Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/2/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobkyne N. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. N. H. R., C. XXXX/X, proti žalovanej Základnej škole, Sídlisko II 1336, Vranov nad Topľou, právne zastúpenej AK NOVIKMEC s.r.o., Advokátska kancelária Vranov nad Topľou, Rázusova 125, Vranov nad Topľou, IČO 36 868 701, o preskúmanie správnosti úradného postupu, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalobkyňa je povinná žalovanému nahradiť trovy konania vo výške 251,68 € v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 17.09.2014 domáha „ preskúmania správnosti úradného postupu žalovaného, ktorý sa týka didaktických pomôcok, “ a zároveň nariadenia predbežného opatrenia: „Žalovaný je povinný bezplatne zapožičiavať synovi žalobkyne, E. C., H. M. XX.X.XXXX, Ž. X.B., C. C. XXXX/X, N. H. R.Ľ., nasledovné didaktické pomôcky:

Výkresy, vodové farby, štetec - podľa potreby na hodiny povinnej výtvarnej výchovy, zošit č. 513 - na hodiny povinného slovenského jazyka, zošit č. 511 - na hodiny povinnej matematiky, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

Žalobkyňa nesúhlasila s postupom žalovaného, podľa ktorého vyplýva povinnosť rodičom financovať materiálne didaktické zabezpečenie povinných predmetov základného vzdelávania, čo ona považuje za rozpor s ústavnou garanciou bezplatného základného vzdelania pre maloleté dieťa, ktoré si plní povinnú školskú dochádzku, s tvrdením žalobkyne, že školstvo sa zbavilo financovania základného vzdelania tým, že svoju povinnosť prenieslo na plecia zákonných zástupcov.

Ďalej uviedla, že je úplne jedno, či je didaktická pomôcka základná alebo pomocná, teda doplnková, avšak pokiaľ je potrebná k vyučovaciemu procesu pre získanie základného vzdelania, musí ju bezplatne zapožičať škola. Jej, ako zákonnej zástupkyni, zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť nakupovať žiadne didaktické pomôcky, preto ani jej syn nemôže znášať následky v podobe neospravedlnených hodín, ani oznamovania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ale ani zaostávania v základnom vzdelaní. Ak si školstvo vymyslelo povinné predmety, bude si ich musieť aj finančne pokryť, lebo peňazí je v rezorte dosť, keďže tu živíme 18 rozpočtových a príspevkových organizácií v školstve, preto odmieta niesť finančnú záťaž a následky za nezvládnutie finančného riadenia rezortu školstva.

Žalovaný nie je oprávnený vyžadovať od zákonných zástupcov nákup doplnkových pomôcok, čo nesmie mať dopad na základné vzdelanie žiaka, s tvrdením žalobkyne, že chýbajúcimi pomôckami je jej synovi odopieraný prístup k vzdelávaniu povinných predmetov, čo môže spôsobiť zaostávanie jej maloletého dieťaťa a nerozvíjanie sa jeho potrebných zručnosti. Žalobkyňa uviedla, že leták, ktorý jej bol zo strany žalovaného daný, považuje za protiústavný a nezákonný, lebo maloletému dieťaťu je odopierané ústavné právo na bezplatné základné vzdelanie. V odôvodnení žalobkyňa uviedla, že žalovaným označené zošity, ak sú potrebné na výučbu povinných predmetov, tak by ich mal on bezplatne dať maloletému dieťaťu; rovnako tak na povinnú výtvarnú výchovu žalovaný vyžaduje od rodičov zakúpenie dosky, výkresov, farebného papiera, náčrtníka, vrecúška, vodových farieb, tenkého a hrubého okrúhleho štetca, plastovej nádoby na vodu, voskoviek, plastelíny, lepidla, obrusu; na povinný predmet telesnej výchovy žalovaný vyžaduje nákup vrecúška, teplákovej súpravy, trička, ponožiek, pevnej športovej obuvi so svetlou podrážkou. Žalobkyňa preto žiada, aby žalovaný bezplatne zapožičal maloletému dieťaťu ním označené didaktické pomôcky, veci nevyhnutné k výučbe na týchto predmetoch, lebo bez nich si žalovaný neplní funkciu a povinnosti vzdelávať.

