Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/93/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcovi: K. D., narodený XX.XX.XXXX, Q. XX, T., zastúpený advokátom: JUDr. Dušan Kubáni, Teplická 2251/121, Piešťany, o zaplatenie 6.058,72 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -367 zo dňa 05. decembra 2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti o zaplatenie istiny 6.058,72- eur p o t v r d z u j e.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zaplatenie úrokov z omeškania včítane závislého výroku o náhrade trov konania r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 6.058,72 eur so 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.067,77 eur od 01.07.2005 do zaplatenia, zo sumy 316,69 eur od 01.01.2006 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.432,12 eur od 01.09.2006 do zaplatenia, s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.051,52 eur od 01.09.2007 do zaplatenia, zo sumy 69,54 eur od 07.09.2007 do zaplatenia a zo sumy 121,09 eur od 05.10.2007 do zaplatenia, trovy konania 563,- eur, trovy právneho zastúpenia vo výške 4.278,90 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy štátu vo výške 749,76 eur a súd zrušil platobný rozkaz zo dňa 16.01.2008 č. k. -24.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii , vecne odôvodnil tým, že z dokladov predložených navrhovateľom vyplýva, že za obdobie od 1.4.2004 do 31.3.2005 bola nameraná spotreba 10.117 m3, od 1.7.2005 do 30.9. 2005 - 1.452 m2 (spotreba za tri letné mesiace, mimo vykurovacieho obdobia), od 1.10. 2005 do 18.7.2007 - 8.131 m3, od 19.7.2007 do 4.9.2007 - 217 m2 (spotreba za tri letné mesiace). Zo záznamov tiež vyplýva, že od r. 1987 do r. 2005 nedosiahol odporca nižšiu spotrebu ako 10 000 m2, výšku spotreby nikdy nenamietal. Pokiaľ odporca namieta, že mu neboli doručené predmetné faktúry a boli mu doručené iné faktúry, je potrebné uviesť, že odporca nepredložil súdu žiadne iné faktúry ako tie, ktoré predložil navrhovateľ. Pokiaľ teda odporca namietal, že mu boli doručené iné faktúry, spočívalo dôkazné bremeno na ňom. Odporca však žiadne iné faktúry ako žalované nepredložil, a teda súd jeho obranu nemohol preskúmať. Navrhovateľ v priebehu konania nemenil predmet sporu, ako uvádza odporca, teda faktúry zaplatenia ktorých sa domáha, ani ich výšku. V rámci vyjadrenia v priebehu konania iba pred číslo faktúry dal predčíslie, výška

fakturovanej čiastky sa však nemenila a ani obdobie fakturácie. Uvedenie predčíslia nemenilo podstatu a číslo pôvodnej faktúry. Úpravou petitu návrhu došlo iba v časti príslušenstva pohľadávky - úrokov z omeškania a tento nárok nemožno považovať za premlčaný, keď nie je premlčaná samotná pohľadávka, ktorá bola včas uplatnená a úrok z omeškania sa odvíja od samotnej pohľadávky ako jej príslušenstvo, ktoré nie je vyčíslené konkrétnou čiastkou. Súd pripustil zmenu návrhu úpravu petitu v súlade s ust. , nakoľko neboli dôvody, pre ktorý by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd je viazaný návrhom, príslušenstvo úrok je možné priznať i bez ďalšieho. Súd nemal pochybnosti o doručení faktúr, keď nie je obvyklé a nevyhnutné tieto doručovať do vlastných rúk a je možné doručenie obyčajnou poštou, a teda ani o splatnosti faktúr, od ktorých sa nárok na úroky z omeškania odvíja. Sám odporca už v r. 2003 namietal tlak plynu i nameraného množstva plynu, čo potvrdzuje jeho vedomosť o fakturovaných čiastkach, ktoré však neuhradil.

