Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_14CoZm-53-2014.pdf
PDF · 115.98 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoZm/53/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: R.. V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XXX, štátny občan SR, právne zastúpeného JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, proti žalovanému: O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. XX, štátny občan SR, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Ing. Vojtechom Čipákom, PhD., advokátom, so sídlom T., XXX XX Z., v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 13.380,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm 148/2013-92 zo dňa 18.03.2014
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm 148/2013-92 zo dňa 18.03.2014 m e n í tak, že zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 20Zm 10/2013-18 zo dňa 15.05.2013 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm/148/2013-29 zo dňa 18.09.2013 p o n e c h á v a v platnosti.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového a trovy odvolacieho konania za trovy právneho zastúpenia vo výške 1.258,25 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 1822, Dolný Kubín, IČO: 36 832 103.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina v celom rozsahu zrušil zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 20Zm 10/2013-18 zo dňa 15.5.2013 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm/148/2013-29 zo dňa 18.9.2013 (ďalej len „zmenkový platobný rozkaz“). Rozsudok odôvodnil tým, že žalobou sa žalobca domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu 13.380,- Eur spolu so 6 % úrokom ročne od 01.12.2012 do zaplatenia a náhradou trov konania. Na odôvodnenie žalobca uviedol, že žalovaný dňa 16.01.2012 ako zmenkový dlžník vystavil vlastnú zmenku, ktorou sa zaviazal zaplatiť žalobcovi ako zmenkovému veriteľovi pohľadávku vo výške 13.380,- Eur s dátumom splatnosti 30.11.2012. Žalovaný zmenku nezaplatil, a preto sa žalobca domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu. Okresný súd vydaním zmenkového platobného rozkazu žalobe vyhovel. Vo včas podaných námietkach žalovaný namietal, že protihodnotou vystavenej zmenky bolo poskytnutie pôžičky, ktorú mal v zmysle ústnej dohody o pôžičke žalobca žalovanému následne poskytnúť. Žalovaný konal v dobrej viere, že pôžičku v zmysle obojstrannej dohody od žalobcu obdrží a ako protihodnotu vystavil predmetnú zmenku. Doposiaľ však od žalobcu žiadnu pôžičku neobdržal, a preto neexistuje zmenkový záväzok pre vystavenie zmenky. Zo strany žalobcu nebol včas vykonaný úkon potrebný na zachovanie zmenkového nároku - poskytnutie pôžičky v zmysle dohody a žalovaný sa na škodu žalobcu ani neobohatil. Žalovaný žalobcovi zo zmenky nie je nijako zaviazaný. Žalovaný uplatňuje námietku voči zmenkovému
platobnému rozkazu, a to námietku neobdržania protihodnoty - námietku nedostatku kauzálneho vzťahu medzi dlžníkom a majiteľom zmenky a žiada zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu zrušiť. Žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa uviedol, že tvrdenie žalovaného o neexistencii kauzálneho záväzku je nepravdivé, nakoľko žalovanému podľa dohody poskytol pôžičku a na základe tejto skutočnosti žalovaný vystavil zmenku, pričom v dohodnutej lehote poskytnuté finančné prostriedky nevrátil. Pôžička bola reálne poskytnutá a zmenka bola zmenkou zabezpečovacou, pričom zabezpečovala pohľadávku z titulu poskytnutej pôžičky vo výške 13.380,- Eur.
