Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Sd-9-2014.pdf
PDF · 83.31 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sd/9/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľa L.. L. U., bývajúceho v W., W. X, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o starobný dôchodok, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 23.01.2014 č. XXX XXX XXXX X.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odporca rozhodnutím z 23.01.2014 podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“) priznal navrhovateľovi od 13.06.2010 starobný dôchodok v sume 168,30 eur mesačne.
Navrhovateľ podal návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia. V opravnom prostriedku namietal spôsob výpočtu starobného dôchodku, ktorý použil odporca a aplikáciu článku 33 ods.2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Z.z. (ďalej iba „dohovor“). Podľa názoru navrhovateľa v jeho prípade sa tento článok nemá uplatňovať, pretože Ministerstvo vnútra SR zaňho do roku 2002 odvádzalo odvody do Sociálnej poisťovne. Iba od roku 2002 do obdobia vzniku jeho nároku na dôchodok, t.j. 8 rokov tieto odvody Sociálnej poisťovne odvádzané neboli. Konštatoval, že hoci samostatný sociálny systém vojakov a policajtov nadobudol účinnosť v roku 2002, nadväzoval na predchádzajúce sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov na Slovensku a v bývalom Československu, ktoré bolo vždy riešené osobitne. Či už išlo o samostatné zákony (napríklad zákon č. 32/1957 Zb., zákon č. 76/1959 Zb. a zákon č. 114/1998 Z.z.), ale bez samostatnej časti v rámci zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ uviedol, že zákon síce zachováva princípy sociálneho poistenia, avšak za súčasnej vecnej samostatnosti a organizačnej nezávislosti na všeobecnom dávkovom systéme nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, od ktorého sa zásadne líši predovšetkým tým, že rozhodujúcimi skutočnosťami pre nárok na dávky a ich výšku sú len doba služby v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách a kvalifikovaný služobný plat dosiahnutý v období pred vznikom zákonom ustanovenej sociálnej udalosti. Uplatňuje sa v ňom teda výlučne princíp výsluhy, podstatou ktorej je kompenzácia straty alebo zníženia spôsobilosti na výkon služby bez ohľadu na vek. Z uvedeného vyplýva, že tu nie je súbeh dôchodkov z jednej sociálnej poisťovne, ale dva rozdielne dôchodky. Na základe týchto skutočností suma starobného dôchodku podľa názoru navrhovateľa zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, je určená ako súčin sumy starobného dôchodku 768,59077146 eur a koeficientu 0,2032435242 určeného ako podiel obdobia, kedy neboli odvádzané finančné prostriedky do systému Sociálnej poisťovne, ktorým je doba 8 rokov, a
úhrn obdobia dôchodkového poistenia vrátane doby služby, ktoré bolo zhodnotené na sumu starobného dôchodku 39,3617 rokov. Suma starobného dôchodku 612,38 eur mesačne po zaokrúhlení je určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) 768,59077146 eur mesačne a sumu starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 156,21 eur mesačne.
Odporca v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa uviedol, že dobu služby I. a II. kategórie funkcií poistenca zhodnotenú na nárok na výsluhový dôchodok v súlade s § 274 ods.1 zákona o sociálnom poistení a tiež podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v rozsudku č. 7So/138/2011 z 15.08.2012 je potrebné zohľadniť na určenie dôchodkového veku, tiež sumy dôchodku, inak by zaradenie doby služby do kategórie funkcií nebolo zohľadnené v žiadnom systéme sociálneho zabezpečenia. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vyjadreného v rozsudku z 22.08.2012 č. konania 9So/138/2011, podľa ktorého sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, môže krátiť primerane k počtu skončených rokov služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku, sumu starobného dôchodku je potrebné určiť v súlade s článkom 33 ods.2 Dohovoru č. 128 nasledovným spôsobom:
- suma starobného dôchodku sa určí za všetky doby poistenia (vrátane doby služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok),
- určí sa suma patriaca len za obdobie dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku koeficientom, ktorý vyjadruje pomer medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky a dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia vrátane doby služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok (navrhovateľ má zhodnotených 31 rokov doby služby na určenie sumy výsluhového dôchodku),
- sumu starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia vrátane doby služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok, je následne potrebné krátiť, t.j. znížiť o sumu, ktorá zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky.