Žalobkyňa uviedla, že veci nemusia byť nové, môžu byť aj používané inými žiakmi, čo nebráni iným rodičom, aby si zakúpili vlastné. Podľa jej názoru, je zarážajúce, že škola nie je schopná, ani ochotná plniť si svoju základnú funkciu - poskytovať základné vzdelanie bezplatne a že považuje za samozrejmé, že didaktické pomôcky pre získanie základného vzdelania budú maloletým deťom nakupovať rodičia.

Podľa názoru žalobkyne, škola poskytuje takmer bezplatné iné služby, ktoré nie je povinná poskytovať, napr. opatrovanie žiakov mimo vyučovacieho procesu vo forme školského klubu, rovnako tak poskytuje finančné prostriedky na nepovinné záujmové vzdelávanie vo forme vzdelávacích poukazov.

Podľa jej názoru, základné vzdelanie je na rozdiel od predškolského, či vysokoškolského povinným - z vyplývajúcim bezplatným. Žalobkyňa považuje školu za „holubník“, v ktorom vládne anarchia.

Žalovaný, alebo jeho zriaďovateľ má možnosť si vlastnou podnikateľskou činnosťou zabezpečiť finančné prostriedky, pričom stačí, aby opatrovanie detí školský klub poskytoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, za komerčnú cenu. Žalovaný sa odvoláva na to, že všetko má odsúhlasené Radou školy, pričom Rada školy nie je zákonný zástupca a nemôže zaväzovať iné fyzické osoby - rodičov na nákup čohokoľvek. „Ak to takto pôjde ďalej, onedlho žiaci dostanú len žiacke knižky a všetko ostatné základné školy označia za doplnkové, s dodatkom - kúpte si sami, ak chcete mať vzdelané deti“.

Žalobkyňa navrhla, aby žalovaný bol zaviazaný bezplatne poskytnúť:

na hodiny povinnej výtvarnej výchovy - 20 ks výkresov A4, 20 ks výkresov A3, farebný papier, náčrtník, vodové farby, tenký a hrubý okrúhly štetec, plastová nádoba na vodu, voskovky, plastelína, lep, obrus; na hodiny povinnej telesnej výchovy - tepláková súprava, tričko, ponožky, pevná športová obuv so svetlou podrážkou; na hodiny povinného slovenského jazyka - 2 ks zošity č. 511; na hodiny povinnej matematiky

- 1 ks zošit č. 513, kružidlo, pravítko; na hodiny povinnej prírodovedy - 1 ks zošit č. 520; na hodiny povinnej spoločenskej výchovy - 1 ks zošit č. 520; na hodiny povinnej hudobnej výchovy - 1 ks notový zošit; zo sady Lipka (hups) - k 1 ks zošit veľký formát - na príslušné povinné vyučovacie hodiny, zošity č. 511 - 4 ks + 1 ks s pomocnou linkou a zošit č. 513 - 2 ks na príslušné povinné vyučovacie hodiny podľa potreby; 3-4 ks mäkké ceruzky, gumu, strúhadlo, farbičky, nožnice - podľa potreby na jednotlivé povinné príslušné vyučovacie hodiny.

Žalobkyňa spolu so žalobou navrhla, aby súd nariadil predbežným opatrením, aby žalovaný zapožičal synovi výkresy, vodové farby, štetec - podľa potreby na hodiny povinnej výtvarnej výchovy, zošit č. 513

- na hodiny povinného slovenského jazyka, zošit č. 511 - na hodiny povinnej matematiky.

