Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/9/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobcu: G. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. XX/XX, U., zastúpený: Mgr. Adam Porubský, advokát so sídlom Svätoplukova 31, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, v konaní o náhradu škody spôsobenej štátom pri výkone verejnej moci, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanej sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Nitra ( ďalej len „súd“) dňa 07.02.2022 domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo výške 44670,00 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že v trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Nitre pod ČVS: ORP-XXX/X-VYS-NR-XXXX a na Krajskom riaditeľstve PZ v Nitre pod ČVS: KRP-XXX/X- VYS-NR-XXXX mal žalobca procesné postavenie poškodeného, ktorému bola odcudzená kryptomena „Ripple“ v množstve 50000 XRP, ktorých súhrnná hodnota v čase odcudzenia predstavovala sumu 44670 eur. V predmetnom trestnom konaní bola dňa 27.11.2018 na základe príkazu Okresného súdu Nitra vykonaná domová prehliadka a to u pána a F. X. (ďalej len „ podozrivý“), pričom dôkazy získané domovou prehliadkou nasvedčovali tomu, že stíhaný skutok pravdepodobne spáchal podozrivý. Uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva PZ v Nitre zo dňa 13.11.2020 č.p. KRP-XXX/X-VYS- NR-XXXX bolo proti podozrivému vznesené obvinenie. Predmetné uznesenie o obvinení bolo následne Krajskou prokuratúrou v Nitre zrušené uznesením č. 1KPt XXX/XX/XXXX-X zo dňa 08.12.2020. Keďže uznesenie o vznesení obvinenia podozrivému bolo založené predovšetkým na dôkazoch získaných pri domovej prehliadke, pričom tieto dôkazy nemôžu byť z dôvodu nezákonnosti domovej prehliadky použité v trestnom konaní, prerušil vyšetrovateľ policajného zboru trestné stíhanie, a to uznesením ČVS: KRP-XXX/X-VYS-NR-XXXX zo dňa 28.01.2021. Následne dňa 09.06.2021 bolo rozhodnutím krajského prokurátora pod č. 1KPt XXX/XX/XXXX zrušené uznesenie vyšetrovateľa o prerušení trestného stíhania a vec bola vrátená vyšetrovateľovi PZ so záväznými pokynmi prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra. Ani po následnom rozsiahlom vyšetrovaní v predmetnej trestnej veci sa vzhľadom na vylúčenie dôkazných prostriedkov zabezpečených prostredníctvom vykonanej domovej prehliadky zo dňa 27.11.2018 a dôkazov z nich získaných, nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe, a preto vyšetrovateľ uznesením č. KRP-XXX/X-VYS-NR-XXXX zo dňa 02.11.2021 opätovne prerušil trestné stíhanie. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že dôkazy, ktoré preukazovali, že stíhaný skutok pravdepodobne spáchal podozrivý, pochádzali z domovej prehliadky uskutočnenej u podozrivého dňa 27.11.2018, avšak z dôvodu nesprávneho úradného postupu, ktorý rezultoval do

