Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/407/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Ing. O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, N., občan SR, zast. JUDr. Annou Ščepkovou, advokátkou, AK so sídlom Saratovská 2/A, Bratislava proti odporcom: 1. Ing. M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, S., občan SR a 2. M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, S., občianka SR, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou JUDr. Kuric, JUDr. Vladárová, s.r.o., Dolný val 11, Žilina, IČO: 36 841 200, o zaplatenie 3.319,39 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch č.k. -128 zo dňa 21. februára 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa s a r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol a o trovách rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcom trovy právneho zastúpenia v sume 1.124,98 eur a iné trovy konania v sume 199 eur na účet ich právneho zástupcu vedený v A. N. Z., a.s. číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd ako predbežnú otázku riešil, či je alebo nie je platná zmluva o budúcej kúpnej zmluve z 17.10.2008 v spojení s splnomocneniami z 7.10.2008 a z 5.11.2008. Odporcovia nepopierajú, že zmluvu o budúcej kúpnej zmluve uzatvorili slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Z obsahu predmetnej zmluvy mal súd preukázané, že zmluva spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti: 1/písomnú formu, 2/určenie doby, do kedy sa má uzavrieť budúca kúpna zmluva, 3/ určenie podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, ktorá má byť uzavretá. Z obsahu podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, ktorá má byť uzavretá súd zistil, že sú v nej presne špecifikované nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom predaja ( zapísané na LV č. XXXX aj na LV č.XXXX). Súd mal preukázané, že navrhovateľ splnomocnil svojho otca Ing. L. G. na všetky právne úkony súvisiace s predajom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. a obci N. zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX. Navrhovateľ splnomocnil otca na podpisovanie v jeho mene okrem iného všetkých zmlúv, právnych listín i vedenie rokovaní s tretími osobami o predaji nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu Ing. L. G. podpísal dňa 17.10.2008 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Z obsahu splnomocnenia z 7.10.2008 súd zistil, že v záhlaví je uvedené, že splnomocnenie sa týka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a XXXX , ale následne v ďalšom texte pri správnej špecifikácii parciel a súpisného čísla domu je dva krát napísané LV č. XXXX, pričom z obsahu textu je zrejmé že druhý krát malo byť uvedené LV č. XXXX. Nakoľko odporca v 1. rade dovodzuje neplatnosť celej zmluvy od tohto splnomocnenia, súd sa vyporiadal z obsahom i platnosťou tohto splnomocnenia z 7.10.2008. Súd prihliadal na to, že niektoré nedostatky, ktoré sa v právnom úkone objavia, nemusia mať za následok jeho neplatnosť. Súd chybu v splnomocnení z 7.10.2008 kvalifikoval len za tolerujúcu chybu v písaní ( opisovaní čísla LV), lebo v záhlaví splnomocnenia je správne uvedené LV č. XXXX a aj v samotnom texte sú správne uvádzaná parcela č. XXX vo výmere 694 m2 viažuca sa práve k LV č. XXXX. Súd má za to, že i napriek chybe v čísle listu vlastníctva až v ďalšom texte splnomocnenia je nepochybné, v súvislosti s akými nehnuteľnosťami je splnomocnenec oprávnený konať za navrhovateľa. Súd dospel k záveru, že k chybe došlo nepozornosťou pri písomnom vyhotovovaní právneho úkonu bez vplyvu na slobodu, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť prejavu

