Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-122-2022.pdf
PDF · 130.61 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/122/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej, členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11, 815 10 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 704 713, zastúpeného zástupcom Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: MUDr. Peter Koppal, s miestom podnikania A. Moyzesa 70, 038 43 Kláštor pod Znievom, IČO: 37 135 899, v konaní o zaplatenie 1.625,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/10/2022-116 zo dňa 7. apríla 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/10/2022-116 zo dňa 7. apríla 2022 potvrdzuje.
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu proti žalovanému zamietol (výrok I). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Samostatným výrokom okresný súd uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok III.).
2. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.625,64 Eur a úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.625,64 Eur od 27.04.2021 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným dňa 28.07.2017 Zmluvu o operatívnom leasingu LZO/17/03787 (ďalej aj len „zmluva“), ktorej predmetom bolo prenechanie do užívania predmet nájmu - osobné vozidlo FORD Tourneo Custom minibus 2.0 TDCi EcoBlue L2H1 310 Titanium. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné zmluvné podmienky operatívneho leasingu ČSOB Leasing, a.s. - osobné a úžitkové vozidlá OLFS/OUA/01/15 (ďalej len „VZP“), s ktorými sa žalovaný oboznámil, na dôkaz čoho ich podpísal. Žalovaný sa v zmluve zaviazal k 24 mesačným splátkam vo výške 965,99 Eur. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že dňa 13.8.2019 došlo k riadnemu ukončeniu zmluvy. Následne na to žalobca vo finančnom vyúčtovaní riadne ukončenej zmluvy č. LZO/17/03787 zo dňa 12.03.2021 vyúčtoval žalovanému všetky nároky, ktoré mu vznikli s ukončením zmluvy. Jednotlivé nároky žalobcu vyplývali z refakturovaných nákladov vo výške 1.625,64 Eur. Celkový nedoplatok žalovaného predstavoval sumu 1.625,64 Eur, na úhradu ktorej dlžnej sumy bol žalovaný žalobcom vyzvaný. Refakturované náklady vo výške 1.625,64 Eur žalobca zahrnul do finančného vyúčtovania za vystavenú faktúru č. 1703787804, ktorá bola žalovanému vystavená za refakturáciu prenájmu náhradného motorového vozidla vo výške 1.625,64 Eur s DPH. Za zapožičanie vozidla vystavila žalobcovi faktúru č. OF11801484 spoločnosť Autoklub Slovakia Assistance s.r.o., ktorej spoločnosti vystavila faktúru
č. 12018/11/005 spoločnosť MK CAR, s.r.o.: Prenájom vozidla Škoda Octavia ZA092FY v dňoch od 18.09.2018 do 08.11.2018. Vozidlo bolo prenajaté žalovanému dňa 18.09.2018, predpokladaný návrat dňa 23.09.2018, avšak podľa Odovzdávacieho protokolu bolo vozidlo vrátené dňa 08.11.2018. Žalobca v žalobe poukázal na skutočnosť, že podľa Zmluvy o operatívnom leasingu č. LZO/17/03787 si žalobca a žalovaný dohodli asistenčnú službu a náhradné vozidlo na 5 dní, avšak skutočná doba prenájmu náhradného vozidla podľa faktúry č. 12018/11/005 bola 51 dní, z čoho bola vo faktúre č. OF11801484 fakturovaná doba zapožičania vozidla 46 dní. K úroku z omeškania žalobca uviedol citáciu ust. § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a 9 % úrok z omeškania ročne si žalobca uplatnil zo žalovanej sumy odo dňa 27.04.2021 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bol žalovaný povinný uhradiť sumu z finančného vyúčtovania. Paušálnu náhradu nákladov si žalobca uplatnil podľa § 369c Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2003 Z.z., ako aj náhradu trov konania.
3. Okresný súd Martin uviedol, že v upomínacom konaní rozhodol Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom sp. zn. 22Up/l828/2021 dňa 16. decembra 2021. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor (č.l. 31 spisu). Žalovaný uviedol, že predmet nájmu, a to prenajaté vozidlo bolo v servise, nebolo užívaniaschopné, avšak žalobca ako prenajímateľ si svoje služby prenájmu nepojazdného vozidla účtoval naďalej a boli mu riadne uhradené. Bolo dohodnuté, že náhradné vozidlo je poskytnuté za už uhradené nájomné, preto duplicitná fakturácia podľa žalovaného bola v rozpore s pôvodným dohovorom. Žalovaný poukázal na to, že poisťovňa aj servis neboli jeho zmluvnými partnermi, na detaily týchto zmluvných vzťahov nemal žalovaný vplyv a za tieto vzťahy s ich dopadmi zodpovedá žalobca. Náhradné vozidlo bolo žalovanému poskytnuté po týždni, čo bolo vozidlo v servise. Došlo k zabezpečeniu náhradného vozidla p. Žabkom. Žalovaný od samého začiatku trval na tom, že nebude hradiť dve vozidlá za ten istý čas a využívať iba jedno, preto s refakturáciou od samého začiatku nesúhlasil. Z dôvodu, že nájom za nepojazdné vozidlo bol riadne uhradený podľa dohovoru, žalovaný žiadal, aby refakturácia nákladov za náhradné vozidlo bola zamietnutá.
4. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného, vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odporu podanému žalovaným. Okresný súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a za aplikácie ust. § 178 ods. 1, § 179 ods. 1, § 183 ods. 1 CSP vykonal dokazovanie listinami doloženými do spisu, vypočul žalovaného a zistil, že žalobca a žalovaný, ktorý v zmluve bol označený ako leasingový nájomca, uzatvorili dňa 02.08.2017 Zmluvu o operatívnom leasingu č. LZO/17/03787. Predmetom nájmu bolo osobné vozidlo FORD Tourneo Custom minibus 2.0 TDCi EcoBlue L2H1 310 Titanium. Mesačná splátka nájomného za predmet nájmu bola spolu s DPH dohodnutá vo výške 965,99 Eur. Doba nájmu bola 24 mesiacov od dátumu prevzatia predmetu nájmu. Dohodnuté služby: povinné zmluvné poistenie, havarijné poistenie, údržba a servis, pneuservis, sezónne prezúvanie pneumatík, oprava defektov pneumatík, uskladnenie pneumatík, diaľničná nálepka Slovensko, Česko, asistenčná služba a náhradné vozidlo, platobná karta PHM/OMV, poplatok za správu zmluvy. Zmluva sa skladala z častí: A/ Zmluva o operatívnom leasingu č. LZO/17/03787; B/ VZP k operatívnemu leasingu ČSOB Leasing, a.s.. Vo finančnom vyúčtovaní riadne ukončenej zmluvy žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 1.625,64 Eur - nedoplatok leasingového nájomcu ako refakturované náklady. Vo faktúre č. 1703787804 zo dňa 12.3.2018, splatnej dňa 26.04.2019, žalobca vyúčtoval žalovanému 1.625,64 Eur v zmysle Zmluvy ako náklady za prenájom náhradného vozidla - refakturácia. Podľa faktúry č. OF11801484 zo dňa 31.12.2018, splatnej dňa 30.01.2019, dodávateľ Autoklub Slovakia Assistance, s.r.o. vyúčtoval žalobcovi sumu 1.711,20 Eur za zapožičanie vozidla za 46 dní. Faktúrou č. 12018/11/005 zo dňa 15.11.2018, splatnej dňa 19.12.2018, dodávateľ MK CAR, s.r.o. vyúčtoval odberateľovi Autoklub Slovakia Assistance, s.r.o. za prenájom vozidla Škoda Octavia ZA092/FY v dňoch od 18.09.2018 do 08.11.2018 sumu 1.897,20 Eur za 51 dní.
5. Okresný súd v odsekoch 26. až 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na e-mailovú komunikáciu medzi žalovaným a p. P. V., ako aj na e-mail adresovaný Z. V., L. K.. Na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 07.04.2022 žalovaný okrem iného zotrval na tom, že od počiatku komunikoval so žalobcom takým spôsobom, ako vyplýva z predloženej e-mailovej komunikácie, a teda, že bude platiť len jeden výdavok buď za nájom, alebo za použitie náhradného vozidla.
6. Okresný súd poukázal na ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 663 Občianskeho zákonníka.
7. Okresný súd pri posudzovaní žalobného nároku vychádzal z obsahu zmluvy, ktorú zmluvné strany označili ako zmluva o operatívnom leasingu a túto vyhodnotil ako zmluvu o nájme podľa § 663 a nasl. ustanovenia Občianskeho zákonníka a súčasne ako obchodno- záväzkový vzťah podľa ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, pretože zmluva bola uzavretá medzi osobami, ako tieto vyplývajú z ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Pri posúdení žalobou uplatneného nároku podľa okresného súdu bolo dôvodné vychádzať zo zmluvy a VZP, pretože tieto tvorili časť zmluvy o nájme (§ 273 Obchodného zákonníka). Okrem dojednania v samotnej zmluve, kde bola dohodnutá asistenčná služba a náhradné vozidlo, boli podstatné aj dohodnuté podmienky vo VZP k tejto zmluve, a to v čl. 4 bodu 4.8 a 4.9. Medzi stranami nebolo sporné to, že uplatnený nárok žalobcu vznikol za trvania Zmluvy, ktorú strany podpísali dňa 02.08.2017 na dobu 24 mesiacov. Nájom náhradného vozidla bol v období od 18.09.2018 do 08.11.2018. Podľa okresného súdu žalobca nepreukázal zmluvný základ žalobou uplatneného nároku tak, ako ho vyjadroval v žalobe. Podľa okresného súdu nebolo dôvodné vychádzať len z dojednania služby k Zmluve o operatívnom leasingu zo dňa 28.07.2017, podpísanej dňa 02.08.2017 elektronicky oboma zmluvnými stranami, kde bola dohodnutá asistenčná služba a náhradné vozidlo, ale aj z VZP, ktoré podľa zmluvy tvorili časť zmluvy a v čl. 4 bodu 4.8 a 4.9 VZP boli dohodnuté ďalšie zmluvné podmienky, za ktorých malo byť zabezpečené náhradné vozidlo pre žalovaného.
8. Okresný súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu v žalobe, že podľa zmluvy o nájme dopravného prostriedku si vozidlo požičal žalovaný, pretože žalobca uvedené nepreukázal a vyvracia to aj samotná skutočnosť, že nájomné za náhradné vozidlo nebolo vyúčtované žalovanému, ako to preukázali faktúry, ale žalobca toto nájomné refakturoval žalovanému, čo preukázala faktúra č. 1703787804. Žalovaný sám nebol v zmluvnom vzťahu s prenajímateľom náhradného vozidla, sám teda nemohol ovplyvniť zmluvné podmienky nájomnej zmluvy, ako to uvádzal žalovaný v konaní pred okresným súdom.
9. Okresný súd poukázal na vyjadrenia žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu, ako aj v ďalších podaniach, na vyjadrenia žalovaného na pojednávaní konanom dňa 07.04.2022, keď vyjadroval okolnosti vzniku dohody medzi žalobcom a žalovaným o zapožičaní náhradného vozidla na dobu, pokiaľ bol predmet zmluvy o nájme v oprave, a to s obsahom, že počas doby, pokiaľ mu bude poskytnuté náhradné vozidlo, bude platiť buď dohodnuté nájomné zo zmluvy o nájme alebo požičovné za náhradné vozidlo. Žalobca výslovne nepoprel túto žalovaným tvrdenú dohodu už v odpore proti platobnému rozkazu. Okresný súd poukázal na ust. § 151 ods. 1, 2 CSP. Žalobca v reakcii na odpor žalovaného len všeobecne urobil výklad o zdatnosti podnikateľa a jeho profesionálnej úrovni. Žalobca neuviedol žiadne skutkové tvrdenia o okolnostiach dohody o poskytnutí náhradného vozidla a tie, ktoré v spore tvrdil žalovaný, nepoprel. Argumentácia žalovaného o ním tvrdenej dohode aj na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 07.04.2022 bola dotvrdená e-mailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným, keď ešte predtým ako bolo poskytnuté náhradné vozidlo, žalovaný žiadal žalobcu o kontakt na kompetentnú osobu ohľadne riešenia situácie náhradného vozidla a v e-maile zo dňa 02.10.2018 uviedol, že je rád, že otázka vo veci zabezpečenia náhradného vozidla sa doriešila; na základe uvedeného e-mailu je dôvodné prijať záver, že sa doriešila v zmysle návrhu žalovaného. Výsluchom žalovaného na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 07.04.2022 spolu s e- mailovou komunikáciou medzi stranami sporu bolo okresnému súdu preukázané, že žalovaný schválil žalobcovi poskytnutie náhradného vozidla v zmysle argumentácie žalovaného.
10. Podľa okresného súdu bola dôvodná aplikácia ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, teda, že poskytnutím náhradného vozidla žalobcom žalovanému žalobca prijal návrh žalovaného o podmienkach poskytnutia náhradného vozidla, ako tieto podmienky počas sporu tvrdil žalovaný. V tejto súvislosti bolo podľa okresného súdu dôvodné vychádzať aj z dojednania čl. 4 bodu 4.8 a 4.9 VZP. Pri preukázaní žalovaným tvrdenej dohody, keď následne, po pristavení náhradného vozidla platil naďalej len nájom za predmet zmluvy o nájme, by bolo v rozpore s poctivým obchodným stykom (§ 265 Obchodného zákonníka) trvať na preukázaní písomného schválenia poskytnutia náhradného vozidla žalovanému, ako to vyplýva z bodu 4.9/4.9.1 druhá veta VZP, keď nebolo sporné, že žalobca reálne zabezpečil žalovanému náhradné vozidlo, keď o podmienkach jeho poskytnutia nesporne strany komunikovali (e- mailová komunikácia), pričom ani žalobca, ktorý v zmysle bodu 4.8/4.8.1 VZP mal zabezpečiť asistenčnú službu prostredníctvom zmluvného partnera žalobcu, neprodukoval sám písomné schválenie, ktoré by preukázalo opak tvrdenia žalovaného. V zmysle e-mailovej komunikácie podľa okresného súdu bola preukázaná argumentácia žalovaného v tom smere, že žalobca môže refakturovať žalovanému požičovné za náhradné vozidlo iba v prípade, ak nebude fakturovať nájomné na predmet zmluvy o nájme,
ako to osobne v dohode so žalobcom žalovaný komunikoval. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení k odporu argumentoval, že nezodpovedá za rozsah škôd na vozidle, pričom išlo o poškodenie, ktoré vzniklo počas užívania vozidla žalovaným, tak okresný súd mal za to, že táto okolnosť bola bez relevancie na žalovaný nárok. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že v zmluve sa zmluvné strany dohodli na poskytnutí služieb, okrem iného aj na poskytnutí povinného zmluvného poistenia, havarijného poistenia, údržby a servisu.
11. Okresný súd dospel k záveru, že pre žalovaný nárok bolo dôvodné vychádzať okrem dohodnutej služby v zmluve aj z obsahu VZP, lebo z bodov 4.8 a 4.9 vyplýva, že v prípade vzniku potreby na náhradné vozidlo leasingovému nájomcovi tento kontaktuje žalobcu za účelom dohodnutia podmienok a zabezpečenia náhradného vozidla. Pokiaľ vznikla potreba náhradného vozidla na strane žalovaného ako leasingového nájomcu, dojednanie podľa bodu 4.9/4.9.1 VZP umožňovalo zmluvným stranám dohodnúť podmienky zabezpečenia náhradného vozidla, pričom poskytnutie náhradného vozidla v zmysle druhej vety bodu 4.9.1 VZP musí byť písomne schválené štatutárnym zástupcom leasingového nájomcu, teda žalovaným. Písomné schválenie žalovaným v zmysle žalobcom tvrdenej refakturácie náhradného vozidla nad rámec 5 dní preukázané nebolo. Podľa názoru okresného súdu zmluvné dojednanie v bode 4.8 a 4.9 VZP umožňovalo zmluvným stranám zmluvy o nájme dohodnúť podmienky zabezpečenia náhradného vozidla nad rámec dohodnutej služby v zmluve, a preto bolo dôvodné vychádzať z celého obsahu zmluvy aj VZP, ak sa v zmluve priamo uvádza, že sa skladá aj z VZP, ktoré žalovaný podpísal dňa 02.08.2017. Zmluvné dojednanie VZP bod 4.8 a 4.9 bolo dôvodné vyhodnotiť podľa okresného súdu ako spravodlivé zmluvné dojednanie aj vo vzťahu k tej skutočnosti, že žalovaný, ktorému vznikla potreba na náhradné vozidlo, sám podmienky poskytnutia náhradného vozidla so zmluvným partnerom žalobcu ovplyvniť nemohol. Rovnako nemohol ovplyvniť zmluvný vzťah so servisom, kde sa predmet zmluvy o operatívnom leasingu opravoval, pretože v tomto zmluvnom vzťahu nebol žalovaný, ale žalobca. K čl. 4 bodu 4.3, bodu 4.3.4 VZP, podľa ktorého žalovaného ako leasingového nájomcu poistná udalosť nezbavovala povinnosti ďalej riadne plniť všetky svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, okresný súd uviedol, že bolo dôvodné vychádzať z bodu 4.9, bodu 4.9.2.1 VZP a zo skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.
12. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Proti tomuto rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 písm. f), h) CSP, keď podľa žalobcu okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na to, že žalovaný využíval služby náhradného vozidla poskytované žalobcom v rozsahu vyššom ako 5 dní, čo nepoprel ani žalovaný. Základným dôvodom náhradného vozidla bolo poškodenie vozidla, pričom k poškodeniu došlo počas toho, ako vozidlo užíval práve a výlučne žalovaný. Žalobca nezodpovedá za rozsah škôd na vozidle. Žalobca poukázal na právnu teóriu týkajúcu sa spôsobenej škody, povinnosti náhrady tejto škody v zmysle ust. § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca dal do pozornosti to, že so žalovaným bola dohodnutá zmluvná úprava zodpovednosti za poškodenie vozidla, ktoré bolo predmetom operatívneho leasingu, a to jednak servisom nefunkčného vozidla a tiež poskytnutím náhradného vozidla. Žalobca nesúhlasil s odsekom 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. Žalobca mal za to, že finančný leasing je osobitným záväzkovo-právnym vzťahom, ktorý nemá konkrétnu hmotno-právnu úpravu ako celok. Tento právny vzťah pozostáva z prvkov viacerých zmlúv, a to zo zmluvy o obstaraní veci, nájomnej zmluvy, zmluvy o poskytnutí úveru a kúpnej zmluvy na splátky. Finančný leasing vo svojej podstate je finančnou službou. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/47/2017 zo dňa 23.03.2018 s tým, že leasingovú zmluvu, ktorá je trojstranným vzťahom, ktorý v sebe zahŕňa aj financujúcu stranu, je možné dojednať len ako nepomenovanú zmluvu. Žalobca zdôraznil rozdiel medzi nájmom a operatívnym leasingom. Pri operatívnom leasingu však absentuje voľba zo strany prenajímateľa, resp. táto je až sekundárna, keď predmet operatívneho leasingu vyberá leasingový nájomca - žalovaný. Žalobca poukázal na Obchodný zákonník, ktorý vychádza z predpokladu zdatnosti podnikateľa a jeho profesionálnej úrovne. Poctivý obchodný styk je v porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším. Viera oprávnenej strany v platne dojednané zmluvné ustanovenie nemôže byť bez ďalšieho narušená. Žalobca zdôraznil to, že základným dôvodom náhradného vozidla bolo poškodenie vozidla, ktoré vzniklo počas toho, ako žalovaný užíval toto vozidlo, a preto žalobca nezodpovedá za
rozsah škôd na vozidle. Žalobca k odôvodneniu rozsudku okresného súdu poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/07, sp. zn. IV. ÚS 296/09. Podľa žalobcu okresný súd sa nevysporiadal s podstatnými okolnosťami prípadu a navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 5.6.2022. Uviedol, že majiteľom vozidla, ktoré bolo v servise, čiže bolo nefunkčné, bol žalobca. Počas celej doby fakturoval nájomné, čo znamená, že žalobca považoval dané vozidlo za predmet nájmu. Predmet nájmu nebol funkčný, ale fakturované služby boli v plnej výške. Žalovaný vyzýval žalobcu, aby preukázal adekvátnu starostlivosť o predmet nájmu a v kontexte zmlúv, ktoré mal uzavreté s tretími stranami, zabezpečil plnú funkčnosť vozidla v čo najkratšom možnom čase. Z dôvodu, že táto výzva nebola rešpektovaná, žalobca zvolil náhradné riešenia a zabezpečil náhradné vozidlo na dobu, kým predmet nájmu bude plne funkčný a kvalita poskytovaných služieb zo strany žalobcu nebude opätovne poskytovaná plnohodnotne. V čase poskytnutia náhradného vozidla bolo žalobcovi žalovaným oznámené, ako to bolo podložené aj komunikáciou, že žalovaný uhradí buď fakturované nájomné v plnej výške, i keď za nefunkčný predmet nájmu, toho času v servise alebo uhradí náklady spojené s obstaraním náhradného vozidla. Skôr, než došlo k nákladom za náhradné vozidlo, žalobca si bol vedomý, že žalovaný nebude hradiť obe spomínané položky. Tým, že žalovanému žalobca doručil faktúru za nájom nefunkčného vozidla, ktorú žalovaný uhradil v plnej výške, bolo žalovanému zrejmé, ako sa žalobca rozhodol. O dĺžke poskytovania náhradného vozidla rozhodol výhradne žalobca, a to vzhľadom na manažment opráv predmetu nájmu. Žalobca nezodpovedá za rozsah škôd, ale zodpovedá za to, s kým a ako uzavrie poistné zmluvy či zmluvy o poskytnutí servisu. Žalobca mal uzavreté zmluvné vzťahy, na ktoré žalovaný nemal vplyv. Žalovaný zdôraznil, že dôvodom poskytnutia náhradného vozidla bola neschopnosť žalobcu zabezpečiť predmet nájmu funkčný v čo najkratšom možnom čase cez svoj výhradný vplyv na faktory, od ktorých čas opráv závisí. Suma za poskytnutie náhradného vozidla nebola nikdy komunikovaná zo strany žalobcu a už vôbec nie skôr, než by došlo k jeho užívaniu. Nie je prípustné v kontexte platnej legislatívy, aby bol poskytnutý tovar či služba takým spôsobom, že konečný spotrebiteľ sa dozvie o výške nákladov až po prijatí tovaru či služby, a to úmyselne až vtedy, keď už nie je možné, vzhľadom na charakter tovaru či služby, rozhodnutie konečného spotrebiteľa zmeniť. Žalovaný považoval poskytnutie náhradného vozidla za kryté úhradou fakturovaného nájomného tak, ako to bolo dohodnuté pred pristavením náhradného vozidla, a to pritom podľa žalovaného náhradné vozidlo ani nebolo v kategórii vozidla toho času v servise, ale v nižšej, lacnejšej. Pohľadávka žalobcu podľa žalovaného preto nebola podložená žiadnymi dohovormi či zmluvou. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.
15. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 21.06.2022. Opätovne zdôraznil to, že základným dôvodom náhradného vozidla bolo poškodenie vozidla, pričom k poškodeniu došlo počas toho, ako vozidlo užíval práve a výlučne žalovaný. Žalobca nezodpovedá za rozsah škôd na vozidle. Žalobca zdôraznil, že využíva zmluvných partnerov, ktorí sú autorizovanými dodávateľmi služieb pre konkrétne značky predmetov leasingu, ako aj autorizované náhradné diely. Je legitímnym záujmom žalobcu, ak trvá na tom, aby vozidlo bolo servisované autorizovanými poskytovateľmi služieb. Opätovne žalobca poukázal na právnu teóriu týkajúcu sa náhrady škody. Žalobca poukázal na to, že so žalovaným bola dohodnutá zmluvná úprava zodpovednosti za poškodenie vozidla, ktoré bolo predmetom operatívneho leasingu a táto dohoda sa týkala jednak servisu nefunkčného vozidla a tiež poskytnutia náhradného vozidla. Opakovane žalobca uviedol, že sa nestotožňuje so záverom okresného súdu v odseku 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. Poukázal na prvky finančného leasingu, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/47/2017. Žalobca zdôraznil rozdiel medzi nájmom a operatívnym leasingom. Nájomná zmluva predpokladá, že prenajímateľ určí, akú vec prenechá za odplatu do užívania s tým, že nájomca mu bude platiť nájom. Pri operatívnom leasingu absentuje voľba zo strany prenajímateľa, resp. táto je až sekundárna, keď predmet operatívneho leasingu vyberá leasingový nájomca -žalovaný. Opätovne žalobca poukázal na Obchodný zákonník, profesionálnu zdatnosť podnikateľa, poctivý obchodný styk a dobre mravy a zdôraznil to, že ani žalovaný nerozporoval to, že využíval služby poskytované žalobcom v rozsahu vyššom ako 5 dní. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
16. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 1.7.2022. V tomto vyjadrení poukázal na podrobnú komunikáciu so žalobcom, v ktorej zdôrazňoval to, že mal k dispozícii iba jedno auto, a preto nemôže platiť za dve. Faktúra za nájomné bola v plnej výške uhradená, preto žalovaný mal za to, že náklady za náhradné vozidlo kryje žalobca v plnom rozsahu tak, ako to bolo na úplnom začiatku
odsúhlasené a nenamietané. Žalobca nezodpovedá za rozsah škôd, ale zodpovedá a má vplyv na jednanie svojich zmluvných partnerov. Servis ako i poisťovňa neboli zmluvnými partnermi žalovaného. Žalobca vystavoval objednávku na náhradné vozidlo na základe vlastného uváženia. Ak žalovaný do tohto procesu zahrnutý nebol, nepriamo to potvrdilo, že sa s jeho príspevkom na náklady za náhradné vozidlo zo strany žalobcu nepočítalo. Žalobca nenamietol to, že suma za poskytnutie náhradného vozidla nebola nikdy zo strany žalobcu komunikovaná. Žalovaný považoval poskytnutie náhradného vozidla za kryté úhradou fakturovaného nájomného tak, ako to bolo dohodnuté pred pristavením náhradného vozidla. Podľa žalovaného pohľadávka žalobcu nebola podložená žiadnymi dohovormi či zmluvou. Žiadal rozsudok potvrdiť ako vecne správny s priznaním 100 % náhrady trov odvolacieho konania žalovanému.
17. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 15.07.2022 (č.l. 168 spisu) bolo vyjadrenie žalovaného doručené žalobcovi prostredníctvom zástupcu na vedomie.
18. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, postupom bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
19. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu postupom bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/122/2022-174 zo dňa 08.11.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 10.01.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
20. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci a zdôrazňoval zodpovednosť za škodu, ako aj to, že základným dôvodom náhradného vozidla bolo poškodenie vozidla, pričom toto poškodenie vzniklo počas toho, ako vozidlo užíval práve a výlučne žalovaný, a tým žalobca nezodpovedá za rozsah škôd na vozidle. Žalobca nesúhlasil s odôvodnením rozsudku okresného súdu v odseku 48. napadnutého rozsudku, keď okresný súd kládol dôraz aj na VZP a nesúhlasil ani s právnym posúdením veci zo strany okresného súdu, keď zmluvu uzavretú so žalovaným vyhodnotil ako zmluvu o nájme a nie ako finančný leasing, čo podľa žalobcu bolo nesprávnym právnym posúdením veci s poukazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/47/2017 zo dňa 23.03.2018. Žalobca zdôraznil rozdiel medzi nájmom a operatívnym leasingom, keď predmet operatívneho leasingu vyberal leasingový nájomca, a to žalovaný a pri nájomnej zmluve sa predpokladá, že prenajímateľ určí, akú vec prenechá za odplatu do užívania. Žalobca v odvolaní zdôrazňoval profesionálnu zdatnosť podnikateľa, poctivý obchodný styk, ktorý je v porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším, ako aj, že žalovaný využíval služby poskytované žalobcom v rozsahu vyššom ako 5 dní a opätovne v závere odvolania zdôrazňoval, že dôvodom náhradného vozidla bolo poškodenie vozidla, ku ktorému došlo počas toho, ako vozidlo užíval práve a výlučne žalovaný ako aj, že v odôvodnení rozsudku všeobecný súd musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky predložené v spore.
