Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-140-2009.pdf
PDF · 117.47 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-3C/140/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: L.. O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, N., občan SR, zastúpený advokátkou: JUDr. Anna Ščepková, Advokátska kancelária Saratovská 2/A, Bratislava proti odporcom: 1. L.. M. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, S., občan SR a 2. M. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, S., občianka SR, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou JUDr. Kuric, JUDr. Vladárová, s.r.o., Dolný val 11, Žilina, IČO: 36 841 200 o zaplatenie 3.319,39 eur takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.319,39 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne návrhom doručeným súdu dňa 12.02.2009 domáhal, aby súd uložil odporcom povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 3.319,39 eur titulom zmluvnej pokuty ako aj trovy konania s odôvodnením, že s odporcami podpísal dňa 17.10.2008 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, v zmysle ktorej sa zaviazali na predchádzajúcu výzvu ktorejkoľvek strany a najneskôr do 60 dní od podpísania zmluvy uzavrieť kúpnu zmluvu. Dohodli sa na zmluvnej pokute 100.000 Sk pre prípad, ak nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy
z dôvodu na strane budúcich kupujúcich. Navrhovateľ sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty, nakoľko nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy z dôvodov na strane odporcov ako budúcich kupujúcich. Odporca listom zo dňa 20.11.2008 oznámil odstúpenie od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z dôvodu neplatnosti zmluvy, lebo v splnomocnení z 7.10.2008 je nesprávne čísla listu vlastníctva ( na miesto čísla XXXX číslo XXXX). Navrhovateľ považuje tento dôvod na odstúpenie za nedôvodný, lebo táto chyba nemohla spôsobiť neurčitosť právneho úkonu ani omyl v predmete kúpy. Navrhovateľ uviedol, že bola vyhotovená opravená plná moc a odporcovia vedeli akú nehnuteľnosť kupujú.
Okresný súd Piešťany v danej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 21.02.2013, ktorým návrh navrhovateľa zamietol. Súd dospel k záveru, že zo strany odporcu 1. nedošlo vo vzťahu k navrhovateľovi k účinnému odstúpeniu od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, dohodu o zmluvnej pokute považoval za platnú a keďže podľa jeho názoru odporcovia neporušili povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu, pretože neboli vyzvaní na jej uzatvorenie, nevznikla im povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a Krajský súd v Trnave Uznesením č. 23Co/407/2013-174 zo dňa 19.03.2014 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie s odôvodnením, že súd I. stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd poukázal na potrebu posudzovania obligatórnych náležitostí zmluvy o budúcej zmluve vychádzajúc z ust. § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka a vyhodnocovať jej platnosť. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo pre prvostupňový súd podstatným vyriešiť platnosť predmetnej dohody o budúcej zmluve a potom sa zaoberať otázkami, či nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, čo by malo za následok, že nie je možné uzatvorenie zmluvy pod následkom určitých sankcií. Prvostupňový súd mal vzhľadom na ustanovenie § 50 a ods. 1 a § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na článok 1 odsek 2 Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 17. 10. 2008 ako aj na článok 2, zamerať svoju pozornosť na povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu, čo je základnou povinnosťou účastníkov zmluvy o budúcej zmluve. Úlohou súdu I. stupňa je po vyriešení platnosti predmetnej dohody o budúcej zmluve sa zaoberať tým, či nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy a potom zamerať svoju pozornosť na povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu a na rozsah dohodnutej zmluvnej pokuty, ktorú je potrebné preskúmať vzhľadom na ust. § 3 O.z. a § 40 ods. 1 O.z.
Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Riadiac sa názorom nadriadeného súdu prvostupňový súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami právnych zástupcov účastníkov konania a oboznámením sa s obsahom súdneho spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ ako budúci predávajúci uzatvoril s odporcami v 1. a 2. rade ako budúcimi kupujúcimi zmluvu o budúcej kúpnej zmluve dňa 17.10.2008. Zmluvné strany vystupovali prostredníctvom svojich realitných kancelárií ako sprostredkovateľov budúcej kúpy, ale v samotnej zmluve o budúcej kúpnej zmluve sa zaväzovali k povinnostiam len účastníci konania. Sprostredkovateľom pre odporcov bola spoločnosť IMMOCAPITAL REAL ESTATE, spol. s.r.o. a odporcovia mali s touto spoločnosťou uzavretú dohodu o zložení rezervačného poplatku. Predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bolo uzavretie kúpnej zmluvy, ktorou navrhovateľ predá nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve nachádzajúce sa v k. ú. a obci N., zapísané Správou katastra Z. na LV č. XXXX - pozemok p. č. XXX o výmere XXX m2, rodinný dom so s. č. XXX postavenom na p. č. XXX a na LV č. XXXX- pozemok p. č. XXX vo výmere XXX m2. V čl. 1 ods. 2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že uzavretím tejto zmluvy sa navzájom zaväzujú, že na predchádzajúcu výzvu ktorejkoľvek zo zmluvných strán uzavrú najneskôr do 60 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy kúpnu zmluvu s presne vymedzeným obsahom. V rámci dohodnutého obsahu konkrétnej kúpnej zmluvy bolo pod bodom III. ods. 3 jednoznačne uvedené, že je záložné právo na parc. č. XXX vo výmere XXX m2, rodinného domu so s. č. XXX postavenom na p. č. XXX zapísané na LV č. XXXX v prospech OTP Slovensko, a.s. Bratislava na zabezpečenie úveru, ktoré záložné právo bude vymazané súčasne s prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe uhradenia, s čím kupujúci súhlasí. V čl. 2 ods. 2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sa každá zmluvná strana zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 100.000 Sk druhej zmluvnej strane v prípade, že nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy z dôvodov na jeho strane.
Listom zo dňa 20.11.2008 odporca 1. požiadal spoločnosť IMMOCAPITAL REAL ESTATE, spol. s.r.o. o vrátenie rezervačného poplatku 229.400 Sk zloženého na základe Dohody o zložení rezervačného poplatku z 8.10.2008. Zároveň spoločnosti oznámil, že odstupuje od zmluvy a že zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 17.10.2008 považuje za neplatnú. Ako dôvod neplatnosti považuje to, že splnomocnenec je v zmysle rozsahu splnomocnenia oprávnený vykonať právne úkony len k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a nie aj k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX, ktoré mali byť tiež predmetom kúpnej zmluvy.
Právny zástupca spoločnosti IMMOCAPITAL REAL ESTATE, spol. s.r.o., JUDr. Rastislav Posluch, listom zo dňa 21.1.2008 oznámil odporcovi 1., že splnomocnenie predložené pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy je platným právnym úkonom, uvedenie LV č. XXXX na miesto čísla XXXX je zrejmou nesprávnosťou, ktorá nemohla spôsobiť neurčitosť právneho úkonu ani omyl budúceho kupujúceho v predmete kúpy. Konštatoval, že písomne odstúpil od rezervačnej zmluvy zo dňa 8.10.2008, ale nie je daný právny dôvod na takéto odstúpenie práve z vyššie uvedeného dôvodu.
Navrhovateľ potvrdil súdu, že splnomocnil svojho otca L.. L. G. na predaj nehnuteľnosti špecifikovanej v návrhu, lebo v čase predaja pracoval už v zahraničí. Písomné splnomocnenia vypracovala realitná
kancelária Negotiat, s. r. o., prostredníctvom ktorej nehnuteľnosť ponúkali na predaj. Splnomocnenie zo dňa 07.10.2008 si čítal, podpísal a následne po zistení chyby ho prišiel ešte raz podpísať už v opravenej forme. O nezrealizovaní predaja odporcom ho informoval jeho otec L.. L. G. oznámiac mu, že odporcovia odstúpili od zmluvy z dôvodu preklepu v splnomocnení. Súd mal jeho vyjadrením preukázané, že vyššie uvádzanú nehnuteľnosť predal pred cca 1-2 rokmi.
Právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že odporca v 1. rade nedoručil odstúpenie od zmluvy navrhovateľovi a navrhovateľ sa o odstúpení dozvedel sprostredkovane od sprostredkovateľskej realitnej kancelárie. Podľa jeho tvrdenia L.. L. G. následne vyvinul úsilie presvedčiť odporcov, pokúšal sa komunikovať niekoľkokrát telefonicky s odporcom v 1. rade, aby zmenil názor a pristúpil k uzavretiu zmluvy. L.. L. G. týmto svojim konaním splnil požiadavku vyzvať odporcov na uzavretie kúpnej zmluvy. Keďže v zmluve nebola dohodnutá konkrétna forma výzvy, považuje aj ústnu výzvu za postačujúcu. Ako nesprávny označil názor odporcov, že je zmluva o budúcej kúpnej zmluve neplatná pre chybu v písaní v plnomocenstve udelenom navrhovateľom pre L.. L. G.. Podľa jeho tvrdenia došlo v texte plnomocenstva k celkom prostej chybe v písaní pri označení druhého listu vlastníctva a odporcovia účelovo označili za neplatnú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve ešte počas doby 60 dní od podpísania zmluvy, čím dali najavo nesplniť povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu a preto nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu považuje za dôvodný.
Výpoveďou svedka L.. L. G. mal súd preukázané, že ho navrhovateľ splnomocnil na všetky právne úkony súvisiace s predajom nehnuteľnosti, preto i oslovil realitnú kanceláriu a pri ohliadke odporcom ako záujemcom ukazoval, čo predáva. S odporcom 1. telefonoval v piatok a ten mu povedal, že v pondelok sa to dá do poriadku. Následne v pondelok sa dozvedel, že odporcovia odstúpili od zmluvy, preto telefonoval ešte raz odporcovi 1., ktorý mu potvrdil odstúpenie a viac s ním nekomunikoval. Následne sa pokúšal ešte volať odporcovi 1., ale ten mu už telefón nedvíhal.
Svedkyňa A. P., bola zamestnaná ako maklérka v realitnej kancelárii IMOKAPITAL REAL ESTATE, s. r. o., jej klientom bol odporca 1., ale 4 roky tam už nepracuje. Jej výpoveďou mal súd preukázané, že zmluvy s klientmi uzatváral priamo konateľ. Svedkyňa bola na ohliadne nehnuteľnosti predávanej navrhovateľom za prítomnosti odporcu 1. a L.. L. G.. Podľa názoru právnej zástupkyne navrhovateľa bola zmluvná pokuta platne dohodnutá a nepochybne došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany odporcov ako budúcich kupujúcich. Z výsledkov už vykonaného dokazovania vyplynulo, že dôvody boli na strane budúcich kupujúcich, pretože asi mesiac po uzavretí zmluvy o budúcej kúpnej zmluve odporca 1. túto označil za neplatnú a prejavil svoju vôľu, že nemieni uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu. Odvolací súd v uznesení na str.11 uviedol, že absencia výzvy na uzavretie budúcej zmluvy zo strany niektorého z účastníkov nepredstavuje okolnosť vylučujúcu protiprávnosť nekonania druhého účastníka. Zmluvná pokuta neodporuje ustanoveniu § 3 ods. 1 O.z. a nemožno uvažovať o neprimeranosti jej výšky vo vzťahu ku kúpnej cene, ktorá bola dohodnutá, ako vyplýva z textu budúcej kúpnej zmluvy, vo výške 4 243 900 Sk, čo je asi vo výške 3 % z tejto hodnoty, keďže zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 100 tis. Sk. Z rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva prvostupňovému súdu žiadna povinnosť s doplnením dokazovania a je na úvahe súdu či rozhodne na základe doteraz tvrdených a preukázaných skutočností a pokiaľ sa odvolací súd zaoberal otázkou preskúmania rozsahu zmluvnej pokuty podľa § 3 ods. 1 O.z. nijako neprejudikoval, ako má súd 1.stupňa túto otázku posúdiť.
