Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cb-23-2014.pdf
PDF · 116.74 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/23/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o., IČO: 45 535 108, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, (zn. TD-03333) proti žalovanému: František Mészáros, podnikajúci pod obchodným menom František Mészáros REGMES, nar. 12. apríla 1963, IČO: 40 022 323, miestom podnikania Školská 18, Šamorín, o 391,59 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 66,24 € z titulu ceny za elektronické komunikačné služby s 9 % ročným úrokom z omeškania
- zo sumy 16,56 € od 18. mája 2009,
- zo sumy 16,56 € od 18. júna 2009,
- zo sumy 16,56 € od 18. júla 2009,
- zo sumy 16,56 € od 18. augusta 2009,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V časti o zaplatenie 93,06 € z titulu ceny za elektronické komunikačné služby, 232,29 € z titulu zmluvnej pokuty a 9 % ročného úroku z omeškania
- zo sumy 22,85 € od 18. mája 2009,
- zo sumy 24,51 € od 18. júna 2009,
- zo sumy 22,85 € od 18. júla 2009,
- zo sumy 22,85 € od 18. augusta 2009,
- zo sumy 232,29 € od 19. septembra 2009
sa žaloba zamieta.
III. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 24. októbra 2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., poskytovala žalovanému služby elektronickej komunikácie. Okrem toho si uplatnila voči žalovanému nárok na zmluvnú pokutu. Tieto nároky mu vyfakturovala celkovo piatimi faktúrami: na 39,41 € splatnou 17. augusta 2009, na 41,07 € splatnou 17. júna 2009, na 39,41 € splatnou 17. mája 2009, na 232,29 € splatnou 18. septembra 2009 a na 39,41 € splatnou 17. júla 2009. Žalovaný však ani jednu z nich neuhradil, čím sa dostal do omeškania. Zmluvou zo 6. decembra 2011 Slovak Telekom, a.s., postúpila túto pohľadávku na žalobcu.
2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý súd vydal, a vo svojom prednese na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť. Na svoju obranu predniesol, že 17. apríla 2009 požiadal o preloženie telefónnej linky, na ktorej mu boli poskytované elektronické komunikačné služby, na inú adresu, čo však Slovak Telekom, a.s., nezabezpečil. Vzhľadom na to nemohol využívať jeho služby podľa zmluvy.
3. Žalobca v replike spochybnil tieto tvrdenia tým, že žalovaný mohol využívať dohodnuté služby na pôvodnej adrese.
4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Žalobca požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti, no aby súd v prípade, že súd nebude mať nárok za preukázaný, neukončil dokazovanie, ale zaslal žalobcovi vyjadrenie o sporných skutočnostiach. Súd túto žiadosť posúdil ako súhlas s konaním pojednávania v neprítomnosti žalobcu a takto ho aj vykonal v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. Pokiaľ žalobca žiadal o zaslanie vyjadrenia o sporných skutočnostiach, považuje súd za potrebné predovšetkým uviesť, že ustanovenie § 118 ods. 2 O. s. p. predpokladá, že takéto oboznámenie sa deje na pojednávaní. Ak sa účastník konania na pojednávaní nezúčastní a nie sú splnené podmienky na jeho odročenie, sám sa pripravuje o túto procesnú príležitosť. Zaslanie takéhoto vyjadrenia súdu vopred jednému z účastníkov by bolo narušením princípu rovnosti, pretože by jednému z nich poskytovalo výhodu v podobe možnosti poznať názor súdu pred pojednávaním a pripraviť sa naň predtým, než bude známy druhému účastníkovi. Navyše, žalobca (zastúpený advokátom) podaním žaloby dobrovoľne akceptoval „pravidlá hry“ občianskeho súdneho konania, okrem iného aj ustanovenie § 115 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého súd na prejednanie veci nariadi pojednávanie, § 118 ods. 2, ale aj § 122 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého sa dokazovanie zásadne vykonáva na pojednávaní. Odročiť pojednávanie možno len zo závažných dôvodov (§ 119 ods. 1 O. s. p.), za ktoré nemožno považovať skutočnosť, že žalobca nepovažuje svoju účasť za hospodárnu.
5. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomného žalovaného, listinami [zmluvou o pripojení zo 14/30. novembra 2006, špecifikáciou pre Doplnkové služby z 18. decembra 2006, dodatkom k existujúcej Zmluve o pripojení zo 7/17. júla 2008, dodatkom k Zmluve o pripojení (zmena v osobe účastníka, adresáta a spôsobe platby, preloženie/premiestnenie) zo 17. apríla 2009, ďalším dodatkom k zmluve o pripojení zo 17. apríla 2009, ako aj faktúrami priloženými k žalobe, zmluvou o postúpení pohľadávok zo 6. decembra 2011 s prílohou a listom žalovaného z 23. januára 2012] a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
6. a) Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., ako poskytovateľ a žalovaný ako účastník podpísali 14. a 30. novembra 2006 listinu označenú ako Zmluva o pripojení. V časti predmet zmluvy bolo uvedené, že Slovak Telekom, a.s., „sa zaväzuje účastníkovi sprístupniť a poskytovať verejnú elektronickú komunikačnú službu Internet a účastník sa zaväzuje platiť... cenu za sprístupnenie a poskytnutie verejnej elektronickej komunikačnej služby Internet podľa platnej Tarify ST“ v koncovom bode na adrese Bratislavská 42/A, 931 01 Šamorín. Z obsahu zmluvy ďalej plynie, že strany si dohodli tzv. program služieb „Vysokorýchlostný internet - Pohoda - Maxi - Klasik“ bez modemu s dobou viazanosti 24 mesiacov. V závere zmluvy bol okrem iného obsiahnutý text, že sa „riadi platnými Všeobecnými podmienkami ST na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej siete Internet..., ktoré sa strany zaväzujú dodržiavať a sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy“. Existenciu takýchto podmienok ani ich obsah však žalobca v konaní nepreukázal.
b) Dňa 7. a 17. júla 2008 podpísali Slovak Telekom, a.s., a žalovaný listinu označenú ako Dodatok k existujúcej Zmluve o pripojení (formulár spoločnosti Slovak Telekom, a.s.). V nej sa dohodli, že „sa Zmluva o pripojení na poskytovanie služby Internet... mení a upravuje v rozsahu a spôsobom uvedeným v tomto Dodatku“. Z obsahu dodatku vyplýva, že strany zmenili poskytovaný program služieb na „4G Internet - Turbo 2“, s dobou viazanosti 18 mesiacov, ku ktorého zriadeniu dôjde „migráciou zo služby DSL prístup“. V dodatku bolo ďalej dohodnuté, že na tento účel poskytne Slovak Telekom, a.s., a žalovaný využije ponúkanú akciovú cenu 593,80 Sk mesačne s DPH, za podmienky, že „účastník... zaviaže sa službu využívať po dobu 18 mesiacov odo dňa jej zriadenia (doba viazanosti)... V prípade, že účastník vypovie Zmluvu o pripojení počas doby viazanosti alebo inak poruší zmluvný záväzok doby viazanosti využívať službu vo zvolenom programe zaväzuje sa uhradiť zmluvnú pokutu 3 500,- Sk a zároveň pokutu za porušenie viazanosti 18 mesiacov stanovenou platnou Tarifou na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby Internet“.
