Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Ek-2802-2022.pdf
PDF · 111.09 KB
Case nature
Subarea
4Ek/2802/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 , práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému č.1: O. L., G.: XX.XX.XXXX, E. K. Š. XXX/XX, XXX XX L., a povinnému č.2: LPkov, s.r.o., so sídlom Nemocničná 2274/3, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 47 000 503, o vymoženie 11 595,21 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Marián Janec, so sídlom exekútorského úradu Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina, IČO: 42 214 939, pod sp. zn. 351EX 766/22, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinným vo výške 352,56 EUR, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie súdu zo dňa 26.10.2022 domáhal od povinných vymoženia 11 595,21 EUR s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. 30/03/21 Mo, ktorý dňa 29.07.2021 vydal rozhodca JUDr. Marek Morochovič (ďalej len „exekučný titul“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 08.09.2021 a vykonateľnosť dňa 14.09.2021.
2. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu poveril dňa 02.11.2022 vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Marián Janec, so sídlom exekútorského úradu Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina, IČO: 42 214 939, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 351EX 766/22.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie si jeden z povinných prevzal dňa 10.11.2022 a druhý z povinných dňa 14.11.2022, pričom návrh na zastavenie exekúcie podali dňa 23.11.2022, teda v zákonnom stanovenej 15-dňovej lehote. Povinní uvádzajú, že exekučný titul sa týka zmluvy o úvere č. 242709-32035 zo dňa 12.04.2017 (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorú povinný č. 1 (fyzická osoba- nepodnikateľ) uzatvoril ako spoludlžník je potrebné považovať spotrebiteľskú zmluvu. Povinní sú toho názoru, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Smernice rady 93/13/EHS a § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere podľa povinných obsahuje viaceré neprijateľné podmienky (výška zmluvnej pokuty za omeškanie s platením jednotlivých splátok úveru 0,1 % denne a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne). Povinný tvrdia, že vykazuje vady vykonateľnosti, keďže zaviazal povinného č. 1 k plneniu peňažného dlhu na základe na základe absolútne neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v zmluve o úvere. Okrem iného povinní tiež poukazujú na skutočnosť, že v rozhodcovskom konaní nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, pričom ich existencia má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so zmluvou o úvere. Povinní zastávajú názor, že rozhodcovská zmluva, na základe ktorej vydal rozhodcovský súd exekučný titul je absolútne neplatná a rozhodca JUDr. Marek Mochrovič nemal právo vydať exekučný titul. Exekúciu
považujú povinní za neprípustnú, pretože sú to iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Na základe vyššie uvedeného povinní žiadajú, aby súd exekúciu zastavil.
4. Oprávnený vo svojom podaní zo dňa 20.12.2022 k návrhu povinných na zastavenie exekúcie uviedol nasledovné. Ohľadne tvrdení povinných uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie je potrebné na prvom mieste podotknúť, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, výšky sankcií za omeškanie, zmluvných podmienok a pod. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mali povinní možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (vyjadrenie k žalobe, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku). Povinní však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužili, hoci žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie bola povinnému v 2. rade doručená dňa 13.04.2021 (povinný v 1. rade dňa zásielku so žalobou neprevzal v odbernej lehote, čím svoje právo nevyužil, ako konateľ povinného v 2. rade však o podanej žalobe mal vedomosť). Činia tak až v tomto návrhu na zastavenie exekúcie, čo oprávnený dôvodne považuje za účelové konanie povinných. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinní by nemali mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré opomenuli a neuplatnili v základnom konaní. Oprávnený zdôrazňuje, že zmluva o úvere zo dňa 12.04. 