Právny zástupca odporcov 1. a 2. uviedol, že sa nestotožňuje s názorom odvolacieho súdu konkrétne na strane 11 uznesenia, kde uvádza, že absencia výzvy na uzavretie budúcej zmluvy zo strany niektorého z účastníkov zmluvy nepredstavuje okolnosť vylučujúcu protiprávnosť nekonania druhého účastníka, s odôvodnením, že je daná zmluvná voľnosť strán a tá by mala byť akceptovaná. Zmluvná pokuta je viazaná na článok 2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a odporca 1 odstúpil od dohody o zložení rezervačného poplatku a neodstúpil od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, čím poukázal, že išlo o dva samostatné právne úkony. Navrhovateľ opiera svoj nárok o skutočnosť, že zo strany odporcov nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a podľa jeho názoru všeobecná konštatácia, že nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ešte nemôže viesť k uplatneniu zmluvnej pokuty. Odporcovia sa nedopustili žiadneho konania, ktorým by porušili povinnosť, na základe ktorej by mali zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu. V článku 2 zmluvy o budúcej zmluve je stanovené za akých podmienok by mali účastníci v zmluve o budúcej zmluve, v prípade že nedôjde k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy platiť zmluvnú pokutu. Zo strany odporcov neboli preukázané žiadne dôvody, pre ktoré by mali uhradiť zmluvnú pokutu. Pokiaľ sa týka
rozhodnutia odvolacieho súdu a to predovšetkým s poukazom § 3 O.z., má za to, že toto uznesenie resp. právny názor smeruje k podmienkam dohodnutým na zmluvnú pokutu t.j. že podmienky zmluvnej pokuty musia byť jasne, jednoznačne a zrozumiteľne definované a nestačí všeobecný odkaz, že ak k uzavretiu zmluvy nedôjde z dôvodov na strane účastníkov zmluvy, v tomto smere poukazuje aj na ust. § 544 a nasl. OZ, kde je kogentným spôsobom upravený spôsob dohody zmluvnej pokuty a podmienok. Argumentácia právneho zástupcu navrhovateľa vo vzťahu k tejto časti uznesenia odvolacieho súdu, že by sa mal súd zamerať na výšku zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu plnenia základného záväzku, nevychádza z názoru vysloveného uznesenia. Navrhovateľ nepreukázal z akého dôvodu na strane budúcich kupujúcich nedošlo k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy. Ide iba o všeobecné tvrdenia opierajúce sa o odstúpenie od zmluvy o zložení rezervačného poplatku z 20.11.2008. Vo vzťahu k odporkyni 2. poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že by z jej strany došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti a ani netvrdil, že by ona mala porušiť zmluvnú povinnosť.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ust. § 50a Občianskeho zákonníka Zmluvu o budúcej zmluve možno za súčasného právneho stavu považovať za typickú pomenovanú zmluvu, ktorá aj keď je upravená v tejto časti Občianskeho zákonníka platí ako všeobecný, právne záväzný a vynútiteľný základ pre uzavieranie rozmanitých zmlúv, pri ktorých sa ešte nemožno dohodnúť o všetkých obsahových náležitostiach. Takto je vyjadrený aj účel tejto zmluvy. Forma zmluvy o budúcej zmluve je obligatórne písomná. Súvisí to s účelom takejto zmluvy, a preto sa písomná forma vzťahuje aj na zmluvy, ktoré sa inak nemusia uzavrieť v písomnej forme. Nedodržanie písomnej formy spôsobuje neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve.
Určenie doby, do ktorej sa má konečná zmluva uzavrieť, je obligatórnou súčasťou zmluvy o budúcej zmluve a tiež predpokladom jej platnosti. K určeniu doby musí dôjsť nepochybným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý sa však nemusí viazať na konkrétny dátum. Stačí, keď sa táto doba určí tak, že zmluva sa uzavrie do toho okamihu, keď nastane určitá udalosť alebo právna skutočnosť, ktorá nepochybne nastane, avšak nevie sa, kedy nastane. Zmluva o budúcej zmluve však musí obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorá má byť uzavretá. Tieto náležitosti sú ustanovené v kogentných ustanoveniach zákona alebo môžu vyplývať z dohody účastníkov.