c) Dvoma dodatkami zo 17. apríla 2009 (na formulári spoločnosti Slovak Telekom, a.s.) sa strany dohodli na úprave zmluvy o pripojení v tom zmysle, že dôjde k preloženiu koncového bodu žalovaného na adresu Mliečno 190, 931 01 Šamorín. V druhom dodatku sa strany okrem iného dohodli, že k preloženiu dôjde so zachovaním čísla a že žalovaný využije tzv. akciové preloženie, ktorého podmienkou „je záväzok účastníka využívať verejnú telefónnu/telekomunikačnú službu najmenej po dobu 12 mesiacov. Pri porušení zmluvnej doby viazanosti má ST právo uplatniť si zmluvnú pokutu vo výške 33,16 € (999,00 Sk), v zmysle Cenového výmeru..., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy.“ Obsah cenového výmeru však žalobca nepreukázal. Súčasťou dodatku bolo tiež ustanovenie, podľa ktorého „v prípade, že poskytovateľ šetrením vykonaným po akceptácii návrhu účastníka zistí technickú neuskutočniteľnosť požadovanej zmeny zmluvy o pripojení, tento dodatok... zaniká okamihom doručenia písomného oznámenia účastníkovi. Účastník ani poskytovateľ v takomto prípade nemajú nárok na náhradu škody spôsobenej zánikom dodatku...“
d) Pri podpise dodatku 17. apríla 2009 bol žalovaný zo strany zamestnancov obchodného zástupcu Slovak Telekom, a.s., (tzv. T-Centrum, v danom prípade spoločnosť PIREUS GROUP, s.r.o.) ubezpečený, že preloženie pripojenia na želanú adresu by nemalo byť problémom a technik Slovak Telekom, a.s., sa mu v krátkom čase ohlási. K takémuto ohláseniu však nedošlo napriek telefonickým urgenciám žalovaného, ani žalovanému nebolo doručené žiadne oznámenie o tom, že by preloženie na želanú adresu bolo technicky neuskutočniteľné. Žalovaný tak následne svoju prevádzku na adrese Bratislavská 42/A, Šamorín, presunul inam. Tieto skutočnosti žalovaný oznámil Slovak Telekomu, a.s., už v liste 23. januára 2012.
e) Na základe uvedených zmlúv spoločnosť Slovak Telekom, a.s., vystavila žalovanému celkovo päť faktúr, a to takto:
č. XXXXXXXXXX z 3.5.2009, splatnú 17.5.2009, za obdobie 1.-30.4.2009, ktorou mu fakturovala: hlasové služby za telefónne číslo v sume 16,56 € a prístup na internet 16,56 € (so zľavou), s DPH 39,41 €,
č. XXXXXXXXXX z 3.6.2009, splatnú 17.6.2009, za obdobie 1.-31.5.2009, ktorou mu fakturovala: hlasové služby za telefónne číslo v sume 16,56 €, prístup na internet 16,56 € (so zľavou), s DPH 39,41 €, a zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti 1,66 €,
č. XXXXXXXXXX z 3.7.2009, splatnú 17.7.2009, za obdobie 1.-30.6.2009, ktorou mu fakturovala: hlasové služby za telefónne číslo v sume 16,56 € a prístup na internet 16,56 € (so zľavou), s DPH 39,41 €,
č. XXXXXXXXXX z 3.8.2009, splatnú 17.8.2009, za obdobie 1.-31.7.2009, ktorou mu fakturovala: hlasové služby za telefónne číslo v sume 16,56 € a prístup na internet 16,56 € (so zľavou), s DPH 39,41 €,
č. XXXXXXXXXX zo 4.9.2009, splatnú 18.9.2009, ktorou mu fakturovala: „jednorazové poplatky - pokuta Magio internet“ 116,18 € a „jednorazové poplatky - zml. pokuta Magio internet viazanosť“ 116,11 €, spolu 232,29 €.
f) Zmluvou zo 6. decembra 2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., previedla pohľadávku voči žalovanému (určenú odkazom na číslo zákazníka) na žalobcu, a to s účinnosťou od 3. októbra 2012 (čl. X ods. 8 cit. zmluvy).
7. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.).
a) Skutkové zistenia pod bodom 6 písm. a), b) a c) sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov (zmluvy a dodatkov k nej, § 129 O. s. p.), ktorých pravosť ani správnosť nikto z účastníkov nespochybnil a medzi ktorými neboli žiadne rozpory.