21. Krajský súd mal za preukázané to, že okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie nevyhnutné pre vyvodenie skutkových záverov a z okresným súdom zisteného skutkového stavu krajský súd vychádzal za aplikácie ust. § 383 CSP. Nebolo možné na základe odvolacích dôvodov žalobcu izolovane nazerať na zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným a Všeobecné zmluvné podmienky operatívneho leasingu ČSOB leasing a.s. (VZP), ak priamo v Zmluve o operatívnom leasingu č.: LZO/17/03787 (ďalej len „zmluva“) datovanej dňa 28.07.2017, elektronicky podpísanej zmluvnými stranami dňa 2.8.2017, bolo vyjadrené, že zmluva sa skladá z častí, a to: A/ zo Zmluvy o operatívnom leasingu č. LZO/17/03787 a B/ zo Všeobecných zmluvných podmienok k operatívnemu leasingu ČSOB Leasing, a.s., t.j. súčasťou zmluvy boli VZP. Ak okresný súd na zistené skutkové okolnosti danej sporovej veci aplikoval nielen dojednania vyplývajúce zo zmluvy, ale aj z VZP, tak takémuto postupu nemožno nič vytknúť. V podstate sám žalobca v žalobe, resp. v návrhu na vydanie platobného rozkazu pod opisom skutočností, z ktorých
vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, okrem iného uviedol, že ....„Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli Všeobecné zmluvné podmienky operatívneho leasingu ČSOB Leasing, a.s. - osobné a úžitkové vozidlá OLFS/OUA/01/15 (ďalej len „VZP“), s ktorými sa žalovaný oboznámil, na dôkaz čoho ich podpísal“. Krajský súd dodáva, že pokiaľ okresný súd vychádzal nielen zo zmluvy, ale aj z VZP, tak postup okresného súdu bol vecne správny.
22. Podľa názoru krajského súdu podstatou sporovej veci nebola otázka roviny zodpovednosti za škodu, ale to, či žalobcom uplatnená pohľadávka voči žalovanému mala zmluvný, resp. zákonný podklad. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že žalobcom uplatnená pohľadávka voči žalovanému ako žalobcom refakturované nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla po dobu opravy predmetu zmluvy o nájme uzavretej medzi žalobcom a žalovaným nebola žalobcom preukázaná, u ktorej absentoval zmluvný, resp. zákonný podklad pre prípadnú jej opodstatnenosť. Podľa výsledkov dokazovania vykonaného pred okresným súdom, ktorým zisteným skutkovým stavom bol krajský súd viazaný za aplikácie ust. § 383 CSP, bolo zrejmé, že počas zmluvného vzťahu z titulu opravy predmetu nájmu, a to osobného vozidla Ford Tourneo Custom minibus 2.0 TDCi EcoBlue L2H1 310 Titanium, žalobca zabezpečil po dobu opravy predmetu nájmu náhradné vozidlo žalovanému. K tejto skutkovej situácii okresný súd vecne správne poukázal na čl. 4 bodu 4.8, 4.9 VZP, v ktorých bola dohodnutá asistenčná služba a náhradné vozidlo. V rámci tejto služby ČSOBL zabezpečí asistenčnú službu prostredníctvom zmluvného partnera ČSOBL s tým, že ak vznikne potreba na náhradné vozidlo, nájomca - žalovaný kontaktuje ČSOBL za účelom dohodnutia podmienok a zabezpečenia náhradného vozidla. Podľa bodu 4.9.1 VZP bolo dohodnuté, že poskytnutie náhradného vozidla musí byť písomne schválené štatutárnym zástupcom nájomcu - žalovaného, resp. jeho splnomocnenou osobou. Podľa výsledkov dokazovania pred okresným súdom, e-mailovej komunikácie, na ktorú poukázal žalovaný a okresný súd v odsekoch 26., 27., 28., 29., 30., 31. odôvodnenia rozsudku okresného súdu bola žalovaným preukázaná dohoda so žalobcom, že pri poskytnutí náhradného vozidla po dobu opravy predmetu nájmu bude žalovaný platiť buď dohodnuté nájomné podľa zmluvy alebo nájomné za náhradné vozidlo.