Spolu so žalobou doručila žalobkyňa podanie označené ako „porušovanie ústavného práva na bezplatné základné vzdelanie“ (čl. 5), kópiu vzdelávacieho poukazu zo dňa 8.9.2014 (čl. 6), stanovisko Ministerstva školstva SR, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 13.6.2014 (čl. 7), vyjadrenie Základnej školy zo dňa 9.9.2014 (čl. 8), zoznam učebných pomôcok a hygienických potrieb (čl. 9) a zoznam pomôcok (čl. 10).

Uznesením č.k. XS X/XXXX-XX zo dňa 17.10.2014 súd konanie o návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.11.2014.

K žalobe sa žalovaný vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 4.11.2014, v ktorom uviedol, že žalobu v celom rozsahu neuznáva, lebo riaditeľstvo školy na písomnosti žalobkyne odpovedalo vždy v zákonnej lehote a ani osobným pohovorom nenašlo spoločnú cestu pomôcť pri vzdelávaní maloletého E. C. Ž. X.R..

Žalobkyni bolo zaslané písomné vyjadrenie Ministerstva školstva o tom, že schválené učebnice a pracovné zošity ministerstvo poskytuje školám na základe ich objednávky bezplatne - škola si svoju povinnosť splnila a syn žalobkyne dostal všetky učebné pomôcky dodané Ministerstvom školstva SR. Ostatné pracovné zošity, doplnkové materiálne prostriedky nie sú hradené z rozpočtu Ministerstva školstva SR, preto ich zákonní zástupcovia žiakov zakupujú individuálne, po dohode na rodičovskej rade, triednych rodičovských združeniach a Rade školy.

Keďže žiak je v hmotnej núdzi boli mu poskytnuté pomôcky, ktoré matka najprv odložila do skrinky na chodbe v priestoroch školy, slúžiace na odkladanie kabátov a vecí. Po upozornení, že pomôcky sú poskytnuté jej synovi, matka, v konaní žalobkyňa, ich zobrala domov.

Na všetky podnety žalobkyne škola, v konaní žalovaná, písomne odpovedala, avšak žalovanému zo strany žalobkyne boli doručované 3 listy za 2 týždne, z ktorých vyplýva, že škola má poskytnúť všetky ostatné pomôcky bezplatne. Žalovanému sa javí, že matka žiaka sa vyhýba hlavnému problému, vzťahu k synovi. Preto žalovaný dal podnet na prešetrenie rodinných pomerov na Úrad práce, oddelenie sociálno-právnej ochrany a sociálnej kurately Vranov nad Topľou.

Spolu s vyjadrením bolo súdu doručené podanie označené ako „odpoveď na listy z 23.9., 24.9., 26.9.2014 zo dňa 30.9.2014“ čl. 31-32, aj „podnet na prešetrenie rodinných pomerov žiaka“ zaslaný Úradu práce, oddelenie sociálno-právnej ochrany a sociálnej kurately Vranov nad Topľou z 23.10.2014

- čl. 33-34.

Dňa 10.11.2014 žalobkyňa doručila vyjadrenie k podnetu základnej školy zo dňa 7.11.2014, aj zmenu návrhu na začatie konania, spolu so sťažnosťou na postup základnej školy z 11.11.2014 - čl. 47.

Dňa 19.11.2014 bol súdu doručený v poradí druhý návrh na zmenu návrhu na začatie konania, spolu s kópiou e-mailovej komunikácie - čl. 53-55.