vôle a bez spôsobenia omylu. Z splnomocnenia jednoznačne súdu vyplýva význam prejavenej vôle navrhovateľa. Súd dodáva, že pokiaľ by v splnomocnení vôbec na žiadnom mieste v texte nebolo uvádzané číslo LV XXXX či parcela viažuca sa k tomu LV, v tom prípade by už nešlo len o chybu v písaní. Ale to nie je tento konkrétny prípad. Súd si ustálil, že splnomocnenie navrhovateľa pre jeho otca zo dňa 7.10.2008 je platným právnym úkonom ( ). Súd mal preukázané, že po zistení chyby z strany splnomocnenca navrhovateľa bola táto chyba odstránená v rámci nového splnomocnenia z 5.11.2008. Súd má za to, že týmto splnomocnením z 5.11.2008 bolo konvalidované splnomocnenie z 7.1.02008 a s konečnou platnosťou potvrdená platnosť samotnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Zo strany navrhovateľa tým bola podpísaná zmluva o budúcej kúpnej zmluve oprávnenou osobou. Súd vyriešil ako predbežnú otázku ďalej, či došlo zo strany odporcov k účinnému odstúpeniu od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Vo všeobecnosti platí, že dohoda o uzavretí budúcej zmluvy ( pactum de contrahendo) zakladá medzi zmluvnými subjektmi zmluvnú povinnosť, a to spravidla na obidvoch stranách. To je i tento konkrétny prípad. Z zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z 17.10.2008 plynú záväzky priamo účastníkom konania ( zmluvným stranám ) a nie realitným spoločnostiam, prostredníctvom ktorých navrhovateľ nehnuteľnosť predával a odporcovia nehnuteľnosť kupovali. Z toho dôvodu, pokiaľ mienili odporcovia robiť právne kroky vo vzťahu k navrhovateľovi, boli povinní ich realizovať priamo s ním. Súd mal preukázané zhodným tvrdením účastníkov, že odporcovia navrhovateľovi ani jeho splnomocnenému zástupcovi neoznámili žiadnou formou, že odstupujú od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Z obsahu podania z 20.11.2008 zasielaného odporcom v 1. rade jeho realitnej kancelárii (IMMOCAPITAL REAL ESTATE, spol. s.r.o.) ustálil, že odporca v 1. rade odstupoval od dohody o rezervačnom poplatku viažucom sa k predávanej nehnuteľnosti a žiadal ho vrátiť. Odstúpenie odôvodnil tým, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve je neplatná, lebo splnomocnenec bol splnomocnený len na prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX a nie aj na LV č. XXXX. Z obsahu predmetného listu súdu vyplýva zároveň vôľa odporcu v 1. rade neuzatvoriť kúpnu zmluvu s navrhovateľom. Preto je i pochopiteľné, že odporcovia už ani nevyzývali navrhovateľa na uzatvorenie kúpnej zmluvy v 60 dňovej lehote do podpísania zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Súd mal písomným vyjadrením JUDr. A. preukázané, že list s odpoveďou JUDr. F. A. odporcovi v 1. rade mal byť správne datovaný dátumom 21.11.2008 a nie 21.1.2008. Logicky to vyplýva i z toho, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola uzavretá dňa 17.10.2008 a teda JUDr. A. nemohol reagovať na odstúpenie odporcu v 1. rade pred samotným uzatvorením predmetnej zmluvy. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že zo strany odporcu v 1. rade nedošlo vo vzťahu k navrhovateľovi k účinnému odstúpeniu od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Zmluvné strany si v rámci zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy dohodli zmluvnú pokutu ako zabezpečovací prostriedok a vymedzili si podmienky, pri ktorých je tá ktorá zmluvná strana povinná zaplatiť zmluvnú pokutu druhej zmluvnej strane. Dohoda o zmluvnej pokute spĺňa zákonné podmienky, je uzatvorená písomne, je konkrétne určená výška zmluvnej pokuty, preto ju súd považuje za platnú. Navrhovateľ sa domáha od odporcov zaplatiť zmluvnú pokutu 3.319,39 eur ( 100.000 Sk) z dôvodu porušenia povinnosti z ich strany. Preto bolo ďalším predmetom skúmania súdu, či odporcovia porušili zmluvnú povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu, lebo len v tom prípade majú povinnosť platiť zmluvnú pokutu ( ). V čl. 2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve si zmluvné strany dohodli, že ak nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy z dôvodov na strane budúceho predávajúceho, tento je povinný zaplatiť budúcemu kupujúcemu zmluvnú pokutu a ak z dôvodov na starne budúceho kupujúceho, je tento povinný zaplatiť zmluvnú pokutu budúcemu predávajúcemu. Z obsahu zmluvy súdu vyplýva, že na podmienky plynúce z zmluvnej pokuty sa viaže záväzok zmluvných strán z čl. 1 zmluvy. V tomto článku sa obe zmluvnú strany zaviazali, že uzavrú kúpnu zmluvu najneskôr do 60 dní odo dňa podpisu zmluvy na základe predchádzajúcej výzvy ktorejkoľvek zmluvnej strany. Súd si obsah odseku 2 článku 1 zmluvy vyložil tak, že povinnosť zmluvných strán sa viaže na uzavretie kúpnej zmluvy v konkrétnej lehote ale až po tom, čo bude predchádzať výzva niektorej zmluvnej strany. Analogicky z toho vyplýva, že pokiaľ nedôjde k výzve jednej zmluvnej strany na uzavretie kúpnej zmluvy, druhej zmluvnej strane nevznikne povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu. Súd dokazovaním zisťoval, či odporcovia porušili povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu na základe výzvy navrhovateľa. Z dikcie vyplýva, že zavinenie sa predpokladá a odporcovia majú dôkazné bremeno o nedostatku zavinenia. Súd mal vyjadrením účastníkov preukázané, že odporcovia nevyzvali navrhovateľa na uzavretie kúpnej zmluvy.. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení uvádzal , že vyvinul úsilie presvedčiť odporcov, aby zmenil názor a pristúpil k uzavretiu zmluvy. V zmluve o budúcej kúpnej zmluve si zmluvné strany nedohodli formu výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy, ale súd má za to, že výzva na uzavretie zmluvy musí byť urobená dostatočnou preukázateľnou formou a musí sa dostať do dispozície druhej zmluvnej strany. Súd mal z obsahu svedeckej výpovede Ing. L. G. jednoznačne preukázané, že tento ako splnomocnený zástupca navrhovateľa nevyzýval odporcov na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Čiže odporcovia neboli vyzvaní na