Vykonaným dokazovaním okresný súd ustálil skutkový stav tak, že dňa 16.01.2012 vystavil žalovaný vlastnú zmenku bez protestu, ktorou sa zaviazal zaplatiť zmenkovú sumu 13.380,- Eur dňa 30.11.2012. Podľa vyjadrení žalobcu došlo k poskytnutiu pôžičky z ruky do ruky v hotovosti v priestoroch rodinného domu žalobcu, o čom nebol spísaný žiadny iný doklad, len predmetná zmenka. Žalobca uvádzal, že to nebolo poprvýkrát, čo žalovanému poskytol finančné prostriedky, ktoré následne boli riadne vrátené. Pri poskytovaní pôžičky nebol prítomný nik iný. Žalobca na vyjadrení, že poskytol pôžičku v predmetnej výške v hotovosti, zotrval aj v rámci konfrontácie vykonanej so žalovaným na pojednávaní. Žalovaný aj v rámci konfrontácie zotrval na svojej obrane, že finančnú hotovosť neobdržal a zmenku podpísal s tým, že mu pôžička bude vyplatená následne, k čomu však nedošlo. Manželka žalovaného, Q. T., vypočutá na pojednávaní ako svedkyňa, uviedla, že o poskytnutí pôžičky zo strany žalobcu žalovanému vo výške 13.380,- Eur v hotovosti nemala vedomosť. Zároveň uviedla, že žiadne finančné prostriedky neposkytol žalobca žalovanému ani v minulosti.
Okresný súd uplatnený nárok žalobcu právne posúdil podľa čl. I § 43 ods. 1, § 17, § 89 a § 77 ods. 1, 2 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len „zákon“) a podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka. Okresný súd konštatoval, že medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť vystavenia vlastnej zmenky žalovaným v prospech žalobcu a skutočnosť, že zmenka bola zabezpečovacou zmenkou a mala zabezpečiť pohľadávku žalobcu z titulu pôžičky. Vo vzťahu k zmenkovému záväzku okresný súd uviedol, že žalovanému vznikol záväzok, ktorý má abstraktnú povahu a ktorý tak nie je závislý na dôvodoch, ktoré viedli k vystaveniu zmenky. Z povahy zabezpečovacej zmenky podľa okresného súdu pre žalovaného vyplývalo právo podľa § 17 zákona uplatniť voči žalobcovi relatívne - kauzálne námietky vyplývajúce z kauzálneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a brániť sa tak povinnosti platiť zabezpečovaciu zmenku. Žalovaný v konaní takúto obranu uplatnil a namietol, že medzi účastníkmi nedošlo k odovzdaniu finančných prostriedkov, a teda, že neobdržal od žalobcu finančnú protihodnotu, keďže žalobca potvrdil, že predmetná zmenka bola zmenkou zabezpečovacou a mala zabezpečovať pohľadávku z titulu pôžičky. Okresný súd uzavrel, že bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP preukázať, že došlo ku vzniku kauzálneho záväzku a že žalobca v súlade s ust. § 657 Občianskeho zákonníka prenechal ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi sumu 13.380,- Eur ako pôžičku. Preukázať toto tvrdenie je podľa okresného súdu dôkaznou povinnosťou žalobcu nezávisle na skutočnosti, že žalobca uplatňoval právo vyplývajúce zo zmenky, a to z dôvodu, že zmenka bola zmenkou zabezpečovacou a medzi účastníkmi bola ústne uzatvorená zmluva o pôžičke, pričom spornou bolo práve poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom žalovanému v rámci označeného kauzálneho vzťahu. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovanému skutočne - reálne poskytol pôžičku, k čomu okresný súd dospel po vyhodnotení vykonaných dôkazov, tak potom námietky žalovaného o nedostatku kauzálneho vzťahu a neobdržaní protihodnoty sú dôvodné, v nadväznosti na čo okresný súd rozhodol o zrušení zmenkového platobného rozkazu. Okresný súd poukázal aj na komentár podľa: Chalupa, Radim, Zákon zmenkový a šekový - Komentár, 1. diel zmenky, Linde Praha, a.s. 2006, podľa ktorého: Ak neexistuje príčinný záväzok, hoci existovať mal, bolo by neopodstatnené, aby zmenková pohľadávka, ktorá mala byť utvrdená založením zmenkového záväzku, mohla byť uplatnená. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že žalovaný sa na úkor žalobcu s odkazom na ust. § 89 ods. 1 zákona neobohatil, okresný súd uviedol, že bolo nevyhnutné vychádzať z tvrdení žalobcu, ktorými tento odôvodňoval uplatnené právo ako právo vyplývajúce zo zmenky, a teda nie ako nárok na vydanie obohatenia. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal úspešnému žalovanému právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentáciu súdu prvého stupňa, podľa ktorej bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať, že ku vzniku záväzku došlo, považoval žalobca za rozpornú s celou právnou úpravou inštitútu zmenky a tiež s ust. § 120 ods. 1 veta prvá OSP. Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zmenkovú
sumu zaplatiť sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom než predložením prvopisu zmenky, ktorá zabezpečuje právo na jej zaplatenie. Pokiaľ žalobca predložil zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne náležitosti, splnil svoje povinnosti na to, aby mu zmenková suma bola priznaná. Oprávnenosť námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu musí preukázať žalovaný. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Obo 21/2012, v zmysle ktorého „dôkazné bremeno pri preukazovaní kauzálnych námietok znáša vždy žalovaný a je jeho povinnosťou svoje tvrdenia preukázať aj dôkazne. Pokiaľ dôkazné bremeno neunesie, nie je možné považovať jeho námietku za relevantnú“. Ďalej žalobca poukázal na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 5Obo/3/2008, v zmysle ktorého „z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu preukazovať, že mu odporca (povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje. Z ustanovenia § 17 zákona síce vyplýva, že kto je žalovaný zo zmenky, môže vznášať proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na odporcovi a nie na navrhovateľovi. Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude nútený podľa zmenky plniť. Pri kauzálnych námietkach nie je možné prenesenie dôkazného bremena z odporcu na navrhovateľa“. Konštatácia prvostupňového súdu, v zmysle ktorej, ak žalovaný vzniesol kauzálnu námietku tvrdiac, že medzi účastníkmi nedošlo k odovzdaniu finančných prostriedkov z pôžičky, je preukázanie tejto skutočnosti dôkaznou povinnosťou žalobcu, je v rozpore s § 120 ods. 1 OSP. Pokiaľ žalovaný vzniesol námietku proti zmenkovému platobnému rozkazu, bol povinný svoju námietku preukázať, teda dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného. Žalovaný nepreukázal, že peniaze zo strany žalobcu mu neboli poskytnuté. Tvrdenie žalovaného pri konfrontácii účastníkov, resp. výpoveď manželky žalovaného, nie sú dostatočnými dôkazmi na preukázanie jeho tvrdení. Vyjadrenia svedkyne boli rozporné, keď táto uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky 13.380,- Eur v hotovosti a ďalej uviedla, že žalobca neposkytol žalovanému v minulosti žiadne finančné prostriedky. Toto tvrdenie sa ukázalo ako nepravdivé, keď sám žalovaný uviedol vo svojej výpovedi na pojednávaní, že v minulosti mu žalobca finančné prostriedky ako pôžičku poskytol, ale tieto mu vrátil. Je v rozpore s podstatou inštitútu zmenky, aby žalobca ako zmenkový veriteľ preukazoval ďalšie zákonom nevyžadované skutočnosti k tomu, aby mu bolo priznané plnenie zo zmenky, zatiaľ čo žalovaný len vznesie námietku a následne je v konaní pasívny a čaká, ako žalobca splní dôkaznú povinnosť. Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti, alebo aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že inak ako tvrdením, že mu žalobca pôžičku v hotovosti neposkytol, svoju kauzálnu námietku ohľadom nedostatku vzťahu medzi účastníkmi preukázať nevie a nemôže. Neposkytnutie pôžičky dokazuje aj to, že medzi účastníkmi nebola uzatvorená písomná zmluva o pôžičke. Podpísaniu zmenky predchádzalo naliehanie žalobcu, aby zmenku podpísal, za čo žalobca sľúbil poskytnúť dohodnutú pôžičku. K tomu však už nedošlo. Kauzálny vzťah mohol žalobca preukázať napríklad písomnou zmluvou o pôžičke, čo však nespravil. Rozhodnutie okresného súdu je správne a nepodlieha nesprávnemu výkladu zákona. Tento názor podporuje aj vedecký komentár Prof. Dr. Karola Kizlinka, ktorý vychádzal z dodnes platných medzinárodných dohôd o zmenkovom práve prijatých v roku 1930 v Ženeve. Podľa tohto komentára možno podať námietky z kauzálneho pomeru (právneho úkonu), ktorý bol podkladom vystavenia zmenky, jej prijatia, atď. K námietke nedostatku kauzálneho pomeru komentár uvádza, že námietka nedostatku kauzálneho pomeru medzi dlžníkom a majiteľom zmenky je najmä námietkou, že záväzok z neho nevznikol, alebo že zmluva, ktorá je podkladom zmenky, nebola splnená. Najčastejšie ide o námietku nevyplatenej valuty a neposkytnutej protihodnoty. Skutočnosť, že dôvodom vystavenia a dodania zmenky bola okolnosť, že žalobník mal poskytnúť žalovanej protihodnotu na zmenku, a tak neučinil, prekáža žalobníkovi v uplatnení práv pochádzajúcich zo zmenky. Z tohto komentára vyplýva, že samotná formálne správne vyhotovená zmenka nepostačuje majiteľovi na preukázanie kauzálneho vzťahu medzi ním a dlžníkom. Ak voči majiteľovi zmenky dlžník vznesie námietku nedostatku kauzálneho vzťahu, má žalobca ako majiteľ zmenky možnosť v sporovom konaní dokázať svoje tvrdenie existencie kauzálneho vzťahu, a tým uniesť dôkazné bremeno, a to nielen abstraktne, ale aj napríklad predložením písomnej zmluvy, navrhnutím svedka a pod. Funkciou zmenky ako takej nie je nahradiť dôkaz o vzniku kauzálneho vzťahu medzi zmluvnými stranami. Zmenka je forma, akou si jej majiteľ môže od svojho dlžníka zabezpečiť alebo požadovať plnenie z kauzálneho vzťahu. Žalovaný okrem toho zastáva názor, že podľa § 120 OSP uniesol dôkazné bremeno, nakoľko svojím tvrdením a výpoveďou svojej manželky preukázal, že mu
žalobca žiadnu pôžičku neposkytol. Inak, ako vlastným tvrdením, túto skutočnosť preukázať nevie. Dôkaznou povinnosťou žalobcu bolo, aby preukázal poskytnutie hotovostnej pôžičky. Výhrada žalobcu k svedeckej výpovedi manželky žalovaného nie je podstatná, nakoľko sa opiera o výpoveď ku pôžičke, ktorá nebola predmetom sporu a o ktorej manželka žalovaného nevedela. O neposkytnutí pôžičky manželka vedela a k tomu sa vzťahovala aj jej svedecká výpoveď. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo/3/2008, na ktorý sa odvolával žalobca, žalovaný uviedol, že v prejednávanej veci bol kauzálny vzťah, na základe ktorého bola zmenka vystavená, nesporný a najvyšší súd konštatoval, že zmenka má kauzálne pozadie. V zmysle uvedeného potom žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina v celom rozsahu potvrdil.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutkového stavu, zo zistených skutočností však vyvodil nesprávne právne závery a vec nesprávne právne posúdil. Keďže vo veci neboli splnené podmienky na potvrdenie a ani na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, krajský súd rozhodol o jeho zmene podľa ust. § 220 OSP, pričom vychádzal len z odlišného právneho posúdenia veci, za rešpektovania uzavretého skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa. Podľa ust. § 213 ods. 1 OSP bol odvolací súd viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa.
Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa tak, ako je toto zachytené v obsahu spisového materiálu, krajský súd konštatuje, že medzi účastníkmi bolo nesporné, že zo strany žalovaného ako zmenkového dlžníka, došlo v prospech žalobcu ako zmenkového veriteľa k vystaveniu vlastnej zmenky. Podľa tejto zmenky s miestom a dátumom vystavenia Vitanová, 16.01.2012, sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 13.380,- Eur s dátumom splatnosti 30.11.2012. Táto suma bola splatná vo Vitanovej a zmenka obsahuje doložku bez protestu. Rovnako bolo medzi účastníkmi nesporné, že táto zmenka mala zabezpečovať pohľadávku žalobcu z titulu pôžičky vo výške 13.380,- Eur. Vo vzťahu k uplatnenej námietke žalovaného, že v zmysle uzatvorenej zmluvy o pôžičke nedošlo k odovzdaniu finančných prostriedkov, dospel okresný súd k záveru o dôkaznej povinnosti žalobcu podľa § 120 ods. 1 OSP preukázať, že došlo ku vzniku kauzálneho vzťahu, a teda, že žalobca v súlade s hmotno-právnou úpravou podľa § 657 Občianskeho zákonníka prenechal dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 13.380,- Eur. Žalobca naopak tvrdil, že na preukázanie jeho nároku postačovalo predloženie zmenky. Je tak potrebné predovšetkým vyrovnať sa s právnou otázkou, kto má dôkazné bremeno ohľadom preukázania obsahu kauzálnych námietok uplatnených žalovaným na jeho obranu voči zmenkovému nároku žalobcu.
V tejto súvislosti krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že v procesno-právnej rovine základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Toto ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je tento určovaný závermi vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé), ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Dôkazné bremeno teda predstavuje procesnú zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmysel dôkazného bremena spočíva v tom, aby súdu bolo umožnené rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu nečinnosti účastníka alebo z objektívnych dôvodov, nemohla byť preukázaná.
Vo vzťahu k prejednávanej veci bolo potrebné zaoberať sa otázkou dôkazného bremena ohľadom kauzálnych námietok, ktoré žalovaný uplatnil v rámci svojej obrany voči vydanému zmenkovému
platobnému rozkazu. Žalovaný v prvostupňovom konaní tvrdil, že dôkazné bremeno preukázania skutočného vyplatenia finančných prostriedkov podľa zmluvy o pôžičke zaťažovalo žalobcu, pričom argumentoval rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 M Obdo V/9/2007 (pozn. krajského súdu: toto rozhodnutie bolo publikované v časopise Zo súdnej praxe pod číslom 18/2010 a v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod číslom 43/2010). Podľa názoru krajského súdu však v prejednávanej veci toto rozhodnutie nie je možné aplikovať. Z právnej vety tohto rozhodnutia totiž vyplýva dôkazné bremeno žalobcu v prípade, ak žalobca tvrdil existenciu kauzálneho vzťahu. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia je zrejmé, že žalobca v konaní tvrdil kauzu zmenky v podobe zabezpečenia vkladov, ktoré mal žalobca poskytnúť v čase, keď bol konateľom a spoločníkom žalovaného, tento kauzálny vzťah teda primárne vymedzil žalobca. Najvyšší súd uzavrel, že ak vymedzenie kauzálneho vzťahu vzišlo zo strany žalobcu, tak súdy správne konštatovali, že v tejto časti dôkazné bremeno nesie žalobca. Tieto závery podľa názoru krajského súdu nie je možné v danom prípade aplikovať, nakoľko z návrhu žalobcu na začatie konania, ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 13.380,- Eur s príslušenstvom, je zrejmé, že žalobca žiadny kauzálny vzťah, ktorý by mal byť pozadím vystavenej zmenky, neuvádzal. Tvrdenie o nenaplnenej kauze uplatnil žalovaný v podaných námietkach, kde uviedol, že neexistuje kauzálny záväzok pre vystavenie zmenky, keďže sľúbenú pôžičku od žalobcu neobdržal.
Ohľadom záväzkov vyplývajúcich zo zmenky možno vo všeobecnosti uzavrieť, že sa jedná o záväzky, ktoré sú abstraktné a záväzok dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu majiteľovi zmenky je v zásade právne nezávislý od základného právneho pomeru. Takýto záväzok zo zmenky má samostatnú právnu povahu a existenciu. V tejto súvislosti krajský súd podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obo 21/2012, podľa ktorého „Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru. Majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom než predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie“.
