Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/407/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Bývanie JMK s.r.o., Jesenského 2714/69, Žiar nad Hronom, IČO: 44 484 861, práv. zast. Mgr. Kristínou Grausovou, advokátkou, Františkánske nám. 3, Bratislava, proti žalovanému C.. X. P., O. XX.X.XXXX, Š. XXXX/ X, V., práv. zast. Nosko & Partners s.r.o., Podjavorinskej 2, Bratislava, o zaplatenie 1.811,89 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. -161 zo dňa 17.9.2013, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. -161 zo dňa 17.9.2013 p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalovaného. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v konaní nebola preukázaná pasívna legitimácia žalovaného. Uviedol, že o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je svojím charakterom lex specialis, ktorý presne upravuje špecifickú oblasť spojenú s vlastníctvom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ako aj vzájomné vzťahy vlastníkov bytov a nebytových priestorov navzájom a vo vzťahu k správcovi. Podľa názoru súdu prvého stupňa v prípade vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome nejde o klasický typ solidárnej zodpovednosti umožňujúci veriteľovi úspešne uplatňovať svoje nároky voči ľubovoľnému jednému solidárnemu dlžníkovi, pričom poukázal na ustanovenia a zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len byt. zák.), v ktorých je jednoznačne upravený okruh účastníkov, t.j. všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome ako účastníci konania zastúpení pred súdom správcom, pričom zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov dokonca v ustanovení upravuje prípady vylúčenia zodpovednosti vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru obstarávaných správcom v rámci zmluvy o výkone správy. Súd prvého stupňa uviedol, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome rozhodujú síce o právnych úkonoch týkajúcich sa bytového domu spoločne formou hlasovania, avšak ich faktickú realizáciu už ďalej zabezpečuje správca bytovému domu, v dôsledku čoho jednotliví vlastníci nedisponujú informáciami a dokladmi potrebnými k účelnému bráneniu práv a oprávnených záujmov v podstate všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Súd prvého stupňa tiež spomenul, že dotknutý vlastník "vybraný" veriteľom na plnenie záväzku by sa v prípade neúspechu v konaní mohol domôcť plnenia ostaných vlastníkov, prípadne správcu voči svojej osobe len ďalšou žalobou, čo nebolo účelom právnej úpravy obsiahnutej v spomínanom .

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca rozsiahle odvolanie, v ktorom odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že žalobe vyhovie, alebo rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prípade neúspechu žalobcu v odvolacom konaní žiadal pripustiť možnosť dovolania vzhľadom na otázku zásadného právneho významu ohľadom solidárnej zodpovednosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov vzniknutých pri správe bytového domu. V odvolaní poukázal na ustanovenia § 7b ods. 5 a § 8b ods. 4 Byt. zák. a k týmto ustanoveniam viažuce sa odborné komentáre, ktoré podľa názoru žalobcu svedčia solidarite vlastníkov v záväzkových a právnych vzťahoch. Uviedol, že nepovažuje za správny právny názor súdu prvého stupňa, podľa ktorého správca preberá v niektorých prípadoch plnú zodpovednosť za vlastníkov bytov. Uviedol, že správca domu vykonáva správu domu v mene a na účet vlastníkov ako príkazník a priamy zástupca a zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, vzniknuté pri výkone správy až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva správca v rámci zmluvy o výkone správy, nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv správcovi. Uviedol, že z uvedeného nevyplýva delená zodpovednosť medzi správcom a vlastníkmi bytov, ale to, že vlastníci bytov sú zodpovední za splnenie svojich povinností z právnych úkonov vykonávaných pri správe bytového domu vždy a voči tretím osobám sa tejto zodpovednosti nemôžu zbaviť, nakoľko majú záujem na správe vlastného majetku a o porušovaní povinností správcu pri výkone ich podnikateľskej činnosti. K argumentu súdu prvého stupňa ohľadom ďalších konaní spôsobených neúspechom žalovaného v konaní žalobca uviedol, že vnútorné vzťahy medzi vlastníkmi bytov nemôže byť dôvodom pre odmietnutie aplikácie ustanovenia § 139 ods. 1 O.z., nakoľko uplatnenie regresného nároku žalovaného voči ostatným vlastníkom nesmie byť dôvodom pre zásah do práva žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy od jedného zo solidárnych dlžníkov. K nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného odvolateľ poukázal, že v prípade, ak súd prvého stupňa zistil delený záväzok, mal nárok žalobcu priznať v časti, akou je žalovaný z tohto záväzku zaviazaný a v zbytku zamietnuť. Uviedol, že v predmetnom bytovom dome je XXX bytov a minimálne toľko vlastníkov a v prípade, že by žalobca označil ako žalovaného každého z nich, bolo by konanie o nevysokej pohľadávke žalobcu neprimerane dlhé vzhľadom na možný prechod a prevod jednotlivých vlastníckych práv. Odvolateľ preto s poukazom na uvedené skutočnosti vyslovil názor, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil vzhľadom na použitie nesprávneho ustanovenia právneho predpisu teda ustanovenia § 139 ods. 1 O.z..

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že sa plne stotožňuje s argumentáciou súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že z právnych úkonov týkajúcich sa domu, jeho spoločných častí a zariadení, príslušenstva a pozemku sú viazaní všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Taktiež vo vyjadrení vyslovil súhlas s právnym názorom súdu prvého stupňa, že do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv je zodpovedný správca, a tým je zodpovednosť vlastníkov priamo vylúčená.

Odvolací súd prejednal vec podľa a bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatujúc vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania k veci dodáva, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil vykonané dokazovanie, ktoré netreba dopĺňať o ďalšie dôkazy smerujúce k preukázaniu nároku žalobcu. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa konštatuje, že žalobca nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaného, ktorého nemožno vyňať ako solidárneho dlžníka z pomedzi ostatných spoludlžníkov, nakoľko v danom prípade nejde o uplatnenie si nároku vyplývajúceho zo solidárneho záväzku vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ako správne súd prvého stupňa uviedol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s a v spore úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov právneho zastúpenia nevyčíslil a zo spisového materiálu iné trovy odvolaciemu súdu neboli známe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.