Spôsob krátenia, ako navrhuje navrhovateľ, nie je v súlade s názorom vyjadreným v rozsudku Najvyššieho súdu SR. Žalovaný ďalej poznamenal, že právne predpisy Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sume starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) neupravujú, akým spôsobom zabezpečiť od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) poskytnutie sumy starobného dôchodku len za doby zabezpečenia (poistenia), ktoré sa neprekrývajú s dobou výkonu služby, za ktorú už bol poskytnutý výsluhový dôchodok. Preto podľa článku 7 ods.5 a článku 154c Ústavy SR je potrebné na zachovanie získaných nárokov od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) aplikovať Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Z.z. Uvedený dohovor má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a preto na jeho vykonanie nie je potrebné prijať osobitný zákon; príslušné ustanovenia uvedeného dohovoru majú prednosť pred zákonmi o sociálnom zabezpečení (poistení), preto je nimi Sociálna poisťovňa viazaná pri určení sumy starobného dôchodku poistenca, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je prežitie zákonom stanoveného dôchodkového veku na vznik nároku na starobný dôchodok. Pretože dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení), ktorý bol určený v súlade so zachovaním nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní vykonávaných v služobnom pomere do I. a II. kategórie funkcií, nastáva situácia, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok, a tiež na výsluhový dôchodok, je potrebné na určenie sumy starobného dôchodku aplikovať aj článok 33 ods.2 Dohovoru. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s dávkovým spisom a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Z dávkového spisu súd zistil, že navrhovateľovi bol rozhodnutím z 12.03.2010 č.p: SRLZ-43.646-1/ SZ-2010 priznaný podľa § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 01.01.2010 výsluhový dôchodok. Pre výpočet výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi podľa § 58 zákona zhodnotená doba trvania služobného pomeru 31 rokov a 129 dní. Z oznámenia Ministerstva vnútra SR, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu, odboru sociálneho zabezpečenia Bratislava z 19.06.2013, vyplýva, že navrhovateľovi pre nárok na výšku výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.09.1978 do 30.08.1979 v I. kategórii funkcií a služobný pomer príslušníka policajného zboru od 01.09.1979 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií, a od 01.01.2000 do 31.12.2009 v III. pracovnej kategórii.
Navrhovateľ žiadosťou z 13.06.2013 podal odporcovi žiadosť o priznanie starobného dôchodku. V žiadosti preukázal štúdium na strednej škole v čase od 01.09.1970 do 30.06.1974, štúdium na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove od 01.09.1974 do 14.06.1978, výkon vojenskej služby od 01.09.1978 do 30.08.1979, dobu zamestnania v W.S. L. L. od 01.08.1978 do 31.08.1979 a služobný pomer príslušníka policajného zboru SR od 01.09.1979 do 31.12.2009. Starobný dôchodok žiadal navrhovateľ priznať od 13.06.2010.
Odporca napadnutým rozhodnutím z 03.01.2014 priznal navrhovateľovi od 13.06.2010 starobný dôchodok. Suma starobného dôchodku bola určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) 768,59077146 eur mesačne a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 605,31719694 eur mesačne. Postup výpočtu starobného dôchodku odporca podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Pri výpočte starobného dôchodku odporca postupoval podľa právneho názoru, ktorý bol vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.08.2012 č.k. 9So/138/2011. V tomto rozsudku okrem iného Najvyšší súd SR konštatoval toto: „Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, odporkyňa by mala postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby policajta rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň jej zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby (zákona č. 328/2002 Z.z.), a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých opakom to krátenie dôchodkov ani ona nemá pochybnosti“.
V uvedenom rozsudku ďalej Najvyšší súd SR pre spôsob určenia výšky starobného dôchodku uvádza toto: „V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne pre posúdenie nároku na starobný dôchodok zohľadniť tak obdobie dôchodkového poistenia v tzv. civilnom zamestnaní, ako aj obdobie služby v II. kategórii funkcií. Po zistení tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku so započítaním celej doby výkonu služby policajta, vrátane základnej vojenskej služby, je možné starobný dôchodok krátiť v súlade s článkom 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128“. Rovnaký postup pri výpočte výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému osobe, ktorej bol priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok, je uvedený aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 15.08.2012 č.k. 7So/138/2011 uverejnený v stanovisku Najvyššieho súdu SR a súdov SR č. 6/2013 pod č. 83.
Tento postup výpočtu výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému poberateľov výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. si krajský súd osvojil a považuje ho za súladný s ústavou, dohovorom a zákonom o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu nepovažuje námietku navrhovateľa, že suma starobného dôchodku má byť určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia, vrátane doby služby a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia za opodstatnenú.
Z týchto dôvodov súd podľa § 250q ods.2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil.
Navrhovateľovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nebol v konaní úspešný a odporcovi toto právo zo zákona nepatrí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.