Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-52-2013.pdf
PDF · 95.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/52/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu: Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II., Mojmírova 5, Košice, proti žalovanému Mesto Košice - Stavebný úrad, Trieda SNP 48/A, Košice, za účasti BMN, spol. s r.o., Košice, Kováčska 48, o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 26.04.2010 č.k. A/2010/09524-02/IV, takto jednomyseľne
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou z 20.03.2013 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného podľa § 71 ods.1 písm.c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s § 10 a § 16 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona rozhodol o povolení 1 ks reklamného zariadenia typu „billboard“ o rozmeroch 5,2x2,4 m na pozemku parc.č. XXXX/X v katastrálnom území R. v Košiciach po pravej strane komunikácie v smere od Š. do R. pred železničným premostením v zeleni (podľa predloženého návrhu), pre stavebníka BMN spol. s r.o., Alšavská 10, Košice, prevádzka Pri Hati. V žalobe žalobca konštatoval, že žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým povolil umiestnenie reklamného zariadenia, hoci Krajské riaditeľstvo PZ, Krajského dopravného inšpektorátu Košice vo svojom stanovisku z 29.03.2010 č. konania KRP-DI-67/2010-39 vyjadril nesúhlas s umiestnením požadovaného reklamného zariadenia, čím porušil zákon. Žalobca poukázal na to, že dopravný inšpektorát je garantom bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, preto jeho stanovisko stavebný úrad mal a bol povinný rešpektovať. Pozdĺž pozemných komunikácií, rýchlostných ciest je umiestnených množstvo informačných a reklamných tabúľ, ktoré odvádzajú pozornosť vodičov cestnej premávky, čo je v podstate zámerom každej reklamy, čím vážne ohrozujú život a zdravie účastníkov cestnej premávky.
Vzhľadom na to, že napadnutým rozhodnutím boli porušené ustanovenia § 55 ods.1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., § 8 ods.12 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, § 60 ods.9 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a § 34 ods.5 správneho poriadku, bol dňa 05.12.2012 podaný protest prokurátora Pd 108/2012, ktorému žalovaný nevyhovel, a preto vec predložil Obvodnému úradu Košice, Odboru výstavby a bytovej politiky na rozhodnutie.
Obvodný úrad Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím zo dňa 28.01.2013 č.k. ObU-KE- OVBP2-2013/00124 protestu prokurátora nevyhovel.
V podanej žalobe citoval ustanovenie § 2 ods.1 písm.j) zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, podľa ktorého policajný zbor dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia policajný zbor plná úlohy štátnej správy a iné úlohy, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.
Ďalej uviedol, že policajný zbor sa člení okrem iného na službu poriadkovej polície a službu dopravnej polície (§ 4 ods.1 citovaného zákona).
Ďalej citujú ustanovenie § 140a stavebného zákona, podľa ktorého je dotknutým orgánom podľa tohto zákona okrem iného orgánu verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods.1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať, alebo s ním súvisí. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods.1, teda aj záujmy chránené predpismi o pozemných komunikáciách. Na základe uvedeného žalobca tvrdil, že v konaniach vedených na stavebných úradoch pri povoľovaní informačných, reklamných a propagačných zariadení podľa ustanovenia § 71 ods.1 písm.c) stavebného zákona, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov, a pokiaľ sú spojené so stavbou, alebo pozemkom v blízkosti pozemnej komunikácie, je v zmysle ustanovenia § 140a ods.1 stavebného zákona aj policajný zbor.