Dňa 27.11.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania, lebo napriek mnohostranovým vyjadreniam žalobkyne k spôsobe výučby, výchovy či postupu pri vzdelávaní žiakov navštevujúcich žalovaného (ZŠ), je podstatou tohto konania výklad , zaručujúceho občanom právo na bezplatné vzdelanie v základných a stredných školách a síce obsahu pojmu „bezplatné vzdelávanie“ ohľadom nákladov, ktoré občanom vzniknú v súvislosti s realizáciou tohto práva. Žalobkyňa síce žalobu označila ako žalobu na nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie, avšak z jej obsahu je zrejmé, že sa jedná o žalobu, ktorou sa domáha splnenia povinnosti, ktorá mu má vyplývať zo zákona zmieňovaného SR. Žalobkyňa je toho názoru, že žalovaný je povinný zabezpečiť pre žiakov nielen didaktické pomôcky v podobe učebníc, ktoré žiaci 1. ročníka už obdržali - šlabikár, prírodoveda, matematika, pracovný zošit k šlabikáru a žiacka knižka, ale aj všetky ostatné pomôcky, hygienické pomôcky, prezuvky, úbor na telesnú výchovu, či dokonca školskú tašku, a to na náklady žalovaného. Takýto rozširujúci výklad SR je neprípustný, čo potvrdzuje ako judikatúra Ústavného súdu SR, ako aj Ústavného súdu ČR, ktorý vo svojich uzneseniach vyjadrili dokonca súlad práva na „bezplatné vzdelávanie“ s povinnosťou občanov znášať primerané náklady na učebnice. Žalovaný zabezpečil všetkým žiakom 1. ročníka učebnice bez akéhokoľvek doplatku, pričom v zmysle názorov ústavných súdov, by ani opačný prípad, kedy by žiaci boli povinní uhrádzať časť nákladov za učebnice, nebol protiústavný. Ide o nasledujúce uznesenia - uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. , Nález Ústavního soudu ČR sp.z. zo dňa 13.6.1995.

Ďalej poukázal, že žalobkyňa vo svojich podaniach uvádza skutočnosť, že zo žiadneho zákonného predpisu jej nevyplýva povinnosť nakupovať doplnkové, ani žiadne didaktické pomôcky - prezuvky,

cvičebný úbor a rovnako jej nevyplýva povinnosť starať sa o vzdelanie svojho dieťaťa, jeho správanie v škole, či plnenie školských povinnosti. Žalovaný uviedol, že z obsahu vyjadrení žalobkyne vyplýva, že porušuje viaceré zákonné povinnosti pri výchove a vzdelávaní svojho syna a podnet žalovaného na prešetrenie rodinných pomerov žiaka - syna žalobkyne, bol nevyhnutným riešením ignorácie jej rodičovských práv a povinnosti. Žalobkyňa vo svojich vyjadreniach výslovne poprela dodržiavanie , o výchove a vzdelávaní, ako aj , Z.z., o rodine, v ktorom sú upravené základné povinnosti rodiča vo vzťahu k svojmu dieťaťu. Podľa právneho zástupcu žalovaného, žaloba trpí viacerými procesnými chybami, pre ktoré je nevyhnuté ju zamietnuť, najmä nedostatok aktívnej, ako aj pasívnej legitimácie, pričom v konaní si uplatnil náhradu trov konania.

Žalovaný predložil súdu vnútorný školský poriadok na rok 2014 - čl. 82-86.

Súd doplnil dokazovanie výsluchom žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 28.11.2014, na ktorom vypočul žalobkyňu, a táto na podanej žalobe trvala s tvrdením, že jej syn, po nástupe do školy, nedostával vzdelávanie. Škola si svojvoľne presunula začiatok školského roka, aspoň pre triedu 1.A, na deň, dokedy prikázala rodičom zabezpečiť didaktické pomôcky, a to do dňa 10.9. Dovtedy sa neučila celá trieda, lebo nemala z čoho, nielen syn žalobkyne. Neskôr nedostával vzdelanie iba syn žalobkyne, lebo žalobkyňa mu žiadne pomôcky nezabezpečila, načo školu aj ostatné orgány v rezorte školstva písomne upozornila. Keďže nenašla ochranu u výkonnej moci, obrátila sa na súdnu, aby bol preskúmaný spôsob fungovania na základnej škole, ktorú navštevuje maloletý syn žalobkyne. Žalobkyňa uviedla, že má podozrenie, že škola svojimi praktikami znemožňuje deťom prístup k vzdelávaniu, lebo počas kalendárneho mesiaca september dostával jej syn zo základného vzdelávania len „omrvinky“, asi toľko, čo umožňovala učebnica z Ministerstva školstva SR - to znamená, nemal zošity, preto nepísal, nemal úbor na telesnú, preto necvičil, ani pomôcky na výtvarnú, preto na hodine len pasívne sedel a nič nerobil. Bol fakticky vylúčený z vyučovania. Ďalej doplnila, že jej synovi nebolo poskytované vzdelávanie, hoci bol na hodinách fyzicky prítomný, ale škola sa k nemu skôr správala ako k pozorovateľovi, a nie ako k žiakovi školy, ktorú navštevuje. Škola nevytvára, podmienky nevyhnutné pre získanie vzdelania a ani ich vytvárať nechce a povinnosť, ktorú má prenáša na zákonných zástupcov detí. Škola má len priestory a personál, čo však na poskytovanie vzdelávania nestačí, lebo k nadobúdaniu vzdelania sú nevyhnutné didaktické pomôcky, ktorými škola nedisponuje.