K zásadnej námietke odporcu ohľadne nízkeho tlaku plynu prvostupňový súd poukazuje na závery znalca i vyjadrenie výrobcu kotla, v zmysle ktorých v prípade, že by bol tlak zemného plynu významne nízky, nemohlo by dochádzať k jeho odberu, nakoľko by sa nedostal cez meracie zariadenie do plynových spotrebičov. Ako vyplýva zo znaleckého posudku, ak by došlo ku zníženiu pod úroveň minimálneho tlaku plynu, dôjde ku zníženiu výkonu a účinnosti plynového zariadenia a môže dôjsť i ku spätnému prešľahnutiu plameňa a tým k vyradeniu kotla z prevádzky. Pri nízkom tlaku by dochádzalo iba k vypínaniu kotla a odporcovi mohla vznikať škoda opakovaným zapínaním kotla, prechodným znížením bytovej teploty počas neprítomnosti a podobne. Odporca si však náhradu škody neuplatnil a to ani voči navrhovateľovi, namietal iba výšku fakturovanej čiastky. Prípadnou škodou sa súd nemal dôvod zaoberať. Odporca uviedol, že sa nikdy nestalo, aby nemal zabezpečenú dodávku plynu. Ako uviedol znalec, čo odporca potreboval pre výrobu tepla a pre svoje potreby, to muselo pretiecť kotlom a meradlom. Ani prípadný nízky tlak nemá vplyv na výhrevnosť, dosiahnutie napr. bodu varu a spotrebu väčšieho množstva plynu. Ako uviedol znalec, prevádzkový tlak meradiel je do 50 kPa, z čoho vyplýva, že prevádzkový tlak nemá vplyv nameraný objem zemného plynu. Kolísanie prevádzkového tlaku plynu medzi 20mbar /max/ a 17 mbar /min/ nemá vplyv na plynové zariadenie /kotol/, nakoľko výkon kotla je daný tlakom plynu na tryskách horáku, ktorý sa nastavuje na plynovom ventile, pričom tento tlak je vždy nižší než minimálny vstupný tlak plynu. Znalec tiež uviedol, že je možné konštatovať, že vyúčtovanie dodávky plynu odporcovi prevádzkovateľom distribučnej siete za obdobie apríl 2004 až september 2007 založenom na vypočítanej priemernej spotrebe zemného plynu v označenom odbernom mieste môže zodpovedať skutočnosti. Tieto závery vyvracajú tvrdenia odporcu. V konaní z hľadiska spotreby plynu bolo nesporné, že odporca v mieste bydliska vykonával i podnikateľskú činnosť, jeho živnostenské oprávnenie - maloobchod s kvetmi, v ktorej súvislosti bol vykurovaný i skleník, zaniklo v r. 2011. Odporca nepreukázal, že by túto činnosť ukončil už v r. 2002. Ani po tomto roku naviac výrazne vysokú spotrebu plynu nenamietal až do faktúr vystavených v r. 2004 a nasledujúcich. Pokiaľ odporca namietal poškodenie potrubia na ulici, obranu súd nepovažoval za opodstatnenú. Ako vyplýva z odborného vyjadrenia a výpovede znalca, táto okolnosť nemá žiadny vplyv na dodávku plynu, resp. spotrebu a táto porucha je na ťarchu navrhovateľa. Odporca uviedol, že sa nikdy nestalo, aby nemal zabezpečenú dodávku plynu. V prípade dočasného odobratia merača síce došlo zo strany predchodcu navrhovateľa k pochybeniu, keď pri tomto úkone nebol prítomný odporca, avšak ako uviedol znalec, táto okolnosť na meranie nemala vplyv - v takom prípade ani nemohla byť nameraná spotreba.

V danom prípade bola medzi účastníkmi uzavretá spotrebiteľská zmluva, bližšie upravená o energetike v znení neskorších predpisov. Povinnosť odberateľa uhradiť dodanú energiu je upravená v ust. Navrhovateľ v danom prípade v celom rozsahu uniesol svoje dôkazné bremeno, na svoje tvrdenia predložil relevantné dôkazy, opodstatňujúce jeho nárok. S prihliadnutím na vykonané znalecké dokazovanie súd dospel k záveru, že nárok je v celom rozsahu dôvodný a obrana odporcu nedôvodná a nepreukázaná. Súd sa stotožňuje s tvrdením navrhovateľa a predovšetkým znalca, že pri nedostatočnom tlaku, ktorý odporca používal na svoju obranu, by nedošlo k odberu zemného plynu a jeho registrácii, celá konštrukcia na dodávku plynu a jeho meranie by boli nefunkčné, dochádzalo by k výpadku kotla a prípadnému vzniku škody, ktorú si však odporca neuplatnil. Odporca relevantným spôsobom nevyvrátil správnosť fakturovaných čiastok, pričom znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že jeho námietky nemajú žiadny vplyv na fakturovanú spotrebu zemného plynu. Odbery odporcu v rozhodnom období majú klesajúcu tendenciu a ani k rapídnemu poklesu spotreby zemného plynu došlo ešte pred zmenou pripojenia odberného miesta na strednotlak, ku ktorému došlo až v októbri 2006 a dokazuje to faktúra č. 7418271241 za obdobie od 1.10.2005 do 18.7. 2006. Z vyjadrení odporcu v podstate ani nie je zrejmé, v akej súvislosti

