Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Ek-1598-2023.pdf
PDF · 84.85 KB
No categories available
36Ek/1598/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX B. E. F., zast.: JUDr. Peter Žilinčík, advokát, IČO: 31917348, so sídlom Centrum I 57/132, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti povinnému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. I. XXXX/ XX, XXX XX H., na vymoženie 11 940 EUR s prísl., v exekúcii vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Jozef Pavlík, IČO: 36123145, so sídlom exekútorského úradu Nám. M. R. Štefánika 582/29B, 907 01 Myjava, pod sp. zn. 215 EX 14/24, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/1598/2023 zo dňa 12.03.2024, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/1598/2023 zo dňa 12.03.2024 z a m i e t a .
II. Oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/1598/2023 zo dňa 12.03.2024 n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaný na Okresný súd Banská Bystrica, prostredníctvom právneho zástupcu, doručeným súdu dňa 14.12.2023, domáhal od povinného vymoženia 11 940 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe exekučného titulu, ktorým bol schválený zmier - Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn.: 7C/46/2021, vydaný dňa 09.02.2022, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 01.05.2022 (ďalej len ako „exekučný titul“). Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a priložených príloh, vydal dňa 09.01.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi A. G. C., IČO: 36123145, so sídlom exekútorského úradu Nám. M. R. Štefánika 582/29B, 907 01 Myjava.
2. Dňa 31.01.2024 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Banská Bystrica návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý návrh povinný odôvodnil tým, že „Notárska zápisnica, ako aj zmluva o pôžičke bola mnou podpísaná pod značným nátlakom, a to aj od blízkych osôb oprávneného, kde sa jednalo o ukrajinsky hovoriace osoby. Tieto, ako aj sám oprávnený kontaktovali mňa a aj moju bývalú manželku za účelom psychického nátlaku a následného podpisu hore uvedených dokumentov. Je pravda, že od oprávneného som si požičal peniaze, ale nie ja, ako osoba, ale za firmu, ktorej som spoločníkom a konateľom a určite nie vo výške, ktorá sa uvádza v upovedomení o začatí exekúcie. Z dôvodu, že som mal strach z fyzickej konfrontácie s osobami, ktoré som spomenul, som nedobrovoľne pristúpil k podpisu dokumentov, ktoré viedli až k Vám. Avšak, nakoľko mám vedomosť, že dané osoby sa už na Slovensku nenachádzajú, resp. sú buď vo výkone trestu, alebo už nie medzi živými, som odhodlaný sa proti tejto záležitosti brániť. Vyhlasujem, že notárska zápisnica podpísaná u notárky v Dubnici nad Váhom, bola podpísaná pod hrozbou likvidácie mojej rodiny, mňa, či môjho vtedajšieho majetku. V skutočnosti som si od oprávneného zapožičal pre firmu sumu 11.000, z čoho mu bolo v splátkach vrátené 4.500€ a 3500€ jednorazovým prevodom. Pre prípad potreby viem dohľadať a doložiť bankové výpisy, z ktorých sú tieto skutočnosti zrejmé. Z uvedených dôvodov považujem exekúciu EX 14/24, vedenú
exekútorským úradom A. G. C., so sídlom Nám. M.R.Štefánika 582/29B, Myjava za nezákonnú a podľa § 57 Exekučného poriadku, podávam návrh na nazastavenie exekúcie č. 14/24, ktorá je vedená v prospech oprávneného A. B., C. D. XXX/XX, B. E. F. a následné odblokovanie majetku, účtov a výmaz z CRE. V čase, kedy sa viedlo civilné súdne pojednávanie, som tieto skutočnosti uviesť nemohol, nakoľko stále pretrvávala hrozba, ktorú som opísal. Preto sa bránim až teraz, nakoľko zo samotného oprávneného strach nemám.“
3. Uznesením sp. zn. 36Ek/1598/2023 zo dňa 12.03.2024 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Predmetné uznesenie súd odôvodnil tým, že oprávnený disponuje voči povinnému spôsobilým podkladom na vykonanie exekúcie (exekučným titulom) - vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučným titulom v tomto prípade je Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 7C/46/2021 zo dňa 09.02.2022 a nie Notárska zápisnica podpísaná u notárky v Dubnici nad Váhom, ako uviedol povinný v Návrhu na zastavenie exekúcie. Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 7C/46/2021 zo dňa 09.02.2022 bol súdom schválený zmier uzavretý medzi oprávneným a povinným ohľadom zaplatenia nároku vymáhaného v tejto exekúcii. Predmetné uznesenie nadobudlo vlastnosť vykonateľnosti, tzn. vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami (napr. prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku). Oprávnený využil svoje oprávnenie začať exekučné konanie ako konanie o nútený výkon splnenia povinnosti z exekučného titulu, pretože povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť mu uloženú exekučným titulom - vykonateľným rozhodnutím súdu. Povinný musí v prípade ak bola exekúcia nariadená strpieť jej vykonanie súdnym exekútorom, ktorého exekučný súd poveril jej vykonaním. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie povinný uhradil oprávnenému mesačnými splátkami sumu 4500 EUR a táto skutočnosť bola zohľadnená v podanom návrhu na vykonanie exekúcie, aj v následnom poverení na vykonanie exekúcie. Povinný nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, a to ani čiastočne. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, prípadne ho akokoľvek vecne preskúmavať. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia, príp. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2). Povinný neuviedol, ani nepreukázal vyššie uvedené dôvody zastavenia exekúcie, a teda je nepochybné, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.
4. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že pokiaľ k exekúcii došlo pod nátlakom voči jeho osobe, a teda doslovne vydieraním, je to dosť zásadný dôvod na to, aby sa v danej veci konalo v jeho prospech. V tejto veci bolo z jeho strany podané aj trestné oznámenie pre podozrenie zo zločinu vydierania. Preto žiada aspoň o dočasné zastavenie exekúcie, pokiaľ sa prípad v rámci TO neuzavrie, nakoľko týmto ani nie je schopný splácať úver a dosť mu to aj v ďalších veciach komplikuje situáciu.
5. Predmetnú sťažnosť súd oprávnenému z dôvodu procesnej ekonómie (nenavyšovania trov exekúcie) na vyjadrenie nezasielal, nakoľko povinný v predmetnej sťažnosti neuvádzal žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali možné zastavenie exekučného konania.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Napriek zneniu § 202 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinnej prezentované v sťažnosti, súd nad rámec dodáva:
15. V danom prípade súd zdôrazňuje (ako aj sám vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení podotkol), že exekučným titulom v predmetnej právnej veci nie je notárska zápisnica spísaná ako povinný uviedol „pod nátlakom v Dubnici nad Váhom“, ale uznesenie o schválení súdneho zmieru vydané Okresným súdom Považská Bystrica sp. zn. 7C/46/2021 zo dňa 09.02.2022 titulom neuhradenej pôžičky v sume 16.590,- eur istiny spolu s 5% úrokom z omeškania od 26.4.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania. Na pojednávaní dňa 9.2.2022 došlo medzi stranami k uzatvoreniu zmieru, v rámci ktorého sa žalovaný t.j. povinný zaviazal zaplatiť žalobcovi t.j. oprávnenému sumu 16.440,- eur spolu s uplatneným úrokom z omeškania v pravidelných mesačných splátkach po 500,- eur, ktoré sa zaviazal poukazovať žalobcovi pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky, keď jednotlivé splátky budú zročné do posledného dňa toho-ktorého mesiaca s tým, že prvá splátka sa stane zročná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku. V rámci uzatvoreného zmieru sa žalovaný zároveň zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2.174,80 eur.
16. Súd naviac zdôrazňuje, že akékoľvek hmotnoprávne námietky mal povinný namietať v základnom konaní a nie až v konaní exekučnom (vykonávacom). Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS 41/2011-31, kde Ústavný súd SR vyslovil, že exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku); súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti
exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného titulu, (resp. spochybňovať nárok oprávneného z exekučného titulu) pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia vydaného v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je tak obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinná hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť, ani opätovne preverovať.
17. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/1598/52023 zo dňa 12.03.2024 zamietol.
18. Pokiaľ ide o argumentáciu povinného týkajúcu sa neschopnosti splácať úver (t.j. z dôvodu nepriaznivej sociálnej situácie) v tomto smere súd odkazuje povinného na prípadné podanie návrhu na povolenie odkladu exekúcie adresované súdnemu exekútorovi (nakoľko o odklade exekúcie rozhoduje súdny exekútor, nie súd). Pokiaľ ide o návrh povinného na prípadné dočasne povolenie „pozastavenia“ (prerušenia) exekučného konania do skončenia konania vo veci trestného oznámenia v tejto súvislosti súd udáva, že jednak nemal zo strany povinného preukazné žiadne skutočnosti ohľadom tvrdení o podanom trestnom oznámení (t.j. že nejaké konanie vedené je), na druhej strane súd podotýka, že uvedená okolnosť (ak by aj preukázaná bola) nezakladala by dôvod na prerušenie exekučného konania, nakoľko ako už súd vyššie uviedol, v danom prípade exekučným titulom nie je notárska zápisnica, ktorú mal povinný spísať pod nátlakom no notárskom úrade, ale uznesenie o schválení súdneho zmieru. Výsledok trestného konania by nemal vplyv na existenciu vykonateľného exekučného titulu v predmetnej veci.
19. O trovách sťažnostného konania súd rozhodol podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní o sťažnosti povinného úspešnému oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tomuto žiadne trovy v súvislosti s predmetnou sťažnosťou ani nevznikli (o tejto ani nemal vedomosť).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).