uzatvorenie kúpnej zmluvy, tým neporušili povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluva a preto im ani nevzniká povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu. Na základe týchto skutočností si súd ustálil, že návrh navrhovateľa nebol podaný dôvodne a preto ho zamietol v celom návrhu. Súd nepripustil návrh právnej zástupkyne odporcov na doplnenie dokazovania dopytovaním JUDr. A., či doručoval podanie určené pre odporcovu v 1. rade doporučene a či vie uviesť, kedy bolo podanie doručené. Dôvodom nepripustenia je to, že z vykonaného dokazovania mal súd dostatočne preukázané, že odporcovia neporušili ich povinnosti plynúce z zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a preto i vykonávanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné, nehospodárne. Podľa , , o trovách konania súd rozhodol v celkovej sume 1.124,98 eur pozostávajú z: 1/ úkonov právnej služby robených za odporcu v 1. rade: 2 x 96,94 eur ( 6.4.2009-prevzatie veci, porada s klientom, podaný odpor) + 19 % DPH z 193,88 eur ( 36,84 eur) + režijný paušál 2 x 6,95 eur; odmena 60,59 eur x 2 ( účasť na pojednávaní 4.9.2012 a 31.1.2013) + režijný paušál 1 x 7,63 eur ( v roku 2012) a 1 x 7,81 eur ( v roku 2013) +20% DPH z 136,62 eur ( 27,32 eur), t.j. spolu v sume 408,56 eur.; 2/ úkonov právnej služby robených za odporkyňu v 2. rade: 2 x 96,94 eur ( 6.4.2009-prevzatie veci, porada s klientom, podaný odpor) + 19 % DPH z 193,88 eur ( 36,84 eur) + režijný paušál 2 x 6,95 eur; odmena 60,59 eur x 2 ( účasť na pojednávaní 4.9.2012 a 31.1.2013) + režijný paušál 1 x 7,63 eur ( v roku 2012) a 1 x 7,81 eur ( v roku 2013) +20% DPH z 136,62 eur ( 27,32 eur), t.j. spolu v sume 408,56 eur.; 3/ náhrada za stratu času v sume 205,76 eur + 20 % DPH, t.j. spolu 246,91 eur ( pri ceste na pojednávanie na trase Žilina - Piešťany a späť dňa 4.9.2012 pri 8 polhodinách x 12,71 eur ako 1/60-tina výpočtového základu a dňa 31.1.2013 pri 8 polhodinách x 13,01 eur ako 1/60-tina výpočtového základu); 4/ náhrada hotových výdavkov vzniknutých použitím vozidla VOLVO S80 na trase Žilina - Piešťany a späť v celkovej sume 50,79 eur + 20 % DPH, t.j. 60,95 eur ( Výpočet: pri použití vozidla dňa 4.9.2012 v sume 25,86 eur (240 km x 7,3 litra : 100 x cena nafty 1,474 eur) a pri použití vozidla dňa 31.3.2013 v sume 24,93 eur (240 km x 7,3 litra : 100 x cena nafty 1,421 eur).

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca poukázal na to, že sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty 3319,39 dejov z dôvodu porušenia povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu na základe článku 2 zmluvy o budúcej zmluvy zmluva, keď si zmluvné strany dohodli, že ak nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy je to výmenným predávajúci zaplatí zmluvnú pokutu. Zmluvné strany sa dohodli v tomto článku, že uzavrú kúpnu zmluvu najneskôr do 60 dní odo dňa podpisu zmluvy na základe predchádzajúcej výzvy ktorejkoľvek strany. Súd 1. stupňa si obsah odseku 2 článku 1 zmluvy vyložil, takže povinnou zmluvných strán sa viaže na uzavretie kúpnej zmluvy konkrétnej lehote až potom čo bude predchádzať výzva niektorej zmluvným zo zmluvných strán. Z toho podľa súdu 1. stupňa vyplýva, že pokiaľ nedôjde k výzve jednej zo zmluvnej strane na uzavretie kúpnej zmluvy druhej zmluvnej strane vznikne povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu. Súd zisťoval či žalovaní porušili povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu na základe výzvy žalobcu. Mal preukázané, že žalovaný nevyzval žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy. Zmluvou o budúcej zmluve si zmluvné strany nedohodli formou výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy, súd 1. stupňa sa domnieval, že výzva musí byť urobená dostatočne preukázateľnou formou a musí sa dostať do sféry dispozície druhej zmluvnej strany. Súd mal z obsahu svedeckej výpovede Ing. G. zistiť jednoznačne, že ako splnomocnený zástupca žalobcu nevyzýval žalovaných na uzatvorenie kúpnej zmluve, a tým náhle, že nebohý vyzvaný na uzavretie kúpnej zmluvy neporušili povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu. Potom odvolateľ poukázal na ustanovenie a ods. 1 a a na článok 1 odseku 2 Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 17. 10. 2008 ako aj na článok 2, keď zdôraznil predovšetkým povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu čo je základnou povinnosťou účastníka alebo účastníkov zmluvy o budúcej zmluve ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia a O. z. Táto povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu je podstatnou náležitosťou zmluvy o budúcej zmluve, v prípade zmluvy o budúcej zmluve medzi účastníkmi bola dojednaná na oboch zmluvných stranách. Súd 1. stupňa správne odôvodnil na stranách 5 až 7 odôvodnenia, že zmluva o budúcej zmluve je platným právnym úkonom a zo strany žalovaného /nedošlo vo vzťahu k žalobcovi k účinnému odstúpeniu od tejto zmluvy. Z obsahu článku 2 predposledného odseku Zmluvy o budúcej zmluve jednoznačne vyplýva, že účastníci upravili nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy dňom jej podpísania. Za týchto okolností je nepochopiteľné akými úvahami sa súd 1. stupňa zaoberal, keď došiel k záveru, že z platnej zmluvy o budúcej zmluve nevznikajú účastníkom základné povinnosti, ktorou je uzavretie kúpnej zmluvy. Formulácia o povinnosti uzavrieť budúcu zmluvu s presne špecifikovaným obsahom na predchádzajúcu výzvu ktorejkoľvek zo zmluvných strán do dohodnutej doby je štandard a celkom bežným slovným spojením používaným v zmluvách o budúcej zmluve, ktorému sa nepochybne nepripisuje význam odkladacej podmienky, ale týka sa len prirodzeného procesu kontraktácie, keď každá zmluva sa

