Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-493-2013.pdf
PDF · 125.6 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/493/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej v právnej veci navrhovateľa: V. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXXX L. E. Rd., Pa XXXXX-XXXX, USA, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou so sídlom I., ul. A. č. XX, proti odporcom: 1/ Slovenský pozemkový fond Bratislava, so sídlom Bratislava, ul. Búdková č. 36, IČO: 17 335 345, 2/ X. A., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., ul. O. N. č. XXX/X, 3/ JUDr. W. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., ul. O. hrdinov č. XXX/XXX, 4/ JUDr. W. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., ul. I. č. XXX/XX, 5/ MUDr. Y. B., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., ul. S. C. č. XXXX/X, odporcovia 2/, 5/ zastúpení splnomocneným zástupcom, a to odporcom 4/, 6/ Mesto Svidník, so sídlom Svidník, ul. Sovietskych hrdinov č. 200, IČO: 331 023, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Jozefom Bujdošom, advokátom so sídlom O., N. č. XXX/X, za účasti vedľajšej účastníčky na strane odporcov N. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., W. námestie č. XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom Ing. Y. Q., bytom O., ul. O. hrdinov č. XXX/ X, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní odporcov 2/, 4/ a 5/ do výroku o trovách konania a odvolaní odporcu 3/ proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 6C/307/2007-235 zo dňa 6. júna 2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 6C/307/20087-267 zo dňa 16. septembra 2013, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku, ktorým určuje, že W. V., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX vlastnil ku dňu smrti novovytvorenú parcelu kat. úz. O. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 1ha 1102 m2, tak ako táto parcela bola zameraná geometrickým plánom č. 34239260-2707, overeného pod č. 300/07 dňa 24. 10. 2007 s predĺženou platnosťou overenia pod č. 813/2009 zo dňa 08. 04. 2009 a ktorá bola vytvorená z parciel zapísaných na LV č. XXXX, parcela č. 1-1324/121 - orná pôda vo výmere 2112 m2 odčlenením dielu 1 vo výmere 2103 m2, LV č. XXXX, parcela č. 1-1324/3 - orná pôda vo výmere 888 m2 odčlenením dielu 5 vo výmere 888 m2, LV č. XXXX, parcela č. 1-515 - ostatné plochy vo výmere 4903 m2 odčlenením dielu 2 vo výmere 2028 m2, LV č. XXXX, parcela č. 1-1324/41 - orná pôda vo výmere 5486 m2 odčlenením dielu 3 vo výmere 3869 m2 a LV č. XXXX, parcela č. 1-1324/114
- trvalý trávnatý porast vo výmere 1ha 497 m2 odčlenením dielu 4 vo výmere 2214 m2 a geometrický plán tvorí neoddeliteľnú časť rozsudku a vo výroku, ktorým sa navrhovateľovi proti odporcom 1/ a 6/ a vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania nepriznáva, p o t v r d z u j e.
Vo výroku, ktorým odporcovia 2/, 3/, 4/ a 5/ sú povinní zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1.765,14 eur na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Kataríny Habiňákovej, vedenej vo A., a.s., I.