b) Skutkový záver pod bodom 6 písm. d) urobil súd z výpovede žalovaného (ako je zachytená v zápisnici o pojednávaní), pri ktorej súd nezistil žiaden dôvod, prečo by jej mal neveriť, keďže bola v zhode so všetkým, čo za konania vyšlo najavo. Predovšetkým bola v zhode s obsahom dodatku zo 17. apríla 2009, z ktorého skutočne vyplýva, že po jeho uzavretí mala byť technikom Slovak Telekomu, a.s., zistená technická realizovateľnosť preloženia. Skutočnosť, že žalovaný nebol kontaktovaný technikom, žalovaný vytkol tejto spoločnosti už v liste z 23. januára 2012, ktorý bol priložený k odporu. Žalobca pritom nespochybnil pravdivosť tohto tvrdenia, namietol len, že ho žalobca nedokázal. Dôkaz negatívnej skutočnosti je však v skutočnosti nemožný a nezaťažuje účastníka, ktorý negatívnu skutočnosť tvrdí, ale jeho protistranu zaťažuje dôkaz opaku (porov. napr. uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009 ). Žalobca však ani vo vyjadrení k odporu, ani na pojednávanie nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že žalovaný bol oboznámený s tým, že preloženie linky dohodnuté v dodatkoch zo 17. apríla 2009 je technicky realizovateľné. Vzhľadom na to súd považoval tvrdenie žalovaného, že k takémuto oboznámeniu nedošlo, za pravdivé.
c) Skutkové závery pod bodom 6 písm. e) a f) sú potom opäť len reprodukciou listín, konkrétne jednotlivých faktúr a zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorých pravosť a pravdivosť taktiež nebola spochybnená a medzi ktorými neboli žiadne rozpory.
Právne vec súd posúdil takto:
8. Zmluva medzi Slovak Telekom, a.s., a žalovaným zo 14/30. novembra 2006 a jej nadväzujúce dodatky treba z právnej hľadiska považovať za zmluvu o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom k 14. novembru 2006. Z tejto zmluvy vznikla Slovak Telekom, a.s., povinnosť zriadiť žalovanému prístup k verejnej telefónnej sieti a sprístupniť súvisiace služby určené v zmluve (§ 43 ods. 2 cit. zákona), a to konkrétne internetové pripojenie, a žalovanému ako účastníkovi vznikla podľa § 42 ods. 4 písm. b) cit. zákona povinnosť platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení určenú v zmluve aspoň odkazom na tarifu (už citovaný § 43 ods. 2).
9. Zmluva o pripojení je svojou podstatou blízka zmluve o dielo, keďže podnik sa ňou zaväzuje zriadiť prístup do siete a sprístupniť služby, teda zabezpečiť prenos signálu v sieti (§ 5 ods. 1 cit. zákona). Tento záväzok je záväzok k výsledku, t. j. podnik ho naplní tým, že účastníkovi vytvorí podmienky, aby elektrické signály zo svojho koncového bodu (nesúce určitú informáciu) mohli byť úspešne prenesené na iné miesto siete. Túto povinnosť podnik naplní už tým, že takéto podmienky vytvorí; nie je podstatné, či účastník zriadené pripojenie a sprístupnené služby aj reálne využije, teda či sieť využije na prenos určitých informácií v podobe signálov a v akom rozsahu.
10. Zo zmluvy o pripojení zo 14/30. novembra 2006 v spojení s dodatkom zo 7/17. júla 2008 vyplýva, že Slovak Telekom, a.s., sprístupnil žalovanému službu označenú ako 4G Internet Turbo 2 za dohodnutú cenu 593,80 Sk (t.j. 19,71 €) mesačne s DPH. Žalovaný nerozporoval, že Slovak Telekom, a.s., v sporných mesiacoch (apríl až júl 2009) tento záväzok splnil, teda že na dohodnutom prístupovom bode (Bratislavská 42/A, Šamorín) prístup udržiaval a sprístupňoval žalovanému dohodnuté služby. Pre vznik povinnosti žalovaného platiť za tieto služby nie je relevantné, či ich aj žalovaný reálne využil alebo využiť mohol.
Žalovaný tak bol povinný platiť dohodnutú mesačnú cenu za službu 4G Internet Turbo 2. Dohodnutá cena 593,80 Sk s DPH, ktorej sadzba bola v tom čase 19 %, po prepočítaní predstavuje (593,80/1,19=) 499 Sk, t. j. 16,56 € bez DPH, čo je suma, ktorú Slovak Telekom, a.s., fakturoval žalovanému mesačnými faktúrami. Po zvýšení o 19 % DPH, teda 3,15 €, predstavuje mesačná cena za službu 4G Internet Turbo 2 celkovo 19,71 € za každý z mesiacov apríl až júl 2009. Preto súd v tejto časti žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť túto časť fakturovanej sumy s DPH.