V prejednávanej veci žalovaný argumentoval v podaných námietkach tvrdením o neexistencii kauzy zmenky. Jedná sa teda o negatívne tvrdenie, ohľadom ktorého by sa mohlo javiť, že podľa dôkaznej teórie pri takomto negatívnom tvrdení nastupuje dôkazná povinnosť protistrany, teda žalobcu, takéto negatívne tvrdenie vyvrátiť. V konkrétnom prípade by to znamenalo, že existenciu kauzy zmenky by musel preukazovať a doložiť žalobca. Takýto názor je však v rozpore s ustálenou právnou praxou a judikatúrou, v zmysle ktorej dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti kauzálnych námietok zaťažuje žalovaného (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32Cdo 2383/98). V prejednávanom prípade až v námietkovom konaní žalovaný tvrdil, že mu pôžička poskytnutá nebola, pričom oproti tomuto tvrdeniu stojí následné tvrdenie žalobcu, že poskytnutá bola. Keďže žiadny jednoznačný dôkaz na preukázanie, či už poskytnutia alebo neposkytnutia finančných prostriedkov, v konaní pred súdom prvého stupňa produkovaný nebol, okresný súd uzavrel, že ak žalobca poskytnutie finančných prostriedkov nepreukázal, tak námietky žalovaného sú dôvodné, a preto zmenkový platobný rozkaz zrušil. Podľa názoru krajského súdu ale v prípade, ak sa žalovaný v rámci podaných námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu bránil námietkou neexistencie dlhu z kauzálneho vzťahu, tak v dôsledku takejto námietky nevznikla žalobcovi dôkazná povinnosť vyvrátiť tvrdenie žalovaného, ale vznikla dôkazná povinnosť žalovaného, aby svoje tvrdenie preukázal. V tomto prípade sa jedná o skrátené zmenkové konanie, ktoré je v § 175 OSP upravené samostatne s prihliadnutím na osobitný charakter nárokov zo zmenky. Pohľadávka zo zmenky tak musí byť preukázaná už v podanej žalobe listinou, ktorej formálne náležitosti upravuje hmotné právo (Zákon zmenkový a šekový). V prejednávanom prípade potom platí, že žalobca svoju uplatnenú pohľadávku zo zmenky preukázal už tým, že predložil zmenku, ktorej platnosť medzi účastníkmi nebola sporná. Rovnako medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmenku žalovaný v pozícii zmenkového dlžníka podpísal. Za tejto situácie, kedy pohľadávku žalobcu na zaplatenie zmenky treba mať za preukázanú, má dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu žalovaný. Relevantné bolo, že (ne)existenciu kauzy zmenky primárne tvrdil žalovaný.
Krajský súd z vyššie uvedených dôvodov prijal záver, že ak žalovaný založil svoju obranu proti zmenkovému platobnému rozkazu na výhrade neexistencie zmenkou zabezpečeného dlhu, resp. na výhrade (dodatočne) neposkytnutej protihodnoty, tak dôkazné bremeno ohľadom preukázania dôvodnosti tejto námietky v danom prípade zaťažovalo žalovaného. Toto dôkazné bremeno, podľa
názoru krajského súdu, žalovaný neuniesol. Ako vyplýva z dokazovania vykonaného okresným súdom, žalobca ako aj žalovaný zotrvali na svojich vzájomne si odporujúcich tvrdeniach; žalovaný tvrdil, že pôžička mu poskytnutá nebola a žalobca naopak uvádzal, že poskytnutá bola, a to v hotovosti priamo do rúk žalovaného. K úplnému objasneniu skutkového stavu podľa názoru krajského súdu neviedla ani výpoveď svedkyne Q., manželky žalovaného, ktorá uviedla len to, že o poskytnutí pôžičky vo výške 13.380,- Eur v hotovosti vedomosť