namietal nízkotlak, ak pôvodne tvrdil, že nenamieta spotrebu a túto namietal až po vykonaní znaleckého dokazovania. Znalec sa aj zaoberal spotrebou a súvislosťou s nízkotlakom, namietaným odporcom, dospel však k záveru, že táto okolnosť nemala na fakturáciu žiaden vplyv a nízkotlak sa mohol prejavovať len prípadným narušením konfortu domácnosti alebo kotla, čo však odporca neuvádzal a neuplatňoval. Rovnako nereklamoval nikdy správnosť merania dodávky plynu, ktorá prerušená nebola, ako sám potvrdil. Je potom nesporné, že odporca žalovanú čiastku - fakturovanú dodávku neuhradil. Súd potom mohol vychádzať len z faktúr predložených navrhovateľom spolu s ďalšími dôkazmi a predovšetkým zo záverov znalca, s ktorými sa stotožnil a ktoré potvrdili dôvodnosť nároku.

Podľa úspešnému navrhovateľovi priznal súd trovy konania za súdny poplatok, zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 200 eur a trovy právneho zastúpenia, oznámenie zmeny účastníka, pojednávanie 13. 12. 2011 ( úkon), zmena návrhu, pojednávanie 31. 1. 2012 (/1/4-inový úkon), 8.3. 2012, vyjadrenie, pojednávanie 29.3.2012, 3.5.2012, 19. 6. 2012, vyjadrenie k výzve znalca, vyjadrenie k posudku, vyjadrenie k odvolaniu, podanie zo dňa 28.10.2013, pojednávanie 14.11.2013 á 210,81 eur, DPH 20%, paušál 4 x 8,89 eur, 6 x 9,16 eur, 5 x 9,37 eur, 7x cestovné Bratislava - Trnava a späť 299,63 eur, 7x strata času 4xpolhodín s DPH 426,78 eur v zmysle , , , , , vyhl. č. Vedľajšiemu účastníkovi (ktorý medzičasom z konania vystúpil) súd náhradu trov konania nepriznal vzhľadom na neúspech odporcu, na strane ktorého vystupoval, a teda nebolo potrebné o tomto rozhodnúť vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Podľa neúspešného odporcu zaviazal súd na náhradu trov konania štátu titulom znalečného, ktoré bolo znalcovi priznané v sume 895,08 eur a 54,76 eur, spolu 949,84 eur, od ktorej sumy je potrebné odrátať zálohu zloženú navrhovateľom vo výške 200 eur, ktorá bola navrhovateľovi v rámci náhrady trov konania priznaná. Zároveň súd rozhodol o zrušení platobného rozkazu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca prostredníctvom právneho zástupcu a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec späť na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že pôvodný navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 24.10.2007 domáhal zaplatenia sumy 6.058,72 eur/182.525,- Sk bez príslušenstva na základe údajne navrhovateľom vystavených faktúr a to č. 4900007923 na sumu 2.095,- Sk, č. 19981 na sumu 62.293,50 Sk, č. 75843 na sumu 9.540,50 Sk, č. 7418114738 na sumu 73.270,- Sk, č. 7418271241 na sumu 31.678,- Sk, č. 7410501603 na sumu 3.648,- Sk, ktoré podľa vyjadrenia odporcu neboli odporcovi doručené. Navrhovateľ doručenie príslušných faktúr nepreukázal a súd navrhovateľa na splnenie tejto dôkaznej povinnosti nevyzval. Pôvodný navrhovateľ sa domáhal aj zaplatenia faktúry č. 4900007924, č. 19981 a č. 75843, ktoré odvolávajúc sa na prípis pôvodného navrhovateľa a to „oznámenie o postúpení pohľadávky podľa zo dňa 08.08.2011“ neboli postúpené súčasnému navrhovateľovi a preto navrhovateľ sa nemôže ani od odporcu domáhať ich zaplatenia a súd mal v tejto časti konanie zastaviť. Zároveň odporca nesúhlasí s pripustením návrhu na zmenu návrhu na začatie konania zo dňa 05.12.2011, pretože súdu bol doručený až dňa 21.12.2011, takmer viac ako po štyroch rokoch vo veci uplatnenia úroku z omeškania a odporca je názoru, že súd mal návrh na zmenu návrhu na začatie konania zo dňa 15.12.2011 nepripustiť resp. zamietnuť, pretože sumy nie sú bližšie špecifikované, nie je zrejmé čoho sa týkajú, podľa vyjadrenia odporcu faktúry neboli zo strany navrhovateľa doručené, pohľadávky neboli na navrhovateľa postúpené a vzhľadom na termín uplatneného úroku z omeškania je príslušenstvo premlčané a preto odporca vzniesol a uplatňuje voči vymáhanému nároku a to príslušenstva námietku premlčania. Ďalej odvolateľ dôvodil tým, že odborné vyjadrenie č. ZU-02/2013 zo dňa 28.06.2013, ale ani prípis znalca Ing. Jozefa Piláta - podanie vysvetlenia zo dňa 20.09.2013 znalca k odvolaniu odporcu vôbec nezohľadňujú ani sa nezaoberajú, neriešia a nezodpovedajú na odporcom zistené skutočnosti týkajúce sa odberu a ukončenia zemného plynu v roku 2002, 2003, zablendovanie potrubia dodávateľom zemného plynu u odporcu tým, že odporca ako koncový odberateľ mal nízkotlak dodávky zemného plynu, pôvodný navrhovateľ nezabezpečil pre odporcu odber, resp. dodávku zemného plynu pri prerábaní nízkotlaku na stredotlak, práve nízkym tlakom v potrubí došlo k nadmernému množstvu nameraných hodnôt plynu, čo bolo spôsobené nesprávnym tlakom dodávky plynu pôvodným navrhovateľom pre odporcu, pričom túto skutočnosť písomne potvrdil aj svedok E. F., odborný pracovník tlakových zariadení a kotlov. V roku 2006 na náklady dodávateľa bola urobená nová prípojka, pričom stará prípojka znalcom nie je riešená a nie je znalcom ani zakreslená. Súd nezohľadnil meranie a upozornenia zo strany technika pána E. G., ktorý poukazoval a upozorňoval, že je problém s nízkym tlakom pre koncového odberateľa. Súd nezohľadnil upozornenia zo strany odporcu adresované navrhovateľovi na dodávku zemného plynu s nízkym tlakom pre koncového odberateľa. Pracovník