Žalobca konštatoval, že v zmysle platnej legislatívy práve policajný zbor dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
Osobitné predpisy upravujú podmienky umiestňovania alebo zakazujú umiestňovať informačné, reklamné a propagačné zariadenia. Ide o zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ktorý v ustanovení § 8 ods.12 uvádza, že transparenty, skládky materiálov alebo reklamné, informačné a propagačné zariadenia, ako aj iné zariadenia, ktoré neslúžia pre správu pozemných komunikácií, ani pre riadenie cestnej premávky a prevádzku dopravy, je zakázané umiestňovať na križovatke a v rozhľadovom poli vodiča na križovatke. V ustanovení § 55 ods.1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. sa konštatuje, že informačné, reklamné a propagačné zariadenie nesmie svojím vyhotovením a umiestnením rušiť krajinný ráz, ohrozovať verejnú bezpečnosť a poriadok, brániť rozhľadu na pozemnej komunikácii a na ceste, nad prípustnú mieru obťažovať okolie a obytné prostredie hlukom alebo osvetlením. Ďalej citoval ustanovenie § 60 ods.9 a ods.10 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ustanovenie § 2 ods.1 písm.a) zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame. Žalobca napokon vytýkal žalovanému nesprávne hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 34 ods.5 zákona č. 71/1967 Z.z., keďže podľa jeho názoru nepostupoval podľa zásad správneho konania, nesprávne vyhodnotil všetky jemu prístupné dôkazy a nezvážil a nedocenil bezpečnosť cestnej premávky. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobným námietkam uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť. Konštatoval poukazujúc na ustanovenia § 140a ods.1, 3, § 140b ods.1 a § 126 ods.1 stavebného zákona, že dopravný inšpektorát nie je orgánom verejnej správy, a nie je správnym orgánom, nie je vlastníkom sietí a zariadení technického vybavenia územia, a žiadny osobitný predpis neuvádza, že by mal byť dotknutým orgánom v konaní o povolenie reklamných zariadení (poznámka pod čiarou) okrem iného odkazuje na zákon č. 13/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, podľa ktorého orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie (ďalej len „cestný správny orgán“) sú ministerstvo, obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídlach krajov, obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Žalovaný ďalej uviedol, že postavenie dopravného inšpektorátu bolo upravené v zákone č. 315/1996 Z.z., ktorý bol zrušený zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V žiadnom platnom predpise nie je upravená pôsobnosť dopravného inšpektorátu pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky; túto pôsobnosť má „policajt, resp. policajný zbor a týka sa priamo jazdy a kontroly vozidla. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že dopravný inšpektorát by nemal byť ani len dotknutým orgánom v konaní stavebného úradu o povolení reklamného zariadenia. V žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise nie
je uvedené, že by mal dopravný inšpektorát vydávať v konaniach o povolení reklamných zariadení „záväzné stanovisko“, preto stanoviská dopravných inšpektorátov nemôžu byť záväznými stanoviskami podľa ustanovenia § 140b stavebného zákona. Žalovaný ďalej konštatoval, že mu je zrejmé, že problematika povoľovania reklamných, informačných, propagačných zariadení je nedostatočne riešená v zákone, a dlhodobo opomínaná, ale podľa jeho názoru si vyžaduje komplexnú jednoznačnú právnu úpravu formou úpravy všeobecne záväzných právnych predpisov a pokus o jej vyriešenie protestami prokurátora proti prvostupňovým rozhodnutiami, je nedostatočný, nehospodárny a míňa sa účinkom. Napokon konštatoval, že predmetné povolené reklamné zariadenie neruší krajinný ráz, neohrozuje verejnú bezpečnosť, ani poriadok, nebráni rozhľadu na pozemnej komunikácii, neobťažuje okolie hlukom ani osvetlením, nie je umiestnené na križovatke, ani v rozhľadovom poli vodiča na križovatke, nie je umiestnené na ceste, nemožno ho zameniť s dopravnou značkou alebo s dopravným zariadením, ani ich nezakrýva, nerozptyľuje a neupútava pozornosť účastníka cestnej premávky, ani ho neoslňuje. Všetky tieto okolnosti vzal do úvahy a vyhodnotil ich jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v súlade s ustanovením § 34 ods.5 správneho poriadku.
Účastník konania BMN, s.r.o., Košice vo vyjadrení k žalobe uviedol, že reklamné zariadenie spoločnosti bolo osadené podľa riadneho stavebného povolenia vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý podľa jeho názoru nepochybil pri povoľovaní, aj napriek úvahám prokuratúry, nakoľko lokalitu dôverne pozná, je v nej umiestnených niekoľko reklamných zariadení iných spoločností. Poukázal na to, že podľa najnovších štatistík a výskumov komfort vodičov na cestách neznižujú billboardy, ale zlá kvalita vozovky, nedisciplinovaná rýchla jazda vodičov a požívanie omamných látok pred a počas vedenia motorového vozidla. V ďalšom poukázal na dôvody rozhodnutia Obvodného úradu Košice, Odboru výstavby a bytovej politiky, ktorým nevyhovel protestu prokurátora, a v ktorom detailne odôvodňuje a vysvetľuje, kto má aké postavenie dotknutého orgánu podľa stavebného zákona.
Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Podľa ustanovenia § 140a ods.1 písm.a) stavebného zákona dotknutým orgánom podľa tohto zákona je orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v ustanovení § 126 ods.1 stavebného zákona, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať, alebo s ním súvisí.
Podľa ustanovenia § 126 ods.1 stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi, okrem iného o pozemných komunikáciách, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a zákona, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.
Podľa ustanovenia § 140b ods.1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami, nemôže rozhodnúť vo veci.
Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona (§ 140b ods.2 stavebného zákona).
Predmetom súdneho preskúmavania je rozhodnutie Mesta Košice - Stavebného úradu zo dňa 14.05.2010 č.k. A/2010/09524-02/IV, ktorým povolil umiestnenie reklamného zariadenia billboardu rozmerov 5,1x2,4 m po pravej strane komunikácie v smere od Š. do R. pred železničným premostením v zeleni na pozemku parcelného č. XXXX/X v kat. území R. pre stavebníka BMN, spoločnosť s r. o., Košice.
