Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cob-29-2014.pdf
PDF · 93.02 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/29/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Mareka Kohúta - sudcu spravodajcu v právnej veci žalobcu: VODOHOSPODÁRSKE STAVBY a.s., so sídlom Röntgenova 26, Bratislava, IČO: 31 322 301, právne zastúpený Advokátska kancelária Marko, s.r.o., Budatínska 47, Bratislava, proti žalovanému: INTERPROFIS, s.r.o., so sídlom Okružná 29, Prešov, IČO: 36 785 474, právne zastúpený JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom so sídlom Hlavná 111, Prešov, o zaplatenie 23.800,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 23Cb/33/2012 - 86 zo dňa 5. 11. 2013, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o vyhovení žalobe, ako aj vo výroku o náhrade trov konania s upresnením povinnosti zaplatiť trovy konania na účet zástupcu žalobcu spoločnosti Advokátska kancelária Marko s.r.o..
Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 23.800,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 1. 1. 2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 1.428,- eur. V dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o spolupráci podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka dňa 30. 7. 2010, keď v zmysle tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal vykonať pre
žalobcu poradenskú činnosť a technickú pomoc poskytovania pre objednávateľa v súvislosti s realizáciou diela protipovodňového opatrenia Regulácia a rekonštrukcia vodných tokov v obciach Ihľany, Jurské, Holumnica spočívajúce v sledovaní termínov pre podanie žiadostí, spracovanie geodetickej dokumentácie, ako aj dokumentácie vplyvu na životné prostredie (EIA); spracovanie finančných analýz; zabezpečenie spracovania projektovej dokumentácie pre účely stavebného povolenia; spracovanie žiadosti a prílohových častí podľa pokynov vo výzve v rámci OP ŽP, a to všetko podľa konkrétnych pokynov objednávateľa. Žalobca preukázal, že poskytol žalovanému zálohu vo výške 23.800,- eur dňa 13. 8. 2010, pričom žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že neposkytol žalobcovi spracovanie dokumentácie vplyvu na životné prostredie EIA, spracovanie finančných analýz, spracovanie projektovej dokumentácie pre účely stavebného povolenia, ani záverečné spracovanie žiadosti a prílohových častí podľa pokynov vo výzve v rámci OP ŽP podľa konkrétnych pokynov objednávateľa. Žalovaný síce tvrdil, že čiastočne splnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spolupráci, konkrétne pokiaľ ide o spracovanie geodetickej dokumentácie, ktoré odovzdal žalobcovi niekedy v roku 2011 alebo v roku 2012, avšak doklad o tejto tvrdenej skutočnosti súdu predložiť nevedel, nakoľko uviedol, že ním nedisponuje.
Poukazujúc na uvedené prvostupňový súd s odvolávkou na ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. uzavrel, že uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihli toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
Ďalej prvostupňový súd konštatoval zákonnú povinnosť účastníka označiť potrebné dôkazy. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností účastníkov, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodujúce z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musia byť rozhodne preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.
Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia niečoho majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
Ďalej prvostupňový súd uzavrel, že v prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že ako objednávateľ v zmysle zmluvy o spolupráci uzatvorenej dňa 30. 7. 2010 poskytol žalovanému zálohu v zmysle čl. 4 uvedenej zmluvy. Z tohto bremena tvrdenia mal dôkaznú povinnosť preukázať existenciu vzťahov medzi účastníkmi z uvedenej zmluvy, skutočne poskytnutie zálohy žalovanému. Tieto skutočnosti žalobca preukázal a neboli medzi účastníkmi sporné. Žalovaný sa proti žalobe bránil tvrdením, že osobne odovzdal žalobcovi spracovanie geodetickej dokumentácie, avšak nemal o tom doklad, rovnako sa bránil tvrdením, že už v čase uzavretia zmluvy mal vedomosť, že táto nemôže byť splnená v termíne jej platnosti. Bolo teda povinnosťou žalovaného preukázal odovzdanie spracovanej geodetickej dokumentácie žalobcovi, ako aj tvrdenie skutočnosti o nemožnosti splnenia zmluvy v termíne jej splatnosti. Na základe uvedenej dôkaznej situácie dospel súd k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že si splnil povinnosti, ktoré mu vyplývali ako poskytovateľovi v zmysle zmluvy o spolupráci. Na základe uvedenej skutočnosti súd vyhovel v celosti žalobe.
Nárok na úrok z omeškania súd prvého stupňa priznal s poukazom na ust. § 365 v spojení s § 369 ods.1 Obchodného zákonníka s tým, že žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku odo dňa nasledujúceho po dni, kedy ho žalobca vyzval na zaplatenie dňa 9. 12 . 2011 výzvou na plnenie. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 1. 1. 2012, nakoľko z doručenky vyplýva, že žalovaný prevzal uvedenú výzvu dňa 24. 12. 2011, pričom povinnosť si mal splniť najneskôr do 7 dní od obdŕžania tejto výzvy.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 142 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 1, 2 O.s.p., keď žalobca ako úspešný účastník ich nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, preto mu súd priznal iba nárok na náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia prvostupňovým súdom, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.428,- eur.
Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že súd vytýčil na deň 5. 11. 2013 pojednávanie, na ktorom aj vyniesol rozsudok, keď právny zástupca žalovaného ešte dňa 24. 10. 2013 požiadal súd o odročenie pojednávania na iný termín z dôvodu, že v tom čase má iné pojednávanie na Okresnom súde Svidník. Ospravedlnenie bolo doručené dňa 25. 10. 2013. Napriek ospravedlneniu sa toho pojednávania zúčastnil konateľ žalovaného Jozef Chomanič a výslovne uviedol, že jeho právny zástupca sa nemôže zúčastniť tohto konania a nesúhlasí s tým, aby súd pojednával bez jeho prítomnosti. Napriek tomu súd odignoroval jeho žiadosť a vo veci pojednával aj rozhodol. Týmto procesným postupom podľa odvolateľa prvostupňový súd znemožnil žalovanému riadnu právnu ochranu. Obmedzil jeho právo na právne zastúpenie a znemožnil mu, aby vo veci bol vynesený spravodlivý rozsudok. Právny zástupca žalovaného samozrejme na tomto pojednávaní nemohol právne argumentovať a preukazovať neopodstatnenosť
žalovanej sumy, resp. jej výšky. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie.
Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril.
Odvolací súd prejednal podané odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia uverejnil na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke súdov SR. Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by boli len prípadné vady konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po takomto prieskume dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou bolo žalobnému návrhu vo veci samej vyhovené.
Prvostupňový súd rozhodnutie o podanej žalobe vykonal vo veci dokazovanie podľa procesnej iniciatívy účastníkov konania. Podané odvolanie neobsahuje výhrady voči tomu, že by sa nebol akceptoval nejaký návrh na realizáciu dôkazov uplatňovaných niektorým účastníkom konania. Za takéhoto stavu základom pre rozhodnutie súdu v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. bol skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov, ako aj zo skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné alebo o ich pravdivosti nemal dôvod na závažné pochybnosti. Odvolací súd je toho názoru, že z hľadiska skutkového stavu prvostupňový súd vo veci zodpovedajúco vykonaným dôkazom urobil správny skutkový záver. Do dôvodov rozhodnutia boli napokon zapísané aj skutočnosti, ktoré z oboznámených listinných dôkazov i z prednesov účastníkov konania boli súdom zistené.
Jediným odvolacím dôvodom uvádzaným žalovaným v podanom odvolaní bol ten, že prvostupňový súd svojim postupom neakceptoval žiadosť právneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania, na ktorom bolo vyhlásenie rozhodnutie vo veci samej. Takýmto postupom znemožnil žalovanému riadnu právnu ochranu a obmedzil jeho právo na právne zastúpenie a znemožnil mu, aby vo veci bol vynesený spravodlivý rozsudok.
V tejto súvislosti odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa pokiaľ sa týka dôkazného bremena a jeho následného unesenia účastníkom konania, pokiaľ sa týka tvrdených skutočností účastníkom tohto konania. Zároveň nad rámec dôvodov uvádzaných súdom prvého stupňa považuje za potrebné uviesť, že žalovaný aj napriek tomu, že bol na to osobitne procesným uznesením upozornený, nepredložil súdu dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, keď vo
veci bolo celkovo pred súdom prvého stupňa nariadených 7 pojednávaní, z ktorých sa žalovaný neustanovil na 5 pojednávaní, pričom na prvom z dvoch pojednávaní, na ktoré sa ustanovil právny zástupca žalovaného, žiadala právna zástupkyňa žalovaného toto pojednávanie odročiť z dôvodu, že nie je oboznámená so stavom veci, ako aj z dôvodu, že nebola dodržaná 5-dňová lehota na prípravu pojednávania, keď z doručenky predvolania právneho zástupcu žalovaného na pojednávanie konané dňa 25. 1. 2013 vyplýva, že toto bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 16. 1. 2013, takže bezosporu bola dodržaná 5-dňová lehota na prípravu pojednávania v zmysle ust. § 115 ods. 2 O.s.p. Rovnako je neprípustná právna argumentácia
zástupkyne žalovaného, ktorá ako koncipientka argumentovala nepripravenosťou a neoboznámením sa so stavom veci. Zhodne možno poukázať aj na druhé pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalovaného, ktorý aj napriek tomu, že sa jednalo v poradí už o piate pojednávanie vo veci, navrhoval a žiadal toto pojednávanie odročiť z dôvodu poskytnutia primeranej lehoty na možné mimosúdne riešenie veci. Pokiaľ sa týka samotného pojednávania, na ktorom došlo k vyhláseniu napádaného rozhodnutia vo veci samej, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že je síce pravdou, že právny zástupca žalovaného požiadal o odročenie tohto pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním vedeným na Okresnom súde Svidník, o čom predložil súdu aj kópiu predvolania na toto pojednávanie, pričom súd prvého stupňa správne neakceptoval túto žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že predvolanie na pojednávanie v tejto veci právny zástupca žalovaného prevzal už dňa 26. 9. 2013, pričom predvolanie vo veci vedenej na Okresnom súde Svidník prevzal až dňa 23. 10. 2013. Naviac je potrebné podotknúť, že je nepochybné, že právny zástupca žalovaného zamestnáva nielen koncipienta, ktorý sa už aj v tejto veci zúčastnil jedného pojednávania, ale v prípade nemožnosti zúčastniť sa pojednávania v tejto veci koncipientom, mohol právny zástupca žalovaného sa mohol dať zastúpiť iným advokátom - substitútom.