Záväzok na uzavretie konečnej zmluvy zaniká aj zmenou okolností, za ktorých bola zmluva o budúcej zmluve uzavretá. Ak táto zmena je taká podstatná, že od účastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby uzavrel konečnú zmluvu, záväzok zaniká. Tento zánik možno uplatniť aj v prípadnom spore o nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím. Tieto okolnosti treba skúmať jednotlivo a diferencovane s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Treba brať do úvahy aj pravidlo obsiahnuté v § 3. K
zániku tohto záväzku môže dôjsť kedykoľvek, a to ihneď po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve, ale aj v priebehu súdneho sporu, predmetom ktorého je nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného a hlavne z ust. § 50a Občianskeho zákonníka je potrebné posúdiť obligatórne náležitosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a vyhodnotiť jej platnosť.
V zmluve o budúcej kúpnej zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 17.10.2008 si v článku 1 zmluvné strany dohodli, že sa uzavretím tejto zmluvy o budúcej kúpnej zmluve navzájom zaväzujú, že na predchádzajúcu výzvu ktorejkoľvek zo zmluvných strán uzavrú najneskôr do 60 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy o budúcej zmluve, kúpnu zmluvu s obsahom obsiahnutým v texte kúpnej zmluvy. V článku 2 označeného ako Všeobecné a záverečné ustanovenia v druhom odseku si dohodli, že v prípade, že nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy z dôvodov na strane budúceho predávajúceho, je tento povinný zaplatiť budúcemu kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 100 000 Sk. V prípade, že nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy z dôvodu na strane budúceho kupujúceho, je tento povinný zaplatiť budúcemu predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 100 000 Sk.
Podstatnou náležitosťou zmluvy o budúcej kúpnej zmluve je určenie doby, do ktorej sa konečná zmluva má uzavrieť a tá je stanovená v článku 1 v druhom odseku predmetnej zmluvy, podľa ktorého sa zmluvné strany zaviazali, že na predchádzajúcu výzvu ktorejkoľvek zo zmluvných strán uzavrú najneskôr do 60 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy o budúcej zmluve kúpnu zmluvu s odcitovaným obsahom. Už samotné stanovenie určenia doby uzavretia zmluvy do 60 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy o budúcej zmluve je podstatnou obligatórnou náležitosťou a považuje sa za určenie doby do ktorej sa má konečná zmluva uzatvoriť.
Poukazujúc na vyššie uvedené, dospel súd k záveru, že Zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 17.10.2008 je platným právnym úkonom.
V zmysle pokynu nadriadeného súdu bolo úlohou prvostupňového súdu okrem iného zaoberať sa i otázkou platného odstúpenia od zmluvy. Na základe zhodného tvrdenia účastníkov konania mal súd preukázané, že odporcovia navrhovateľovi ani jeho splnomocnenému zástupcovi neoznámili žiadnou formou, že odstupujú od zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy, preto možno jednoznačne a s určitosťou uzavrieť, že k odstúpeniu od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nedošlo a súd tak s použitím ust. § 50a ods. 1 a § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s poukazom na článok 1 odseku 2 Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 17. 10. 2008 ako aj na článok 2 zameral pozornosť na povinnosť zmluvných strán uzavrieť budúcu zmluvu, čo je základnou povinnosťou účastníkov zmluvy o budúcej zmluve a táto povinnosť je podstatnou náležitosťou zmluvy o budúcej zmluve.
Z obsahu článku 2 predposledného odseku Zmluvy o budúcej zmluve jednoznačne vyplýva, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve nadobúda účinnosť dňom jej podpísania. Povinnosťou oboch účastníkov zo zmluvy o budúcej zmluve bolo uzavrieť kúpnu zmluvu s presne určeným obsahom najneskôr do 60 dní odo dňa podpisu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Táto zákonná povinnosť teda obom účastníkom vznikla uzavretím zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 17. 10. 2008. Pokiaľ si účastníci dohodli ďalšiu podmienku súvisiacu s povinnosťou uzatvorenia kúpnej zmluvy, nejde už o obligatórnu náležitosť, ktorej nesplnenie nespôsobuje žiadne následky ani účinky. Absencia takejto výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy nemá vplyv na existenciu povinnosti oboch zmluvných strán uzatvoriť budúcu kúpnu zmluvu.