11. Nezaplatením fakturovaných súm v termíne splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania, na základe čoho podniku Slovak Telekom, a.s., vzniklo právo na úrok z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 8 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., keďže iná dohoda o sadzbe úrokov z omeškania preukázaná nebola. Keďže základná sadzba ECB k 1. januáru aj 1. júlu 2009 predstavovala 1 %, je sadzba úrokov z omeškania 9 %.
12. Zmluvou zo 6. decembra 2011 potom došlo k platnej zmene veriteľa tejto pohľadávky na žalobcu, ktorý ju nadobudol spolu so všetkými právami (§ 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v zmysle § 526 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka preukázal samotnou zmluvou o postúpení predloženou v konaní. Preto súd uplatnenú pohľadávku priznal žalobcovi.
13. Pokiaľ ide o cenu za hlasové služby, ktorá bola rovnako fakturovaná za obdobia apríl až júl 2009, žalobca nepreukázal existenciu zmluvy medzi Slovak Telekom, a.s., a žalovaným, ktorou by takéto služby boli žalovanému poskytované. Zo zmluvy zo 14/30. novembra 2006, ktorá je novou zmluvou, nielen dodatkom už predošlej, a jej dodatkov totiž nevyplýva záväzok žalobcu poskytovať aj takéto (hlasové) služby Vzhľadom na to, že v zmysle § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. v cit. znení má podnik právo len na zaplatenie ceny za poskytnutú službu, nemohol súd priznať nárok na zaplatenie ceny za tie služby, ktorých poskytovanie nebolo v konaní preukázané.
Žalobca ako postupník tak nepreukázal, že pohľadávka, ktorú mal postúpením nadobudnúť, skutočne existuje. Preto súd žalobu v tejto časti zamietol, a to vrátane zodpovedajúcej časti DPH (19 % z účtovaných súm 16,56 €).
14. V časti nároku na zmluvnú pokutu súd zistil, že faktúrou č. XXXXXXXXXX boli vyúčtované celkovo dve zmluvné pokuty - jedna v sume 116,11 € označená ako pokuta Magio internet a druhá v sume 116,18 € označená ako zmluvná pokuta „Magio internet viazanosť 18 m“. Z porovnania týchto súm súd dospel k záveru, že suma 116,18 € je zmluvnou pokutou dohodnutou v dodatku zo 7/17. júla 2008 na sumu 3.500 Sk, pretože 3500/30,126=116,18. Druhá suma 116,11 € je zrejme „pokutou za porušenie viazanosti... stanovenou platnou Tarifou“, na ktorú tiež odkazuje vyššie citovaný bod dodatku zo 7/17. júla 2008. Podľa názoru súdu však nárok žalobcu na tieto zmluvné pokuty nie je daný.
15. Predovšetkým, zmluvná pokuta musí byť v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý sa použije aj v obchodnoprávnych vzťahoch, dojednaná písomne. To samozrejme v obchodných vzťahoch nevylučuje odkaz na všeobecné obchodné podmienky alebo iné obchodné podmienky (§ 273 ods. 1 Obchodného zákonníka). Podľa názoru súdu treba „platnú Tarifu“, na ktorú odkazuje dodatok zo 7/17. júla 2008, v tejto časti považovať za obchodné podmienky v zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 41 zákona č. 610/2003 Z. z. v spojení s § 42 ods. 1 písm. a) a ods. 4 písm. b) tohto zákona totiž predpokladá, že tarifa bude upravovať len cenu za elektronické komunikačné služby, podrobnosti a podmienky o jej fakturácii a platení. Citované ustanovenia výslovne nesplnomocňujú podnik, aby jednostranne v tarife určil výšku zmluvných pokút, v dôsledku čoho treba na platnosť dojednaní o zmluvnej pokute v tomto prípade splniť predpoklad (a) písomnej formy podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka a (b) inkorporácie obchodných podmienok do zmluvy v zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka (teda „odkaz“ na ne).
