Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_43CoE-65-2022.pdf
PDF · 99.68 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/65/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému Y. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX naposledy bytom Q. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 6563/14, o vymoženie pohľadávky vo výške 873,27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Er/318/2014-24 zo dňa 26. novembra 2020 takto
rozhodol:
I. Pokračuje v konaní s D. H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX ako povinnou.
II. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Er/318/2014-24 zo dňa 26. novembra 2020 zrušuje a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením v prvej výrokovej vete okresný súd zastavil exekúciu podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. V druhej výrokovej vete oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur.
2. V odôvodnení uviedol, že dňa 14.05.2014 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 873,27 Eur s príslušenstvom voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu vydaný pod sp. zn. SR 02084/12 zo dňa 13.07.2012, ktorým bol podľa jeho odôvodnenia priznaný nárok zo zmenky.
3. Okresný súd konštatoval, že v zmysle novelizovaných ustanovení Exekučného poriadku, a to ust. § 243f spolu s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku vznikla oprávnenému povinnosť v lehote do 22.01.2016 doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
4. Dňa 05.02.2016 bolo okresnému súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručené Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku zo dňa 21.01.2016. Súd v súvislosti s doručením doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku poukázal na uznesenia Ústavného súd SR č.k. III. ÚS 752/2016-7 z 08.11.2016 a č.k. III. ÚS 564/2016-11 z 13.09.2016, v zmysle ktorých súd vyslovil, že bolo potrebné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručiť v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu a nie súdnemu exekútorovi. Vzhľadom na uvedené okresný súd konštatoval, že oprávnený svoje doplnenie návrhu v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nedoručil včas v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote a preto okresný súd rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.
5. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie z dôvodov ustanovených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). 6. Oprávnený uviedol, že zmluvu o úvere nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože povinnému bol úver poskytnutý na účely povolania, čo povinný v zmluve o úvere vyhlásil. Oprávnený zdôraznil, že dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky použil. Oprávnený zároveň uviedol, že pri výklade pojmu spotrebiteľa je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany, ktorá do právneho vzťahu s povinným vstupuje. Svoju argumentáciu oprávnený považoval v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa, podľa ktorej pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Z. A. proti Bay Wa AG).
7. K doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243 ods.1 Exekučného poriadku uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú boli súčasťou exekučného spisu tak, ako na to upozornil exekučný súd v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie. S poukazom na uvedené mal za to, že si svoju povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovenia § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil a preto nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. 8. S poukazom na uvedené oprávnený žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania s prihliadnutím na vady týkajúce sa procesných podmienok podľa § 380 ods. 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, pretože neboli splnené procesné podmienky pre jeho vydanie.
10. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného a zo spisového materiálu zistil, že dňa 16.02.2014 bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, v ktorej oprávnený opísal skutočnosti týkajúce sa jeho vlastného vzťahu s povinným. Následne bola okresnému súdu dňa 09.05.2014 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 14.05.2014 poveril súdneho exekútora v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave vydaného pod sp. zn. SR 02084/12 dňa 13.07.2012 na vymoženie sumy 873,27 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie voči povinnému. Rozsudok bol vydaný na základe zmenky vystavenej povinným ako fyzickou osobou na rad oprávneného.
11. Následne okresný súd napadnutým uznesením exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil.
12. Okresný súd po vydaní napadnutého uznesenia zistil, že povinný Y. S., nar. XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX a jeho dedičom na základe rozhodnutia Okresného súdu Lučenec vydaného prostredníctvom súdneho komisára sp. zn. 19D/101/2020, Dnot 231/2020 zo dňa 19.09.2022 sa stal závetný dedič D. H. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX.
13. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
14. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
15. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
16. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
17. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
18. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
19. Podľa § 63 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
20. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
21. Podľa § 67 CSP každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
22. Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
23. Podľa § 7 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka smrťou táto spôsobilosť zanikne.
24. Procesná podmienka predstavuje určitý procesný predpoklad (danosť), ktorá musí existovať, aby súd mohol konať a rozhodnúť. Jednou z procesných podmienok konania, na ktorej splnenie súd prihliada kedykoľvek počas konania je procesná subjektivita účastníka v konaní. Procesná subjektivita je daná vtedy, ak je daná spôsobilosť na práva a povinnosti (právna subjektivita podľa hmotného práva). Pokiaľ dôjde k zániku právnej subjektivity, t. j. spôsobilosti na práva a povinnosti, dochádza aj k strate procesnej subjektivity ako podmienky konania. Pri fyzickej osobe dochádza k zániku spôsobilosti na práva a povinnosti jej smrťou podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čím dochádza aj k strate procesnej subjektivity. Pri strate procesnej subjektivity je potrebné rozlišovať, či strana nemala procesnú subjektivitu už v čase začatia konania, vtedy táto vada predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania a je dôvodom na zastavenie konania podľa § 62 CSP alebo či k jej strate dôjde počas konania a vtedy sa aplikuje pri fyzických osobách postup podľa § 63 CSP. V takom prípade súd podľa povahy konania posúdi, či konanie zastaví alebo či v ňom bude pokračovať, keďže rozdielny procesný postup je daný povahou konania. V prípade majetkového sporu, ktorým exekučné konanie nepochybne je, pretože v štádiu núteného výkonu nesplnenej povinnosti sa zasahuje do majetkovej sféry povinného, súd pokračuje v konaní s dedičmi, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Strata procesnej subjektivity počas konania preto nemusí predstavovať neodstrániteľnú vadu konania. Za splnenia zákonných podmienok, ktorými sú majetková povaha sporu, existencia dedičov a skončenie konania o dedičstve môže byť vada konania spočívajúca v strate procesnej subjektivity počas konania odstránená.
25. Vzhľadom na skutočnosť, že v odvolacom konaní bolo z rozhodnutia o dedičstve sp. zn. 19D/101/2020, Dnot 231/2020 zo dňa 19.09.2022 po pôvodnom povinnom Y. S., nar. XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX zistené, že jeho jedinou dedičkou sa stala D. H. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, na ktorú prešli povinnosti povinného z exekučného titulu, odvolací súd preto v prvom výroku rozhodol podľa § 63 ods. 2 CSP tak, že v konaní pokračuje s D. H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX ako povinnou.
26. V danom prípade došlo k úmrtiu pôvodného povinného po začatí exekučného konania, ale pred vydaním napadnutého rozhodnutia. V čase vydania napadnutého rozhodnutia, tj. dňa 26.11.2020 súd konal s povinným - Y. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktorý už nemal procesnú subjektivitu, čím nebola splnená procesná podmienka na to, aby mohol vo veci rozhodovať. Konanie preto trpí vadou týkajúcou sa procesnej podmienky, na ktorú odvolací súd prihliada podľa § 380 ods. 2 CSP, aj keď nebola v odvolacích dôvodoch uplatnená ex offo.
27. Aj napriek uvedenému odvolací súd považoval za potrebné preskúmať dôvody uvedené oprávneným v odvolaní, pričom z predloženého spisu zistil, že dňa 05.02.2016 bolo okresnému súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora podanie oprávneného vyhotovené dňa 21.01.2016 a doručené súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016. Oprávnený týmto podaním doplnil návrh na začatie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v ktorom uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú uvedené v odôvodnení exekučného titulu a súdu sú známe od začiatku exekúcie. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované v ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Oprávnený na základe uvedeného navrhol pokračovať v exekúcii.
28. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (odkaz na § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z.z.) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
29. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23. 12. 2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
30. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
31. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
32. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
33. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
34. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku, zavedenej zákonom č. 438/2015 Z.z. sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 bol tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, a to v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Exekučný poriadok určil oprávnenému na doplnenie návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 tridsať dňovú lehotu, ktorá začala plynúť odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. dňa 24.12.2015 a uplynula 22.01.2016. Lehota na doplnenie návrhu stanovená pre oprávneného týmto zákonom je lehotou procesnou, preto stačí, ak bolo doplnenie vrátane dôkazov oprávneným podané posledný deň lehoty. Exekučný poriadok v ust. § 243f ods. 1 neupravuje komu má oprávnený doplnenie návrhu doručiť. Môže ho doručiť tak príslušnému súdu, ktorý bude rozhodovať o ďalšom postupe v konaní avšak s poukazom na ustanovenie 36 ods. 2 a § 40 ods. 1 Exekučného poriadku môže oprávnený doplnenie návrhu doručiť aj poverenému súdnemu exekútorovi.
35. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako okresný súd o tom, že oprávnenému bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, preto oprávnenému vznikla povinnosť stanovená v § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, avšak len v prípade ak uvedené skutočnosti a dôkazy už neboli súčasťou exekučného spisu. Oprávnený si povinnosť splnil podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016. Odvolací súd mal z predloženého exekučného spisu tiež preukázané, že oprávnený si povinnosť vyplývajúcu z vyššie uvedeného ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku splnil už v návrhu na vykonanie exekúcie, kde opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a tiež priložil nielen exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere splatenie, ktorého zabezpečovala zmenka, na základe ktorej bol v exekučnom titule oprávnenému priznaný nárok. Súčasťou návrhu boli aj Všeobecné obchodné podmienky upravujúce v čl. 14 Dohodu o vyplnení zmeniek, na základe ktorej došlo k vyplneniu blankozmenky. Rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú boli od začiatku súčasťou exekučného spisu tak, ako na to upozornil exekučný súd oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považoval záver okresného súdu o nesplnení si povinnosti vyplývajúcej z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote za nesprávny, v dôsledku čoho je nesprávne aj jeho rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, proti ktorému Exekučný poriadok nepripúšťa odvolanie.
37. Podľa čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
38. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
39. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).
40. V záujme dodržania práv každého účastníka na spravodlivý proces zaručený mu Ústavou Slovenskej republiky v článku 46 ods. 1, ako aj z dôvodu reálnej súdnej ochrany odvolací súd vec prejednal, keďže by takýmto nesprávnym procesným postupom okresného súdu boli odňaté účastníkovi jeho práva na prejednanie veci súdom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR, v ktorom ústavný súd konštatoval, že „obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je aj relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy“ (sp. zn. II. ÚS 85/06 zo dňa 22. 11. 2006).
41. Pokiaľ okresný súd poukázal v napadnutom rozhodnutí na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 752/2016-7 z 08.11.2016 a uznesenie Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 564/2016-11 z 13.09.2016, odvolací súd považuje za potrené uviesť, že je pravda, že Ústavný súd SR v predmetných rozhodnutiach dospel k záveru, že okresné súdy v posudzovaných veciach postupovali a rozhodli ústavne akceptovateľným spôsobom, keď predmetné exekúcie zastavili podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie nebol v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnený podaním doručeným v zákonnej lehote priamo exekučnému súdu. Ústavný súd SR však v uznesení č.k. III. ÚS 752/2016-7 z 08.11.2016 tiež konštatoval, že: „...znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi) a z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje ústavný súd za ústavne udržateľný...". a v uznesení č.k. III. ÚS 564/2016-11 z 13.09.2016 konštatoval, že: „Z pohľadu ústavného súdu je potrebné uviesť, že dotknuté ustanovenia Exekučného poriadku nedávajú jednoznačnú odpoveď na otázku, komu má byť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v danom špecifickom prípade v zákonnej lehote doručené, teda či má byť doplnenie doručené priamo okresnému súdu alebo postačuje, ak bude doručené súdnemu exekútorovi, ktorý má povinnosť bezodkladne podanie predložiť súdu.", pričom v tomto konaní rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú, boli od začiatku súčasťou exekučného spisu.
42. Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 a 2 CSP vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom bude okresný súd postupovať podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku a preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Ak exekúciu nezastaví, rozhodne o jej pokračovaní.
43. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).