23. Okresný súd správnym a zákonným postupom aplikoval ust. § 151 ods. 1, 2 CSP, keď žalobca žalovaným túto tvrdenú dohodu so žalobcom, podloženú aj e-mailovou komunikáciou účinne nepoprel a sám neuviedol a následne ani nepreukázal inú dohodu so žalovaným o poskytnutí náhradného vozidla. Výsledky dokazovania preukázali to, že medzi žalobcom a žalovaným bolo dojednané poskytnutie náhradného vozidla v zmysle argumentácie žalovaného, že bude hradiť nájom za vozidlo ako predmet nájmu, ktoré bolo v oprave (v servise) a k úhrade požičovného za náhradné vozidlo zo strany žalovaného nedôjde. Žalovaný v konaní pred okresným súdom uviedol tvrdenia o podmienkach poskytnutia náhradného vozidla, tieto tvrdenia podložil e-mailovou komunikáciou so žalobcom, pričom k účinnému popretiu týchto tvrdení zo strany žalovaného a predloženej e-mailovej komunikácie medzi žalovaným a žalobcom zo strany žalobcu nedošlo (§ 151 ods. 1, 2 CSP). Vecne správne konštatoval okresný súd, že žalobca neuviedol žiadne skutkové tvrdenia o okolnostiach dohody o poskytnutí náhradného vozidla a tie, ktoré v spore tvrdil žalovaný, žalobca nepoprel (odsek 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu). Podľa žalovaným preukázanej dohody so žalobcom sa žalovaný správal, ak po poskytnutí náhradného vozidla žalovaný naďalej platil nájom podľa zmluvy za predmet nájmu. Opak žalovaným tvrdenej a preukázanej dohody so žalobcom, žalobca nepreukázal, resp. tvrdenia žalovaného o dohode so žalobcom týkajúcej sa podmienok poskytnutia náhradného vozidla žalobca účinným spôsobom nepoprel. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP) alebo účinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Žalobca netvrdil, a tým zákonite ani nepreukázal so žalovaným dohodu, podľa ktorej budú žalovanému refakturované náklady za zapožičanie náhradného vozidla po dobu opravy predmetu nájmu, a tým nedokázal zmluvný základ uplatneného nároku, ani prípadné zákonné zdôvodnenie, oproti čomu výsledky dokazovania preukázali žalovaným tvrdenú a e-mailovou komunikáciou so žalobcom preukázanú dohodu v spojení aj s VZP, že po dobu opravy predmetu nájmu žalovaný bude pravidelne uhrádzať nájomné, k čomu aj došlo, avšak nie nájomné za poskytnutie náhradného vozidla, pre platenie ktorého refakturovaného nájomného žalovaným žalobca nepreukázal, v podstate ani netvrdil dohodu so žalovaným, ktorá by bola písomne schválená žalovaným.
24. Podľa krajského súdu nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Sám žalobca uvádza pojmy nájmu viažuce sa k nájomnému vzťahu a ak tvrdenia nájomného vzťahu, ktoré boli podložené zmluvou o operatívnom leasingu medzi žalobcom a žalovaným aplikoval aj okresný súd, tak týmto postupom len rešpektoval zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, rovnako ktorému postupu nemožno zo strany krajského súdu nič vytknúť. V zmluve medzi žalobcom a žalovaným sa poukazuje na predmet nájmu, mesačnú splátku nájomného, vymedzuje sa rozsah poskytovaných služieb po dobu nájmu, postavenie žalovaného ako leasingového nájomcu, poukazuje sa na všeobecné zmluvné podmienky operatívneho leasingu a v nich na predmet nájmu, odovzdanie a prevzatie predmetu nájmu, splátky nájomného, formy ukončenia zmluvy. Žalobca ako zmluvná strana uvádza v zmluve so žalovaným pojmy nájmu viažuce sa k nájomnému vzťahu, preto ak okresný súd po právnej stránke posúdil zmluvu o operatívnom leasingu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným ako nájomnú zmluvu, nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a ani k záveru, ktorý by bol v rozpore s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/47/2017, na ktoré poukazoval žalobca v odvolaní, ak medzi žalobcom a žalovaným išlo o dvojstranný zmluvný vzťah, o operatívny leasing ako nájomný vzťah, t.j. v okolnostiach uzavretej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a VZP, nešlo o trojstranný vzťah, ktorý by v sebe zahŕňal aj financujúcu stranu tak, ako to je pri finančnom leasingu, na ktorý poukazoval Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Obdo/47/2017.
25. Okresný súd sa v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu zodpovedá ust. § 220 ods. 2 CSP, pokiaľ okresný súd uviedol skutkové závery z vykonaných dôkazov, ktoré aj právne posúdil.
26. V danej sporovej právnej veci na základe výsledkov vykonaného dokazovania, a toho, čo bolo stranami sporu tvrdené a následne aj preukázané, nebola zistená opodstatnenosť ani jedného z odvolacích dôvodov žalobcu, preto rozsudok okresného súdu bol potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.