Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Er-783-2000.pdf
PDF · 79.06 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/783/2000
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Jiráskova 12, 984 01 Lučenec, IČO: 36 039 039 (pôvodný právny subjekt Farma Praha spol. s r.o., so sídlom Praha 68, 985 11 Praha, IČO: 35 696 354), proti povinnej F. V., I.. XX. XX. XXXX, G. Z. Š. N. I. XX, XXX XX I., Š. T. M. (B. Š. X, Z. Z.), na vymoženie pohľadávky vo výške 167,63 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod spis. zn. EX 3551/07, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Právny predchodca oprávneného podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie pohľadávky vo výške 167,63 eura (5.050,- Sk) s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - platobného rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 2Ro/2195/97 zo dňa 08. 12. 1997.
Poverením č. 5601 015744 * zo dňa 03. 05. 2000 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jána Fázika, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Matejkova 13, 841 05 Bratislava, ktorý ju viedol pod spisovou značkou EX 1737/2000. Tunajší súd uznesením č. k. 2Er/783/2000-18 zo dňa 20. 04. 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 08. 2007, vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora a ďalším vedením exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Exekútorského úradu Rimavská Sobota, so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, ktorému vec postúpil na ďalšie konanie a ktorý v súčasnosti exekúciu vedie pod spis. zn. EX 3551/07.
V podaní, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 25. 04. 2008, povinná navrhla predmetnú exekúciu zastaviť, nakoľko "neprevzala žiadne rozhodnutia súdu".
Dňa 28. 05. 2008 súdny exekútor v súlade s ust. § 50 ods. 2 Exekučného poriadku postúpil súdu na rozhodnutie námietky povinnej proti exekúcii. Povinná vo svojom podaní uviedla, že s oprávneným dňa 22. 10. 1994 uzatvorila dohodu, na základe ktorej po prevedení akcií investičného fondu 2. vlny kupónovej privatizácie jej bola vyplatená suma 167,63 eura (5.050,- Sk). Od tej doby nedostala od oprávneného žiadnu výzvu na vrátenie finančných prostriedkov. Ako prvé jej bolo doručené až uznesenie tunajšieho súdu č.k. 2Er/783/2000-18 o zmene súdneho exekútora. Povinná má za to, že súdny spor a ani exekučné konanie nevyvolala.
O námietkach povinnej rozhodol tunajší súd uznesením č.k. 2Er/783/2000-30 zo dňa 30. 06. 2008, pričom námietky povinnej zamietol. Proti výroku, ktorým súd námietky povinnej zamietol, podala povinná odvolanie. Keďže uvedené uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, podaním odvolania sa podľa ust. § 374 ods. 4 OSP zrušilo.
Tunajší súd uznesením č. k. 2Er/783/2000-72 zo dňa 16. 06. 2011 za účelom zistenia, či povinná vlastnou rukou podpísala doručenku preukazujúcu doručenie exekučného titulu, nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Písmoznalectvo, odvetvie Ručné písmo (identifikácia pisateľa) a za znalca ustanovil PhDr. PaedDr. Eriku Strakovú. Znalec vypracovaný znalecký posudok predložil súdu dňa 10. 06. 2014.
K znaleckému posudku sa v podaní doručenom súdu dňa 15. 07. 2014 vyjadril oprávnený. Uviedol že, keďže sa platobný rozkaz, na základe ktorého sa exekučné konanie vedie, stal právoplatným a vykonateľným, nemal dôvod toto rozhodnutie spochybniť. Vzhľadom na predmetný znalecký posudok však žiada o zastavenie exekúcie, nakoľko povinná neprevzala exekučný titul.
V podaní, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 31. 07. 2014, sa k znaleckému posudku vyjadrila povinná. Uviedla, že znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že doručenku zo dňa 18. 12. 1997, ktorou mal byť doručený platobný rozkaz č.k. Ro 2195/97 zo dňa 08. 12. 1997 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica, nepodpísala vlastnou rukou. Platobný rozkaz tak nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda nemohol sa stať exekučným titulom. Z uvedeného dôvodu povinná navrhla rozhodnúť o zastavení exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Povinná vo svojich podaniach opakovane namietala, že exekučný titul jej nebol doručený. Vzhľadom na toto tvrdenie povinnej súd skúmal, či rozhodnutie, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom, bolo povinnej riadne doručené a teda, či nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť.
Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 86/2010). Podstatou tohto preskúmavania je preverenie materiálnej a formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu. Súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 306/07-18). Exekučný súd je oprávnený preskúmavať formálnu stránku exekučného titulu, a teda správnosť údajov uvedených v potvrdení o jeho vykonateľnosti (analogicky podľa § 275 ods. 2 OSP). Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí pritom prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 159 ods. OSP, pretože poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať. Formálna stránka vykonateľnosti exekučného titulu je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom. Pokiaľ nebolo účastníkovi konania rozhodnutie riadne doručené (podľa príslušných procesnoprávnych predpisov), ale príslušný orgán, ktorý exekučný titul vydal napriek tomu vyznačí na rozhodnutí doložku právoplatnosti a vykonateľnosti, nie je exekučný súd takto vyznačenou doložkou viazaný.
Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Ro/2195/97 zo dňa 08. 12. 1997, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť pôvodnému oprávnenému istinu vo výške 167,63 eura (5.050,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 28. 11. 1997 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 16,60 eura (500,- Sk). Predmetné rozhodnutie podľa vyznačenej doložky malo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21. 01. 1998.
Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") /v znení účinnom ku dňu vydania predmetného platobného rozkazu/ predseda senátu môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu na začatie konania uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy neprevyšujúcej 100 000 Sk, v obchodných veciach neprevyšujúcej 2 000 000 Sk alebo právo na zaplatenie peňažnej sumy, ktorá sa opiera o výpis z kníh tuzemského peňažného ústavu, ak uplatnené právo vyplýva zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze odporcovi uloží, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Podanie odporu sa musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 ods. 1 sa nepoužije.
Podľa § 173 ods. 1 OSP platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.
Podľa § 174 ods. 1 OSP platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.
Súd sa za účelom preskúmania doručovania exekučného titulu oboznámil s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Ro/2195/97, pričom zistil, že v uvedenom spise sa nachádza podpísaná doručenka, podľa ktorej mal byť platobný rozkaz povinnej doručený dňa 18. 12. 1997. Zo znaleckého posudku č. 28/2014 vypracovaného dňa 04. 06. 2014 PhDr. PaedDr. Erikou Strakovou, znalcom v odbore Písmoznalectvo, odvetvie Ručné písmo (identifikácia pisateľa), však vyplýva, že povinná nepodpísala vlastnou rukou predmetnú doručenku. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie, na základe ktorého sa predmetné exekučné konanie vedie, nebolo povinnej doručené, a preto nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj vzhľadom na návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1 písm. a) v spojení s písm. c) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Podľa § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu /Exekučný poriadok/ sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O trovách exekúcie a trovách exekučného konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd konštatuje, že v exekučnom konaní môže dôjsť k situáciám, kedy o námietkach povinného nie je potrebné rozhodovať. Taká situácia nastane napríklad vtedy, ak exekútor po podaní námietok upustí od vykonania exekúcie podľa § 46 Exekučného poriadku, alebo ak dôjde po podaní námietok proti exekúcii pred rozhodnutím o nich k zastaveniu exekúcie. Nakoľko súd zistil dôvody pre zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. a) v spojení s písm. c) Exekučného poriadku, bez ohľadu na obsah námietok proti exekúcii, o námietkach povinného proti exekúcii nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.