Okrem toho však musí byť v konkrétnom konaní preukázaná existencia tých obchodných podmienok, na ktoré má zmluva odkazovať a ktoré v zmysle citovaného ustanovenia určujú „obsah zmluvy“. V prerokúvanej veci žalobca nepredložil súdu žiadne obchodné podmienky, z ktorých by vyplýval jeho nárok na zmluvnú pokutu v sume 116,11 € (resp. 3.498 Sk, ak ide o znenie spred roka 2009), a táto suma nevyplýva ani z predložených zmlúv o pripojení, ani dodatkov k nim. Žalobca tak nepreukázal, že podniku Slovak Telekom, a.s., skutočne vznikol nárok na zmluvnú pokutu v tejto výške, že ju oprávnene fakturoval žalovanému, a teda, že na žalobcu bol postúpený opodstatnený a existujúci nárok. Preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
16. Zmluvná pokuta v sume 116,18 € (resp. 3.500 Sk) bola dohodnutá v dodatku k zmluve o pripojení zo 7/17. júla 2008, a to za vypovedanie zmluvy o pripojení počas doby viazanosti alebo „inak poruší zmluvný záväzok doby viazanosti využívať službu vo zvolenom programe“. Citované dojednanie je písomné v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Napriek nie celkom jasnej formulácii ho súd považuje aj za určité, keďže za pomoci výkladových pravidiel § 266 Obchodného zákonníka je možné ustáliť jeho význam - že účastník nesmie bezdôvodne prerušiť využívanie služieb Slovak Telekomu, a.s. Podľa názoru súdu má toto ustanovenie zreteľnú ekonomickú logiku - akciová cena je nižšia než obvyklá (teda možno predpokladať, že zisková marža podniku je nižšia), musí byť kompenzovaná stabilitou, že takto znížená marža bude podniku plynúť po určité obdobie. Preto súd nepovažoval toto dojednanie - napriek nepríliš jasnej formulácii - za neplatné pre neurčitosť.
Platenie zmluvnej pokuty v obchodnoprávnych vzťahoch je na rozdiel od vzťahov občianskoprávnych založené na objektívnom princípe, takže okolnosti vylučujúce zodpovednosť nevylučujú povinnosť platiť zmluvnú pokutu (§ 300 Obch. zák.). Predsa však podľa názoru súdu treba vychádzať z toho, že účelom zmluvnej pokuty je paušalizovaná náhrada škody, a preto inak treba aplikovať niektoré zásady týkajúce sa náhrady škody. Medzi také pravidlá patrí predovšetkým spoluzodpovednosť, resp. spoluzavinenie poškodeného na vzniknutej škode v zmysle § 376 Obchodného zákonníka. Bolo by totiž v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ak by strana, ktorá sama zmluvu porušila a toto porušenie malo za následok, že ani druhá strana nebola schopná plniť svoje povinnosti, mohla následne „vyžiť“ toto svoje protiprávne konanie na získanie zmluvnej pokuty. Cieľom zmluvnej pokuty nie je poškodenú stranu obohatiť, ale racionálne kompenzovať ťažkosti spojené s určovaním skutočnej výšky škody tým, že si ju strany vopred paušalizujú určitou sumou. K záveru o previazanosti náhrady škody a zmluvnej pokuty pritom možno dospieť aj výkladom § 301 Obchodného zákonníka, ktorý súdu umožňuje znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu „až do výšky škody“. Aj z tohto ustanovenia je tak zrejmé, že pri posudzovaní nároku na zmluvnú pokutu sa musí brať zreteľ na predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.
