Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-773-2014.pdf
PDF · 87.96 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/773/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku v právnej veci navrhovateľa: C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., V. a F. XXX/XXX, právne zastúpený JUDr. Milanom Vavrekom, advokátom so sídlom v N., Ul. M. XXX, proti odporkyni Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, právne zastúpená JUDr. Dušanom Stanom, advokátom so sídlom v Y., Ul. V. XX, o zaplatenie 12.000 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 7C/51/2014-85 zo dňa 23. júna 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 295,18 Eur na účet jeho právneho zástupcu vedený v G.., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia istiny 12.000 Eur spolu s príslušenstvom. Mal zato, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že by mu odporkyňa nebola vrátila istinu 12.000 Eur, ktoré jej mal dať na účet dňa 07.12.2012. V jeho výpovedi boli zistené rozpory. Jedná sa napríklad o jeho tvrdenie, že na účet odporkyne previedol 12.000 Eur bezhotovostne, avšak išlo o hotovostný vklad. Pri hotovostnom vklade bol jasne vystavený doklad G. F., kde bolo aj vypísané meno odporkyne a tento doklad mal odporca k dispozícii. Keby bolo pravdivé jeho tvrdenie, tak by hneď v tom momente reagoval na ním tvrdený omyl, že peniaze mal zaslať na účet svojej firmy a nie na účet odporkyne. A z tohto dôvodu by bol žiadal vrátiť finančnú čiastku ihneď. Uvedené zistenie sa konštatuje i v rozhodnutí polície vedenom pod ČVS:ORP-531/2-OEK-MT-2013, ako aj Okresnej prokuratúry v Martine vo svojom uznesení 1Pn 340/2013-9. V tejto súvislosti je preto vierohodnejšie tvrdenie odporkyne, ktorá uviedla, že žalovanú sumu vrátil jej manžel navrhovateľovi, nakoľko nedošlo k realizácii dopravy dňa 07.12.2012. Jej tvrdenie podporuje aj výpis z G. F., z ktorého bolo zistené, že dňa 07.12.2012 vybrala 10.000 Eur, čo je limit výberu a túto sumu vrátil jej manžel navrhovateľovi plus 2.000 Eur, ktoré mala doma v hotovosti. Súdu sa javí nelogický postup navrhovateľa, keď až so značným časovým odstupom začal pátrať po žalovanej sume, ktorá nedošla na účet jeho firmy. Až dňa 06.06.2013 žiadal banku o vrátenie žalovanej sumy a z jeho žiadosti nevyplýva, že by vedel, kto je majiteľom účtu. Na druhej strane zo zápisnice na polícii z 28.08.2013 vyplynulo, že vie, kto je majiteľom účtu, keď vo svojej výpovedi okrem iného uvádzal, že snáď dňa 25.03.2013 mohol byť za ním R., ale nie kvôli zadržanému tovaru, ani že by mu predložil doklad colnej správy, ale mohol byť za ním len ohľadom vrátenia peňazí, ktoré omylom zaslal na účet odporkyne. Tiež tvrdil, že v priebehu prvého polroku 2013 ho R. ubezpečoval, že mu peniaze vráti a doteraz sa tak nestalo. Z týchto rozporných tvrdení navrhovateľa vyplynulo, že jeho tvrdenie je nelogické, nakoľko v prvom polroku 2013 nevedel komu patrí účet, na ktorý mal v hotovosti vložiť 12.000 Eur, na druhej strane tvrdí, že ohľadom
vrátenia peňazí už v prvom polroku 2013 jednal s R.. Ako už bolo uvedené až dňa 06.06.2013 požiadal banku o vrátenie istiny a prostredníctvom banky zisťoval majiteľa účtu, na ktorý zaslal peniaze. Teda hodnotiac každý dôkaz osobitne, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, návrh navrhovateľa zamietol, lebo neuniesol dôkazné bremeno. V konaní uveril odporkyni, že vrátila navrhovateľovi sumu, ktorú jej vložil na účet.