2017 bola uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným v 2. rade ako dlžníkom, ktorý je právnickou osobou. Je nesporné, že záväzkový vzťah je obchodnoprávny, pretože zmluva o úvere uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka patrí medzi absolútne obchody. Povinnému v 2. rade bol ako dlžníkovi poskytnutý úver. Vzťah medzi povinným v 1. rade a oprávneným vyplývajúci z pristúpenia k obchodnoprávnemu záväzku dlžníka (povinného v 2. rade), podlieha tomu istému právnemu režimu. Povinný v 1. rade v článku 4.1 zmluvy o úvere podľa § 533 Občianskeho zákonníka pristúpil k peňažného záväzku dlžníka zo zmluvy spočívajúcom v úhrade úveru, príslušenstva úveru, prípadne uplatňovaných zmluvných pokút a ďalších prípadných peňažných záväzkov zo zmluvy, ktoré vyplynú/vzniknú zo zmluvy. Pristúpenie k záväzku nemení charakter záväzkového vzťahu z obchodnoprávneho na spotrebiteľský a ani nezakladá dva rôzne záväzkové vzťahy. Oprávnený uzavrel zmluvu s povinným v 2. rade ako dlžníkom, ktorému poskytol peňažné prostriedky vo forme úveru. Spoludlžník, t.j. povinný v 1. rade pristúpil k existujúcemu záväzku povinného v 2. rade. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o pristúpenie k obchodnoprávnemu záväzkovému vzťahu, nemožno považovať ani povinného v 1. rade za spotrebiteľa. Na právne postavenie povinného v 1. rade preto tiež nie je možné aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Osoba pristupujúca k obchodnoprávnemu záväzku nemusí byť zároveň podnikateľom a nemusí konať v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V prípade, že záväzkový vzťah je obchodnoprávny (čo vzhľadom na obsah zmluvy ako aj postavenie oprávneného a povinného v 2.rade pri jej uzatváraní nesporne je), nemôže byť súčasne vzťah zabezpečujúci tento obchodnoprávny záväzkový vzťah, t.j. pristúpenie spoludlžníka (povinného v 1. rade) k obchodnoprávnemu záväzku povinného v 2. rade posudzovaný ako spotrebiteľský. Tvrdenie o spotrebiteľskom postavení povinného v 1. rade v zmluvnom vzťahu je nepravdivé a účelové. Oprávnený uzavrel s povinným v 2. rade zmluvu o úvere ako s dlžníkom a v zmysle bodu 1.1 mu poskytol peňažné prostriedky na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Aj z ďalších ustanovení zmluvy nesporne vyplýva, že povinný v 2. rade uzavrel zmluvu ako podnikateľ. Vzhľadom na uvedené ako aj vzhľadom na definíciu spotrebiteľa, ktorým v žiadnom prípade nemôže byť právnická osoba je nesporné, že zmluvný vzťah má obchodnoprávny charakter. Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné použiť na daný záväzkový vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, zákona o spotrebiteľských úveroch a pod.. Povinní neuvádzajú v podaní žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti resp. by boli dôvodom, pre ktorý by bola exekúcia neprípustná Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že povinní v 1. a 2. rade nepreukázali splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku a navrhuje preto, aby exekučný súd návrh povinných na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
5. Podaním zo dňa 30.12.2022 doplnil oprávnený svoje vyjadrenie k návrhu povinných na zastavenie exekúcie. Oprávnený uvádza, vzhľadom na skutočnosť, že zmluva úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou, aj rozhodcovskú zmluvu č. 242709-32035 zo dňa 12.04. 2017 je nevyhnutné posudzovať ako záväzkový vzťah uzavretý medzi dvoma podnikateľskými subjektmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti, pričom Rozhodcovská zmluva je uzatvorená podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorého možné použitie v podnikateľských vzťahoch právny predpis nevylučuje. Aj samotné
rozhodcovské konanie prebehlo v súlade rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu a ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z.z.. Podľa oprávneného sú tvrdenia povinných v návrhu na zastavenie exekúcie založené na neprípustných dôvodoch a skutočnostiach. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že povinní v priebehu rozhodcovského konania nenamietali žiadnu skutočnosť spojenú s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy a nespochybňovali ju ani podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Namietanie právomoci rozhodcovského súdu je podľa oprávneného v rámci exekučného konania neprípustné.
