Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-201-2022.pdf
PDF · 73.7 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/201/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Michala Polláka a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 3.10.2022 č.k. 5PP/141/2022 – 29, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19.1.2023 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 03.10.2022 č. k. 5PP/141/2022–29 rozhodol o žiadosti ods. A. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody takto:
Podľa § 415 ods. 1 Tr. por., § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 67 ods. 1 Tr. zák. sa návrh odsúdeného: A. B., nar. XX.X.XXXX v C. , t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 24.7.2017, sp. zn. 9T/32/2017 zamieta.
Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený, na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť. Odsúdený v písomnom odôvodnení sťažnosti, prostredníctvom svojho obhajcu, uviedol (skrátene): Pokiaľ ide o plnenie druhej podmienky, túto súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám. prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti. Okresný súd Tmava vo svojom rozhodnutí v tejto časti nevyhodnocoval všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu, ale uspokojil sa s poukazom iba na povahu trestného činu, ktorý odsúdený spáchal, čo je celkom nepostačujúce. Nie je možné bez podrobnejšieho preskúmania osoby odsúdeného urobiť záver, ktorý súd urobil, pretože jeho osobné a charakterové vlastnosti a postoj k spoločenským normám mohol výkon trestu ovplyvniť do takej miery, že sa už nebude trestnej činnosti dopúšťať, pričom súd toto vôbec nezisťoval. Súd mal preskúmateľným spôsobom zistiť, že naozaj nemožno od odsúdeného očakávať, že povedie riadny život, ako to v rozhodnutí len skonštatoval (poukazujem primerane na R IV/1964, R 10/1963, R 37/1973). Ústav na výkon trestu odňatia slobody disponuje odbornými pracovníkmi z oblastí psychológie, sociológie, špeciálnej pedagogiky a ďalších spoločenských vedných disciplín, ktorí dokážu posúdiť, či je u odsúdeného predpoklad viesť riadny život au odsúdeného dospeli k záveru, že tieto predpoklady spĺňa a odporučili ho podmienečne prepustiť.
Z uvedených dôvodov odsúdený navrhuje, aby druhostupňový súd zrušil uznesenie Okresného súdu Tmava č.k. 5PP/141/2022-29 zo dňa 3.10.2022 a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 psím. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v ods. 1 tohto uznesenia. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie, ako ja prvú materiálnu podmienku (odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu preukázal schopnosť viesť riadny život, t. j. preukázal polepšenie), ale nesplnil tú materiálnu podmienku, podľa ktorej sa dá očakávať, že po prepustení na slobodu povedie riadny život. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, súd konštatuje, že táto nie je splnená a to aj napriek tomu, že odsúdený je vo výkone trestu prvýkrát. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má, podľa prvostupňového súdu, význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a viac sa nedostane do rozporu so zákonom. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. V zmysle uvedeného súd vychádzal z tej skutočnosti, že vzhľadom na resocializačnú prognózu a obsah registra trestov, kde má odsúdený evidovaných doposiaľ 11 záznamov je vysoká miera pravdepodobnosti ďalšej recidívy. Odsúdenému boli za trestné činy ukladané predovšetkým podmienečné tresty odňatia slobody so skúšobnou dobou, ktoré len preukazujú, že odsúdenému bola v minulosti niekoľkokrát daná šanca viesť riadny život nielen v skúšobnej dobe ale aj po jej uplynutí. Trestná minulosť odsúdeného a doposiaľ uložené tresty neboli pre odsúdeného dostatočným poučením na to, aby zmenil svoje správanie v súlade so zákonom, nakoľko sa dopustil obzvlášť závažného zločinu, za ktorý mu bol rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 24.07.2017 sp. zn. 9T/32/2017 uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že pozitívne hodnotenie riaditeľa Ústavu na výkon trest odňatia slobody neposkytuje dostatočnú záruku, že odsúdený povedie riadny život po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Uvedenú skutočnosť preukazuje aj fakt vyplývajúci z hodnotenia, že odsúdený sa z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti živil trestnou činnosťou, a preto je možné predpokladať, že ak bude odsúdený po podmienečnom prepustení dlhodobo neúspešný pri hľadaní zamestnania, prikloní sa k páchaniu trestnej činnosti ako zdroju svojej obživy. Z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie má súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Zistenia, uvedené v predchádzajúcom odseku, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného. Úvaha prvostupňového súdu pritom vychádza z logického zhodnotenia zistených skutočností. Preto na túto časť odôvodnenia napadnutého uznesenia sťažnostný súd iba odkazuje, bez potreby jej opakovania. Sťažnostný súd dodáva, že pri rozhodovaní o splnení materiálnych podmienok, ide o to rozlíšiť, kedy správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú prejavom len vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, odôvodňujúce reálny predpoklad, že i v budúcnosti povedie riadny život. Veľmi veľké množstvo predchádzajúcich odsúdení, v spojení so zistením, že nie je vyučený v žiadnom
odbore, pred nástupom do výkonu trestu pracoval zväčša ako brigádnik a pred dodaním do výkonu väzby bol dlhodobo nezamestnaný a živil sa trestnou činnosťou, vyvolávajú dôvodný predpoklad, že prognóza jeho správania sa po prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, nie je priaznivá. Odsúdený svojím správaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal, že sa dokázal prispôsobiť podmienkam výkonu tohto trestu. Z hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody nevyplynulo, že by odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody výrazne zlepšil svoje vyhliadky na úspešné zaradenie sa do pracovného procesu, respektíve na to, aby výrazne zmenil model svojho správania, v ktorom si peniaze na uspokojovanie jeho životných potrieb, zabezpečoval najmä páchaním trestnej činnosti. Rovnako ani v prvostupňovom konaní odsúdený nepreukázal, že by mal vytvorené také materiálne a sociálne zázemie, ktoré mu umožní viesť riadny život. Preto v súčasnom štádiu výkonu trestu odňatia slobody, nie je možné konštatovať, že čiastočný výkon trestu by mal na odsúdeného taký výchovný účinok, ktorý má za následok rozhodnutie, podľa ktorého nie je potrebné vo výkone tohto trestu pokračovať a odsúdený môže byť podmienečne prepustený z jeho výkonu. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva, ktoré mu garantuje zákon. S poukazom na uvedené sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.