- centrum č. XXXX-XXX/XXXX do 15 dní od právoplatnosti rozsudku m e n í tak, že navrhovateľovi sa voči odporcom 2/, 3/, 4/, 5/ náhrada trov prvostupňového konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Svidník rozsudkom č. k. 6C/307/2007-235 zo dňa 06. 06. 2012 určil, že W. V., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, vlastnil ku dňu smrti novovytvorenú parcelu kat. úz. O. č. 4099/5 - orná pôda vo výmere 1 ha 1102 m2 tak, ako táto parcela bola zameraná geometrickým plánom č. 34239260-2707, overeného pod č. 300/07 dňa 24. 10. 2007 s predĺženou platnosťou overenia pod č. 813/2009 zo dňa 08. 04. 2009 a ktorá bola vytvorená z parciel zapísaných na: LV č. XXXX, parc. č. 1-1324/121 - orná pôda vo výmere 2112 m2 odčlenením dielu 1 vo výmere 2103 m2, LV č. XXXX, parc. č. 1-1324/3 - orná pôda vo výmere 888 m2 odčlenením dielu 5 vo výmere 888 m2, LV č. XXXX, parc. č. 1-515 - ostatné plochy vo výmere 4903 m2 odčlenením dielu 2 vo výmere 2028 m2, LV č. XXXX, parc. č. 1-1324/41 - orná pôda vo výmere 5486 m2 odčlenením dielu 3 vo výmere 3869 m2 a LV č. XXXX, parc. č. 1-1324/114 - trvalý trávnatý porast vo výmere 1 ha 497 m2 odčlenením dielu 4 vo výmere 2214 m2. Geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Odporcov 2/, 3/, 4/ a 5/ zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1.765,14 eur na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Kataríny Habiňákovej, vedenej vo A., a. s., Košice-centrum, číslo účtu: XXXX-XXX/XXXX do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd konštatoval, že aj po vykonaní doplneného dokazovania po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu mal za preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že sporné parcely užíval jeho právny predchodca po dobu viac ako 10 rokov nepretržite a dobromyseľne po celú vydržaciu dobu, a to od roku 1931, kedy ich nadobudol kúpou od predchádzajúcich vlastníkov. Užívanie sporných parciel právnym predchodcom navrhovateľa a aj samotným navrhovateľom jednoznačne potvrdili aj svedkovia, ktorí boli vypočutí v konaní a pri ohliadke na mieste samom. Taktiež mal súd za preukázané, že geometrickým zameraním na základe geometrického plánu č. 34239260-27/07 Jána Vasilenka, GEOPLÁN Svidník zo dňa 28. 06. 2007, úradne overeného dňa 24. 10. 2007 pod č. 300/07 a dňa 08. 04. 2009 pod č. 813/2009, došlo k správnemu stotožneniu parciel tak, ako reálne právny predchodca navrhovateľa sporné nehnuteľnosti užíval a neskôr po odchode do USA prenechal do užívania. Konštatoval, že u právneho predchodcu navrhovateľa boli teda splnené všetky podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele KN „C“ č. 4099/5 vo výmere 11102 m2 vydržaním v súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. (§ 116 ods. 1, § 145 ods. 1, § 562 a § 566). Vydržacia lehota v zmysle citovaných ust. § 562 a § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. v danom prípade uplynula dňa 31. 12. 1960. Odporcovia 2/, 3/, 4/ a 5/ neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia. Pretože v katastri nehnuteľnosti sú zapísaní okrem navrhovateľa a jeho právneho predchodcu ako vlastníci parciel, z ktorých na základe geometrického plánu bola vytvorená nová parcela, aj odporcovia 1/ až 6/, súd konštatoval, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len “O. s. p.”) na zosúladení skutkového stavu so stavom právnym a na určení, že do dedičstva patrí táto parcela. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s použitím citovaných zákonných ustanovení návrhu navrhovateľa vyhovel.
O trovách konania vo vzťahu k odporcom 2/, 3/, 4/ a 5 súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., pretože v konaní mal plný úspech navrhovateľ. Tomuto priznal trovy konania z titulu právneho zastupovania advokátom.
Dopĺňacím rozsudkom č. k. 6C/307/2007-267 zo dňa 16. 09. 2013 súd navrhovateľovi proti odporcovi 1/ a 6/ a vedľajšiemu účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Úspešný navrhovateľ však trovy vo vzťahu k odporcom 1/ a 6/ a vedľajšiemu účastníkovi nežiadal a preto mu náhradu trov konania voči uvedeným odporcom a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca 3/, a to do veci samej a odporcovia 2/, 4/, 5/ do výroku o trovách konania.