Ak sa teda účastník zaviazal uzavrieť zmluvu a túto svoju povinnosť porušil, je daný základný predpoklad akcesorickej povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, ak bola pre prípad porušenia danej zmluvnej povinnosti dojednaná. Okrem toho, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, inak by bola neplatná (§ 40 ods. 1), musí byť v nej určená výška pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti.
Záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, a preto sa jeho existencia a dôsledky viažu na hlavný záväzok. Ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti. ( R 14/1999)
Zmluvné strany si v rámci zmluvy o budúcej kúpnej zmluve dohodli zmluvnú pokutu ako zabezpečovací prostriedok a vymedzili si podmienky, pri ktorých je tá ktorá zmluvná strana povinná zaplatiť zmluvnú pokutu druhej zmluvnej strane. Dohoda o zmluvnej pokute spĺňa zákonné podmienky, je uzatvorená písomne, je konkrétne určená výška zmluvnej pokuty, preto ju súd považuje za platnú.
Navrhovateľ sa domáha od odporcov zaplatenia zmluvnej pokuty v dôsledku porušenia povinnosti z ich strany. Poukazujúc na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že zo strany odporcov došlo k porušeniu ich zmluvnej povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu, pretože z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo pre dôvody na strane odporcov. V liste zo dňa 20.11.2008 odporca 1. označil Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 17.10.2008 za neplatnú a vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 31.01.2013 uviedol, že v strachu o stratu svojich investícií chcel zmluvu nejako zrušiť a po svojom rozhodnutí zrušiť zmluvu, kontaktoval realitnú kanceláriu, že odstupuje od zmluvy. Odporca 1. odmietal akúkoľvek ďalšiu komunikáciu zo strany zástupcu navrhovateľa a v liste zo dňa 20.11.2008 prejavil svoju vôľu neuzatvoriť s navrhovateľom kúpnu zmluvu. Z článku 2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vyplýva, že zmluvné strany si dohodli, že ak nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy z dôvodov na strane budúceho predávajúceho, tento je povinný zaplatiť budúcemu kupujúcemu zmluvnú pokutu a ak z dôvodov na strane budúceho kupujúceho, je tento povinný zaplatiť zmluvnú pokutu budúcemu predávajúcemu. Nakoľko k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo v dôsledku porušenia povinnosti na strane odporcov ako budúcich kupujúcich, vznikla im povinnosť zaplatiť navrhovateľovi dohodnutú zmluvnú pokutu.
Výška zmluvnej pokuty nie je v Občianskom zákonníku upravená a nie je ustanovený ani spôsob jej určenia. Jej výška má byť zásadne primeraná významu riadneho splnenia zmluvy pre zabezpečenú stranu. Výška zmluvnej pokuty môže byť závislá od doby, počas ktorej dlžník svoj záväzok porušuje (napr. za každý deň či mesiac omeškania je povinný zaplatiť určitú sumu). Niekedy býva účelné dohodnúť zmluvnú pokutu tak, aby sa s plynúcim časom postupne zvyšovala. Zákon nebráni kombinácii rôznych spôsobov určenia výšky zmluvnej pokuty. Napriek tomu, že Občiansky zákonník neustanovuje maximálnu výšku zmluvnej pokuty, zmluvné strany by mali zmluvnú pokutu dojednať v primeranej výške s prihliadnutím na význam a hodnotu zabezpečeného záväzku, prípadne na výšku škody, ktorá by jeho porušením hrozila. Výška zmluvnej pokuty nesmie odporovať dobrým mravom. Pri určovaní jej výšky treba mať takisto na pamäti ustanovenie § 39 OZ, podľa ktorého právny úkon (v tomto prípade dohoda o zmluvnej pokute) sa nesmie priečiť dobrým mravom, a to pod sankciou jeho neplatnosti. Dojednanie zmluvnej pokuty zvýhodňuje postavenie veriteľa v tom smere, že nemusí preukazovať vznik škody ani jej výšku, pretože svoj nárok na náhradu škody pokrýva zmluvnou pokutou. Dlžník je totiž povinný zmluvnú pokutu zaplatiť i v tom prípade, keď je dohodnutá výška pokuty v zjavnom nepomere ku skutočne vzniknutej škode. Dojednaním zmluvnej pokuty tak možno vopred vylúčiť prípadné spory o náhradu škody. Dlžník nemusí zmluvnú pokutu zaplatiť len v prípade, že porušenie povinnosti, ku ktorej