navrhovateľa bol niekoľkokrát merať tlak plynu a upozorňoval odporcu, ale aj dodávateľa, že tlak plynu je nedostatočný. Nezohľadnil skutočnosť, že odporca bol v rokoch 2002-2006 pripojený na nízkotlak a nie ako sa uvádza znalcom, že odporca ako odberateľ bol zapojený na stredotlak. V tejto súvislosti dôvodil, že odborné vyjadrenie zo dňa 28.06.2013 nerieši pripojenie do roku 2006. Ďalej súd nezohľadnil že v strede ulice, presne pred rodinným domom T., bol niekoľkoročný únik plynu zistený siedmimi dierami v potrubí zemného plynu, čo dodávateľ neodstránil. Súd nezohľadnil skutočnosť, že v prípade, ak by bol vykurovaný skleník, musela byť na dodávku zemného plynu dodávateľom zemného plynu zabudovaná a zrealizovaná osobitná prípojka so samostatným meraním odberu plynu prípadne, ak by bol využívaný na podnikanie, pre potreby účtovania spotreby pri podnikaní. Skleník v skutočnosti vykurovaný nebol, využíval sa na sklad dreva do krbu. Ďalej sa súd nezaoberal tým, že pôvodný navrhovateľ meradlo dodávky zemného plynu v neprítomnosti odporcu neprípustne demontoval a nebol odsúhlasený odpočet meradla dodávky zemného plynu, zo strany navrhovateľa bolo týmto spôsobené, že nie je možné presne stanoviť skutočne nameranú hodnotu odberu plynu a z tohto dôvodu je nárok navrhovateľa nesprávny a nepreskúmateľný. Odporca ďalej poukázal na to, že odborné vyjadrenie zo dňa 28.06.2013 vypracované Ing. Jozefom Pilátom nie je na základe skutočných a časovo relevantných podkladov a je vypracované iba na základe domnienok a predpokladov, vychádza z nereálnej skutočnosti. Podľa názoru odporcu súdny znalec na námietky odporcu nevedel preukázateľne odpovedať, keď odporca navrhol stanoviť vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Odporcovi možnosť takejto obrany ako aj zistenia skutočného spravodlivého objektívneho stavu, bola zamietnutím jeho návrhu súdom znemožnená. Odporca preto navrhuje, aby sa v predmetnej veci vykonalo súdom ďalšie dokazovanie a to vypracovanie kontrolného znaleckého posudku k už vykonanému odbornému vyjadreniu zo dňa 28.06.2013 znalca Ing. Jozefa Piláta k prípisu znalca, podanie vysvetlenia zo dňa 20.09.2013, ktorý by posúdil správnosť postupu dodávateľa zemného plynu, ako aj správnosť postupu a záverov predchádzajúceho znaleckého dokazovania. Preto je odvolateľ toho názoru, že súd v danej veci vykonal nedostatočné dokazovanie, jeho rozhodnutie vychádza z nedostatočného zisteného skutkového stavu a jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom posúdení veci. K odvolaniu doložil oznámenie o postúpení pohľadávky podľa zo dňa 08.08.2011.