Odporca 3/ v odvolaní proti rozsudku okresného súdu namietal spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľom, resp. jeho právnym predchodcom, k predmetnej parcele (č. 1324/41 orná pôda o výmere 5486 m2 odčlenením dielu 3 vo výmere 3869 m2 v kat. úz. Svidník a to z dôvodu vydržania podľa § 116 ods. 1, § 145 ods. 1, § 562 a § 566 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Tvrdil, že navrhovateľ v podanom
návrhu vlastníctvo k novovytvorenej parc. č. 4099/5 - orná pôda o výmere 1 ha 1102 m2, kat. úz. O. tak, ako bola zameraná geometrickým plánom č. 34239260-2707, overeného pod č. 300/07 dňa 24. 10. 2007 z predĺženou platnosťou overenia pod č. 813/2009 zo dňa 08. 04. 2009, ktorá bola vytvorená okrem iných aj z časti parc. č. 1324/41, kat. úz. O., založil kúpnymi zmluvami zo dňa 04. 03. 1931 a 24. 01. 1931, nie titulom vydržania tak, ako svoje rozhodnutie zdôvodnil súd I. stupňa.
Odporca 3/ poukázal na to, že ust. § 132 ods. 1, 2 a § 133 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka uvádza viaceré spôsoby nadobudnutia vlastníctva, medzi iným aj kúpnou zmluvou. Až ustanovenie § 134 a nasl. Občianskeho zákonníka uvádza spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva aj vydržaním. Súd I. stupňa tak rozhodol nad rámec dôvodov uvedených v návrhu. Preto nesprávne zistil skutkový stav ohľadom dôvodov uvedených v návrhu a zároveň ho aj nesprávne právne vyhodnotil.
Ďalej odporca 3/ uviedol, že ak už rozsudok vychádza z nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľom, resp. jeho právnym predchodcom, vydržaním od roku 1931, pri tomto spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva musí byť splnená zákonná podmienka, a to dobromyseľnosť a nepretržitosť držby aj ohľadom časti parc. č. 1324/41, kat. úz. O.. Pokiaľ okresný súd dôvodí, že „celá nehnuteľnosť bola od roku 1946 na základe písomného splnomocnenia prenechaná do užívania B. O. st., ktorý počas užívania nehnuteľnosti bol oprávnený preberať aj finančné náhrady, ktoré boli vyplácané titulom vojnovej škody, a že z prijatej finančnej náhrady za vojnovú škodu mali byť vyplatené dlhy za pôžičku, ktorú B. O. st. poskytol X. Guzovej (zrejme manželke predchodcu navrhovateľa) v čase vycestovania do USA, už samotná táto tvrdená skutočnosť navrhovateľom spochybňuje základnú podmienku vydržania - dobromyseľnosť a nepretržitosť.
V tejto súvislosti uviedol, že v roku 1946 na území Slovenska až do 31. 12. 1950 platilo Uhorské obyčajové právo. Podľa neho, vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda ten, kto ma nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju v pokojnej držbe (proti štátu a cirkvi sa vyžadovala ešte dlhšia vydržacia doba, a to až 140 rokov). Bolo to aj napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá v tom čase mala nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter, bol ako vlastník vedený niekto iný. K takým prípadom dochádzalo napr. aj vtedy, ak prevod vlastníctva k nehnuteľnosti nebol na nadobúdateľa v pozemkovej knihe zapísaný. To však mohlo v užívateľovi vyvolať presvedčenie o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti, čo potom svedčilo o jeho oprávnenej držbe ako o jednej z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti však nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby, a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Pri skutočnej držbe sa vždy predpokladalo, že je po práve a opak sa musel dokazovať. Vydržanie bolo prípustné voči každému, ak došlo k udalosti, ktorá dôvodne mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom, resp. je vlastníkom. Ďalším zákonným predpokladom bolo uplynutie 32 rokov od začiatku držby. K vydržaniu sa nevyžadoval právny titul „iustus titulus“, postačovala preukázaná „mala fides“ ako podmienka vydržania. Uplynutím 32- ročnej lehoty vydržanie nastalo aj vtedy, ak držba sa nezakladá na právnom titule. Vydržaním nemusela prekážať okolnosť, že držiteľ sa veci zmocnil násilím. Vydržiteľ nemusel dokazovať titul, tzv. „netitul“ musel byť dokázaný inou stranou. Nepoctivosť bránila vydržaniu iba vtedy, ak držiteľ nadobudol držbu nepoctivým spôsobom. Strana, ktorá tvrdila, že vydržanie nenastalo, pretože držiteľ nadobudol držbu spôsobom, ktorý zákon zakazuje, bola povinná dokázať to, čo tvrdí. Dobromyseľnosť nemusela byť po celý čas, stačila len na začiatku držby. Držba mohla byť prerušená žalobou proti držiteľovi, ak žaloba bola úspešná (existenciu takejto žaloby žalobca ani jeho predchodca nepreukázali).