Ustanovenie § 119 ods. 1 O. s.p.vyjadruje požiadavku rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní. Preto, ak súd chce odročiť pojednávanie, musí mať na to dôležitý dôvod, ktorý musí účastníkom prítomným na pojednávaní oznámiť. Dôvod na odročenie pojednávania môže byť aj na strane účastníka konania. Právna úprava bola doplnená s účinnosťou od 1. 1. 2012 a ustanovenia podrobne upravujúce situáciu, kedy účastník konania navrhuje odročenie pojednávanie. Uvedená novela citovaného ustanovenia bola prijatá najmä z dôvodu obštrukcii účastníkov a ich právnych zástupcov v súvislosti sa s vyhýbaním sa účasti na pojednávaniach, najmä vo vzťahu k zdravotným dôvodom a oneskoreným ospravedlnením ich neúčasti. Účastník konania, prípadne ako to bolo v prejednávanej veci, právny zástupca žalovaného, ktorý navrhol odročiť pojednávanie, musel súdu zároveň oznámiť túto skutočnosť bez zbytočného odkladu o tom, že sa dozvedel dôvody na odročenie pojednávanie, prípadne od kedy sa o tom mohol dozvedieť alebo ho mohol s prihliadnutím na všetky okolnosti predpokladať. Napriek tomu, že právny zástupca žalovaného prevzal predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 5. 11. 2013 už dňa 26. 9. 2013, navrhol toto pojednávanie odročiť až podaním doručeným okresnému súdu dňa 25. 10. 2013. Ako dôvod uviedol, tak ako je to uvedené už vyššie, iné pojednávanie, na ktoré prevzal predvolanie neskôr ako na pojednávanie, z ktorého sa žiadal ospravedlniť. Poukazujúc na uvedené preto správne prvostupňový súd keď nesúhlasil so žiadosťou právneho zástupcu žalovaného na odročenie tohto pojednávania. Pre prejednanie veci v neprítomnosti zástupcu žalovaného boli splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa v súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p. rozhodoval podľa skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, pričom správne dospel k záveru, že žalovaný bol povinný preukázať ním tvrdené skutočnosti o odovzdaní spracovanej geodetickej dokumentácie žalobcovi, ako aj tvrdené skutočnosti o nemožnosti plnenia zmluvy v termíne jej splatnosti. Nakoľko žalovaný k tomuto nepredložil a nenavrhol žiadne dokazovanie, správne preto súd prvého stupňa konštatoval, že tieto tvrdené skutočnosti nie sú postačujúce na to, aby preukázali bez ďalšieho doručenie spracovanej geodetickej dokumentácie alebo prípadnú potrebu predlženia lehoty vyhotovenia tejto geodetickej dokumentácie a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Napokon z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci žalovaný v podanom odvolaní proti záverom súdu prvého stupňa nič nenamieta. Neuvádza, čo bol tvrdil
na pojednávaní na obranu proti žalobe. Aj podané odvolanie sa t ak javí len účelovým zjavne sledujúcim oddialenie termínu právoplatnosti vo veci.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil, keď je viazaný odvolacími dôvodmi, pričom žalovaný nenamietal priznané úroky z omeškania žalobcu, ani priznanú náhradu trov konania.
V zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. upresnil v časti platobného miesta na plnenie náhrady trov konania adresu zástupcu žalobcu, ktorým je spoločnosť Advokátska kancelária Marko s.r.o..
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol rovnako podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1, 2 O.s.p. Úspešnému žalobcovi napriek jeho úspechu v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď tento sa i napriek výzve súdu nevyjadril k odvolaniu žalovaného, návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodal, pričom zo spisu úspešnému žalobcovi žiadne trovy konania ku dňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplývajú.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.