Ďalej uviedla, že škola nie je spôsobilá si samostatne plniť svoju funkciu a účel, pre ktorý bola zriadená a je plne odkázaná na zákonných zástupcov. Keďže však na Slovensku za základné vzdelávanie zodpovedá štát a riadi ho štát a financuje ho štát prostredníctvom ministerstva školstva, je neprípustné ponechávať základné vzdelávanie na obyčajné fyzické osoby, ktorými zákonní zástupcovia sú. Neexistuje právna norma, ktorá by zákonným zástupcom ukladala priamo povinnosť nakupovať didaktické pomôcky, ani požičiavať ich základnej škole, taktiež neexistuje právna norma, ktorá by dávala základnej škole právomoc nariaďovať či prikazovať, či ukladať povinnosť pre zákonných zástupcov nakupovať akékoľvek didaktické pomôcky alebo ich požičiavať škole. Analogicky sa to týka aj hygienických potrieb. Postup školy je nielen nezákonný, ale aj protiústavný, lebo zasahuje do ústavného práva na súkromné vlastníctvo zákonných zástupcov. Je výlučnou vecou každého v tomto štáte, teda aj zákonných zástupcov, či budú niečo vlastniť alebo nie, kedy a čo. Škola podmienila poskytovanie vzdelávanie vlastníctvom hnuteľných vecí uvedených v zozname tzv. informatívnom letáku. Takáto podmienka však nikde v právnom poriadku SR nefiguruje. Škola nie je oprávnená podmieňovať poskytovanie vzdelávania vlastníctvom hnuteľných vecí.

Žalobkyňa uviedla, že škola prekračuje svoje právomoci, lebo je orgánom verejnej správy a môže konať jedine na základe zákona, v rozsahu a medziach ustanovených zákonom. Podľa názoru žalobkyne škola môže len navrhnúť, či prípadne odporučiť rodičovi nákup nejakých doplnkových pomôcok, avšak nie prikázať nákup základným pomôcok Rodič nie je povinný s takým návrhom súhlasiť, a teda nie je viazaný kupovať čokoľvek. Základné vzdelávanie nemôže byť ponechané na vôľu rodiča, či niečo dieťaťu zabezpečí, alebo nie, lebo škola musí mať k dispozícií všetky základné pomôcky, na čo slúži normatív na výchovno-vzdelávací proces. Škola si určuje sama, čo považuje za základné pomôcky, a keď si škola schválila zoznam pomôcok na jednotlivé povinné predmety základného vzdelávania, tak tieto pomôcky potom škola sama považuje za základné a nosné, bez ktorých vyučovať nedokáže a je to samozrejme výlučne vec školy, aby si ich zakúpila a zafinancovala v normatívoch.