Podľa odporcu 3/ navrhovateľ počas celého konania nadobudnutie časti spornej nehnuteľnosti (parc. č. 1324/41, kat. úz. O.) vydržaním podľa zásad Uhorského obyčajového práva nepreukázal. Preto priznanie mu vlastníckeho práva k tejto parcele vydržaním súdom I. stupňa je nezákonné.
Naviac bol odporca 3/ názoru, že ak predchodca navrhovateľa v roku 1946 dal nehnuteľnosti na základe písomného splnomocnenia do užívania B. O. st. a vydržacia 10-ročná lehota mala uplynúť dňa 31. 12. 1996, už v roku 1946 došlo až doposiaľ k jej pretrhnutiu - spočívaniu. Nemožno totiž podľa neho do vydržacej lehoty započítať dobu užívania predchádzajúcich parciel tretími osobami. Započítať možno iba užívanie rodinnými príslušníkmi právneho predchodcu navrhovateľa, resp. jeho ďalšími právnymi nástupcami. Teda aj ohľadom uplynutia vydržacej lehoty ohľadom celej novovytvorenej parc. č. 14099/5, kat. úz. O., dňom 31. 12. 1960, je záver prvostupňového súdu nesprávny pre absenciu nepretržitosti celej vydržacej lehoty.
Vo vzťahu k výroku o trovách konania odporca 3/ uviedol, že ak by aj rozsudok súdu prvého stupňa bol vecne správny, o týchto mal súd rozhodnúť podľa § 150 ods. 1 O. s. p. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa nielen vo vzťahu k svojej osobe, ale aj k odporcom 2/, 4/ a 5/ videl v tom, že nezavdali dôvod na podanie návrhu ohľadom určenia vlastníckeho práva k časti parc. č. 1324/41 kat. úz. O.. Ak uvedená parcela bola, hoci i nesprávnym postupom katastra, zapísaná na ich deda Jána A., v rámci dedičského konania po ňom prešla na ich otca W. A., a po ňom v rámci dedičského konania na odporcov 2/ až 5/, je logické, že on ako odporca 3/ zákonným a procesným spôsobom sa bránil proti uplatnenému návrhu v tom domnení, že predmetná parcela je v súčasnosti v ich podielovom vlastníctve po nebohom otcovi W. A.. Výnimočnosť prípadu spočíva podľa neho nielen v okolnostiach v prejednávanej veci, ale aj v okolnostiach na ich strane ako odporcov 2/ až 5/. Ohľadom výroku okresného súdu o trovách konania sa zároveň pripojil k odvolaniu odporcov 2/, 4/ a 5/.
Odporca 3/ preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil vo vzťahu určenia vlastníckeho práva proti nemu a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie; ak dôjde k záveru, že ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 91 ods. 2 O. s. p., aby zrušil rozsudok súdu I. stupňa vo vzťahu k odporcom 2/ až 5/, v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby zmenil rozsudok súdu ohľadom určenia vlastníckeho práva k časti parcely č. 1324/41, kat. úz. O., vo vzťahu k odporcom 2/ až 5/ tak, že v tejto časti návrh navrhovateľa zamieta. Ak by odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, navrhol, aby o trovách celého konania rozhodol tak, že ich náhradu zo strany odporcov 2/ až 5/ vo vzťahu k navrhovateľovi mu nepriznáva z dôvodov podľa § 150 ods. 1 O. s. p.