nezákonnosti tejto domovej prehliadky, nemohli byť predmetné dôkazy v trestnom konaní použité. Týmto nesprávnym úradným postupom bolo zmarené uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody v trestnom konaní, čím poškodenému vznikla škoda vo výške 44.670 eur (t.j. finančné vyjadrenie hodnoty odcudzenej kryptomeny „Ripple“ v množstve 50.000 XRP, pričom výpočet výšky škody vyplýva z úradného záznamu vyšetrovateľa KR PZ Nitra zo dňa 07.05.2020). Žalobca sa dňa 26.11.2021 obrátil na Ministerstvo vnútra SR, ako príslušný orgán, so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 44.670 eur, ktorú žalobcovi spôsobili vyšetrovatelia Policajného zboru, resp. poverený príslušníci Policajného zboru, a to nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nezákonnom vykonaní domovej prehliadky u podozrivého dňa 27.11.2018. Predmetná žiadosť bola Ministerstvu vnútra SR doručená dňa 26.11.2021, ktoré oznámilo žalobcovi listom zo dňa 11.01.2022 (doručeným žalobcovi dňa 06.02.2022), že neuspokojí žalobcov nárok na náhradu škody, a to ani čiastočne.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že zo zabezpečeného stanoviska odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre vyplývala skutočnosť, že 16.07.2018 bolo vyšetrovateľom Policajného zboru odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre uznesením v zmysle začaté trestné stíhanie vo veci zločinu krádeže podľa , v súbehu s prečinom neoprávneného prístupu do počítačového systému podľa na podklade trestného oznámenia oznamovateľa G. L.. Dňa 27.11.2018 bolo prikročené u podozrivej osoby k vykonaniu domovej prehliadky na základe príkazu Okresného súdu Nitra zo dňa 18.11.2018 vydaného pod č. p.: OSNR- V-XXX-X/XXXX v nehnuteľnosti v bytovom dome č. XXXX, v byte č. X v Nitre evidovanom na LV č. XXXX. Následne bolo v zmysle vznesené obvinenie osobe Bc. T. W. Toto uznesenie vyšetrovateľa Policajného zboru bolo prokurátorom Krajskej prokuratúry v Nitre zrušené, nakoľko prokurátor nepovažoval skutkový stav v tomto konaní za spoľahlivo zistený, avšak nekonštatoval, že by vykonaná domová prehliadka nebolo zákonná. Dňa 03.11.2020 vydal prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra záväzný pokyn v zmysle na vznesenie obvinenia Bc. T. W. Uvedené uznesenie však bolo opakovane prokurátorom Krajskej prokuratúry Nitra zrušené. Následne dňa 15.12.2020 dal prokurátor Okresnej prokuratúry záväzný pokyn na prerušenie tohto trestného stíhania podľa . Ďalej uviedla, že pokiaľ dozorujúci prokurátor považoval prerušenie trestného stíhania za zákonné, tak je možné iba konštatovať zákonnosť trestného konania vedeného vyšetrovateľom Policajného zboru, pretože takýto záver vyslovil oprávnený, vecne a miestne príslušný orgán. Prejavenie právneho názoru vyšetrovateľa Policajného zboru, ako orgánu činného v trestnom konaní v zmysle a spôsobom dovoleným podľa svojich najlepších odborných znalostí, vedomia a svedomia, nie je možné za žiadnych okolností považovať za nesprávny úradný postup v zmysle . Vyšetrovateľ Policajného zboru nemôže spôsobiť škodu nesprávnym úradným postupom tým, že rozhodne určitým spôsobom v konkrétnej veci vychádzajúc zo svojho právneho názoru. Skutočnosť, že oznamovateľ trestného činu (v tomto prípade žalobca) nesúhlasí s rozhodnutím, alebo postupom vyšetrovateľa Policajného zboru, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup. Na záver svojho vyjadrenia konštatovala, že z vyššie uvedených skutočností a navrhnutých dôkazov vyplýva, že žalobca podal trestné oznámenie, ktoré bolo riadne vedené a vybavené v zmysle a v intenciách . Príslušníkom Policajného zboru sa nepodarilo zistiť páchateľa tohto trestného činu a preto musel vyšetrovateľ Policajného zboru zvoliť postup podľa a trestné stíhanie prerušiť. Trestné stíhanie bolo vyšetrovateľom Policajného zboru navyše prerušené na základe záväzného pokynu prokurátora, ktorý zo zákona dohliada na zákonnosť postupov v trestnom konaní. Žalobca vo svojej žalobe nijako nepreukázal nesprávny úradný postup príslušníkov Policajného zboru, tak ako to vyžaduje . Z. z.. Nesprávny úradný postup príslušníkov Policajného zboru nie je žalobcom nijako preukázaný a jeho tvrdenia o možnom odhalení páchateľa trestného činu sú len v hypotetickej rovine. V predmetnej veci niet pochýb, že v danom prípade neboli naplnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu za škodu titulom nesprávneho úradného postupu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobca nijako nepreukázal splnenie zákonných podmienok vzniku škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom príslušníkov Policajného zboru, preto žalovaná navrhla súdu žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Žalobca vo svojej replike zotrval na svojich tvrdeniach. Poukázal na nesprávny úradný postup príslušníkov Policajného zboru, ktorý spočíval jednak vo vykonaní domovej prehliadky u podozrivého v rozpore s príkazom Okresného súdu Nitra zo dňa 18.11.2018 č.p. OS-NR-V-XXX-X/XXXX-XTp/XXX/

