Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-98-2022.pdf
PDF · 78.03 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/98/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. januára 2023 takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n í : 1) I. I. , nar. XX.XX.XXXX v G., okres K., trvale bytom K., I. č. XX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Q.,
2) N. G. , nar. XX.XX.XXXX v G., okres K., trvale bytom Mesto K., prechodne bytom K., N. č. XX/X,
s ú v i n n í , ž e
dňa 01. októbra 2021 v čase okolo 17:00 hodiny za prítomnosti obžalovanej N. G. na terase K. I., nachádzajúcom sa v K. na ulici S. číslo X, vyrobil obžalovaný I. I. falzifikát bankovky v nominálnej hodnote 100 eur bez sériového čísla s úmyslom použiť ju ako pravú tým spôsobom, že slinami od žuvačky a kúskami transparentnej lepiacej pásky zlepil dva listy - jednostranné reprodukcie lícnej strany 100 eurovej bankovky, pochádzajúce z bloku, ktorý si predtým zakúpil v K. O. v K. a takto zlepenú bankovku si vložil do vrecka nohavíc, ktorú následne toho istého dňa v čase okolo 17:30 hodiny v K. I. vybral z vrecka nohavíc, položil ju na barový pult a hlavou naznačil obžalovanej N. G., aby touto bankovkou zaplatila za zakúpený tovar, po čom ju obžalovaná N. G. zobrala a zaplatila ňou za zakúpený tovar ako pravou bankovkou, hoci vedela, že sa jedná o falzifikát, čo na druhý deň pri kontrole tržby zistil majiteľ pohostinstva, pričom vykonanou expertízou R. so sídlom F. 1, G. X, bolo zistené, že sa jedná o falzifikát bankovky nominálnej hodnoty 100 eur so stupňom kvality vyhotovenia „5“ - nepodarený falzifikát,
t e d a
spoločným konaním neoprávnene vyrobili peniaze s úmyslom dať ich ako pravé a neoprávnene vyrobené peniaze dali ako pravé,
t ý m s p á c h a l i
zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods.2 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 214/2019 Z.z.
a za to sa
o d s u d z u j ú
Obžalovaný I. I.
Podľa § 270 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.5 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 39 ods.1 Trestného zákona k nepodmienečnému trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Obžalovaná N. G.
Podľa § 270 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.3 Trestného zákona, § 36 písm. j), l) Trestného zákona, § 39 ods.1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods.1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods.1 Trestného zákona sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných I. I. a N. G., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, so správami o povesti, s odpismi registra trestov.
Obžalovaní I. I. a N. G. na hlavnom pojednávaní urobili vyhlásenie podľa § 257 ods.1 Trestného poriadku tak, že po poučení o ich právach vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Po vyhlásení obžalovaných, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátor žiadal vyhlásenie obžalovaných prijať.
Súd vyhlásenie obžalovaných I. I. a N. G., že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prijal uznesením a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaní priznali spáchanie skutku uvedeného v obžalobe sa nevykoná, vykoná len dokazovanie ohľadne trestu, ochranného opatrenia a náhrady škody.
Súd vzhľadom na vyhlásenie obžalovaných I. I. a N. G. ich konanie tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej kvalifikoval ako zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods.2 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 214/2019 Z.z., pretože obžalovaní spoločným konaním neoprávnene vyrobili peniaze s úmyslom dať ich ako pravé a neoprávnene vyrobené peniaze dali ako pravé.
Obžalovaní I. I. a N. G. svojím konaním porušili záujem spoločnosti na ochrane meny. Súd u obžalovaného I. I. zistil poľahčujúcu okolnosť v tom, že sa k trestnej činnosti doznal, túto oľutoval, u obžalovanej N. G. súd zistil poľahčujúcu okolnosť v tom, že pred spáchaním trestnej činnosti viedla riadny život človeka, k trestnej činnosti sa doznala, túto oľutovala, priťažujúcu okolnosť súd u obžalovaných nezistil. Motívom konania obžalovaných bola snaha zabezpečiť si finančné prostriedky.
K osobe obžalovaného I. I. súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe. Doposiaľ bol v období desiatich rokov štyrikrát súdne trestaný, z toho dvakrát pre prečin podľa § 207 Trestného zákona, jedenkrát za zločin podľa § 212 ods.1, ods.4 písm. b) Trestného zákona, jedenkrát pre prečin podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. a), b) Trestného zákona, naposledy rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 7/2021 zo dňa 11. augusta 2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To 88/2021 zo dňa 29. novembra 2021, kde bol uznaný vinným pre prečinu podľa § 207 ods.2, ods.3 písm. b), c) Trestného zákona., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 25 (dvadsaťpäť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Doposiaľ bol štyrikrát postihnutý za priestupky, z toho trikrát na úseku cestnej dopravy, jedenkrát za majetkový priestupok.
