Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-84-2014.pdf
PDF · 95.24 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/84/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným v 1. rade: Y. Q., W.. X.X.XXXX, F. M. Š. XX, T., v 2. rade: Y. S., W.. X.X.XXXX, W. F. M. Š. XX, T., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou E. R., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Vranov nad Topľou, o zaplatenie 7.848,15 EUR s prísl. takto
rozhodol:
žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 5.644,11 EUR spolu s 5%- tným ročným úrokom z omeškania od 1.11.2013 do zaplatenia tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného, a to v splátkach po 35 EUR mesačne splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
žalovaná v 1. rade je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 254,07 EUR, v lehote 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou súdu doručenou dňa 28.11.2013 navrhol žalobca zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.848.15 EUR, 6,49%-tný ročný úrok zo sumy 7.469,59 EUR od 1.11.2013 do zaplatenia a 5%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 7.469,59 EUR od 1.11.2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania. V rámci žaloby poukázal na to, že na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 25.6.2010 poskytol žalovanej v 1. rade mimoriadny medziúver vo výške 6.900 EUR, pričom žalovaná v 1. rade sa zaviazala splácať do pridelenia cieľovej sumy úroky z mimoriadneho medziúveru vo výške 6,49% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 37,32 EUR a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 11,04 EUR, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaná v 1. rade zaviazala splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 48,36 EUR. Žalovaný v 2. rade prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku žalobcu, ak ju neuspokojí žalovaná v 1. rade. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou v 1. Rade, omeškania v splácaní, odstúpil žalobca listom zo dňa 24.4.2012 od predmetnej zmluvy a vyzval žalovanú v 1. rade na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti v 7-dňovej lehote.
Žalovanému v 2. rade bolo odstúpenie od zmluvy zaslané na vedomie listom zo dňa 24.4.2013, s upozornením, že ak žalovaná v 1. rade nezaplatí celý dlh, bude žalobca nútený pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou a následne prostredníctvom súdneho exekútora aj voči žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa súdu nepodarilo zistiť aktuálny pobyt žalovaného v 2. rade, bol mu ustanovený opatrovník, ktorý sa k žalobe nevyjadril.
Žalovaná v 1. rade v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že žalobca jej poskytol úver, keďže už predtým mala zmluvu o stavebnom sporení, ktorú riadne platila a aj tento úver splácala do času, pokiaľ mala príjem, pričom to bolo asi dva roky, avšak následne už príjem nemala, preto odišla pracovať do Anglicka, kde ju ale podviedli a žiadne peniaze si tam nezarobila, preto úver prestala splácať a keď sa vrátila z Anglicka, nepodarilo sa jej zamestnať a poberá iba sociálnu dávku v sume 61,60 EUR mesačne, o čom súdu predložila rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 12.11.2014. Taktiež uviedla, že žalobcu viackrát telefonicky kontaktovala, avšak tento jej povedal, že dlh by mohla splácať ale iba v splátkach po 150 EUR mesačne, čo ona samozrejme splniť nemohla. Zároveň uviedla, že dlh chce splácať, avšak v primeraných mesačných splátkach.
Z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru, predloženého žalobcom, vyplýva, že žalovaná v 1. rade vložila na účet mimoriadneho úveru č. zmluvy XXXXXXXXXX celkovo vklady v sume 1.123,29 EUR a žalobcom jej bola poskytnutá celková suma 6.767,40 EUR (3.160,16 EUR + 2.359,84 EUR dňa 6.7.2010 a 1.247,40 EUR dňa 16.3.2011).
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 54 ods. 3 OZ, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
Na základe citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je nepochybné, že zmluva, ktorá je predmetom tohto konania je zmluvou spotrebiteľskou. Zmluva uzavretá účastníkmi spĺňa všetky znaky typovej formulárovej zmluvy. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku o uplatnení Obchodného zákonníka (čl. VIII bod 1 zmluvy) aj vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky, keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivé postavenie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že so vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zák. č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1. apríla 2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 až § 60). Uvedená práva úprava má základ v Smernici Rady č. 93/13/ EHS z 5. Apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 M Cdo 20/2009). Nepochybne teda zmluva uzavretá medzi účastníkmi, ako takzvaná typová zmluva, je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle už spomínanej smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery, keďže nepochybne ide v danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje korektív pre použitie ustanovení Obchodného zákonníka, a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu. Uvedené znamená, že Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka.
Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V prejednávanej veci žalobca odstúpil od zmluvy listom zo dňa 24.4.2012. Žalobca sám zvolil túto formu ukončenia zmluvného vzťahu, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré nerušia zmluvu od začiatku, ale zachovávajú jej platnosť (napr. výpoveď). V zmysle už citovaného § 48 ods. 2 OZ sa totiž zmluva pri odstúpení ruší ex tunc (od začiatku), pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak. Žalobca si teda mal byť vedomý, že pokiaľ sa rozhodne pre odstúpenie od zmluvy, dôjde k jej zrušeniu. Vychádzajúc zo záveru o zrušení zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere od začiatku, sú účastníci povinní si vrátiť navzájom poskytnuté plnenie, teda žalobca má nárok len na vrátenie nesplatenej časti úveru poskytnutého vo výške 6.767,40 EUR, pričom iba táto suma, teda nie suma 6.900 EUR ako to uvádza žalobca v žalobe, bola žalovanej v 1. rade na základe ním predložených dokladov skutočne poskytnutá. Zo žalobcom poskytnutého prehľadu úhrad zároveň nepochybne vyplýva, že žalovaná v 1. rade uhradila žalobcovi celkovo sumu 1.123.29 EUR. Keďže pri zrušení zmluvy si účastníci majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie, žalovaná má žalobcovi vrátiť rozdiel týchto súm t.j. sumu 5.644,11 EUR (6.767,40 - 1.123,29 = 5.644,11 EUR), preto súd túto sumu žalobcovi priznal a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
V zmluve sú účinky odstúpenia od zmluvy uvedené v čl. VII., kde si účastníci dohodli možnosť odstúpenia od zmluvy a v takomto prípade sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl. VII zmluvy. V tomto článku však nie je konkretizované čo sa má považovať za poplatky a v tejto časti možno považovať zmluvu za neurčitú a tým aj neplatnú v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Podľa citovaného ustanovenia totiž právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Zároveň je potrebné upozorniť na to, že aj v prípade konkretizácie poplatkov, ktoré spotrebiteľ má zaplatiť pri odstúpení od zmluvy, by bola takáto zmluvná úprava nevýhodnejšia pre spotrebiteľa, bola by totiž v rozpore s už citovaným ustanovením § 48 ods. 2 OZ, keďže by zaväzovala spotrebiteľa nad rámec povinností po zániku zmluvy ex tunc. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvných podmienok by boli nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, preto sa jedná o rozpor so zákonom, t.j. § 54 ods. 1 OZ v spojení s § 39 OZ a takéto zmluvné dojednanie je preto neplatné.
Podľa § 517 ods. 1 OZ prvej vety, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 563 OZ ak časť plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Žalobca vyzval žalovaných na vrátenie dlhu listom zo dňa 24.4.2012, v ktorom stanovil na zaplatenie lehotu 7 dní od doručenia tohto listu, žalovaní boli teda nepochybne ku dňu 1.11.2013 v omeškaní s plnením dlhu, preto ich súd zaviazal na zaplatenie žalobcom požadovaného úroku z omeškania vo výške 5% ročne.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd vzhľadom na nepriaznivú sociálnu situáciu žalovanej, ktorá poberá mesačne iba sociálnu dávku v sume 61,60 EUR umožnil dlh splácať v primeraných mesačných splátkach po 35 EUR mesačne, pod stratou výhody splátok.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., keďže úspech žalobcu bol 72% a neúspech 18%, čo predstavuje rozdiel 54%, preto súd priznal žalobcovi z titulu náhrady trov konania sumu 254,07 EUR (54% zo zaplateného súdneho poplatku v sume 470,50 EUR), ktorú určil zaplatiť z dôvodu slabej sociálnej situácie žalovanej v dlhšej 90-dňovej lehote.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.