Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-261-2014.pdf
PDF · 83.73 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/261/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. X. XX, Y., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, o vymoženie 916,15 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/3521/2007-12 zo dňa 06.10.2011, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „prvostupňový súd“) exekúciu vedenú na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, zo dňa 26.01.2007, sp. zn. SR 0586/07 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie istiny 916,15 Eur spolu s 0,25% denným úrokom z omeškania zo sumy 908,19 Eur od 31.10.2006 do zaplatenia a povinnosť zaplatiť trovy rozhodcovského konania v sume 225,19 Eur. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 24.08.2006. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, preto sa oprávnený so žalobou obrátil na rozhodcovský súd. Súd konštatoval, že zo samotného rozhodcovského rozsudku nie je možné posúdiť ani rozlíšiť, čo tvorí samotnú istinu a čo sú poplatky a sankcie za nesplnenie zmluvných povinností, a preto nie je možné posúdiť ani ich primeranosť a súlad so zákonom, a teda zastaviť exekúciu len v časti. Preto exekučný súd zastavil exekúciu v zmysle § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) v plnom rozsahu najmä z dôvodu, že rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré zaväzovalo povinného na úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne, je rozhodnutím, ktoré zaväzuje na plnenie zákonom nedovolené a odporujúce dobrým mravom. V závere rozhodnutia súd uviedol, že o trovách súd rozhodne po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.
Proti predmetnému rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že súd rozhodol nad rámec jemu zverenej právomoci (ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), pretože exekučný súd nie je oprávnený vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci, keď exekučný súd už podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Exekučný súd nie je súdom v zmysle ust. § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“), nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Exekučný súd musí s rozhodcovským rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom. Oprávnený navrhol, aby v prípade, ak sa všeobecný súd nestotožní s jeho interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Ďalej odvolateľ namietal, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu exekučného konania realizovaného na podklade rozhodcovského rozsudku len na návrh účastníka konania. Exekučný súd podľa oprávneného porušil princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Ďalej oprávnený namietal, že nemal možnosť reagovať na tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom na rozhodnutie exekučného súdu, nebol ani oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Oprávnený namietol aj posúdenie zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, posúdenie primeranosti úrokov z omeškania, poplatku za poskytnutie úveru a zasielanie upomienok. V závere odvolateľ zdôraznil, že súd v exekučnom konaní nie je oprávnený z úradnej povinnosti vysloviť neprípustnosť exekúcie začatej na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučné titulu. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Samostatným podaním, ktoré došlo okresnému súdu 10.08.2012 sa odvolateľ domáhal prerušenia konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a predloženia Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej len „ZFEÚ“) prejudiciálnych otázok v nasledujúcom znení: 1. Má sa ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov? 2. V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzavretie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu daná právomoc rozhodcovského súdu? 3. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu Rady 93/13/ EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku rozhodcovského súdu, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 916,15 Eur spolu s 0,25% denným úrokom z omeškania zo sumy 908,19 Eur od 31.10.2006 do zaplatenia a povinnosť zaplatiť trovy rozhodcovského konania v sume 225,19 Eur. Túto povinnosť uložil rozhodcovský súd povinnému na základe zmluvy o úvere zo dňa 24.08.2006. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané 18.07.2007. Uznesením zo dňa 06.10.2011 prvostupňový súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju v celom rozsahu podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ZRK. Po podaní odvolania oprávneným, bola predmetná vec dňa 09.09.2014 predložená Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolaciemu.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 45 ods. 1 a 2 ZRK (1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. (2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
V prvom rade je potrebné uviesť, že exekučný súd je povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Najvyšší súd SR už v Rozsudku z 27.01.2007, sp. zn. 3Cdo/164/1996, publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R/58/1997 uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná námietka odvolateľa o nedostatku právomoci exekučného súdu preskúmavať predložený exekučný titul.
Prvostupňový súd pri rozhodovaní o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení vychádzal z listinných dôkazov založených v spise, pričom v tomto spise chýbala zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, ktorej súčasťou mali byť všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku obsahovali rozhodcovskú doložku. Keďže v prejednávanom prípade exekučný súd nedisponoval zmluvou o úvere, súčasťou ktorej sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, nebolo možné ani jednoznačne zistiť, či v danej veci bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva (doložka) oprávňujúca rozhodcovský súd konať a rozhodnúť vo veci. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený spôsobilý exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paktu (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnené v Zb. stanovísk NS a súdov SR 3/2012). Skúmanie tejto podmienky (právomoci rozhodcovského súdu) musí podľa názoru odvolacieho súdu predchádzať skúmaniu nedostatkov rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ZRK. Až v prípade, že rozhodcovský súd konal a rozhodoval na základe platnej rozhodcovskej zmluvy (doložky), môže súd skúmať, či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ ZRK alebo nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ZRK. Vzhľadom na uvedené tak podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie prvostupňového súdu bolo vydané bez náležitého zistenia skutkového stavu. Záver exekučného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení je z tohto hľadiska nepodložený, a preto predčasný.
Navyše, ak exekučný súd poskytol povinnému právnu ochranu a exekúciu zastavil ako celok, potom mal povinnosť tento záver náležite vysvetliť v odôvodnení napadnutého uznesenia. Prvostupňový súd zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ZRK odôvodnil len vo vzťahu k úroku z omeškania. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutia je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Porušením tohto práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Len takéto rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné.
Exekučný súd sa vo svojom rozhodnutí ďalej nevysporiadal s otázkou právnej kvalifikácie vzťahu medzi oprávneným a povinným, ktorá je taktiež podstatnou z hľadiska skúmania podmienok pre vedenie exekúcie. Ak je možné (s prihliadnutím na predmet zmluvného vzťahu, postavenie účastníkov tohto vzťahu a účel poskytnutia úveru) považovať vzťah medzi oprávnený a povinným za vzťah spotrebiteľský, je potrebné podriadiť ho právnemu režimu noriem upravujúcich problematiku spotrebiteľských zmlúv, vrátane hodnotenia, či dojednané zmluvné podmienky (teda aj rozhodcovská doložka) nepredstavujú neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd na podklade uvedených skutočností napadnuté uznesenie ako celok zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom súd opätovne posúdi otázku, či sú splnené podmienky materiálnej a formálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku predloženého ako exekučný titul. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p..
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.