Žalobkyňa doplnila, že prijatím syna na základnú školu, matka, ako jeho zákonná zástupkyňa nevstúpila do žiadneho záväzkovo-právneho vzťahu so školou, teda nezaviazala sa k ničomu, naopak, škola sa zaviazala, v rozhodnutí, že synovi poskytne bezplatné vzdelanie. Škola namiesto vzdelávania v mesiaci september vyzvala druhého zákonného zástupcu, aby materiálne zabezpečil vzdelávanie. Druhý zákonný zástupca v mesiaci október zabezpečoval zošity a pravdepodobne aj veci na telesnú výchovu. Žalobkyňa je toho názoru, že škola si zo zákonných zástupcov urobila bezplatných obstarávateľov, dodávateľov a sponzorov základného vzdelávania, čím je pre školu vzdelávanie naozaj bezplatné, a keďže zaručuje, že vzdelávanie na základných a stredných školách sa poskytuje bezplatne, tak tým nemyslí bezplatne pre školy, ale pre rodiny školopovinných detí. Takéto konanie základných škôl ohrozuje základnú gramotnosť širokých skupín obyvateľstva. Presne tak, ako je ohrozená gramotnosť syna žalobkyne.

garantované právo na bezplatné základné vzdelanie však má zabrániť tomu, aby časť obyvateľstva bola negramotná kvôli chýbajúcim materiálnym zdrojom na základné či stredoškolské vzdelávanie. Pojem bezplatný neznamená len nespoplatnený. Bezplatný je oveľa širší pojem a v sebe obsahuje aj nespoplatnenosť, čo podľa žalobkyne znamená aj to, že školopovinné dieťa, resp. jeho zákonní zástupcovia nebudú platiť za priestory školy, za vodu, elektrinu, upratovačku, taktiež nebudú platiť odmeny, odvody vyučujúcim, ale ani nebudú musieť nakupovať žiadne didaktické pomôcky. Kúpiť si ich síce môžu, majú na to právo, nie je to zakázané, ale nie je to ich povinnosť uložená zákonom. Ministerstvo školstva si svoju povinnosť vo vzťahu k synovi splnilo, avšak škola nie, lebo povinnosť prehodila na zákonných zástupcov.

Uviedla, že je nutné stanoviť hranice pre učiteľov, aby nedochádzalo k tomu, že učiteľ nevie, kto zodpovedá za pracovné podmienky potrebné pre výkon ich práce. Učiteľ vyžaduje zlepšenie svojich pracovných podmienok na vyučovanie od zákonných zástupcov, nie od základnej školy - svojho zamestnávateľa.

Na pojednávaní konanom dňa 28.11.2014 žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že neexistuje žiadna právna norma, ktorá by jej ukladala nejaké povinnosti. Zákon o výchove a vzdelávaní v ustanovení § 144 priamo ukladá povinnosť dodržiavať podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu svojho dieťaťa určené školských poriadkom.

K tvrdenia žalobkyne žalovaný uviedol, že ich považuje za nezmysly, nepravdy a lži. Začiatok školského roka začal ako každý iný začiatok školského roka a dňa 2.9.2014 sa v triede, ktorú navštevuje syn žalobkyne, vyučovalo normálne. Žiakovi poskytovala triedna učiteľka všetky papiere, aj ostatné pomôcky a takto riešila, aby sa žiak mohol vzdelávať, čím suplovala jeho matku. Matku nezaujíma žiacka knižka jej syna, a ak sa chcú s matkou skontaktovať prostredníctvom písomnej komunikácie, matka so školou nekomunikuje a v poslednom čase sa aj vyhýba triednej učiteľke.

Žalovaný poukázal na to, že normatív neslúži na zakupovanie pomôcok pre žiakov, ale slúži na to, aby žiak mohol prísť do školy, v ktorej bude vykúrené; slúži na platenie zamestnancov, upratovačiek a pod.

Informatívny leták slúži na upozornenie rodičov, nejde o príkaz uložený zákonnému zástupcovi, aby všetko dieťaťu zakúpil. Je to informácia pre rodiča, čo žiak potrebuje k výučbe.