K osobe obžalovanej N. G. súd zistil, že v mieste bydliska o nej bližšie informácie nie sú známe. Doposiaľ nebola riešená v priestupkovom konaní, ani doposiaľ súdne trestaná nebola.
Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu obžalovaného I. I., vzhľadom na jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému I. I. za použitia § 38 ods.5 Trestného zákona, § 36 písm. l) Y. zákona, § 39 ods.1 Y. zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní tri roky a z dôvodu, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu, súd ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súd v prípade obžalovaného zistil, že základná sadzba je 7 rokov až 10 rokov, pričom obžalovaný sa opätovne dopustil zločinu (predtým bol odsúdený za zločin krádeže podľa § 212 ods.4 Y. zákona) a teda sadzba, v ktorej mal súd ukladať trest je 8 rokov a 6 mesiacov až 10 rokov. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že je síce pravdou, že v prípade obžalovaného sa jedná o osobu, ktorá páchala trestnú činnosť, pričom v súčasnej dobe vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 25 mesiacov, má nariadený výkon trestu, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 3T 41/2017 zo dňa 16. januára 2018, kde bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky, súd považuje vzhľadom na okolnosti prípadu (falzifikát bankovky nominálnej hodnoty 100 eur so stupňom kvality vyhotovenia „5“ - nepodarený falzifikát), za neprimerane prísne ukladať trest už len v samej spodnej hranici, teda v trvaní 8 rokov a 6 mesiacov a podľa názoru súdu, ani keby súd prihliadol na stanovisko trestno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017, podľa ktorého je možné v prípade uznania viny páchateľom podľa § 257 ods.1 písm. b), písm. c) Y. poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), ukladať trest za použitia ustanovenia § 39 ods.2 písm. d), ods.4 Y. zákona (per analogiam), teda ako v prípade uzavretia schválenia dohody o vine a treste, by aj takto uložený trest podľa názoru súdu, za neprimerane prísny, preto súd využil ustanovenie § 39 ods.1 Y. zákona a obžalovanému uložil trest pod dolnú hranicu takto zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pričom súd poukazuje na to, že obžalovaný sa musí starať o maloleté deti a v prípade uloženia trestu už len v samej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby by nepriaznivo vplývalo na jeho rodinu a najmä na maloleté deti.
Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu obžalovanej N. G., jej doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, rodinné pomery, uložil súd obžalovanej za použitia § 38 ods.3 Y. zákona, § 36 písm. j), l) Y. zákona, § 39 ods.1 Y. zákona trest odňatia slobody v trvaní dva roky, ktorého výkon jej súd podľa § 49 ods.1 písm. a) Y. zákona, § 50 ods.1 Y. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dva roky. Súd v prípade obžalovanej zistil, že základná sadzba je 7 rokov až 10 rokov. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že v prípade obžalovanej sa jedná o osobu, ktorá doposiaľ nebola riešená v priestupkovom konaní, ani doposiaľ súdne trestaná nebola, jedná sa o mladú osobu, ktorá má celý život pred sebou. Podľa názoru súdu, jednalo sa u ej o ojedinelý exces, preto súd považuje vzhľadom na okolnosti prípadu za neprimerane prísne ukladať trest už len v samej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, teda v trvaní 7 rokov, pričom podľa názoru súdu, ani uloženie trestu po použití stanoviska trestno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017, podľa ktorého je možné v prípade uznania viny páchateľom podľa § 257 ods.1 písm. b), písm. c) Y. poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), ukladať trest za použitia ustanovenia § 39 ods.2 písm. d), ods.4 Y. zákona (per analogiam), by podľa názoru súdu bolo neprimerané prísne, pričom súd považuje vzhľadom na okolnosti prípadu (falzifikát bankovky nominálnej hodnoty 100 eur so stupňom kvality vyhotovenia „5“ - nepodarený falzifikát), teda ako v prípade uzavretia schválenia dohody o vine a treste, preto súd využil toto ustanovenie § 39 ods.1 Y. zákona a obžalovanej uložil trest pod dolnú hranicu takto zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Súd mal za to, že takto uložené tresty u jednotlivých obžalovaných budú v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaných a splnia aj svoj účel.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.