17. V prerokúvanej veci sa Slovak Telekom, a.s., v dodatkoch zo 17. apríla 2009 zaviazal, že pre žalovaného preloží jeho linku na novú adresu. V listine dodatku, ktorá bola jeho formulárom, Slovak Telekom, a.s., sám predtlačil formuláciu, že dodatok zaniká oznámením o technickej neuskutočniteľnosti preloženia. Bolo preto jeho povinnosťou buď splniť svoj záväzok z dodatku (teda linku preložiť) alebo žalovanému oznámiť technickú neuskutočniteľnosť. Ak to neurobil (pričom v skutkovom stave nebolo zistené, že by takéto oznámenie zaslal), dodatok zostal medzi jeho stranami platný a účinný a Slovak Telekom, a.s., bol - pri absencii inej preukázanej dohody - povinný splniť svoj záväzok podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd pritom za výzvu dlžníka (žalovaného) na splnenie záväzku považoval už samu žiadosť o preloženie a podpísanie dodatku zo 17. apríla 2009, keď z obsahu dodatku a prísľubu zamestnancov T-Centra bolo zrejmé, že ju takto vníma aj Slovak Telekom, a.s., a že okamžite (teda bez zbytočného odkladu) začne s prieskumom technickej uskutočniteľnosti (o čom svedčí prísľub, že žalovaného bude o krátky čas kontaktovať technik). Slovak Telekom, a.s., tak v zmysle § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka mal svoj záväzok (teda prieskum technickej uskutočniteľnosti a preloženie alebo oznámenie o neuskutočniteľnosti) splniť bez zbytočného odkladu, teda v priebehu niekoľkých dní (čo aj zamestnanci T-Centra prisľúbili). Tým, že sa tak nestalo, Slovak Telekom, a.s., porušil svoj záväzok. Porušenie povinností žalovaného platiť cenu za elektronické komunikačné služby potom bolo dôsledkom tohto porušenia povinnosti Slovak Telekomu, a.s., ktorú na seba prevzal v dodatku zo 17. apríla 2009. Vzhľadom na to treba podľa súdu analogicky aplikovať už citovaný § 376 Obchodného zákonníka v tom zmysle, že porušenie povinnosti žalovaného, ktoré malo mať za následok vznik nároku Slovak Telekomu, a.s., na zmluvnú pokutu, bolo dôsledkom konania Slovak Telekomu, a.s., ktorý tak nemá nárok na zmluvnú pokutu takto vzniknutú.
Ak by bol Slovak Telekom, a.s., dodržal svoj záväzok a preložil linku, mohol by ju žalovaný využívať na novej prevádzke (Mliečno, Šamorín) a nemal by dôvod prestať s uhrádzaním ceny elektronických komunikačných služieb (internetu) podľa dohodnutého programu. Ak by bol Slovak Telekom, a.s., dodržal svoj záväzok a oznámil technickú neuskutočniteľnosť preloženia, išlo by o postup v súlade so zmluvou a následky by musel znášať žalovaný. Keďže však Slovak Telekom, a.s., nedodržal ani jeden z týchto záväzkov, spôsobil svojím konaním, že žalovaný porušil svoju povinnosť, a nemôže preto uplatňovať nárok na zmluvnú pokutu z takéhoto porušenia. Jej priznanie by totiž podľa súdu odporovalo aj zásade poctivého obchodného styku a súd takému výkonu práva nemôže poskytnúť právnu ochranu (§ 265 Obchodného zákonníka).
Žalobca ako postupník tak nadobudol neexistujúcu pohľadávku (nárok), resp. pohľadávku (nárok), ktorej nie je možné priznať právnu ochranu. Preto súd žalobu zamietol aj v tejto časti.
18. Na dôvažok žalobca nepreukázal, ako a na základe čoho vznikol Slovak Telekomu, a.s., nárok na účtovanie zmluvnej pokuty za omeškanú platbu v sume 1,66 €. Takáto pokuta nebola dohodnutá ani v zmluve, ani v dodatkoch, ani žalobca nepreukázal existenciu obchodných podmienok, z ktorých by vyplývala. V tejto časti preto súd žalobu zamietol z dôvodov, ktoré sú uvedené v bode 15 tohto rozsudku.
19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov bolo rozhodnuté tak, ako sa uvádza vo výrokoch I a II.
20. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. O. s. p., keď žalobca mal úspech v pomerne menšej časti (menej než 50%) a žalovaný v pomerne väčšej časti (viac než 50%). Žalobca by tak nemal nárok na náhradu žiadnych trov, no keďže si ich uplatnil, súd o jeho návrhu na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O. s. p.) rozhodol tak, že mu ich nepriznal. Žalovaný, ktorý by inak mal nárok na náhradu časti trov, žiadne trovy nežiadal, takže tu nebol návrh, o ktorom by sa malo rozhodovať (už cit. § 151 ods. 1 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.
V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.