Odporcovia 2/, 4/ a 5/ v odvolaní do výroku o trovách konania uviedli, že predmetom toho konania bola novovytvorená parcela v k. ú. O., č. 4099/5 orná pôda vo výmere 1 ha 1102 m2 tak, ako bola zameraná GP č. 34239260-2707, overeného pod č. 300/07 dňa 24. 10. 2007 s predĺženou platnosťou overenia pod č. 813/2009 zo dňa 08. 04. 2009 a ktorá bola vytvorená z parciel zapísaných na LV č. XXXX, na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX, k. ú. O.. Ich ako odporcov sa týkala parcela č. 1-1324/41 - orná pôda vo výmere 5486 m2, v odčlenenom diel 3 vo výmere 3869 m2, zapísaná na LV XXXX k. ú. O.. Predmetnú parcelu č. 1324/41 - orná pôda vo výmere 5486 m2, nadobudol po svojom otcovi W. A. ich otec a manžel odporkyne 2/ W. A., titulom osvedčenia o dedičstve č. k. 1D/502/2005-13 zo dňa 07. 12. 2005. V tomto čase bola predmetná parcela vedená na LV č. XXXX. Navrhovateľ sa teda domáha len určenia vlastníckeho práva k časti tejto parcely, a to vo výmere 3869 m2. Ich právny predchodca W. A. sa rozsudkom Okresného súdu vo Svidníku sp. zn. 1C/15/05 zo dňa 31. 05. 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 08. 2005, domáhal určenia rozsahu dedičstva po svojom otcovi W. A. v časti parciel zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXXX k. ú. O.. Pri podaní návrhu na začatie náhradného dedičského konania zo dňa 09. 08. 2005, titulom rozsudku sp. zn. 1C 15/05 zo dňa 31. 05. 2005, sa vôbec nedomáhal pojať do dedičstva po svojom otcovi W. A. parcelu č. 1324/41 - orná pôda vo výmere 5486 m2, zapísanú v tomto čase na LV č. XXXX k.ú. O.. Prejednávajúcemu notárovi boli Správou katastra Svidník doručené novozaložené LV č. XXXX, na ktorej bola okrem iných vedená predmetná parcela č. 1324/41 o výmere 5486 m2 a LV č. XXXX, na ktorej bola vedená parcela 1324/42 o výmere 516 m2. Takýmto spôsobom sa parcela č. 1324/41 dostala do vlastníctva ich právnemu predchodcovi W. A., nad rámec dielu 3 vo výmere 3869 m2. Ich otec znášal finančné náklady spojené s dedičským konaním aj z hodnoty tejto parcely. Oni sa až po jeho smrti, a to v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 5D 336/2006, dozvedeli, že na nich nemôže prejsť parcela č. 1324/41 - orná pôda vo výmere 5486 m2, zapísaná na LV č. XXXX k. ú. O., pretože na ňom bola vyznačená plomba.
Z návrhu zo dňa 20. 11. 2007, ktorú podal navrhovateľ dňa 20. 12. 2007 sa dozvedeli, že parcela č. 1324/41 sa v rozsahu dielu 3 vo výmere 3869 m2, dostala do vlastníctva ich právneho predchodcu W. A. omylom, keď túto kataster na základe chybne prevedenej ROEP v k. ú. O., zapísal na LV č. XXXX k. ú. O.. Následne LV č. XXXX, doručil pojednávajúcemu notárovi v náhradnom dedičskom konaní vedenom pod 1D/502/2005, a takto sa jeho jediný syn, ich právny predchodca W. A., stal aj vlastníkom parcely č. 1324/41 o výmere aj dielu 3 t. j. 3869 m2.