O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
V zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ. Poukázal na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. s tým, že okresný súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré v tomto rozhodnutí prijal. Každé konanie, ktoré je v rozpore so zákonom je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jasné a zrozumiteľné, dáva odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. a plne sa s ním nestotožňuje, a plne nekorešponduje s predloženými dôkazmi v zmysle § 118 ods. 5 O.s.p.. Subjekty a účastníci konania sú diametrálne odlišné. Nie je možné stotožňovať právnickú osobu LUAN, s.r.o., ktorej bol uložený colný delikt za porušenie daňových predpisov, nakoľko uvedená právnická osoba nevedela preukázať v súlade so zákonným spôsobom nadobudnutia minerálnych olejov, ktoré prepravovala 25.03.2013. V súdenej veci vystupuje C. V. ako navrhovateľ, N. R. ako odporca a nelegitimovanou osobou v súdenej veci a to „právnická osoba LUAN, s.r.o.“ a kľúčový svedok R. N.. Podľa jeho názoru z odôvodnenia súdu to nevyplýva. Súd neustálil jednoznačne argumentáciu navrhovateľa ako aj odporcu, a to na základe predložených dôkazov v ich vzájomných súvislostiach nerozhodol správne. Finančné prostriedky patria odporkyni a nie spoločnosti LUAN, s.r.o.. Súd nevypočul kľúčového svedka p. N., kde už v odpore zo dňa 03.03.2014 na strane 2 pod II. označuje ako nestranného svedka. Súd nevykonal navrhnuté dôkazy, z čoho následne neúplne zistil skutkový stav. Súd odmietol vykonať navrhnutý dôkaz právneho zástupcu navrhovateľa a to predloženie mýtnej jednotky. Tiež opomenul výsluch svedka N.. Predovšetkým súd uveril argumentácii svedka a zároveň manžela E. R., ktorý pred orgánom štátnej správy vykonávajúcim dohľad v oblasti správy dane vypovedal dňa 25.03.2014, že účel prepravy tovaru je prímes do betónu a on má tovar prepraviť do Turčianskych Teplíc a jeho výpoveď dňa 23.06.2014 je nedôveryhodná. Súd nezachytil správne výpoveď navrhovateľa, keď zle interpretoval skutočnosť, že v prvom polroku nevedel, že účet, kde vkladal prostriedky je účet odporkyne. Opak je pravdou, nevedel to iba v momente, keď prostriedky vkladal v domnienke, že vkladá finančné prostriedky do firmy, v ktorej je konateľom. Až potom v prvom polroku komunikoval s manželom odporkyne ohľadne vrátenia. To, že nejde o trestný čin ešte neznamená, že sa skutok nestal. V súdenom prípade sa obohatila odporkyňa a nie právnická osoba, ktorej je štatutárnym orgánom. Ak sa spoločnosť LUAN, s.r.o. cíti poškodená, že za vykonanú činnosť, ktorú nijakým písomným dôkazom nepreukázal a tak má právo podať návrh na vecné a miestne príslušný súd. Navrhovateľ prevzal písomné vyhotovenie o transakcií, ktorá je dokladom, že peniaze vložil na účet, no nikto nie je povinný a z praxe vie, že osoba nekontroluje tieto písomnosti a rieši problémy vtedy, keď ich zistí. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zmenil a vyhovel v plnom rozsahu jeho návrhu a zároveň zaviazal odporkyňu k náhrade trov konania, prípadne aby vec zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili trovy konania.
K odvolaniu sa vyjadrila odporkyňa, ktorá považuje rozsudok za vecne správny, nakoľko súd zistil úplne skutkový stav. Uviedla, že nedošlo na jej strane k bezdôvodnému obohateniu a navrhovateľ pri vklade sumy na jej účet musel vedieť na koho účet peniaze vkladá, pretože vklad vykonal hotovostným vkladom, pričom na vystavenom doklade G. je uvedené meno odporkyne ako majiteľky účtu. V žiadnom prípade neobstojí jeho tvrdenie, že predmetnú sumu chcel vložiť na účet vlastnej firmy a to aj s poukazom nato, že číslo účtu navrhovateľa je diametrálne odlišné od jej čísla účtu. Jeho argumentácia, že reklamáciu si uplatňoval až 06.06.2013 z dôvodu pracovnej neschopnosti je bezpredmetná a zavádzajúca. V reklamácii uvádza, že nevie, kto je majiteľom účtu, na ktorý predmetnú sumu poukázal a na druhej strane tvrdí, že od nej žiadal vrátiť peniaze ešte pred uvedeným dátumom. Finančné prostriedky boli vložené na účet za účelom realizácie prepravy minerálnych olejov motorovým vozidlom spoločnosti LUAN, s.r.o., ktorej je konateľka. Nakoľko preprava sa mala uskutočniť v deň vloženia predmetnej sumy, navrhovateľ danú prepravu odvolal v ten istý deň s tým, že preprava bude realizovaná až v roku 2013, a predmetnú
sumu ešte v ten deň vrátila, čo bolo jednoznačne vo veci preukázané. Navrhovateľ vytýka súdu, že nevykonal výsluch svedka p. N., pričom na druhej strane na konaní pred súdom tvrdil, že žiadneho p. N. nepozná a teda neumožnil, aby ho súd predvolal ako svedka. Ona jeho adresu nepozná. Tento svedok mal potvrdiť len to, že preprava minerálnych olejov bola vykonaná 25.03.2013. Dôkaz mýtnou jednotkou by preukazoval iba to, že motorové vozidlo spoločnosti LUAN, s.r.o. skutočne vykonávalo prepravu minerálnych olejov dňa 25.03.2013, čo jednoznačne vyplýva aj zo spisu colného úradu Žilina. Vzhľadom na uvedené navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť a uplatnila si trovy odvolacieho konania v celkovej výške 295,18 Eur.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. ) napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Zo zisteného skutkového stavu okresným súdom je zrejmé, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ dňa 07.12.2012 na účet odporkyne vložil istinu 12.000 Eur. Medzi účastníkmi konania ostalo už len sporné to, či uvedenú sumu odporkyňa vrátila navrhovateľovi alebo nie. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne vyhodnotil dôveryhodnosť výpovedí navrhovateľa a odporkyne a na základe toho ustálil, že odporkyňa uvedenú sumu dňa 07.12.2012 i vrátila navrhovateľovi a to prostredníctvom svojho manžela, keď v ten istý deň z účtu vybrala istinu 10.000 Eur (denný limit výberu z účtu) a 2.000 Eur mala mať doma v hotovosti. Tomuto nasvedčujú i ďalšie dôkazy, ktoré boli oboznámené v danom konaní okresným súdom a okresný súd ich vo svojom rozhodnutí správne vyhodnotil, načo odvolací súd v danej časti poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a nepovažuje za potrebné ich opätovne opakovať. Vyhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo a tiež v ich vzájomnej súvislosti tieto svedčia v prospech odporkyne.
Navrhovateľovi muselo byť známe už pri vklade finančných prostriedkov, že tieto vkladá na účet odporkyne, nakoľko z predloženého listinného dôkazu vystaveného bankou G. F. je zrejmé, že na tomto je uvedené i meno vlastníka tohto účtu, a to meno odporkyne. Odvolací súd tu poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ k žalobnému návrhu pripojil fotokópiu predmetného dokladu, na ktorej nebola časť dokladu, kde bolo uvedené meno vlastníka účtu, teda meno odporkyne (č. l. 3). V pripojenom vyšetrovacom spise ČVS:ORP-531/2-OVK-MT-2013 (č. l. 10) je pripojený uvedený doklad vo fotokópii, avšak na tejto fotokópii je už zrejmé aj číslo účtu, na ktoré vkladal navrhovateľ finančné prostriedky vo výške 12.000 Eur dňa 07.12.2012 a takisto meno vlastníka tohto účtu, a to N. R.. I z tohto je možné poukázať na nedôveryhodnosť výpovede navrhovateľa.
Pokiaľ navrhovateľ vytýkal okresnému súdu, že nevykonal dôkazy vypočutím svedka p. N. a predložením mýtnej jednotky, odvolací súd tu poukazuje na to, že dané dôkazy nie sú podstatné a významné pre rozhodnutie vo veci, nakoľko svedok p. N. mal iba potvrdiť tú skutočnosť, že k preprave minerálnych olejov malo dôjsť dňa 25.03.2013, čo v danej veci nebolo sporné a bolo to preukázané aj z colného spisu a rovnako predloženie mýtnej jednotky malo potvrdiť tieto skutočnosti. Daná okolnosť však nie je významná pre rozhodnutie vo veci, nakoľko významné pre rozhodnutie vo veci bolo to, či odporkyňa vrátila finančné prostriedky navrhovateľovi alebo nevrátila, uvedené však už bolo vyššie konštatované.
Navrhovateľ v odvolaní poukazuje nato, že okresný súd mal konať aj s právnickou osobou LUAN, s.r.o., ktorá nebola účastníkom konania. V tejto časti odvolací súd poukazuje, že daná námietka navrhovateľa je nezrozumiteľná, nakoľko z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že okresný súd sa uvedenou právnickou osobou nezaoberal. Poukazoval iba na dôkazy vykonané či už pred colným orgánom, alebo pred orgánmi činnými v trestnom konaní, v ktorom mali vykonať výpovede tak navrhovateľ, ako aj odporkyňa a manžel odporkyne. Preto je nejasné vyjadrenie navrhovateľa v odvolaní „ak sa spoločnosť LUAN, s.r.o. cíti poškodená ...“ a nemá súvis s predmetom konania, navyše okresný súd na uvedené ani nepoukazoval.
Rovnako boli rozdielne tvrdenia účastníkov konanie o dôvode vkladu finančných prostriedkov na účet odporkyne. Navrhovateľ tvrdil, že tieto mienil vložiť na účet svojej obchodnej spoločnosti a omylom ich vložil na účet odporkyne. Odporkyňa tvrdila, že tieto boli vložené za účelom vykonania prepravy spoločnosťou LUAN, s.r.o., v ktorej je ona konateľkou. Súd má však za to, že tieto finančné prostriedky odporkyňa navrhovateľovi vrátila, preto žalobný návrh navrhovateľa bol nedôvodný. Z uvedených dôvodov nie je ani podstatný dôvod vloženia prostriedkov na účet odporkyne, z ktorého dôvodu sa súd právnym zdôvodnením v tejto časti nezaoberal.
S poukazom na uvedené odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 224 ods. 1 aplikujúc ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom k tomu, že odporkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech, súd jej priznal náhradu trov konania, ktoré spočívajú z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 295,18 Eur. Tieto trovy konania pozostávajú z odmeny za vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa vo výške 287,14 Eur a z režijného paušálu vo výške 8,04 Eur.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.