XXXX, keď bola vykonaná nad rámec tohto príkazu aj v priestoroch, na ktoré sa príkaz nevzťahoval a v súčasne v nedostatočnom zadokumentovaní priebehu domovej prehliadky, keď zo zápisnice o domovej prehliadke, súvisiacej fotodokumentácie ako ani zo žiadnych iných listín nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise nie je zrejmé, v akých miestnostiach bola prehliadka vykonávaná a absentuje popísanie počtu a špecifikácie miestností, kde sa mala prehliadka vykonať, čo rezultovalo do vylúčenia dôkazných prostriedkov zabezpečených prostredníctvom domovej prehliadky a dôkazov z nich získaných.

4. Žalovaná v rámci dupliky zotrvala na svojich vyjadreniach.

5. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie, pričom právny zástupca žalobcu sa v celom rozsahu odkázal na žalobný návrh, zopakoval tam uvedené skutočnosti. Zástupca žalovanej odkázal na svoje vyjadrenia.

6. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že návrh je dôvodný, nakoľko dôkazy, ktoré boli zabezpečené domovou prehliadku, samotný vyšetrovateľ vylúčil z použitia ďalšieho trestného konania, pričom tieto dôkazy nie je v zásade možné zabezpečiť žiadnym iným spôsobom, keďže prehliadka ako neopakovateľný úkon dávala jedinečnú príležitosť, aby vyšetrovateľ ju mal za predpokladu, že by ju vykonali riadne v súlade so zákonom a s predpismi, aby ju mohli úspešne použiť v ďalšom priebehu trestného konania, čo sa však nestalo a z ich pohľadu bola zmarená možnosť, aby si žalobca uspokojil svoj nárok na náhradu škody. Predmetné trestné konanie je prerušené už druhý rok a nič nenasvedčuje tomu, že by mohlo byť vznesené obvinenie.

7. Zástupca žalovanej v záverečnej reči uviedol, že nesprávny úradný postup príslušníkov PZ nie je žalobcom nijak preukázaný a jeho tvrdenia o možnom odhalení páchateľa trestného činu sú len v hypotetickej rovine. V predmetnej veci niet pochýb, že v danom prípade neboli naplnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu za škodu titulom nesprávneho úradného postupu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobca nijako nepreukázal splnenie zákonných podmienok vzniku škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom príslušníkov PZ, preto navrhol súdu žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, žalovaná si tiež uplatnila náhradu trov konania.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré predložili strany sporu a zistil nasledovný skutkový stav a právny stav :

9. Na základe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 26.11.2021, ktoré bolo adresované žalovanej požiadal žalobca o prerokovanie jeho nároku na príslušnom orgáne, poukazujúc na nesprávny úradný postup žalovanej.

10. Zo stanoviska Ministerstva vnútra SR z 11.01.2022 vyplynulo, že nevyhovelo žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2033 Z.z. s o odôvodnením, že neboli naplnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu titulom nesprávneho úradného postupu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

11. Z príkazu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. OS-NR-V-XXX-X/XXXX-XTp/XXX/XXXX zo dňa 18.11.2018 na domovú prehliadku vyplynulo, že bola nariadená domová prehliadka v nehnuteľnosti byt č. X nachádzajúcom sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX (bytový dom o.č. XX) v meste (obci) Nitra, katastrálne územie Nitra, okres Nitra, 2. poschodie (3 podlažie), stojacom na parcele číslo XXX, č. XXX, č. XXX a č. XXX ( zastavané plochy a nádvoria) o výmere 310 m2, 310 m2, 310 m2 a 312 m2, vrátane priestorov k nemu patriacim, evidovanom v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX z dôvodu, že v uvedenej nehnuteľnosti vrátane priestorov k nim patriacim sa môžu nachádzať veci dôležité pre trestné konanie.

12. Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky sp. zn. ČVS:ORP-XXX/X-H.-NRXXXX zo dňa 27.11.2018 vyplýva, žr bola vykonaná v nehnuteľnosti byt č. X nachádzajúcom sa v bytovom dome so

súpisným číslom XXXX ( bytový dom o.č. 51) v meste ( obci) Nitra, katastrálne územie Nitra, okres Nitra, 2. poschodie ( 3 podlažie), stojacom na parcele číslo XXX, č. XXX, č. XXX a č. XXX ( zastavané plochy a nádvoria) o výmere 310 m2, 310 m2, 310 m2 a 312 m2, vrátane priestorov k nemu patriacim, evidovanom v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX. Prítomnou osobou pri prehliadke bol F. X.. Súčasťou zápisnice je aj zoznam zaistených vecí pri domovej prehliadke (str. 3 až 5 zápisnice).

13. Z uznesenia ČVS: KRP-XXX/X-VYS-NR-XXXX z 13.11.2020 vyplynulo, že vyšetrovateľ Policajného zboru vzniesol obvinenie Bc. F. X. pre zločin krádeže podľa písmeno a), písmeno a) (ďalej len „“) v súbehu s prečinom neoprávneného prístupu do počítačového systému podľa (bod I.) a v súbehu so zločinom legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa písmeno a), písmeno b) (bod II.). na tom skutkovom základe, ktorý je uvedený v predmetnom uznesení.

14. Z uznesenia Krajskej prokuratúry Nitra sp. zn. -6 z 08.12.2020 súd zistil, že Krajský prokurátor v Nitre na základe podanej sťažnosti obvineného zrušil podľa ustanovenia písmeno b/ uznesenie vyšetrovateľa PZ Krajského riaditeľstva PZ v Nitre, Odboru kriminálnej polície ČVS.KRP-XXX/XVYS-NR-XXXX zo dňa 13.11.2020. Prokurátor konštatoval, že izba obvineného, kde boli nájdené veci je obytnou miestnosťou a nie príslušenstvom bytu, a ako taká je súčasť určitého bytu. V danom prípade, preto nemožno vylúčiť situáciu, keď vyšetrovateľ realizoval prehliadku aj v priestoroch iného bytu iného subjektu - vlastníka, voči ktorému príkaz na prehliadku vydaný nebol a v rámci nej odňal veci. Zo zápisnice o domovej prehliadke nebolo zrejmé, v akých miestnostiach bola prehliadka vykonaná. Zápisnica obsahovala len uvedenie príkazu sudcu pre prípravné konanie, poučenie podľa , špecifikáciu vecí zaistených pri prehliadke, vymedzenie osôb zúčastnených pri prehliadke, vymedzenie osôb zúčastnených na výkone prehliadky a vyjadrenie obvineného, že nemá námietky voči prehliadke (toto vyjadrenie je pritom z hľadiska zákonnosti prehliadky irelevantné vzhľadom na rozhodnutie ). Od preukázania okolnosti, či domová prehliadka bola vykonaná v byte, na ktorý sa vzťahoval príkaz sudcu pre prípravné konanie, pritom závisí aj následne možné posúdenie zákonnosti a použiteľnosti dôkazov získaných pri tejto domovej prehliadke. Krajský prokurátor tiež poukázal na skutočnosť, že nakoľko skutok krádeže bol spáchaný dňa 18.12.2018 došlo po jeho spáchaní k zmene právnej úpravy trestného činu krádeže podľa . Hoci vyšetrovateľ skutok právne kvalifikoval podľa novšieho ustanovenia, v odôvodnení uznesenia uviedol ustanovenie účinného v čase spáchania skutku. Poukázal na nesúlad výroku s odôvodnením.

15. Z listu Okresnej prokuratúry Nitra z 15.12.2020 adresovaného Krajskému riaditeľstvu PZ v Nitre, Odboru kriminálnej polície Nitra vyplynulo, že s poukazom na obsah odôvodnenia uznesenia sp. zn. 1KPt XXX/XX/XXXX-X z 08.12.2020, ako aj s poukazom na to, že ostatné zabezpečené dôkazy, nemali súvis s domovou prehliadkou, nepreukazovali dostatočne odôvodnený záver, že skutkov, ktoré sú predmetom tohto trestného stíhania, sa dopustil práve podozrivý Bc. F. X. a opatrením uložil prokurátor okresnej prokuratúry záväzný pokyn podľa ustanovenia písmeno a) zabezpečiť postupom podľa zabezpečiť preklad e-mailovej komunikácie medzi poškodeným a výrobcom trezoru a postupom podľa prerušiť trestné stíhanie, nakoľko sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