uzatvára na základe návrhu niektorej zmluvnej strany a v prípade dvojstranného záväzku uzavrieť budúcu zmluvu sa predmetnou formuláciu zdôrazňuje právo každého z účastníkov iniciovať z jeho strany dovŕšenie procedúry uzatvárania zmluvy. Povinnosťou oboch účastníkov zo zmluvy o budúcej zmluve bolo uzavrieť kúpnu zmluvu s presne určeným obsahom najneskôr do 60 dní odo dňa podpisu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve táto zákonná povinnosť uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu vznikla obom účastníkom uzavretím zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 17. 10. 2008. Povinnosťou, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, bola nepochybne povinnosť oboch účastníkov uzavrieť kúpnu zmluvu, čo zásadne akceptoval aj súd 1. stupňa. Povinnosť uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu mali obaja účastníci 17. 10. 2008, kedy uzavreli platnú a účinnú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Nie je mysliteľné, aby nedošlo k porušeniu právnej povinnosti niektorý z účastníkov pretože je to stav, ktorý je v rozpore s platným právom a ide o celkom odlišný zodpovednostný predpoklad za zavinenie. Ak sa zaviazal účastník uzavrieť aj zmluvu a porušil túto svoju povinnosť je daný základný predpoklad akcesorickej povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, ak bola pre prípad porušenia danej zmluvnej povinnosti dojednaná. Absencia výzvy na uzavretie budúcej zmluvy zo strany niektorého z účastníkov zmluvy nepredstavuje okolnosť vylučujúcu protiprávnosť nekonania druhého účastníka. V prejednávanej veci je nepochybné, že kúpna zmluva medzi účastníkmi sa neuzavrela pre dôvod na strane žalovaných, ktorí nemali vôľu ku kontraktácie so žalobcom; žalovaný 1/uviedol na pojednávaní 31. 1. 2013 v sála so zmluvou nejakou zrušiť a označil zmluvu o budúcej zmluve počas doby, keď sa má uzatvoriť kúpna zmluva za neplatnú, respektíve vyhlásil, že od zmluvy odstupuje. Žalobca tiež poukázal na správne skutkové zistenia súdu 1. stupňa, keďže po odôvodnení rozsudku na strane 6 uviedol, že z obsahu listu žalovaného 1/z 20. 11. 2008 vyplýva zároveň vôľa žalovaného 1/neuzatvoriť kúpnu zmluvu so žalobcom. Potom ako žalovaný 1/uviedol v telefonáte zástupcovi žalobcu, že nemajú o čom debatovať odpadol akýkoľvek reálny zmysel vyzývať žalovaného 1/ na uzatvorenie kúpnej zmluvy a to dokonca aj v nejakých je teda dostatočne preukázateľných forma, čím súd 1. stupňa asi myslí písomné prosby, keďže žalovaný 1/ dal výslovne najavo, že na uzavretie kúpnej zmluvy nepristúpi. Podľa kogentnej úpravy o procese uzatvárania zmluvy celý kontraktačný proces predčasne ukončený dohodeným prejavov odmietnutie návrhu navrhovateľovi (a to ešte pred uplynutím lehoty na prijatie návrhu) v zmysle ustanovenia B ods. 1 písm. c) o.z., čo je vyjadrením zásady, ktorú možno zovšeobecniť tak že, ak dá potenciálny účastník budúcej zmluvy výslovným spôsobom najavo, že zmluvu uzatvorí nemieni odpadá dôvod pre akúkoľvek ďalšiu kontraktáciou. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd roztok súdu 1. stupňa zmenil tak, že žalovaný v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 3319,39 euro do troch dní po právoplatnosti rozsudku a priznať mu náhradu trov konania.

