Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-262-2014.pdf
PDF · 85.29 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/262/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zast. verita, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnej: Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. K. X, B., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský úrad Banská Bystrica, Robotnícka 4, o vymoženie 654,08 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6Er/20/2013-15 zo dňa 04.03.2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Rozhodol tak po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Exekučný súd mal za preukázané, že právny predchodca oprávneného a povinná uzatvorili dňa 30.10.2008 zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 663,88 Eur (20 000,- Sk). Povinná sa zaviazala splatiť úver v 70 mesačných splátkach vo výške 23,34 Eur (703,- Sk), t.j. celkovo sa zaviazala splatiť sumu 1.633,47 Eur (49 210,- Sk). Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 29 % ročne. Povinná svoj záväzok splnila len čiastočne a dostala sa do omeškania s plnením dojednaných splátok. Ako exekučný titul bol exekučnému súdu predložený rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882 (ďalej len „rozhodcovský súd“) zo dňa 11.11.2011, sp. zn. IDC12100536., vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá tvorí súčasť Všeobecných obchodných podmienok (ďalej ako „VOP“) právneho predchodcu oprávneného (bod 10.2.2.), na ktoré odkazuje zmluva o úvere. Z predložených listín exekučný súd zistil, že medzi povinnou a právnym predchodcom oprávneného nebola uzavretá rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, ktoré však nie sú podpísané zmluvnými stranami, exekučný súd nemohol akceptovať za platne dojednanú. Podľa jeho názoru takáto rozhodcovská doložka nespĺňa formu požadovanú zákonom o rozhodcovskom konaní, ktorý na uzatvorenie zmluvy vyžaduje dokument podpísaný oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch. Predmetná rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu (napriek možnosti oznámenia nesúhlasu s rozhodcovskou doložkou podľa bodu 10.2.3 „najneskôr pri uzavretí bankového obchodu“, ktoré dojednanie však súd považuje za neprijateľné). Exekučný súd vyhodnotil takéto dojednanie rozhodcovskej zmluvy ako neplatné, nakoľko nespĺňa formu predpísanú zákonom o rozhodcovskom konaní , pričom takto dojednanú rozhodcovskú doložku nemožno považovať za výslovné prijatie návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na
neplatnom právnom úkone v zmysle § 40 ods. 1 Občianskej zákonníka, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom. Uzavrel, že ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.
Proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vyhovuje, alebo, aby odvolací súd zrušil uznesenie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolateľ namietal, že vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. V rámci skúmania formálnej a materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu ani rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ďalej odvolateľ uviedol, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ust. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Na podporu svojich tvrdení odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoE/27/2011 zo dňa 21.12.2011.
Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdna exekútorka požiadala o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku rozhodcovského súdu. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovská doložka bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami v zmluve o úvere, v obchodných podmienkach pre úver a vo VOP uzatvorených medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou. Podľa článku 3 bod 7 zmluvy o úvere, sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. Rozhodcovskú doložku obsahujú aj Obchodné podmienky pre úver (ďalej ako „OP“) pre úver, a to v článku 11.2 v nasledovnom znení: Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov. Podľa bodu 10.2 VOP sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu alebo všeobecnému súdu.
Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd ma za preukázané, že zmluva o úvere, ktorú uzavrel 30.10.2008 právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s., so sídlom v Bratislave) ako veriteľ a povinná ako dlžník, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
vo výške 20 000,- Sk (663,88 Eur), je zmluvou spotrebiteľskou, čo napokon odvolateľ v odvolaní ani nespochybňoval.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.
Oprávnený uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu a exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Odvolací súd k tomuto dôvodu odvolania uvádza, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre vedenie exekúcie. Z citovaného ustanovenia Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2) vyplýva, že súd má skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Najvyšší súd SR už v Uznesení zo dňa 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46, zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Exekučný súd teda postupoval správne, keď po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku (ako exekučného titulu) zisťoval, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve, teda či bol rozhodcovský súd oprávnený konať a rozhodovať vo veci sporu účastníkov zmluvy o úvere. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, a teda či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor.
Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov konania účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory však neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom exekučného súdu, že vyššie uvedeným spôsobom dohodnutá rozhodcovská doložka, ktorá určuje príslušnosť Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. na rozhodovanie sporov z uzavretej zmluvy, spĺňa všetky podmienky z pohľadu ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka na to, aby bola súdom hodnotená ako neprijateľná podmienka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy neplatná. Rozhodcovská doložka nebola v predmetnej veci dohodnutá individuálne, vyplýva zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, obsah ktorej spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne
vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom exekučného súdu v tom, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu a rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paktu (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011).
Pokiaľ odvolateľ poukázal na uznesenie tunajšieho súdu č.k. 2CoE/292/2012-59, ktorým súd zrušil rozhodnutie Okresného súdu Lučenec, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia z dôvodu, že exekučný súd nesprávne vec právne posúdil, keď rozhodcovskú doložku považoval za spotrebiteľom vnútenú, odvolací súd uvádza, že v tomto prípade sa jednalo o odlišnú skutkovú situáciu (skutkový stav). V danom prípade súd konštatoval, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľovi vnútená, nakoľko mu bolo dané na výber, či uzatvorí zmluvu o úvere s touto rozhodcovskou doložkou alebo bez nej. V prejednávanej veci povinný (dlžník) nemal na výber či uzatvorí zmluvu o úvere s rozhodcovskou doložkou alebo bez nej.
Povinnosť ponúknuť klientovi riešenie vzájomných sporov prostredníctvom rozhodcu, ktorú v čase uzatvárania zmlúv (vrátane predmetnej zmluvy) ukladal bankám zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách o zmene a doplnení niektorých zákonov, neznamená, že banka bola povinná (mala právo) túto rozhodcovskú doložku klientovi vnútiť, preto neobstojí námietka odvolateľa, že rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti právneho predchodcu oprávneného podľa § 93b ods. 1 cit. zákona o bankách.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.