeho jednotlivých častí - sietí) mal byť až do jeho odovzdania objednávateľom po kolaudácii diela zhotoviteľ. Zhotoviteľ preto vykonával všetky právne úkony smerujúce k tomu, aby dielo mohlo byť riadne sprevádzkované, skolaudované a prenechané objednávateľom do užívania. Túto povinnosť si navrhovateľ splnil, keď dňa 4.12.2006 bolo pre stavebníka AX Merlin s. r. o. Mestom Trnava vydané kolaudačné rozhodnutie Zn. : OŽP- 28105/2006-82590/2006/Kch, pre užívanie časti stavby SO 08 STL plynovod + prípojky plynu v lokalite Pekné pole, Trnava - Kopánka na pozemkoch parc. č. 4021/44, 4021/173. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.12.2006. Kúpnou zmluvou zo dňa 27.3.2007 navrhovateľ zhotovený plynovod a prípojky previedol na SPP - distribúcia, a.s. za kúpnu cenu 2.136.350 Sk bez DPH. Rozhodnutím Mesta Trnava zo dňa 29.1.2008 č. OSaŽP/22091-5858/2008/ Kch, právoplatným dňa 6.2.2008 bolo pre stavebníka AX Merlin s. r. o. povolené užívanie časti stavby káblové rozvody a verejné osvetlenie na parc. č. 4021/44, 4021/93, 4021/94, 4021/173. Kúpnou zmluvou č. zo dňa 3.9.2008 potom navrhovateľ previedol vlastnícke právo k príslušnému rozvodu elektrickej energie do vlastníctva ZSE Distribúcia, a.s. za kúpnu cenu 1.820.000 Sk bez DPH. Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Trnava zo dňa 20.12.2006 č. G 2006/02612/ŠvS/ Ba, právoplatným dňa 8.1.2007 bolo stavebníkovi AX Merlin s. r. o. povolené užívanie vodnej stavby - kanalizácia, vodovod v obytnej zóne IBV Pekné pole Trnava - Kopánka. Darovacou zmluvou č. 53/2007 zo dňa 23.8.2007 daroval navrhovateľ príslušné objekty vodovodu Trnavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Trnava zo dňa 19.10.2007 č. G 2007/02483/ŠvS/Ba, právoplatným dňa 12.11.2007 bolo stavebníkovi AX Merlin s. r. o. povolené dočasné užívanie vodnej stavby kanalizácia v obytnej zóne IBV Pekné pole Trnava - Kopánka. Rozhodnutím Mesta Trnava zo dňa 17.9.2008 č. OSaŽP/21831-68520/08/Kch právoplatným dňa 23.9.208 bolo stavebníkovi AX Merlin povolené užívanie časti stavby pozemné komunikácie v IBV Pekné pole. Kúpnou zmluvou zo dňa 11.09.2008 navrhovateľ previedol predmetné pozemné komunikácie na Mesto Trnava za cenu 4,- Sk. Po skolaudovaní jednotlivých sietí a komunikácií navrhovateľ jednotlivé siete a komunikácie previedol na správcov sietí ako i na Mesto Trnava ešte ako ich vlastník. Po ich

sprevádzkovaní správcami sietí tieto prenechal odporcom, aby sa na jednotlivé siete mohli napojiť, resp. užívať zhotovené komunikácie. Bez toho, aby jednotlivé siete boli prevedené na príslušných správcov, však dielo nebolo možné prevádzkovať a užívať, resp. nešlo by o príslušné siete ale len o spracovaný stavebný materiál s potencionálom slúžiť ako príslušná sieť, či už elektrická, alebo vodovodná a ostatné. K zápisničnému odovzdaniu a prevzatiu diela, tak ako tento postup upravila Zmluva o dielo v danom prípade nedošlo a to predovšetkým vzhľadom na charakter diela, jeho predmet, ktorým boli príslušné sieťové rozvody a miestne komunikácie. Zo zmluvy o dielo vyplýva, že účelom tejto zmluvy bolo, aby navrhovateľ pre odporcov zhotovil k hraniciam ich pozemku, resp. na ňom prípojky k príslušným sieťam a rovnako pozemné komunikácie mali byť zhotovené len k pozemku odporcov. Navrhovateľ celé siete a komunikácie nezhotovoval len na pozemku odporcov, ale pre celú lokalitu Pekné pole, preto sa ani odporcovia nemohli stať vlastníkmi sietí a komunikácií, ktoré boli zhotovované na cudzích pozemkoch. V čl. II bod 2 Zmluvy o dielo splnomocnili objednávatelia zhotoviteľa na uzatváranie zmlúv s prevádzkovateľmi inžinierskych sietí. Toto dojednanie Zmluvy o dielo je však neurčité ( ) pretože z neho jednoznačne nevyplýva na uzatváranie akých zmlúv za akým účelom odporcovia navrhovateľa splnomocnili. Nie je preto možné, aby sa odporcovia stali spoluvlastníkmi sietí a komunikácií podľa nevykonateľného článku VIII bod 3 Zmluvy o dielo. Vlastníkom inžinierskych sietí (ktoré boli prevedené na tretie osoby) bol v čase ich prevodu len navrhovateľ a nie odporcovia, čo vyplýva aj zo stavebných a kolaudačných rozhodnutí, teda údajná pohľadávka odporcov v sume 2.303,98 eura, ktorú žiadajú započítať neexistuje. Keďže vlastnícke právo svedčilo pre navrhovateľa, na jeho strane nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keď inžinierske siete previedol za odplatu na iné subjekty.