sa viaže zmluvná pokuta, nezavinil. Túto skutočnosť však musí dlžník dokázať. Nárok na zmluvnú pokutu môže oprávnená strana uplatniť i vtedy, ak porušením zmluvnej povinnosti vôbec nevznikla škoda. Dojednanie zmluvnej pokuty a jej výška je zásadne vecou vzájomnej dohody strán. Neznamená to však, že by v každom jednotlivom prípade mohla byť pokuta dojednaná v neobmedzenej výške. Zákon výslovne neupravuje obmedzenie dojednania zmluvnej pokuty, preto je nutné toto obmedzenie skúmať pri posudzovaní súladu dojednania o zmluvnej pokute s dobrými mravmi. Právny úkon sa prieči dobrým mravom ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich jednania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normotvorný systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcich všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého konania a pod. Dobré mravy sú definované ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú prijímané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ku konkretizácii takto všeobecne stanovených pravidiel je potrebné použiť ďalších vodidiel, z ktorých možno usúdiť, čo je vo vzťahu k zmluvnej pokute v súlade so spoločenskými, kultúrnymi a mravnými normami. Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je nutné uvážiť funkcie zmluvnej pokuty (funkciu preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty je potrebné, aby pokuta zahŕňala všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením určitej povinnosti očakávať, musí byť dostatočnou nie však premrštenou výškou. Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody, je neprimeraná, pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Pri posudzovaní primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty je
treba prihliadnuť k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. V úvahu je treba taktiež vziať výšku úrokov z omeškania, ktoré tiež predstavujú sankciu za porušenie povinnosti i výšku zabezpečenej čiastky, z ktorej možno taktiež usúdiť na neprimeranosť zmluvnej pokuty s ohľadom na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti. ( Rozsudok NS SR 2Cdo 172/2007).
V súvislosti s posudzovaním primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty súd prihliadol k okolnostiam prejednávaného prípadu a dospel k záveru, že dohodnutú výšku zmluvnej pokuty nemožno považovať za neprimeranú s ohľadom na pomer medzi kúpnou cenou nehnuteľnosti a výškou zmluvnej pokuty. Z textu budúcej kúpnej zmluvy, v článku II. bod 1.vyplýva, že účastníci zmluvy si dohodli kúpnu cenu vo výške 4.243.900,-Sk (140.871,67 eur). Výška zmluvnej pokuty predstavuje sumu 100.000,-Sk (3.319,39 eur). Pri porovnaní výšky zmluvnej pokuty s výškou kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom budúcej kúpnej zmluvy, zmluvná pokuta tak predstavuje v percentuálnom vyjadrení 2,36% z hodnoty kúpnej ceny. Súd sa teda stotožnil s názorom právneho zástupcu navrhovateľa, podľa ktorého výška zmluvnej pokuty nie je vo vzťahu k dohodnutej kúpnej cene neprimeraná a neodporuje ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Účastníci konania uzatvorili zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorú napokon z dôvodu na strane odporcov ako budúcich kupujúcich neuzatvorili, čím porušili svoju povinnosť a vznikla im tak povinnosť zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu, pričom v konaní nijako nepreukázali, že nezavinili porušenie povinnosti, ku ktorej sa viaže zmluvná pokuta.
S poukazom na uvedené súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a oboch odporcov zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť mu žalovanú sumu titulom zmluvnej pokuty, nakoľko v rámci záväzkového vzťahu s navrhovateľom vystupovali ako budúci kupujúci. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
O trovách konania súd rozhodol s použitím vyššie citovaných ustanovení zákona a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, ktorej výška bude vyčíslená v samostatnom uznesení, potom ako tento rozsudok nadobudne právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.