16. Z uznesenia ČVS:KRP-XXX/X-VYS-NR-XXXX z 28.01.2021 vyplynulo, že podľa , trestné stíhanie vo veci zločinu krádeže podľa , písmeno a) (účinného do 31. 07. 2019) v súbehu s prečinom neoprávnený prístup do počítačového systému podľa a v súbehu so zločinom legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa písmeno a), písmeno b) , ktorého skutku sa dopustil neznámy páchateľ vyšetrovateľ PZ prerušil, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe s odôvodnením, že rozsiahlym vyšetrovaním vykonaným v predmetnej trestnej veci, sa vzhľadom na vylúčenie dôkazných prostriedkov zabezpečených prostredníctvom vykonanej domovej prehliadky zo dňa 27.11.2018 a dôkazov z nich získaných, nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

17. Z uznesenia ČVS:KRP-XXX/X-VYS-NR-XXXX z 02.11.2021 je zrejmé, že podľa , trestné stíhanie vo veci zločinu krádeže podľa , písmeno a) (účinného do 31. 07. 2019) v súbehu s prečinom neoprávnený prístup do počítačového systému podľa a v súbehu so zločinom legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa písmeno a), písmeno b) , ktorého skutku sa dopustil neznámy páchateľ vyšetrovateľ PZ prerušil, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe s odôvodnením, dňa 09.06.2021 bolo rozhodnutím krajského prokurátora podľa pod č. 1KPt XXX/XX/ XXXX zrušené uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 28.01.2021, ktorým podľa prerušil trestné stíhanie. V zmysle pokynu prokurátora bol do spisového materiálu doplnený úradný záznam o vykonaní domovej prehliadky a tiež bol vypracovaný plán vyšetrovania a o súčinnosť bol požiadaný úrad kriminálnej polície Prezídia PZ, odbor počítačovej kriminality. Trestné stíhanie bolo prerušené s odôvodnením, že vzhľadom na vylúčenie dôkazných prostriedkov zabezpečených prostredníctvom vykonanej domovej prehliadky zo dňa 27.11.2018 a dôkazov z nich získaných, nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Rovnako sa osobu páchateľa nepodarilo stotožniť ani trasovaním transakcií vykonaných podozrivých účtov. Po vydaní predmetného uznesenia sa bude v previerkach, šetrení a získavaní poznatkov k osobe páchateľa naďalej pokračovať, pričom po zistení nových skutočností smerujúcich k zisteniu páchateľa skutku bude trestné stíhanie pokračovať.

18. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

19. Podľa . 2. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.

20. Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

21. Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

22. Podľa nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „“) s príslušným orgánom podľa a 11.

23. Podľa veta prvá a druhá ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.

24. nedefinuje,, čo treba rozumieť pod pojmom „úradný postup“. O úradný postup orgánu verejnej moci však pôjde spravidla v prípade postupu osôb, ktoré sú s orgánom verejnej moci v určitom právnom vzťahu, plnia jeho úlohy a ich postup je zameraný na výkon verejnej moci. Podmienkou aplikácie teda je, že ten, koho zákon označuje za orgán verejnej moci, v konkrétnom prípade vystupuje ako orgán verejnej moci a uplatňuje (vykonáva) verejnú moc.

25. Zákon definuje „nesprávny úradný postup“ ako porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Z takto vymedzeného pojmu „nesprávny úradný postup“ vyplýva, že ide o postup porušujúci pravidlá konania (počínania, správania) orgánu verejnej moci. Podľa konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu pôjde o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí orgánu verejnej moci. Keďže úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého smeruje postup orgánu verejnej moci. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej orgán verejnej moci nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť orgánu verejnej moci alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ ( ).