K doručenému odvolaniu odporcu sa navrhovateľ písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a 202 ), po skonštatovaní, že odvolanie má aspoň základné zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania (v zmysle ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku ( ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku v časti uplatnenej istiny, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. , odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku v časti priznanej istiny. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí

správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný v časti uplatnenej istiny.

Z predložených dokladov vyplýva, že navrhovateľ na základe prihlášky k odberu zemného plynu zo dňa 15. 12. 1989 odporcovi dodával zemný plyn na odberné miesto Q. XX, T.. Navrhovateľ vystavil odporcovi faktúry za odber zemného plynu, a to faktúru č. 4900007924 v sume 2095 Sk - 69,54 eur (prerušenie dodávky plynu), faktúru č. 19981 v sume 62,293,50 Sk /2.067,77 eur za apríl 2004 - marec 2005, faktúru č. 75843 vo výške 9540,50 Sk /316,69 eur za júl - september 2005, faktúru č. 7418114738 vo výške 73270 Sk /2.432,12 eur za obdobie od 1. 10. 2010 - 18. 7. 2006, faktúru č. 7418271241 vo výške 31678 Sk /1.051,52 eur za obdobie od 19. 7. 2006 do 18. 7. 2007, faktúru č. 7410501603 vo výške 3648 Sk /121,09 eur za obdobie 19. 7. 2007 do 4. 9. 2007 za odber zemného plynu na odbernom mieste Q. XX, T., spolu v sume 182.525 Sk. Tieto faktúry odporca neuhradil. Zo živnostenského oprávnenia odporcu vyplýva, že v r. 1992 mu vzniklo živnostenské oprávnenie, predmetom ktorého je okrem iného i maloobchod s kvetmi, oprávnenie zaniklo 22.03.2011.

V odvolaní odporca použil odvolacie argumenty vo vzťahu k zaplateniu istiny totožné ako v konaní pred prvostupňovým súdom, s ktorými sa súd dôkladne vo svojom odôvodnení vysporiadal.

Odvolaciu námietku, že navrhovateľ doručenie príslušných faktúr nepreukázal a súd navrhovateľa na splnenie tejto dôkaznej povinnosti nevyzval, odvolací súd rovnako ako prvostupňový súd, vyhodnotil ako nedôvodnú. Odporca tvrdil, že pôvodný navrhovateľ mu doručil iné faktúry ako tie, od ktorých navrhovateľ uplatňoval žalovanú sumu. Tieto iné faktúry však odporca nepredložil súdu. Pokiaľ teda odporca namietal, že mu boli doručené iné faktúry, spočívalo dôkazné bremeno na ňom. Odporca však žiadne iné faktúry ako žalované nepredložil, a teda súd nemohol jeho obranu v tomto smere preskúmať.