Vykonaným dokazovaním mal teda súd jednoznačne preukázanú skutočnosť, že návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.975,04 eura je dôvodný. Ďalej súd dospel k záveru, že zo strany odporcov 1 a 2 nedošlo k platnému započítaniu, ako aj k záveru, že pohľadávky, ktoré si odporcovia uplatňovali v započítaní proti navrhovateľovi neboli uplatňované dôvodne. Vzhľadom na uvedené súd odporcov zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi požadovanú istinu 1.975,04 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 1.975,04 eura od 29.11.2008 (deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry) do zaplatenia. O výške úrokov z omeškania súd rozhodol podľa v spojení s nariadenia vlády SR č. 87/1995, v znení účinnom do 31.12.2008, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou banku Slovenska platnou k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba NBS od 12.11.2008 do 9.12.2008 bola 3,25 %. Preto súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 1.975,04 eura od 29.11.2008 do zaplatenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania proti neúspešným odporcom 1 a 2. Náhrada trov konania pozostáva z iných trov konania za súdny poplatok za návrh v sume 118,50 eura a za súdny poplatok za odvolanie zo dňa 20.10.2011 v sume 118,50 eura, spolu teda 237 eur a z trov právneho zastúpenia za osem úkonov právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia ( vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 31.5.2010) po 81,33 eura, k tomu režijný paušál ( cit. vyhl.) po 7, eura a za náhradu za stratu času - cesta zo Zvolena do sídla klienta v Hrnčiarovciach nad Parnou a späť v trvaní 1 hod. 50 min. ( cit. vyhl.) po 8 x 12, eura = 96, eura, . písomné podanie návrhu vo veci samej ( vyhl. č. v znení účinnom do 31.5.2010) po 81,33 eura, k tomu režijný paušál ( cit. vyhl.) po 7, eura, . účasť na pojednávaní dňa 7.3.2011 ( vyhl. č. v znení účinnom do 30.6.2013) po 1 z 81,33 eura t. j. 20,33 eura, k tomu režijný paušál ( cit. vyhl.) po 7, eura a za náhradu za stratu času - cesta z Babinej do Trnavy a späť v trvaní 2 hod. ( cit. vyhl.) po 8 x 12, eura = 98, eura, . účasť na pojednávaní dňa 27.4.2011 ( vyhl. č. v znení účinnom do 30.6.2013) po 81,33 eura, k tomu režijný paušál ( cit. vyhl.) po 7, eura a za náhradu za stratu času - cesta z Babinej do Trnavy a späť v trvaní 2 hod. ( cit. vyhl.) po 8 x 12, eura = 98, eura, . odvolanie zo dňa 20.10.2011 proti rozsudku ( vyhl. č. v znení účinnom do 30.6.2013) po 81,33 eura, k tomu režijný paušál ( cit. vyhl.) po 7, eura, . účasť na pojednávaní dňa 13.3.2013 ( vyhl. č. v znení účinnom do 30.6.2013) po 81,33 eura, k tomu režijný paušál ( cit. vyhl.) po 7, eura a za náhradu za

stratu času - cesta z Babinej do Trnavy a späť v trvaní 1 hod. 40 min. ( cit. vyhl.) po 7 x 13, eura = 91, eura, . písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcov zo dňa 5.6.2013 ( vyhl. č. v znení účinnom do 30.6.2013) po 81,33 eura, k tomu režijný paušál ( cit. vyhl.) po 7, eura, . účasť na pojednávaní dňa 28.11.2014 ( vyhl. č. v znení účinnom do 30.6.2013) po 81,33 eura, k tomu režijný paušál ( cit. vyhl.) po 8, eura a za náhradu za stratu času - cesta z Babinej do Trnavy a späť v trvaní 1 hod. 40 min. ( cit. vyhl.) po 7 x 13, eura = 93, eura, celkom teda trovy právneho zastúpenia v sume 1.128, eura (81, eura +7, eura + 96,16 eura +81,33 eura + 7,21 eura + 20,33 eura +7,41 eura + 98,80 eura+81,33 eura+7,41 eura + 98,80 eura +81,33 eura +7,41 eura +81,33 eura +7,81 eura+ 91,14 eura + 81,33 eura+ 7,81 eura + 81,33 eura + 8,04 eura +93,80 eura). Súd navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia za účasť pojednávaní dňa 14.2.2011, ako si navrhovateľ uplatnil, pretože z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ ani jeho právny zástupca sa pojednávania dňa 14.2.2011 nezúčastnili, z ktorého dôvodu bolo predmetné pojednávanie odročené bez prejednania veci. Ďalej súd za úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa 7.3.2011 navrhovateľovi nepriznal právo na odmenu podľa vyhlášky t. j. v plnej sume základnej sadzby tarifnej odmeny, ale podľa vyhlášky, t. j. len ako 1 zo základnej sadzby tarifnej odmeny t. j. 1 z 81, eura = 20, eura, pretože predmetné pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. Vzhľadom na uvedené zaviazal súd v konaní neúspešných odporcov 1 a 2, aby spoločne a nerozdielne zaplatili navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcich z iných trov konania v sume 237 eur a trov právneho zastúpenia v sume 1.128,65 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (160 ods. 1 ). Predmetné trovy sú odporcovia povinní zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.