Uviedol, že ak matka nevie, čo má syn za domácu úlohu - je to smutné. Matka si zobrala dieťa „ako zbraň, ktorou ide bojovať proti veterným mlynom“. Škola splnila všetko, čo splniť mala, lebo vyučuje podľa osnov tak, ako to vyžaduje zákon. Žalovaný poukazoval na to, že matka sa podľa neho o syna nestará. Dieťa chodí do školy hladné a učiteľka mu dáva desiatu s tvrdením matky, že keď nechce jesť, nech neje, vraj je to synova vec. Matka nepotrebuje žiacku knižku, ktorá slúži na vzájomnú komunikáciu triedny učiteľ - rodič. Uviedol, že matka sa o výchovno-vzdelávacie výsledky syna sa nijako nezaujíma.

Matka tvrdiac, že dostala „akési veci z ministerstva“ - by mala vedieť, že je posudzovanou ako osoba v hmotnej núdzi, lebo je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi. Školské potreby poskytované ministerstvom pre žiakov, ktorí sú v hmotnej núdzi, dostal aj jej syn. Tieto najprv hodila do skrinky v škole, s tvrdením, že ich nepotrebuje. Až následne po vysvetlení, že ide o pomôcky, ktoré dostal každý žiak v hmotnej núdzi, ich vzala.

Žalovaný uviedol, že vzájomná komunikácia medzi školou a žalobkyňou nie je žiadna, s konštatovaním, že chlapca ľutuje, lebo sa mu matka nevenuje. Domáce úlohy nikdy s ním nepísala, ani nepíše. Žiak prichádza do školy nepripravený, tvrdiac, že triedna učiteľka je z toho „chorá“, lebo absentuje spätná väzbu od rodiča, a preto, ak rodič nenapomáha svojmu dieťaťu, aby sa mohol vzdelávať, ľutuje najmä maloleté dieťa.

Samosudkyňa s poukazom na horeuvedené, a to najmä na žalovaným tvrdenú skutočnosť, že zákonný zástupca dieťaťa nevytvára podmienky na prípravu a vzdelávanie dieťaťa upozornila žalovaného, že on zodpovedá za dodržiavanie vzdelávacieho, aj výchovného programu, preto je povinný vyvinúť úsilie, aby k takému stavu nedochádzalo.

V snahe pôsobiť aj výchovne samosudkyňa poukázala na rodičovské práva a povinnosti, ktoré sú upravené zákonom o rodine, v ktorom je zakotvená povinnosť rodičov dbať o výchovu, zdravie a všestranný vývoj dieťaťa a pri výkone rodičovských práv a povinností je každý rodič povinný chrániť maloleté dieťa. V prípade preukázania porušovania rodičovských povinností k maloletému dieťaťu, vyplývajúcich zo zákona o rodine, súd poučil, že môže zasiahnuť do rodičovských práv a povinností aj tak, že obmedzí výkon rodičovského práva, a v prípade, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd má aj oprávnenie rodiča pozbaviť výkonu jeho rodičovských práv. Súd vykonané dokazovanie takto právne hodnotí: Podľa článku 42 ods. 1 SR, každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon.

Podľa , občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách.

Podstatou sporu bolo vyriešenie otázky: Úhradová povinnosť primeraných nákladov vs. právo na bezplatné vzdelanie podľa SR.

Podľa SR „Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopnosti občana a možnosti aj na vysokých školách." Tento článok neobsahuje žiadny odkaz na zákon, ktorým by zákonodarca umožňoval toto právo obmedziť, prípadne spresniť. Definícia a výklad pojmu „právo na bezplatné vzdelanie" (na základných a stredných školách) vyplýva preto priamo z , pričom je jedine v právomoci Ústavného súdu SR vyložiť a konkretizovať jeho obsah. Pri výklade tohto pojmu je Ústavný súd viazaný medzinárodnými zmluvami, ktoré majú prednosť pred zákonmi SR, alebo existenciou právne záväzného aktu ES a EÚ.

Podrobne sa touto problematikou zaoberal Ústavný súd SR v Uznesení sp. zn. , ktorým rozhodol o súlade Nariadenia vlády SR č. s SR. Týmto nariadením sa určovala povinnosť žiakov platiť poplatky za učebnice na základných školách. Ústavnosť tohto nariadenia posudzoval súd s ohľadom na Dohovor o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania z r. 1960, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z r. 1966 a Dohovor o právach dieťaťa z r. 1989.