nemá. Takéto vyjadrenie však samé o sebe nemôže preukázať tvrdenie, že pôžička žalobcom vyplatená nebola. Možno potom uzavrieť, že tak ako v konaní nebol produkovaný žiadny jednoznačný dôkaz, preukazujúci skutočnosť vyplatenia finančných prostriedkov žalobcom žalovanému, tak nebol produkovaný ani dôkaz, ktorý by tvrdenie o ich vyplatení vyvrátil. Na rozdiel od okresného súdu však krajský súd z tohto uzavretého dôkazného a skutkového stavu vyvodil iné právne závery. Ak žalobca primárne kauzu zmenky v žalobe netvrdil a napokon v konaní nebola preukázaná žalovaným namietaná kauza zmenky, tak táto skutočnosť (obrana) zaťažuje žalovaného, nakoľko žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom preukázania dôvodnosti jeho kauzálnej námietky. Ak žalovaný svoju obranu proti výlučne zmenkovému nároku založil na výhrade neobdržania sumy pôžičky, tak dôkazné bremeno ohľadom preukázania dôvodnosti tejto kauzálnej námietky zaťažilo žalovaného. Dôkazy, ktoré boli na návrh žalovaného vykonané pred súdom prvého stupňa, neboli spôsobilé preukázať, že žalovaný od žalobcu neprevzal sumu 13.380,- Eur. Ohľadom uvedených záverov krajský súd v rámci eurokonformného prístupu k výkladu právnych noriem podporne odkazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Cdo 1650/2007, podľa ktorého: „Najvyšší súd potom úplne súhlasí i so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého v konaní kauza zmenky nebola preukázaná, vrátane toho, že vyššie uvedené ide k tiaži žalovaného, ktorého ťažilo dôkazné bremeno ohľadom preukázania dôvodnosti kauzálnej námietky“.
V konaní napokon bolo nesporné, že zmenku žalovaný podpísal, čím prejavil svoju vôľu smerujúcu k prevzatiu záväzku zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu. Ak sa žalovaný bránil tvrdením, že neexistuje zmenkový kauzálny záväzok pre vystavenie tejto zmenky, mal logicky a vierohodne vysvetliť, prečo vôbec takúto zmenku podpisoval. Túto skutočnosť žalovaný odôvodnil tým, že konal v dobrej viere, že pôžičku v zmysle obojstrannej dohody od žalobcu dodatočne obdrží. Z vykonaného dokazovania ale nebolo možné ustáliť, že finančné prostriedky, ktoré mali byť predmetom poskytnutej pôžičky, skutočne neboli žalobcom žalovanému vyplatené. Vzhľadom na vznesené kauzálne námietky je však nositeľom dôkazného bremena smerujúceho k preukázaniu dôvodnosti týchto námietok a aj k preukázaniu okolností, za ktorých došlo k vystaveniu a podpisu vlastnej zmenky, žalovaný. Podľa názoru krajského súdu dôvodom záväzku žalovaného zo zmenky je samotná skutočnosť existencie tejto zmenky ako platnej vlastnej zmenky vystavenej žalovaným (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Cdo 3417/2007). Ak niekto slobodne a vážne podpíše zmenku v postavení zmenkového dlžníka, pričom tak podľa vlastného vyjadrenia urobí k momentu vystavenia zmenky bezdôvodne, nakoľko pôžička, ktorá má byť zmenkou krytá, v čase podpisu ešte podľa jeho vlastného tvrdenia poskytnutá nebola, nemôže sa neskôr svojej platobnej povinnosti zo zmenky zbaviť. V takom prípade žalovaný nemá k dispozícii námietku z vlastného vzťahu podľa čl. I. § 17 Zákona zmenkového a šekového, nakoľko svojím podpisom na zmenke sa zaviazal zmenkovú sumu zaplatiť aj keď, ako sám tvrdí, žiadny vlastný vzťah k majiteľovi zmenky nemal.