Vyjadrenie k odvolaniu podali odporcovia v zastúpení svojho právneho zástupcu. Poukázal na spomínané judikáty Najvyššieho súdu Českej republiky spisová značka , uvedených v odvolaní nebolo dohodnuté konkrétne zmluvné dojednanie ohľadne záväzku zmluvy do 60 dní a na predchádzajúcu výzvu ktorejkoľvek zo zmluvných strán ako to vyplýva z článku 1 ods. 2. predmetnej Zmluvy o budúcej zmluve. Daných veciach bola vzala dohodnutá len povinnosť uzavrieť do 90 pracovných dní od platnosti zmluvy o budúcej zmluve kúpnu zmluvu znamená to, že dojednanie uvedené v článku 12. ods. zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 17. 10. 2008 záväzok budúceho predávajúceho i budúceho kupujúceho uzatvoriť zmluvu o jeho oboch zmluvných strán viazané na splnenie skutočnosti uzavrieť kúpnu zmluvu najneskôr do 60 dní odo dňa podpisu zmluvy o budúcej zmluva po predchádzajúcej výzve ktorejkoľvek zo zmluvných strán . Pri skúmaní prejavu vôle zmluvných strán zmysel ustanovenia v spojení s ustanovením pohľadom na dojednania už citovaného článku zmluvy je nesporné, že zákonné podmienkou uvedené v paragrafe 50 a ods. 1 sú splnená zákon neustanovuje povinnosť dohodnúť termín dokedy má byť zmluva uzatvorená konkrétnym časovým údajom alebo dátumom. Podľa názoru odporcu je potom správny záver prvostupňového súdu, ku ktorému dospelo v rozhodnutí, že dojednanie uvedené v článku 1 z 2. ods. budúcej zmluvy je viazané práve na spojenie skutočností a to predchádzajúcu výzvu ktorejkoľvek zo zmluvných strán uzavrieť najneskôr do 60 dní odo dňa podpisu zmluvy o budúcej zmluve kúpnu zmluvu s nasledovným obsahom. nemožno hovoriť o porušení ustanovení zmluvy o budúcej zmluva zo strany odporcov, ktorú uzatvorili dňa 17. 10. 2008Ilen z toho dôvodu, že mali pochybnosti o perfektnosti právneho úkonu - plnomocenstva, ktoré mal udeliť navrhovateľ ako budúci predávajúci Ing. G. ako zástupcovi, keď predmetné plnomocenstvo bolo špeciálnym, ktoré oprávňovalo zástupcu konať v rozsahu prevodu nehnuteľností zapísaných na LV číslo XXXX, avšak predmetom prevodu doba v zmysle zmluvy o budúcej zmluva aj kúpnej svoje, ktorej obsah a bolo jej súčasťou mali byť nehnuteľnosti zapísaných na LV číslo XXXX. Súd 1. stupňa preto správne

vyhodnotil, že z obsahu svedeckej výpovede Ing. G. L. mal za preukázané, že ako splnomocnený zástupca navrhovateľa nevyzýval odporcu na uzavretie kúpnej zmluvy. Z žalobca hodlá procesného predaja na uzatvorenia zmluvy ohliadky a kontaktu s realitnými kanceláriami im nebol vôbec činní bol to práve jeho otec už uvádzaný svedok preto z hľadiska vyhodnotenia vierohodnosť výpovede svedka možno povedať, že nahrádza navrhovateľa, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno nemožno výpoveď navrhovateľa povyšovať nad výpovede odporcu. akékoľvek úvahy o tom, že nemalo význam vyzývať žalovaného 1/ keďže dal výslovne najavo že na uzavretie kúpnej zmluvy nepristúpi nemajú oporu v zákone. Odporca tiež poukázali na to, že nič nebránilo navrhovateľovi v tom, aby v zmysle ustanovenia a ods. 2 , ktorý ustanovuje, že ak sa zmluva neuzavrie do dohodnutej doby vydanej veci 17. 12. 2008 je možné sa domôcť jej uzavretia s tým, že sa podá žaloba aby sa vyhlásenie vôle nahradilo súdnym rozhodnutím. Súd preto správne hodnotil, že pokiaľ nedôjde k výzve jednej zmluvnej strany na uzavretie kúpnej zmluvy druhej zmluvnej strane, ktorá povinnosť ako odporcovia v rámci vyjadrenia opakovane dávajú do pozornosti vyplývala aj budúcemu predávajúcemu a nielen budúcemu kupujúcemu, nevznikla povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu a odporcovia neporušili povinnosť uzavrieť kúpnu zmluva nevznikla im povinná zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu. Odporcovia majú za to, že na strane navrhovateľa ako budúceho predávajúceho došlo k bezdôvodnému obohateniu na jej úkor, pretože dovoz aj nevrátil preddavok na kúpnu cenu vo výške 7614 69 eura a nehnuteľnosti, ktoré mali nadobudnúť predal tretej osoba. Z ich pohľadu je aj formulácia článku 2 zmluvy o budúcej zmluvy vágna, pretože veľmi ťažké vyložiť želá nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy z dôvodov na strane budúceho predávajúce, respektíve kupujúceho a práve tu by bolo namieste aplikoval ustanovenie o.z. preciťuje navrhovateľ vo svojom návrhu a, keď z platnej judikatúry vyplýva, že porušením a povinnosti nová zmluva o budúcej zmluve by mohol by si napríklad tá prevod práv veci na tretiu osobu pre budúci prevod je obsahom zmluvy o uzavretí budúcej zmluve a pre nemožnosť plnenia čím by práva a povinnosti zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluve zanikli. Došlo by k vzniku zodpovednostného vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy preto navrhol rozsudok súdu 1. stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu 60,59 euro, režijný paušál po 781 eura za 1 úkon právnej služby po 7,81 eura spolu s 20 % p.a. do 13,68 euro čo je spolu 82,08 euro.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a pretože dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, súd I. stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav .

Podľa , účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

V ust. uzákonenú Zmluvu o budúcej zmluve možno za súčasného právneho stavu považovať za typickú pomenovanú zmluvu, ktorá aj keď je upravená v tejto časti platí ako všeobecný, právne záväzný a vynútiteľný základ pre uzavieranie rozmanitých zmlúv, pri ktorých sa ešte nemožno dohodnúť o všetkých obsahových náležitostiach. Takto je vyjadrený aj účel tejto zmluvy.