Vo svojom uznesení Ústavný súd deklaroval: 1. Termín bezplatné vzdelanie na stredných školách uvedený v zahrňuje: a) definíciu stredoškolského vzdelania z Dohovoru o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania z roku 1960, b) záväzok bezplatnosti vzdelania z (i) čl. 13 ods. 2 písm. a) a b) Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966, podľa ktorého „Štáty, zmluvné strany Paktu, uznávajú, že základné vzdelanie bude povinné a slobodne prístupné všetkým a stredoškolské vzdelanie vo svojich rozličných formách, zahŕňajúc do toho technické a odborné stredoškolské vzdelanie, sa všeobecne umožní a sprístupní každému všetkými vhodnými prostriedkami a najmä postupným zavádzaním bezplatného vzdelania." a (ii) čl. 28 ods. 1 písm. a) Dohovoru o právach dieťaťa podľa ktorého „Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na vzdelanie a za účelom postupného napĺňania tohto práva a pri rešpektovaní rovnakých možností, musia predovšetkým zaviesť pre všetkých bezplatné a povinné vzdelanie."

2. Bezplatné vzdelanie na stredných školách vylučuje ukladanie poplatkov podmieňujúcich prístup k vzdelaniu, ako i za poskytnutie úrovne a kvality vzdelania (zápisné, školné).

3. Slovenská republika na rôznych typoch stredných škôl vytvorených štátom nepožaduje zápisné, prípadne školné, a preto plní svoje medzinárodné záväzky zabezpečenia bezplatného vzdelania na stredných školách.

4. Poplatky za učebnice neporušujú bezplatnosť vzdelania na stredných školách, pretože nespĺňajú tie kritériá školného, ktoré by mohli porušovať bezplatnosť vzdelania na stredných školách. Ukladaním poplatkov za učebnice sa preto: a) nepodmieňuje samotný prístup k stredoškolskému vzdelaniu, b) nepodmieňuje poskytovanie úrovne a kvality stredoškolského vzdelania.

Ústavnému právu na bezplatné základné školské vzdelanie zodpovedá povinnosť štátu zabezpečiť podmienky pre poskytnutie základného školského vzdelania (resp. stredoškolského). Túto povinnosť štát resp. samosprávny orgán splní, ak zabezpečí priestorové podmienky, personálne vybavenie školy pedagogickými a inými pracovníkmi so zabezpečením ich miezd.

Nákup a distribúcia učebníc pre školy je zabezpečovaná Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na základe o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nie je porušením práva na bezplatné školstvo, ak škola požaduje školské pomôcky spotrebného charakteru, ktoré nemajú unifikovanú podobu stanovenú zákonom (písacie potreby, kresliace potreby, športový úbor) a veci súvisiace so zabezpečením osobnej hygieny žiaka, či čistoty priestorov školy (obuv na prezutie, hygienické potreby a pod.).

S poukazom na horeuvedené súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech - žalovanému, priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva proti žalobcovi.

Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, podľa ust. §-u 11 ods. 1, vyhl. č. , je podľa písmena a) základná sadzba tarifnej odmeny za jednej úkon právnej služby jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Podľa ust. §-u 16 ods. 3, vyhl. MS SR č. , súd priznal paušálnu náhradu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - 8,04 € za úkony v roku 2014.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného náhradu trov právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby:

- 20.11.2014 - prevzatie a príprava zastúpenia - 61,87 €, paušálna náhrada - 8,04 €

- 27.11.2014 - písomné podanie na súd - 61,87 €, paušálna náhrada - 8,04 €

- 28.11.2014 - konanie pred súdom - 61,87 €, paušálna náhrada - 8,04 €

3 x 61,87 € (185,61 €) + 3 x 8,04 € (24,12 €) + 20%DHP - 41,95 €

Súd priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 251,68 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Vranov nad Topľou ( ).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 , Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 , Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 , Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.