Odporca argumentoval, že pôvodný navrhovateľ sa domáhal aj zaplatenia faktúry č. 4900007924, č. 19981 a č. 75843, ktoré odvolávajúc sa na prípis pôvodného navrhovateľa a to „oznámenie o postúpení pohľadávky podľa zo dňa 08.08.2011“ neboli postúpené súčasnému navrhovateľovi a preto navrhovateľ sa nemôže ani od odporcu domáhať ich zaplatenia a súd mal v tejto časti konanie zastaviť. Odvolací súd poukazuje, že v konaní bolo preukázané, že podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, faktúry označené v tomto postúpení sa zhodujú s faktúrami na základe ktorých sa pôvodný navrhovateľ domáhal zaplatenia žalovanej sumy. Z uvedeného dôvodu námietka nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa na zaplatenie faktúry č. 4900007924, č. 19981 a č. 75843, nie je opodstatnená.

Odvolateľ nesúhlasí s pripustením návrhu na zmenu návrhu na začatie konania zo dňa 05.12.2011, pretože súdu bol doručený až dňa 21.12.2011, takmer viac ako po štyroch rokoch vo veci uplatnenia úroku z omeškania a odporca je názoru, že súd mal návrh na zmenu návrhu na začatie konania zo dňa 15.12.2011 nepripustiť resp. zamietnuť, pretože sumy nie sú bližšie špecifikované, nie je zrejmé čoho sa týkajú, podľa vyjadrenia odporcu faktúry neboli zo strany navrhovateľa doručené, pohľadávky neboli na navrhovateľa postúpené a vzhľadom na termín uplatneného úroku z omeškania je príslušenstvo premlčané a preto odporca vzniesol a naďalej trvá na uplatnenej námietke premlčania vymáhanému nároku a to príslušenstva námietku premlčania.

Namietaný postup súdu prvého stupňa pripustenia navrhovateľom žiadanej zmeny petitu návrhu odvolací súd považuje za správny, pretože prvostupňový súd postupoval v zmysle - 3 a súhlas odporcu so zmenou petitu žaloby, nie je potrebný. Súd pripustil zmenu petitu návrhu v súlade s ust. , nakoľko neboli dôvody, pre ktoré by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

Podľa názoru odporcu v konaní ustanovený súdny znalec na námietky odporcu nevedel preukázateľne odpovedať, keď odporca navrhol stanoviť vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Odporcovi možnosť takejto obrany ako aj zistenia skutočného spravodlivého objektívneho stavu bola zamietnutím jeho návrhu súdom znemožnená. Odporca preto navrhuje, aby sa v predmetnej veci vykonalo súdom

ďalšie dokazovanie a to vypracovanie kontrolného znaleckého posudku k už vykonanému odbornému vyjadreniu zo dňa 28.06.2013 znalca Ing. Jozefa Piláta k prípisu znalca, podanie vysvetlenia zo dňa 20.09. 2013, ktorý by posúdil správnosť postupu dodávateľa zemného plynu, ako aj správnosť postupu a záverov predchádzajúceho znaleckého dokazovania.

Prvostupňový súd sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa a predovšetkým znalca, že pri nedostatočnom tlaku, ktorý odporca používal na svoju obranu, by nedošlo k odberu zemného plynu a jeho registrácii, celá konštrukcia na dodávku plynu a jeho meranie by boli nefunkčné, dochádzalo by k výpadku kotla a prípadnému vzniku škody, ktorú si však odporca neuplatnil. Odporca relevantným spôsobom nevyvrátil správnosť fakturovaných čiastok, pričom znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že jeho námietky nemajú žiadny vplyv na fakturovanú spotrebu zemného plynu. Odbery odporcu v rozhodnom období majú klesajúcu tendenciu a k rapídnemu poklesu spotreby zemného plynu došlo ešte pred zmenou pripojenia odberného miesta na strednotlak, ku ktorému došlo až v októbri 2006 a dokazuje to faktúra č. 7418271241 za obdobie od 1. 10. 2005 do 18. 7. 2006. Z vyjadrení odporcu v podstate ani nie je zrejmé, v akej súvislosti namietal nízkotlak, ak pôvodne tvrdil, že nenamieta spotrebu a túto namietal až po vykonaní znaleckého dokazovania. Znalec sa zaoberal aj spotrebou a súvislosťou s nízkotlakom, namietaným odporcom, dospel však k záveru, že táto okolnosť nemala na fakturáciu žiaden vplyv a nízkotlak sa mohol prejavovať len prípadným narušením konfortu domácnosti alebo kotla, čo však odporca neuvádzal a neuplatňoval. Rovnako nereklamoval nikdy správnosť merania dodávky plynu, ktorá prerušená nebola, ako sám potvrdil.

K vykonanému znaleckému dokazovaniu je potrebné uviesť, že znalecké dokazovanie Ing. Jozefa Piláta považoval odvolací súd za presvedčivé, úplné vo vzťahu k zadaniu, ako aj k zásadám logického myslenia. Je súladné aj s doposiaľ vykonaným dokazovaním, pričom hodnoteniu súdu nepodliehajú odborné znalecké otázky. Keďže znalec podal odpovede na odborné znalecké otázky a tieto odvolací súd považoval vo vzťahu k zadaniu za úplne, za presvedčivé a zo záverov znaleckého posudku Ing. Jozefa Piláta, preto aj správne prvostupňový súd z neho vychádzal. Vychádzajúc z uvedeného záveru nebolo potrebné odvolateľom navrhované kontrolné znalecké dokazovanie.

K námietke premlčania prvostupňový súd uviedol, že nárok nemožno považovať za premlčaný, keď nie je premlčaná samotná pohľadávka, ktorá bola včas uplatnená a úrok z omeškania sa odvíja od samotnej pohľadávky ako jej príslušenstvo, ktoré nie je vyčíslené konkrétnou čiastkou.

Z obsahu spisu vo vzťahu k úrokom z omeškania vyplýva, že v návrhu na začatie konania doručenom súdu prvého stupňa 29.10.2007 pôvodný navrhovateľ uplatnil zaplatenie istiny 182.525,- Sk bez príslušenstva. Navrhovateľ podaním zo dňa 15.12.2011 doručenom súdu prvého stupňa 21.12.2011 rozšíril petit návrhu o úroky z meškania a žiadal, aby odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.067,77 eur od 01.07.2005 do zaplatenia, zo sumy 316,69 eur od 01.01.2006 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.432,12 eur od 01.09.2006 do zaplatenia, s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.051,52 eur od 01.09.2007 do zaplatenia, zo sumy 69,54 eur od 07.09.2007 do zaplatenia a zo sumy 121,09 eur od 05.10.2007 do zaplatenia.

Podľa ustanovenia veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis ( ).

Podľa ustanovenia právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz ( ).

Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní ( ).

Odvolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v otázke premlčania úrokov z omeškania.

Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky ( ). Záväzkový právny vzťah, ktorého predmetom je peňažné plnenie, môže byť hlavný alebo vedľajší (akcesorický). O hlavný záväzkový vzťah ide vtedy, ak jeho kauza smeruje priamo k zaplateniu, resp. k získaniu určitej peňažnej čiastky. Vedľajším (akcesorickým) peňažným záväzkovým vzťahom je mimo iného záväzok (povinnosť) dlžníka zo zmluvy (v danom prípade poistnej) alebo zo zákona zaplatiť veriteľovi úrok ako určitú pomernú časť (spravidla určenú percentuálnou sadzbou) hlavného peňažného záväzku; “úrokový“ právny vzťah môže vzniknúť iba vtedy, ak bol medzi účastníkmi (platne) založený hlavný peňažný záväzkový právny vzťah. Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu ( ) a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia (istiny) tiež stanovené percento z tej časti peňažného dlhu (záväzku), s ktorým je v omeškaní. V dôsledku omeškania dlžníka nevzniká medzi účastníkmi nový (ďalší) záväzkový právny vzťah; ak teda vznikne dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, dochádza k zmene v obsahu práv a povinností dlžníka, inak povedané, k zmene v obsahu záväzkového právneho vzťahu spočívajúcej v tom, že vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok je dlžník povinný splniť tiež záväzok vedľajší (akcesorický).

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. uviedol, že niet pochybností o tom, že úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. To mimo iného znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu (záväzku) z hlavného záväzkového právneho vzťahu. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok.

Z uvedeného vyplýva, že z hľadisku tohto uplatneného odvolacieho dôvodu nie je rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti na zaplatenie úroku z omeškania vecne správny.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej prisudzujúcej istine potvrdil podľa a v časti príslušenstva - úroku z omeškania vrátane závislého výroku o náhrade trov konania účastníkov a štátu zrušil s použitím ust. , keďže súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude opätovne o nároku navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania rozhodnúť, za tým účelom bude nevyhnutné vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a vec právne posúdiť, pričom rozhodnutie bude nevyhnutné riadne v súlade s ust. odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ).

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.