Zmluvu o budúcej zmluve možno uzavrieť o pomenovaných i nepomenovaných (hybridných) zmluvách.

Forma zmluvy o budúcej zmluve je obligatórne písomná. Súvisí to s účelom takejto zmluvy, a preto sa písomná forma vzťahuje aj na zmluvy, ktoré sa inak nemusia uzavrieť v písomnej forme. Nedodržanie písomnej formy spôsobuje neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve.

Určenie doby, do ktorej sa má konečná zmluva uzavrieť, je obligatórnou súčasťou zmluvy o budúcej zmluve a tiež predpokladom jej platnosti. K určeniu doby musí dôjsť nepochybným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý sa však nemusí viazať na konkrétny dátum. Stačí, keď sa táto doba

určí tak, že zmluva sa uzavrie do toho okamihu, keď nastane určitá udalosť alebo právna skutočnosť, ktorá nepochybne nastane, avšak nevie sa, kedy nastane.

Zmluva o budúcej zmluve však musí obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorá má byť uzavretá. Tieto náležitosti sú ustanovené v kogentných ustanoveniach zákona alebo môžu vyplývať z dohody účastníkov.

Platná zmluva o budúcej zmluve zakladá jednému alebo všetkým jej účastníkom právo domôcť sa uzavretia konečnej zmluvy aj súdne. Žalobu, aby sa vyhlásenie vôle nahradilo súdnym rozhodnutím, možno úspešne podať do jedného roka od uplynutia doby dohodnutej na uzavretie konečnej zmluvy.

Záväzok na uzavretie konečnej zmluvy zaniká aj zmenou okolností, za ktorých bola zmluva o budúcej zmluve uzavretá. Ak táto zmena je taká podstatná, že od účastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby uzavrel konečnú zmluvu, záväzok zaniká. Tento zánik možno uplatniť aj v prípadnom spore o nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím. Tieto okolnosti treba skúmať jednotlivo a diferencovane s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Treba brať do úvahy aj pravidlo obsiahnuté v . K zániku tohto záväzku môže dôjsť kedykoľvek, a to ihneď po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve, ale aj v priebehu súdneho sporu, predmetom ktorého je nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím ( ).

Z judikatúry k uvedenému ustanoveniu:

Dohoda o budúcej kúpnej zmluve musí mať obsahové aj formálne náležitosti, ktoré má mať uzavieraná kúpna zmluva. Dohoda o budúcej kúpnej zmluve môže byť aj obsahom súdneho zmieru uzavretého medzi účastníkmi občianskeho súdneho konania. ( R 114/1974 ).

Ustanovenie neprekáža tomu, aby zámer uzavrieť v budúcnosti zmluvu bol vyjadrený tak, že jedna zo zmluvných strán sa zaväzuje predložiť druhej zmluvnej strane v dohodnutej lehote návrh zmluvy dohodnutého obsahu a druhá zmluvná strana sa zaväzuje tento návrh v dohodnutej lehote prijať. V takomto prípade však zmluvnej strane, ktorá sa zaviazala predložiť návrh zmluvy podľa , nemožno súdnym rozhodnutím uložiť povinnosť, aby prijala návrh zmluvy predložený druhou zmluvnou stranou. ( R 48/1998 (NS ČR), prvá časť ).

Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone

V tomto ustanovení sú uvedené druhy právnych skutočností, na základe ktorých vznikajú záväzky (a aj záväzkovoprávne vzťahy). Záväzky najčastejšie vznikajú z dvojstranných právnych úkonov - zo zmlúv. Na niektorých miestach používa aj pojem dohoda, pričom tieto pojmy nerozlišuje. Možno konštatovať, že pojem dohoda je užším pojmom ako zmluva. Ak sa používa pojem dohoda, rozumie sa tým iba dojednanie konkrétnych práv a povinností, teda iba to, na čom sa zmluvné strany výslovne dohodli, aké práva a povinnosti na seba prevzali. Dohody môžu medzi sebou uzavierať subjekty, medzi ktorými už vznikol zmluvný vzťah, t.j. najmä v oblasti záväzkového práva. Dohodami sa môžu inak dojednať práva a povinnosti ustanovené v právnom predpise v dispozitívnych normách. Uzavierať dohody umožňuje aj osobitná úprava obsiahnutá v iných častiach občianskeho práva, ako je záväzkové právo (napr. dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa , dohoda dedičov podľa a iné).

upravuje jednotlivé typy zmlúv (pomenované zmluvy) v druhej hlave tejto časti. Niektoré zmluvy sú upravené aj v iných zákonoch (k tomu pozri výklad k ). Účastníci môžu uzavierať aj atypické zmluvy v zmysle , na čo poukazuje aj . Treba uviesť, že zmluvy sa môžu uzavierať aj podľa ustanovení obsiahnutých v iných častiach , než

je záväzkové právo. Zmluvy (dohody) sa môžu uzavierať medzi manželmi, pokiaľ ide o bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ust. § 544 zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla škoda.

Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy nezbavuje záväzku a nemôže ani odstúpiť od zmluvy. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v tom, že hrozba majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas, ho má viesť k včasnému a riadnemu plneniu. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť.

Okrem toho, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, inak by bola neplatná (§ 40 ods. 1), musí byť v nej určená výška pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti.

Ak z právneho predpisu vyplýva povinnosť zaplatiť pokutu (penále) v prípade porušenia zmluvnej povinnosti, odsek 3 ustanovuje, že aj v takom prípade sa použijú ustanovenia o zmluvnej pokute.

Záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, a preto sa jeho existencia a dôsledky viažu na hlavný záväzok. Ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti. ( R 14/1999)

Prvostupňový súd si obsah odseku 2 článku 1 zmluvy vyložil tak, že povinnosť zmluvných strán sa viaže na uzavretie kúpnej zmluvy v konkrétnej lehote ale až po tom, čo bude predchádzať výzva niektorej zmluvnej strany. V tejto svojej úvahe išiel tak ďalej, že analogicky z toho vyplýva, že pokiaľ nedôjde k výzve jednej zmluvnej strany na uzavretie kúpnej zmluvy, druhej zmluvnej strane nevznikne povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu. Preto súd zisťoval, či odporcovia porušili povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu na základe výzvy navrhovateľa a vyjadrením účastníkov mal preukázané, že odporcovia nevyzvali navrhovateľa na uzavretie kúpnej zmluvy. Súd mal za to, že výzva na uzavretie zmluvy musí byť urobená dostatočnou preukázateľnou formou a musí sa dostať do dispozície druhej zmluvnej strany. Prvostupňový súd uzavrel, že Ing. L. G. ako splnomocnený zástupca navrhovateľa nevyzýval odporcov na uzatvorenie kúpnej zmluvy, tým neporušili povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluva a preto im ani nevzniká povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu. Preto návrh navrhovateľa nebol podaný dôvodne a preto ho zamietol v celom návrhu.

V zmluve o budúcej kúpnej zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi 17.10.2008 si v článku I. značeného ako predmet zmluvy si zmluvné strany dohodli, že sa uzavretím tejto zmluvy o budúcej kúpnej zmluve navzájom zaväzujú, že na predchádzajúcu výzvu ktorejkoľvek zo zmluvných strán uzavrú najneskôr do 60 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy o budúcej zmluve kúpnu zmluvu s nasledovným obsahom. Potom v texte budúcej zmluvy nasleduje presný text kúpnej zmluvy a v článku II. označeného ako Všeobecné a záverečné ustanovenia v odseku 2 si dohodli: V prípade, že nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy z dôvodov na strane budúceho predávajúceho, je tento povinný zaplatiť budúcemu kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 100 000 Sk. V prípade, že nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy z dôvodu na strane budúceho kupujúceho, je tento povinný zaplatiť budúcemu predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 100 000 Sk.

Dňa 20.11.2008 Ing. M. S. adresuje ImmoCapital Real Estate, s. r. o. žiadosť o vrátenie rezervačného poplatku. Obsahom tejto žiadosti je, že 08.10.2008 bola uzatvorená dohoda o zložení rezervačného poplatku podľa na základe ktorej ako zložiteľ rezervačný poplatok vo výške 229 400 Sk zložil a v bode 2d tejto dohody sa sprostredkovateľ zaviazal, že predloží do 10 dní od uzavretia tejto zmluvy návrh budúcej kúpnej zmluvy alebo kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bude nehnuteľnosť. 17.10.2008 bola uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Ďalej uviedol, že splnomocnenie, ktoré bolo predložené nezodpovedá zápisu nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom prevodu kúpnej zmluvy, pretože splnomocnenie splnomocnenec oprávňuje vykonať právne úkony v rozsahu splnomocnenia k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX a predmetom prevodu majú byť nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, preto sa nevzťahuje splnomocnenie k tomuto úkonu a považuje zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo 17.10.2008 za platnú. V závere tohto podania uvádza, že nebola dodržaná dohoda o zložení rezervačného poplatku z 08.10.2008 a preto odstupuje od tejto dohody, žiada v celosti rezervačný poplatok vrátiť.

Vychádzajúc z ustanovenia , keďže sa jedná u zmluvy o budúcej zmluve o typickú pomenovanú zmluvu a forma tejto zmluvy je obligatórne písomná, čo nedostatok spôsobuje neplatnosť zmluvy, je potrebné sa venovať predovšetkým čo má byť obligatórnymi náležitosťami predmetnej zmluvy a tým je nevyhnutne určenie doby do ktorej sa má konečná zmluva uzatvoriť. K určeniu tejto doby, ako to vyplýva už z predtým uvedeného, musí dôjsť k nepochybným určitým a zrozumiteľným spôsobom, pričom zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorá má byť uzatvorená.