Žalobca v žalobe namietal to, že žalovaný nerešpektoval nesúhlasné stanovisko Krajského riaditeľstva PZ, KDI s umiestnením predmetného reklamného zariadenia stavebníkovi, v dôsledku čoho bol týmto rozhodnutím porušený zákon.
Medzi účastníkmi bolo sporné to, či stanovisko policajného orgánu je pre žalovaného smerodajným záväzným stanoviskom, a teda či ho žalovaný mal považovať za záväzné stanovisko vydaného dotknutým orgánom v zmysle ustanovenia § 140a ods.1 písm.a) stavebného zákona, a či toto záväzné stanovisko je upravené v osobitnom predpise v zmysle ustanovenia § 140b ods.1 stavebného zákona. Cestným správnym orgánom je ministerstvo, obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídlach krajov, obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, a miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.
Stanovisko, súhlas alebo iný právny úkon cestného správneho orgánu by mohol byť považovaný za záväzné stanovisko pre účely stavebného konania len vtedy, ak by bolo ako záväzné stanovisko upravené v osobitnom predpise, ktorým je cestný zákon. Cestný správny orgán má však podľa tohto osobitného predpisu postavenie dotknutého orgánu len v prípadoch upravených v ustanovení § 3b ods.3 tohto zákona, podľa ktorého ak konanie podľa odseku 1 súvisí s umiestnením stavby alebo využitím územia, o ktorom rozhoduje stavebný úrad v územnom konaní, je konanie podľa odseku 1 súčasťou územného konania. Cestný správny orgán má v územnom konaní postavenie dotknutého orgánu, ktorý v konaní uplatňuje svoju pôsobnosť pri ochrane pozemnej komunikácie záväzným stanoviskom. Na vydanie záväzného stanoviska sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Vydanie záväzného stanoviska v zmysle § 140b stavebného zákona, je upravené aj v ustanovení § 11 ods.1, 2 cestného zákona. Uvedené ustanovenie cestného zákona sa však týka cestných ochranných pásiem, kým v preskúmavanom prípade reklamné zariadenia sa nachádzajú v zastavanom území obce, ktorému sa v zmysle § 11 ods.1 cestného zákona ochranné pásma nezriaďujú, a preto cestný správny orgán nemá právomoc vydávať záväzné stanovisko v zmysle ustanovenia § 11 ods.2 cestného zákona.
V preskúmavanom prípade zo stanoviska vydaného Krajským riaditeľstvom PZ, KDI Košice zo dňa 29.03.2010 č. KRP-DI-67/2010-39 ani nevyplýva, na základe ktorého zákonného ustanovenia a ktorého právneho predpisu tomuto správnemu orgánu vyplynulo oprávnenie vydať záväzné stanovisko v stanovenom konaní o vydanie povolenia na zriadenie reklamného zariadenia.
Vzhľadom na tieto skutočnosti tvrdenie žalobcu o tom, že Krajské riaditeľstvo PZ, KDI Košice ako policajný orgán je „dotknutým orgánom“ s oprávnením vydávať záväzné stanovisko, súd považoval za tvrdenie, ktoré nie je v súlade s ustanovením § 140a ods.1 písm.a) stavebného zákona v spojení s ustanovením § 126 ods.1 stavebného zákona.
Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení súd dospel teda k záveru, že stanovisko policajného zboru nemá charakter dotknutého orgánu v zmysle § 140b stavebného zákona, a preto pre žalovaného nebolo záväzným.
Napriek tomu, že stanovisko policajného orgánu nebolo záväzným stanoviskom, žalovaný sa vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí s týmto stanoviskom zaoberal a konštatoval, že reklamné zariadenie bude umiestnené vedľa cestného telesa (5 metrov) a jeho ochranného pásma, v zeleni a nebude zakrývať dopravné značky vzhľadom na to, že sa tam žiadne nenachádzajú a ich zariadenie nebude brániť rozhľadu na pozemnej komunikácii, preto žalobná námietka žalobcu, že žalovaný pri vyhodnotení dôkazov nepostupoval v súlade s ustanovením § 34 ods.5 správneho poriadku opodstatnená. Naviac, v
tomto konaní KR PZ, KDI nie je účastníkom konania, a preto sa správny orgán ani s týmto stanoviskom nemusel vo svojom rozhodnutí zaoberať.
Súd poukazuje, že v obdobnej veci už bolo vydané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.09.2014 č.k. 7Sžp/10/2013 a súd aj v tejto veci postupoval podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v tomto rozsudku.
Z uvedených dôvodov súd žalobu podľa ustanovenia § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.
Pretože v správnom súdnictve zásada úspechu sa vzťahuje len na žalobcu, súd úspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal a žalovanému právo na náhradu trov konania neprináleží (§ 250k O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.