Odporcovia 2/, 4/, 5/ ďalej uviedli, že v priebehu celého konania neprodukovali žiadne návrhy na vykonanie dokazovania. Vzhľadom k tomu, že ich dedo Ján A. a svokor, ktorý na parcelách jemu patriacich hospodáril, zomrel v roku XXXX, a vzhľadom na skutočnosť, že aj časť parcely č. 1324/41, nad rámec výmery 3869 m2, patrí do dedičstva po ňom, bolo veľmi ťažko stotožniť pokiaľ siaha táto parcela do časti na ktorej on hospodáril za svojho života. Odporkyňa 2/ sa nikdy nepodieľala na ich hospodárskom využívaní. Oni odporcovia 4/ a 5/ si vzhľadom na ich vek nepamätajú, kde všade ich
dedo W. A., teda na ktorých parcelách hospodáril. Odporca 3/ od malička až do roku 1986, žil so starými rodičmi v spoločnej domácnosti, a preto si aj pamätá, že aj na časti parcely č. 1324/41 ich dedo hospodáril. Odkiaľ a pokiaľ, to sa už v súčasnosti presne určiť nedá, pretože tieto parcely za tak dlhý čas zmenili svoj pôvodný vzhľad. Keďže nemajú dôvod neveriť jeho tvrdeniam, navrhli na podporu jeho tvrdení, návrh navrhovateľa v časti tejto parcely, zamietnuť.
Odporcovia 2/, 4/, 5/ mali za to, že keďže sa ich právny predchodca W. A. v súdnom konaní sp. zn. 1C/15/05 pred Okresným súdom Svidník, ani v náhradnom dedičskom konaní pod sp. zn. 1D/502/2005, nedomáhal vlastníctva k parcele č. 1324/41 orná pôda vo výmere 5486 m2, diel 3 vo výmere 3869 m2, zapísanej na LV č. XXXX, ale až chybou nepresného prevedenia ROEP v katastri O., a z toho vyplývajúceho založenia LV č. XXXX k. ú. O., sa stál vlastníkom parcely č. 1324/41 - orná pôda o výmere 5486 m2, tento nedal svojim správaním, tak ho nedali ani oni, príčinu na podanie predmetného návrhu a preto nie je spravodlivé od nich žiadať náhradu trov konania navrhovateľa v tomto konaní. Veď nakoniec táto parcela ani nikdy neprešla do ich vlastníctva v dedičskom konaní po W.oA..
Horeuvedené skutočnosti je možné v tomto konaní považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd podľa § 150 ods. 1 O. s. p., nemusí výnimočne priznať úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania.
Ďalej odporcovia 2/, 4/, 5/ poukázali na skutočnosť, že navrhovateľ sa okrem nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, domáhal v tomto konaní určenia vlastníckeho práva aj k parcelám zapísaným na LV č. XXXX, na LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX k.ú. O., spolu vo výmere 10108 m2. Výmera parcely 1324/41, zapísanej na LV č. XXXX, ku ktorej sa domáhal určenia vlastníckeho práva voči nám, predstavuje iba 3869 m2. Aj z tohto dôvodu nie je spravodlivé, aby oni znášali celkové trovy konania navrhovateľa.
Navrhli preto, aby v tejto časti odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že navrhovateľovi nárok na náhradu neprizná.
Navrhovateľ a ani odporcovia 1/ a 6/ sa k odvolaniu odporcov 2/ až 5/ písomne nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p., § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu vo veci samej ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) a vo výroku o trovách konania zmenil (§ 220 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania odporca 3/ konštatuje, že prvostupňový súd po predchádzajúcom zrušujúcom uznesení krajského súdu (č. k. 8Co/101/2010-156 zo dňa 28. 05. 2010) v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania spočívajúce vo výsluchu svedkov, vykonaním ohliadky na mieste samom, prečítaním listín, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Dôsledne sa zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli v prejednávanej veci rozhodujúce vrátane tých, na ktoré poukázal odvolateľ. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslom. Odvolací súd dospel k záveru, že skutkové a právne závery okresného súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.).
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami odporcu 3/ uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného (originálneho) nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Nevyžaduje sa k tomu žiadne rozhodnutie štátneho orgánu, rozhodnutie súdu vydané na základe určovacieho návrhu (§ 80 písm. c/ O. s. p.) má povahu deklaratórneho rozhodnutia, teda rozhodnutia, ktorým sa iba deklaruje existujúci právny stav.