Vychádzajúc z ust. preto mal prvostupňový súd posudzovať náležitosti zmluvy o budúcej zmluve, ktoré sú obligatórnymi a vyhodnocovať jej platnosť. Podstatnou náležitosťou je určenie doby, do ktorej sa konečná zmluva má uzavrieť a tá je stanovená v článku 1 predmetnej zmluvy, keď sa zmluvné strany dohodli tak, že navzájom sa zaväzujú, že na predchádzajúcu výzvu akejkoľvek zo zmluvných strán uzavrú najneskôr do 60 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy o budúcej zmluve kúpnu zmluvu s nasledovným obsahom a ďalej je odcitovaný celkový text kúpnej zmluvy, ktorá sa má uzatvoriť so základnými obligatórnymi náležitosťami ako to vyplýva s ust. a nasledujúcich. Už samotné stanovenie určenia doby uzavretia zmluvy do 60 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy o budúcej zmluve je podstatnou obligatórnou náležitosťou. Takto určenie doby do 60 dní odo dňa podpisu zmluvy o budúcej zmluve je vymedzenie obligatórnej náležitosti správne v zmysle zákona a považuje sa za určenie doby do ktorej sa má konečná zmluva uzatvoriť. Ďalšie podmienky alebo ďalšie dojednania, ktoré si účastníci dohodli, nie sú obligatórnymi záležitosťami a ich nesplnenie nespôsobuje žiadne následky ani účinky. V záverečných ustanoveniach a to v článku 2 Všeobecné záverečné ustanovenia si v ods. 2 dohodli účastníci v prípade, že nedôjde k uzavretiu zmluvy z dôvodov na strane budúceho predávajúceho, vzniká budúcemu kupujúcemu povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 100 000 Sk a v prípade, že nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy z dôvodov na strane budúceho kupujúceho, je tento povinný zaplatiť budúcemu predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 100 000 Sk.

Podstatné bolo preto pre prvostupňový súd vyriešiť platnosť predmetnej dohody o budúcej zmluve a potom sa zaoberať otázkami, či nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, čo by malo za následok, že nie je možné uzatvorenie zmluvy pod následkom určitých sankcii alebo dokonca žalovať za vyhlásenie vôle, nahradil súdnym rozhodnutím. Súd túto okolnosť skúmal a mal preukázané zhodným tvrdením účastníkov, že odporcovia navrhovateľovi ani jeho splnomocnenému zástupcovi neoznámili žiadnou formou, že odstupujú od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Preto mal prvostupňový súd vzhľadom na ustanovenie a ods. 1 a a na článok 1 odseku 2 Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 17. 10. 2008 ako aj na článok 2, zamerať spoju pozornosť predovšetkým na povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu čo je základnou povinnosťou účastníka alebo účastníkov zmluvy o budúcej zmluve ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia a O. z. Táto povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu je podstatnou náležitosťou zmluvy o budúcej zmluve

Z obsahu článku 2 predposledného odseku Zmluvy o budúcej zmluve jednoznačne vyplýva, že účastníci upravili nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy dňom jej podpísania. Povinnosťou oboch účastníkov zo zmluvy o budúcej zmluve bolo uzavrieť kúpnu zmluvu s presne určeným obsahom najneskôr do 60

dní odo dňa podpisu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve táto zákonná povinnosť uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu vznikla obom účastníkom uzavretím zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 17. 10. 2008. Povinnosťou, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, bola nepochybne povinnosť oboch účastníkov uzavrieť kúpnu zmluvu. Ak sa zaviazal účastník uzavrieť aj zmluvu a porušil túto svoju povinnosť je daný základný predpoklad akcesorickej povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, ak bola pre prípad porušenia danej zmluvnej povinnosti dojednaná. Absencia výzvy na uzavretie budúcej zmluvy zo strany niektorého z účastníkov zmluvy nepredstavuje okolnosť vylučujúcu protiprávnosť nekonania druhého účastníka

Odvolací súd preto rozsudok súdu I. stupňa zrušil Podľa ust. a a vec vrátil na ďalšie konanie podľa ods. 2. daného ustanovenia.

Úlohou súdu I. stupňa preto bude po vyriešení platnosti predmetnej dohody o budúcej zmluve sa zaoberať tým, či nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy ( čo malo za následok, že nie je možné uzatvorenie zmluvy pod následkom určitých sankcii). Potom vzhľadom na ustanovenie a ods. 1 a a na článok 1 odseku 2 Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 17. 10. 2008 ako aj na článok 2, zamerať spoju pozornosť predovšetkým na povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu čo je základnou povinnosťou účastníka alebo účastníkov zmluvy o budúcej zmluve ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia a O. z. Obligatórnymi náležitosťami predmetnej zmluvy a tým je nevyhnutne určenie doby do ktorej sa má konečná zmluva uzatvoriť. K určeniu tejto doby, ako to vyplýva už z predtým uvedeného, musí dôjsť k nepochybným určitým a zrozumiteľným spôsobom. Povinnosťou oboch účastníkov zo zmluvy o budúcej zmluve bolo uzavrieť kúpnu zmluvu s presne určeným obsahom najneskôr do 60 dní odo dňa podpisu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve táto zákonná povinnosť uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu vznikla obom účastníkom uzavretím zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 17. 10. 2008. Ak sa zaviazal účastník uzavrieť aj zmluvu a porušil túto svoju povinnosť je daný základný predpoklad akcesorickej povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, ak bola pre prípad porušenia danej zmluvnej povinnosti dojednaná. Potom rozsah dohodnutej zmluvnej pokuta je potrebné preskúmať vzhľadom na ust. O.z. ale tiež s ust. O.z.

Podľa ust. rozhodne súd I. stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.