6. Súdny exekútor navrhuje návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietnuť, nakoľko neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučného poriadku“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu..
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodom podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, Exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
12. Podľa § 46 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul v ostatných prípadoch orgán na to oprávnený alebo orgán, ktorý schválil dohodu, na podklade ktorej exekúciu zákon pripúšťa.
13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
14. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.
15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
16. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.
17. K tvrdeniu povinných, že zmluvu o úvere je potrebné považovať spotrebiteľskú zmluvu exekučný súd uvádza nasledovné. Zmluvu o úvere uzatvoril podľa ustanovení Obchodného zákonníka oprávnený s obchodnou spoločnosťou LPkov, s.r.o., so sídlom Nemocničná 2274/3, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 47 000 503 (povinným č.2) dňa 12.04.2017. K predmetnej zmluve o úvere pristúpil ako spoludlžník povinný č. 1 (O. L., G.: XX.XX.XXXX, E. K. Š. XXX/XX, XXX XX L.). Samotným pristúpením spoludlžníka ako fyzickej osoby-nepodnikateľa nemohlo dôjsť k zmene charakteru zmluvy o úvere, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu. Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka a tým, že k nej pristúpila ako spoludlžník fyzická osoba- nepodnikateľ sa nemohla pretransformovať na zmluvu o úvere uzatvorenú podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že zmluvu o úvere, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titulu, nie je možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené zistenie súdu potvrdzuje aj samotný obsah exekučného titulu z ktorého vyplýva, že rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého bolo vydanie exekučného titulu prebiehalo podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon č. „244/2002 Z. z.“) a nie podľa zákona č. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
18. V súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu, resp. rozhodcov) rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. V tomto exekučnom konaní je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. 30/03/21 Mo zo dňa 29.07.2017, vydaný rozhodcom: JUDr. Marek Morochovič v nespotrebiteľskom spore, priebeh konania ktorého upravuje zákon č. „244/2002 Z. z., a teda exekučným titulom nie je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej spore, na ktorý by sa podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku vzťahovala osobitná ochrana. Exekučný poriadok s účinnosťou od 01.04.2017 pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie ustanovuje postup súdu v prípade ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore (§ 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku), kde okrem iného stanovuje povinnosť súdu preskúmať spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu z hľadiska splnenia podmienok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Exekučný poriadok takúto zákonnú povinnosť výslovne nestanovuje v prípade, ak sa má exekúcia vykonať na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného v nespotrebiteľskom spore. V danom prípade sa
jedná o rozhodcovský rozsudok, ktorého podkladom je obchodno-záväzkový vzťah náhrady škody voči konateľom obchodnej spoločnosti. V prípade takéhoto rozhodcovského rozsudku exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať založenie právomoci rozhodcovského súdu v nespotrebiteľskom spore prostredníctvom rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej podľa príslušných ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z., ani iné nedostatky takejto rozhodcovskej zmluvy. Súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 podľa ktorého, exekučný súd nie je oprávnený skúmať právomoc rozhodcovského súdu a teda platnosť resp. existenciu rozhodcovskej zmluvy v sporoch nespotrebiteľského charakteru. Zároveň zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní poskytuje účastníkovi podať na príslušný súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V zmysle uvedeného ak sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu (ako tomu bolo v tomto prípade), tak ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní a súčasne ustanovenia Exekučného poriadku vylučujú v exekučnom konaní skúmanie založenia právomoci rozhodcovského súdu, ktorý exekučný titul v nespotrebiteľskom spore vydal. V takýchto prípadoch (v sporoch z iného než zo spotrebiteľského vzťahu) sa premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“).
19. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 ECdo 7/2013 zo dňa 26.06.2013, podľa ktorého: „Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného, než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods. 2) a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V týchto ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných, než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné.“
20. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“
21. Súd zároveň v tomto bode zdôrazňuje, že otázka problematiky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť nespotrebiteľský spor na základe rozhodcovskej zmluvy predstavuje okolnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu, a teda predstavuje okolnosť, ktorú buď skúmal alebo mal skúmať po podnete povinného orgán, ktorý exekučný titul vydal, v spojení
so skutočnosťou, že povinný má zákonnú možnosť podľa zákona č. 244/2002 Z. z. podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorým sa iniciuje osobitné konanie pred na to príslušným všeobecným súdom oprávneným prejednať otázku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v nespotrebiteľskom spore, v čoho dôsledku problematika námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu v nespotrebiteľskom spore nespadá do preskúmavacej právomoci exekučného súdu. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku základného konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Exekučný súd je v danom štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, jeho výrokom, preto súd nemôže predmetné rozhodnutie, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, spochybniť bez priameho dôkazu, ktorý by preukázal nevykonateľnosť exekučného titulu, resp. neprípustnosť vykonania exekúcie. Nakoľko sa jedná o exekučný titul vydaný v nespotrebiteľskom spore, exekučný súd v rámci časti exekučného konania o rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie preskúmal exekučný titul z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a dospel k záveru, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Zároveň v zmysle ustálenej judikatúry všeobecných súdov v súlade so zásadou rovnocennosti platí, že rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu. Na základe uvedeného exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) nielen rozsudku všeobecného súdu, ale ani rozsudku rozhodcovského súdu, a preto nemôže tak prihliadať ani na okolnosti, ktoré mali byť povinným namietané v základnom konaní. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, teda exekučný súd nemôže naprávať ani prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu.
22. Neprijateľné zmluvné podmienky a neplatnosť rozhodcovskej zmluvy predstavujú okolnosti, ktoré nastali ešte pred samotným vznikom exekučného titulu a povinní ich mali namietať prostredníctvom žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) alebo vyjadrenia k žalobe, pričom povinný č. 2 si oznámenie na vyjadrenie k žalobe prevzal dňa 13.04.2021, avšak k žalobe sa v stanovenej lehote nevydaril. V návrhu na zastavenie exekúcie je možné namietať skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. 23. Súd na záver dodáva, že exekučný titul, na podklade ktorého sa oprávnený domáha od povinných vymoženia 11 595,21 EUR s príslušenstvom je ku dňu rozhodovaniu súdu o návrhu povinných na zastavenie exekúcie stále právoplatný a vykonateľný. Exekučný súd dáva povinným do pozornosti ustanovenie § 35 zákona č. č. „244/2002 Z. z., v zmysle ktorého doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
24. Súd vychádzal pri rozhodovaní o návrhu povinných na zastavenie exekúcie z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v odôvodnení tohto uznesenia, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinných na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinní nepreukázali dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
25. Súd rozhodoval aj o trovách exekučného konania vzniknutých v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie.
26. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
27. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
29. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
30. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 655/2004“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
31. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
32. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 33. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
34. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.
37. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinných na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania ako výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie v celkovej výške 352,56 EUR, pozostávajúce z odmeny za 2 úkony právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 270,54 EUR, z dvoch režijných paušálov za rok 2022 vo výške 23,56 EUR a 20% DPH.
38. Súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov ako výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie od povinných v celkovej výške 352,56 EUR, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby výške 270,54 EUR, dvoch režijných paušálov za rok 2022 vo výške 23,56 EUR a 20% DPH, a to z dôvodu, že oprávnený bol v tomto exekučnom konaní v čase rozhodovania o návrhu povinných v celom rozsahu úspešný, nakoľko nedošlo k zastaveniu exekúcie. Súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci a to istiny vo výške 11 595,21 EUR. Trovy oprávneného vo výške 352,56 EUR budú vymáhané od povinných na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.