26. Pri skúmaní, či orgán verejnej moci v tom-ktorom prípade vykonáva verejnú moc, je významné tiež to, či tzv. vrchnostensky koná vo verejnej sfére a s verejnými dôsledkami (teda „navonok“), vo vzťahu k („iným“) subjektom, ktoré sa nachádzajú mimo samotný orgán verejnej moci, resp. mimo sústavu tvoriacu tento orgán. Dovolací súd tu má na mysli napríklad úradný postup všeobecného súdu voči procesným stranám (účastníkom konania) alebo postup policajta voči tomu, koho cestovné doklady kontroluje, resp. postup stavebného úradu voči stavebníkovi. Naopak, o výkon verejnej moci nejde, ak určitý subjekt (vykazujúci inak znaky orgánu verejnej moci) v konkrétnom prípade neplní svoje úlohy ako orgán verejnej moci. O výkon verejnej moci nejde a štát podľa ustanovení nezodpovedá za činnosť takého orgánu (i keď inak majúceho znaky orgánu verejnej moci), ktorý nevystupuje v tzv. vrchnostenskom postavení, ale do právnych vzťahov vstupuje ako rovný s ostatnými účastníkmi, teda ako subjekt občianskoprávnych vzťahov (o taký prípad ide napríklad vtedy, keď orgán verejnej moci uzatvára s fyzickou alebo právnickou osobou kúpnu zmluvu). O výkon verejnej moci a o úradný postup orgánu verejnej moci v zmysle nejde tiež vtedy, keď určitý orgán (i keď vykazujúci inak znaky orgánu verejnej moci) ako zamestnávateľ posudzuje opodstatnenosť niektorého nároku uplatneného voči nemu jeho zamestnancom v ich vzájomnom právnom vzťahu. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2019 sp. zn. ).

27. V predmetnom konaní podľa vo veci náhrady škody koná v mene štátu (Slovenská republika) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, pričom uvedenú skutočnosť žalovaná ani nerozporovala. Súd ďalej konštatuje, že je splnený predpoklad na súdne prejednanie nároku stanovený v , teda žalobca ako poškodený požiadal o predbežné prerokovanie nároku príslušný orgán, ktorý mu písomne oznámil, že neuspokojí jeho nárok. Žalobca si následne uplatnil nárok na súde voči štátu. S poukazom na uvedené skutočnosti, majúc zato, že pasívne vecne legitimovaným je žalovaná, ktorá je i správne označená a žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku na príslušnom orgáne (žalovaná návrhu nevyhovela) boli splnené podmienky na to, aby súd vec meritórne prejednal a vo veci rozhodol.

28. V predmetnom spore žalobca skutkovo vymedzil nesprávny úradný postup žalovanej tak, že dôkazy, ktoré podľa jeho názoru preukazovali, že stíhaný skutok spáchal podozrivý, pochádzali z domovej

priehliadky, ktorá nebola vykonaná zákonným spôsobom. V dôsledku uvedeného, podľa jeho názoru bolo zmarené uspokojenie nároku žalobcu v trestnom konaní v procesnej pozícií poškodeného, ešte stále v štádiu prípravného konania, čím žalobcovi mala vzniknúť škoda vo výške 44.650 eur, rovnajúca sa súhrnnej hodnote odcudzenej kryptomeny „Ripple“ v množstve 50.000.

29. Medzi stranami bolo v konaní sporné splnenie všetkých podmienok na založenie zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je objektívna (bez ohľadu na zavinenie) a založená na kumulatívnom (súčasnom) splnení troch podmienok: nesprávny úradný postup štátneho orgánu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Škoda ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. V danom prípade nebol splnený podľa názoru súdu žiaden z vyššie uvedených predpokladov, keďže žalobcovi v dôsledku trestného konania, ktoré on sám inicioval nevznikla ešte žiadna ujma na jeho právach. V tomto kontexte absentuje aj príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, pretože žalobca ako poškodený ešte nemôže vedieť, ako dopadne trestné konanie, t. j. či bude uspokojený jeho nárok na náhradu škody alebo nie.