Otázka vydržania v občianskom práve na Slovensku bola a je riešená rôzne v závislosti od času úpravy. Podľa Uhorského obyčajového práva platného na Slovensku do roku 1950 vydržaním vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju, pokojne v držbe. Vydržanie bolo prípustné voči každému za splnenia podmienky, že došlo k udalosti, ktorá pôvodne mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom a tieto nehnuteľnosti mal príslušnú, zákonom ustanovenú dobu 32 rokov v držbe. Občiansky zákonník č. 141/1950 Sb v § 115 a § 116 (tzv. Stredný Občiansky zákonník) upravoval vydržanie takým spôsobom, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu 10 rokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu. Dobromyseľnosť sa vyžadovala už na začiatku držby, a teda nemohlo dôjsť k vydržaniu. Ak užívateľ nehnuteľnosti vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne že sa jej zmocnil bez právneho dôvodu alebo vedel, že patrí inému, no nevrátil ju. Pri skutočnej držbe sa predpokladalo, že je v súlade s právom a poctivá, opak sa musel preukázať. V zmysle ust. § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s § 145 tzv. Stredného Občianskeho zákonníka z r. 1950, vlastnícke právo vydržaním mohol nadobudnúť ten, kto oprávnene držal nehnuteľnú vec po dobu 10 rokov, vydržanie bolo vylúčené iba manželmi a iba pri nescudziteľných veciach, ktoré boli v socialistickom vlastníctve a boli určené na to, aby ich tieto organizácie trvale užívali. Oprávneným držiteľom bol ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, v pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená.
Podľa obyčajového práva i podľa § 116 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb. platila zásada, že kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu predchodcu. Podľa intertemporálneho ust. § 562 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb. sa od 01. 01. 1951 ustanoveniami tohto zákona spravovali aj právne vzťahy vzniknuté za platnosti obyčajového práva. Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 01. 01. 1951, sa v zmysle § 566 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb. skončila najneskoršie uplynutím 10 ročnej lehoty počítanej od 01. 01. 1951, ak pravda neuplynula skôr.
V konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/154/2010).
Oboznámiac sa s dokazovaním vykonaným okresným súdom ani odvolací súd nemohol prijať iný záver ku akému došiel okresný súd. Navrhovateľ preukázal, že jeho právny predchodca v prospech ktorého v pozemkovej knihe bolo vložené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe kúpnych zmlúv začal užívať tieto ako svoje od r. 1931 a vydržacia doba v jeho prospech by bola uplynula najneskoršie ku dňu 31. 12. 1960. Táto vydržacia doba uplynula u právneho predchodcu navrhovateľa, navrhovateľ preto správne žaloval o určenie, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po jeho právnom predchodcovi
- otcovi W. V.. Odvolanie odporcu 3/ do veci samej nepovažoval za dôvodné. Navrhovateľ návrh na začatie konania odôvodnil tým, že jeho nebohý otec na základe oprávnenej držby, ktorá nebola nikým rušená titulom dvoch kúpnych zmlúv z r. 1931 nadobudol vlastníctvo najneskôr k 01. 04. 1960 pričom nesprávnym zameraním a stotožnením parciel v rámci ROEP došlo k tomu, že zakúpené nehnuteľnosti boli začlenené do iných parciel. Nie je preto pravdivé tvrdenie odporcu 3/ v odvolaní, že navrhovateľ nezaložil dôvod podania návrhu na titule vydržania. Kúpne zmluvy nemohli byť právnym dôvodom nadobudnutia vlastníckeho práva keďže pôvodné nehnuteľnosti sú v súčasnej dobe začlenené do iných parciel. Okresný súd preto nerozhodol nad rámec dôvodov uvedených návrhu. Vzhľadom na uvedené odporca 3/ neuviedol žiadne také okolnosti, na základe ktorých by odvolací súd videl dôvody pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Všetky ním produkované tvrdenia boli známe už v prvostupňovom konaní, pričom v dostatočnej miere zrozumiteľne a presvedčivo sa s nimi vysporiadal už okresný súd, ktorého závery si odvolací súd osvojil.