Krajský súd na základe uzavretého skutkového stavu zisteného z dôkazov vykonaných prvostupňovým súdom dospel k odlišnému právnemu posúdeniu ako súd prvostupňový so záverom, že žalovaný svoju obranu voči zmenkovému platobnému rozkazu, ktorá je uvedená v podaným námietkach, v konaní nepreukázal. Ak žalovaný založil svoju obranu proti zmenkovému platobnému rozkazu na výhrade neexistencie zmenkou zabezpečeného dlhu, tak dôkazné bremeno ohľadom preukázania dôvodnosti tejto kauzálnej námietky ťaží v celom rozsahu žalovaného. Žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol, pričom v konaní bolo nesporné, že na seba podpisom predloženej zmenky prevzal zmenkový záväzok na zaplatenie zmenkovej istiny 13.380,- Eur s prísl. Preto bolo potrebné napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť podľa ust. § 220 OSP tak, že napadnutý zmenkový platobný rozkaz v spojení s opravným uznesením bol ponechaný v platnosti.
O trovách prvostupňového a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 2 OSP v spojení s ust. § 142 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1 OSP. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému bola krajským súdom priznaná náhrada uplatnených trov prvostupňového a odvolacieho konania. V súvislosti s náhradou trov prvostupňového konania krajský súd poukazuje na skutočnosť, že o trovách žalobcu, ktoré na jeho strane vznikli do momentu vydania predmetného zmenkového platobného rozkazu, bolo
rozhodnuté v tomto zmenkovom platobnom rozkaze. Tým, že zmenkový platobný rozkaz bol ponechaný v celom rozsahu v platnosti, zostal nedotknutý aj výrok o trovách konania, ktoré do okamihu jeho vydania vznikli na strane žalobcu. Preto v rámci trov prvostupňového konania bolo rozhodnuté o tých trovách konania, ktoré na strane žalobcu vznikli v období po vydaní zmenkového platobného rozkazu v súvislosti s prejednaním námietok žalovaného. V zmysle vyčíslenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 17.03.2014 sa jedná o dva úkony právnej služby podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to vyjadrenie k námietkam a zastupovanie na pojednávaní pred Okresným súdom Žilina dňa 18.03.2014 vo výške 2 x 303,74 Eur + režijný paušál vo výške 1 x 7,81 Eur za vyjadrenie k námietkam uskutočnené v roku 2013 a vo výške 1 x 8,04 Eur za účasť na pojednávaní v roku 2014. Právnemu zástupcovi žalobcu ďalej za účasť na pojednávaní dňa 18.03.2014 prislúcha za cestu z Dolného Kubína do Žiliny a späť náhrada za stratu času v rozsahu 6 polhodín po 13,40 Eur, teda 80,40 Eur, a náhrada cestovných nákladov vo výške 33,03 Eur (pri dĺžke cesty 126 km, základnej sadzbe 0,183 Eur za 1 km, cene PHM 1,364 Eur za 1 l a priemernej spotrebe 6,4 l na 100 km). Na strane žalobcu tak pri prejednaní námietok na súde prvého stupňa vznikli trovy právneho zastúpenia titulom trov právneho zastúpenia vo výške 623,33 Eur bez DPH, titulom náhrady za stratu času vo výške 80,40 Eur bez DPH a titulom cestovných nákladov vo výške 33,03 Eur bez DPH, teda spolu 736,76 Eur bez DPH, čo vrátane DPH vo výške 20 % zodpovedá čiastke 884,11 Eur.
Trovy právneho zastúpenia právny zástupca žalobcu v odvolacom konaní vyčíslil vo vyjadrení k podanému odvolaniu za jeden úkon právnej služby - spísanie a podanie odvolania vo výške 303,74 Eur + režijný paušál 8,04 Eur, čo vrátane DPH vo výške 20 % zodpovedá čiastke 374,14 Eur. Na strane žalobcu celkovo vznikli v súvislosti s prejednaním námietok žalovaného trovy prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 1.258,25 Eur. Krajský súd preto uložil v konaní neúspešnému žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v priznanej výške, a to v obvyklej lehote v zmysle § 160 ods. 1 OSP a na účet právneho zástupcu žalobcu v zmysle § 149 ods. 1 OSP.
Toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.