30. V prvom rade súd konštatuje, že žiadnym rozhodnutím nebolo konštatované, že domová prehliadka je nezákonným dôkazom, v dôsledku čoho by nesprávnym úradným postupom došlo k ujme na právach žalobcu ako poškodeného. Vyšetrovateľ v uznesení zo dňa 02.11.2021 konštatoval, že sa vzhľadom na vylúčenie dôkazných prostriedkov zabezpečených prostredníctvom vykonanej domovej prehliadky (pravdepodobne išlo o aplikáciu tzv. doktríny (teórie) plodov z otráveného stromu, ktorá je známa v aplikačnej praxi trestného práva) zo dňa 27.11.2018 a dôkazov z nich získaných, nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe, preto trestné stíhanie len prerušil. Prerušenie trestného stíhania však neznamená, že trestné stíhanie skončilo, pretože orgány trestné činné v trestnom konaní sú povinné vykonávať previerky a šetrenia (vykonávať úkony len podľa ), čo sám vyšetrovateľ uviedol v uznesení o prerušení konania, keď poznamenal. Z legálnej definície uvedenej v vyplýva, že primárnym účelom trestného konania je vyriešiť „spor“ medzi štátom a páchateľom - vyriešiť otázku viny obvineného a v nadväznosti na to prípadne aj otázku spravodlivého trestu. Trestné stíhanie je v súčasnej dobe prerušené, preto nemožno konštatovať, žeby prišlo k zmareniu nároku žalobcu ako poškodeného. Tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že trestné konanie je prerušené už 2 roky a nič nenasvedčuje tomu, že by mohlo byť vznesené obvinenie, je toho času predčasné a hypotetické, pretože v danej veci ešte môže prísť k vzneseniu obvinenia a k potrestaniu páchateľa. V tomto smere je podľa názoru súdu žaloba podaná aj predčasne, pretože žalobca si môže uplatniť náhradu škody v adhéznom konaní. Trestné konanie ešte skončené nebolo, preto výsledok trestného konania toho času ani nie je definitívny. Okrem toho, v prípade neoprávneného zadržiavania veci (virtuálnej meny) patriacej poškodenému iným subjektom, nie je vylúčené, že by sa poškodený mohol domáhať svojho práva aj na civilnom súde.

31. Navyše, pokiaľ aj bola domová prehliadka nezákonne vykonaná, v definuje, čo sa rozumie pod pojmom dôkaz a pojmom dôkazné prostriedky. Podľa uvedeného ustanovenia za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. Z uvedeného teda celkom zreteľne rezultuje, že aj keby domová prehliadka nebola vykonaná zákonným spôsobom, nejde o jediný dôkazný prostriedok, ktorý by mohli orgány činné v trestnom konaní použiť. Pokiaľ bolo trestné stíhanie prerušené na základe pokynu prokurátora, čo však žalobca ani nerozporoval, potom bolo namieste uvažovať aj o žalobe znejúcej skôr na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Táto by však bola podaná podľa súdu takisto predčasne. Uvedené navyše podporujú aj závery dovolacieho súdu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2011 sp. zn. s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 30. novembra 2006 sp. zn. , ktoré judikovali, že za nesprávny úradný postup nemožno považovať úkony bezprostredne smerujúce k vydaniu rozhodnutia, prípadne úkony, ktoré by sa následne prejavili v obsahu vydaného rozhodnutia..... Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá

škoda (v podobe skutočnej škody - damnum emergens alebo ušlého zisku - lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda, ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané [teda poškodeného (žalobcu)].“

32. Okrem toho, žalovaná však nemohla spôsobiť nejakú škodu žalobcovi, pretože len vykonávala trestné stíhanie (začal trestné stíhanie) na základe žalobcom podaného trestného oznámenia, keďže sa domnieval, že mu bola spôsobená škoda zo strany neznámeho páchateľa odcudzením kryptomeny „RIPPLE“. Žalovaná mu tak nemohla spôsobiť škodu tým, že viedla vyšetrovanie, a to ani v prípade konštatovania, že domová prehliadka nebola vykonaná zákonným spôsobom, pretože výsledok trestného konania ešte nie je známy, nie je definitívny, v dôsledku čoho je toho času hypotetické a predčasné hodnotiť, aký môže, respektíve by mohol byť výsledok trestného konania. Vzhľadom na všetky vyššie prezentované skutočnosti, súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú, konštatujúc aj predčasné podanie žaloby.

33. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci. 34. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Keďže sa týmto rozhodnutím konanie končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa v spojení s . Pretože žalovaná bola v konaní úplne úspešná (žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu), zatiaľ čo žalobca nedosiahol žiaden materiálne merateľný úspech, súd priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa súd v prejednávanom spore nevzhliadol, tieto netvrdili ani strany sporu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie ( ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ) .