Odporcovia 2/, 3/, 4/ a 5/ vo vzťahu k výroku o trovách konania namietali ich priznanie navrhovateľovi pričom žiadali rozhodnúť podľa § 150 ods. 1 O. s. p. vidiac dôvody hodné osobitného zreteľa nielen v okolnostiach prejednávanej veci ale aj vo vzťahu k ich osobám.
Podľa ustálenej súdnej praxe aj v prípade, ak sú dané predpoklady pre použitie § 142 ods. 1 O. s. p. na rozhodnutie o trovách konania podľa všeobecných zásady náhrady trov konania, súd nemusí náhradu trov konania účastníkovi, ktorý má vo veci úspech priznať, ak dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov podľa § 150 ods. 1 O. s. p. Aplikácia § 150 ods. 1 O. s. p. prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch, v ktorých ide o predovšetkým o tom, a by sa rozhodnutie o náhrade trov nejavilo ako tvrdosť voči účastníkovi a neodporovalo dobrým mravom. Výnimočnosť veci môže spočívať v okolnostiach prípadu, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov, v osobných, majetkových zárobkových pomerov účastníka, koho byť podľa všeobecného ustanovenia stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, pričom je nutné zohľadniť aj dopad takého rozhodnutia najmä na majetkové pomery účastníka, ktorý by inak mal nárok na náhradu trov konania. Okrem toho pri skúmaní danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa vo vzťahu k určitému konaniu treba zohľadniť aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu nároku na súde, ako aj ich postoj v konaní, najmä tiež okolnosti, či účastník ktorému sa priznáva náhrada trov konania, a uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone ktorý mu patrí (§ 150 ods. 1 O. s. p.).
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcov 2/, 3/, 4/ a 5/ je v tejto časti dôvodné. Skutočne odporcovia boli žalovaní ako právni nástupcovia po pôvodnom odporcovi W. A. - ich otcovi. Títo nedali preto dôvod na podanie návrhu na začatie konania. Okrem toho prihliadol aj na okolnosti prejednávanej veci. Spornou vo vzťahu k týmto odporcom bola iba časť nehnuteľnosti a to parc. č. 1-1324/41 orná pôda o výmere 5486 m2, diel vo výmere 3869 m2. Z predložených listín vyplýva, že parcela bola zapísaná na ich právneho predchodcu W. A. (starého otca) a v rámci dedičského konania po ňom na ich otca W. A. a to bez toho, že by sa parcely otec v náhradnom dedičskom konaní domáhal. Bolo to v dôsledku zápisu katastra nehnuteľností na LV č. XXXX k. ú. O. po chybne prevedenej ROEP. Stotožňovanie parciel bolo preto zložitým ako aj ujasnenie si ich rozsahu v prírode. Z toho dôvodu sa odporcovia 2/, 3/, 4/, 5/ mohli odôvodnene domnievať, že im vlastnícke právo k nehnuteľnosti po ich právnom predchodcovi patrí. Vzhľadom na uvedené boli podľa odvolacieho súdu v prejednávanej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré nebolo dôvodné v prvostupňovom konaní úspešnému navrhovateľovi priznať náhradu trov konania.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej a vo výroku, ktorým sa navrhovateľovi proti odporcom 1/ a 6 a vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania nepriznáva ako vecne správny potvrdil a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k odporcom 2/, 3/, 4/, 5/ zmenil.
Na záver odvolací súd dodáva, že zo správy vyžiadanej odvolacím súdom od Okresného úradu katastrálny odbor Svidník zo dňa 10. 11. 2014 vyplýva, že geometrický plán, ktorý je súčasťou rozsudku okresného súdu, je po technickej stránke zapísateľný do súboru popisných a geodetických informácií katastra nehnuteľností.
Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, avšak trovy odvolacieho konania si neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu boli tieto vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .