Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-361-2014.pdf
PDF · 82.44 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/361/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému J. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX S., štátny občan SR, o vymoženie pohľadávky oprávneného - trov predchádzajúceho konania 72,03 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 3786/09, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 26Er 260/2009-27 zo dňa 22. 04. 2014, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 26Er 260/2009-27 zo dňa 22. 04. 2014 z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 26Er 260/2009-27 zo dňa 22. 04. 2014 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 00883/09 zo dňa 12. 05. 2009. Z odôvodnenie rozhodcovského rozsudku okresný súd zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 22. 04. 2008. Rozhodcovský súd v odôvodnení uviedol, že účastníci si v bode 17 zmluvy dohodli rozhodcovskú doložku.
Po preskúmaní obsahu rozhodcovského spisu, zmluvy o úvere okresný súd zistil, že vzhľadom na povahu poskytnutého úveru na základe zmluvy o úvere, postavenie zmluvných strán a okolností, ktoré sprevádzali uzatvorenie zmluvy, medzi účastníkmi bola uzavretá spotrebiteľská zmluva. Preto na právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi, okresný súd považoval za potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13/EHS“), smernicu Rady 87/102/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov (ďalej len „smernica 87/102/ EHS“), ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, a zákon o spotrebiteľských úveroch.
Okresný súd zistil, že v posudzovanej veci podkladom pre vykonanie exekúcie je exekučný titul vydaný rozhodcovským súdom, ktorý vo veci rozhodoval na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Dojednanie rozhodcovskej doložky so spotrebiteľom je nielen podmienkou, ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a) smernice 93/13/EHS v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. q) smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, ale ide aj o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom bolo to, že rozhodcovský súd oprávnenému priznal ako náhradu za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokú sankciu - úrok z omeškania 0,25 % denne, tak ako si ho
oprávnený v rozhodcovskom konaní uplatnil. Konštatoval, že zmluvné dojednanie úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne obsiahnuté vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je podľa uvedených ustanovení smernice 93/13/EHS samo osebe nekalou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve, ale účinkom dojednania rozhodcovskej doložky bolo, že ustanovený rozhodcovský súd plnenie na základe tejto neprimeranej podmienky oprávnenému priznal.
Okresný súd ďalej zistil, že rozhodcovský súd nielenže opomenul aplikáciu príslušných európskych a vnútroštátnych právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa a neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to úrok z omeškania v sadzbe 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Dojednanie sankcie za neplnenie zmluvnej povinnosti v tejto výške je podľa názoru okresného súdu nielen v rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými mravmi je aj v príkrom rozpore so zásadou ekvity. Sankcia v uvedenej výške je sama osebe v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti plniť včas. Rozhodcovský súd neskúmal ani skutočnosť, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, pričom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ide o jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, ktorej účastníkom je spotrebiteľ a zákon sankcionuje absenciu tejto náležitosti tým, že v takom prípade sa poskytnutý úver v zmysle ust. § 4 ods. 3 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Okresný súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Z uvedených dôvodov okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) a ods. 2 Exekučného poriadku.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že povinný nie je spotrebiteľom. K tvrdeniu okresného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprávnený uviedol, že je nepochybné, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Uviedol, že z ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Konštatoval, že rozhodcovské konanie v danom prípade prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní.
Ďalej oprávnený poukázal na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania. Uviedol, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. aj s bodom 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, v zmysle ktorého v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Podľa jeho názoru dohodnutá výška úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Uviedol, že exekučný titul už raz preskúmal okresný súd pri udeľovaní poverenia súdnemu exekútorovi. Nakoniec uviedol, že predmetný záväzok bol dňa 07. 10. 2009 uhradený v plnom rozsahu, a preto nie je potrebné a účelné vydávať akékoľvek rozhodnutie o neprípustnosti, resp. zastavení exekúcie v tomto exekučnom konaní. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil v celom rozsahu.
Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa odvolaniu nemienila vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1, písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 20. 06. 2009 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 22. 07. 2009 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 00883/09 zo dňa 12. 05. 2009. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil sumu 69,69 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 22. 04. 2008.
Podľa čl. 48 ods. 2, prvej vety Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa ust. § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Obsahom čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sú dve relatívne samostatné práva (súčasti), a to právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v prítomnosti účastníka a právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Formulácia uvedeného odseku naznačuje, že tieto práva nie sú navzájom nevyhnutne previazané - právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v prítomnosti účastníka zaručuje uvedené ustanovenie i v takých veciach, kde nedochádza k žiadnemu dokazovaniu, a naopak, právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom má účastník aj tam, kde sa formálne pojednávanie nevykonáva. Ustanovenie § 122 ods. 1 O.s.p. v tomto zmysle ustanovuje, že dokazovanie sa vykonáva aj vtedy, keď sú splnené podmienky na rozhodnutie bez pojednávania, čím je zároveň vyjadrené, že aj vtedy, ak sú splnené podmienky na rozhodnutie bez pojednávania, súd zisťuje skutkový stav dokazovaním, a nie iným procesným úkonom. Preto treba i čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vykladať tak, že právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je nezávislé od práva na konanie (verejného) pojednávania.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že okresný súd pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky nevychádzal len z obsahu rozhodcovského rozsudku, ale sám vykonal dokazovanie vyžiadaním si rozhodcovského spisu sp. zn. SR 00883/09, vrátane zmluvy o úvere zo dňa 22. 04. 2008 priamo od Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave. Okresný súd túto zmluvu o úvere preskúmal a na jej základe dospel k opačnému záveru o platnosti rozhodcovskej doložky, na ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc. Týmto postupom okresný súd v podstate znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku, teda právoplatne priznaného nároku. Za týchto okolností bolo podľa názoru odvolacieho súdu povinnosťou okresného súdu dať oprávnenému priestor, aby sa zoznámil s dôkazmi, ktoré vykonal, a skutkovými zisteniami, ktoré z nich vyvodzuje, a vyjadriť sa k nim, ako aj aby prípadne navrhol iné dôkazy na vyvrátenie týchto skutkových zistení. Uvedený priestor nevyhnutne nevyžaduje konanie pojednávania, vyžaduje však písomné, alebo ústne vypočutie oprávneného k uvedeným otázkam. Len týmto postupom dôjde k naplneniu práva
oprávneného na prerokovanie veci „v jeho prítomnosti“ a na „vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom“, ktoré mu zaručuje čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd svojim postupom v rozpore s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky znemožnil realizáciu práva oprávneného na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom pri rozhodovaní o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) a ods. 2 Exekučného poriadku, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Odvolací súd v predmetnej veci vychádzal z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 499/2012-47 zo dňa 10. 07. 2013.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1, písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd umožní oprávnenému, aby sa vyjadril k ním vykonanému dokazovaniu a opätovne posúdi, či v predmetnej veci existuje dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, t.j. či exekučný titul nie je vydaný v rozpore so zákonom a neobsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva týkajúceho sa ochrany spotrebiteľov. Zároveň sa okresný súd bude musieť vysporiadať aj s tvrdením oprávneného v odvolaní, že predmetný záväzok bol dňa 07. 10. 2009 uhradený v celom rozsahu.
Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné