Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/49/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, Bratislava, Olejkárska 1, zastúpenej advokátom: JUDr. Vladimír Kán, Bratislava, Námestie M. Benku 9- C1, proti žalovanému: X. V., nar. XX. Y. XXXX, bytom N. XXX, t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou: E. F., pracovníčka Okresného súdu Trnava, Trnava, Hlavná 49, o zaplatenie 50,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 10. decembra 2013, č. k. - 20 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni k rukám jej advokáta náhradu trov prvostupňového konania v sume 10 eur na trovách právneho zastúpenia a v sume 16,50 eur na iných trovách konania, všetko do 3 dní.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 50,50 eura a trovy (správne „náhradu trov“) konania vo výške 16,50 eura, oboje do troch dní; popri tom tiež zrušil svoj platobný rozkaz zo dňa 17. júla 2013 č. k. -7. Rozhodnutie v časti trov konania odôvodnil právne ustanoveniami v znení neskorších zmien a doplnení (v ďalšom texte ) a odkazmi na ustanovenia a rovnakého zákona, rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. a nález Ústavného súdu ČR z 25. júla 2012 sp. zn. ; vecne potom prakticky konštatoval neúčelnosť právneho zastupovania žalobkyne s prihliadnutím na jednoduchosť sporu a rutinný charakter činností vykonávaných pri zastupovaní, čo so zreteľom k nemožnosti popretia práva na zastupovanie advokátom viedlo k záveru o nemožnosti priznania žalobkyni náhrady takto vzniknutých trov (na právnej službe).

Rozsudok súdu prvého stupňa len v časti trov konania napadla včas odvolaním žalobkyňa a navrhla ho zmeniť priznaním jej náhrady trov konania v požadovanej výške (teda okrem náhrady súdneho poplatku tiež v sume 87,88 eur na trovách právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby). V odvolaní namietala predovšetkým nesprávnym posúdením veci súdom prvého stupňa (v napadnutej časti), spočívajúcim podľa nej v nesprávnej aplikácii ustanovenia , pričom práve dôsledkom takejto aplikácie malo byť aj neprimerané zníženie požadovanej náhrady. Poukázala aj na dôvodovú správu k novelizácii , účinnej od 15. októbra 2008 (k ), v zmysle ktorej je možné ustanovenie aplikovať len vtedy, keď trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. I s odvolaním sa na niektoré rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, resp. i Krajského súdu v Žiline v obdobných veciach potom súdu prvého stupňa vytýkala, že sa nezaoberal dôsledne výškou vzájomného pomeru požadovanej náhrady trov konania a tzv. istiny, keď požadovaná náhrada trov tu činila menej než dvojnásobok tzv. istiny. Poukázala na nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa pre nedostatok dôvodov, čím súd svojím

postupom odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Podľa odvolateľky napokon paušálne zníženie predovšetkým náhrady trov konania na právnej službe nezohľadňuje možnosť zastúpenia účastníka advokátom aj v tzv. drobných sporoch a ani povinnosť zaplatenia súdneho poplatku, takže v konečnom dôsledku odporuje dobrým mravom a nie je v súlade ani so zámermi tzv. európskej legislatívy, pričom poukázala na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007).

Žalovaný odvolací návrh nepodal.

Odvolací súd prejednal podľa ustanovení a vec v medziach odvolania, teda len v napadnutej časti trov konania a to bez pojednávania, pretože nešlo o vec samu a ani o žiaden zo zákonom ustanovených prípadov potreby prejednania veci na pojednávaní a dospel k záveru, že odvolaniu treba priznať čiastočný úspech.

Podľa ustanovenia odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (), ani na jeho zrušenie ().

Predmetom konania vo veci samej bola žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni 50,50 eura ako úhradu cestovného s príslušným postihom, pretože sa pri preprave prostriedkom mestskej hromadnej dopravy žalobkyne na výzvu revízora žalovaný nepreukázal platným cestovným lístkom ani iným platným cestovným dokladom.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, najmä o náhrade trov právneho zastúpenia z hľadiska, či v preskúmavanej veci je dôvodné nepriznanie alebo zníženie trov právneho zastúpenia a prípadne v akom rozsahu.

Trovy konania v zmysle ustanovenia predstavujú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a tiež odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa ustanovenia platí predovšetkým zásada úspechu, pričom z hľadiska výšky trov konania súd musí posudzovať účelnosť vynaloženia týchto trov. V prípade konania v drobných sporoch (teda aj v predmetnom konaní) prichádza do úvahy aj aplikácia ustanovenia , podľa ktorého súd môže trovy konania v drobných sporoch nepriznať alebo znížiť, ak sú neprimerané voči pohľadávke. Definíciu toho, čo je to „neprimerané voči pohľadávke“ zákon neuvádza, a tak je pri výklade tohto ustanovenia potrebné vychádzať aj z účelu tejto týkajúcej sa ustanovenia , táto zákonná úprava vychádza z nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.07.2007 v tom zmysle, aby sa pristupovalo k zníženiu trov, ktoré sú v drobných sporoch neprimerané voči uplatňovanej pohľadávke. V dôvodovej správe sa poukazuje na to, že v týchto konaniach niekedy trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. V dôvodovej správe sa ďalej uvádza, že „cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé“. Takýto text dôvodovej správy nasvedčuje tomu, že ustanovenie sa vzťahuje na trovy právneho zastúpenia a hotové výdavky s ním súvisiace. Podľa názoru odvolacieho súdu ustanovenie sa nemusí použiť len v prípade, ak trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Účelom takejto zákonnej úpravy bolo eliminovanie trov právneho zastúpenia pri hromadne uplatňovaných pohľadávkach a má nútiť veriteľa a splnomocneného zástupcu k hospodárnosti. Tak, ako pri aplikácii ustanovenia aj v rámci úvah o tom, či sú neprimerané trovy konania a či prichádza do úvahy možnosť použitia ods. 2 tohto ustanovenia, je potrebné prihliadať aj na charakter uplatnenej pohľadávky, na okolnosti, ktoré žalobcu viedli k uplatneniu práva na súde, na postoj účastníka a tiež na okolnosti poskytovania

právnej pomoci. Pokiaľ ide o charakter pohľadávky, predmetom preskúmavaného konania je vymáhanie cestovného s príslušnou zákonnou sankciou. Jedným z hlavných predmetov činnosti žalobkyne je pravidelná verejná cestná hromadná mestská doprava osôb, vykonávaná za odplatu, pokiaľ cestujúci cestovaním bez cestovného lístka spôsobí, že sa stane dlžníkom žalobkyne, a napriek pokusu o zmier svoj dlh nezaplatí (ako tomu je v preskúmavanej veci), žalobkyni neostáva iné ako domáhať sa svojho nároku súdnou cestou. Z obsahu preskúmavaného spisu je nesporné, že vo veci samej bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené. Súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenie a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa však žalobkyni priznal len tú náhradu trov konania, ktorá spočíva v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 eura za podanú žalobu. Pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia, tieto súd prvého stupňa žalobkyni nepriznal z dôvodu, že trovy právneho zastúpenia uplatnené žalobkyni nepovažoval za účelne vynaložené. Súd prvého stupňa dôvodil tým, že v prípade uplatneného nároku sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov žalobkyňou dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje odporcu, dátum jazdy bez platného lístka, číslo dokladu o prepravnej kontrole, výška dlhu a začiatok omeškania. Vyplňovanie takýchto žalôb je rutinnou činnosťou nevyžadujúcou odborné znalosti. Z uvedených dôvodov preto trovy právneho zastúpenia nepovažoval súd prvého stupňa za účelne vynaložené. V tejto súvislosti poukázal aj na ustanovenie keď za neprimerané trovy konania vo veciach nároku dopravných podnikov na zaplatenie cestovného a sankcie považoval súd akékoľvek trovy právneho zastúpenia a v spore, v ktorom žalobca nárok nepopiera, skutkový stav je zjavne nesporný. Ako vyplýva z podaného návrhu, právny zástupca žalobkyne si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia celkom vo výške 87,88 eura za tri úkony právnej služby á 16,60 eura + DPH (1. prevzatie zastúpenia, 2. zaslanie pokusu o zmier

- výzva na zaplatenie, ďalšia porada s klientom, 3. písomné podanie na súd), 3 x režijný paušál á 7,81 eura + DPH. Súd prvého stupňa žalobe v preskúmavanej veci v celom rozsahu vyhovel, v zásade by tak žalobkyni vzniklo právo na plnú náhradu trov v takomto konaní účelne vynaložených ( ). Zároveň je tu však aj ustanovenie použité súdom prvého, podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Práve ostatným citovaným ustanovením bola s účinnosťou od 15. októbra 2008 pre náhradu trov konania v drobných sporoch zakotvená výnimka zo zákonnej zásady plnej zodpovednosti účastníkov za výsledok konania ( ). Táto výnimka spočíva v možnosti nepriznania alebo zníženia (čiže čiastočného nepriznania) náhrady trov konania prisudzovanej účastníkovi konania s plným či prevažným úspechom v spore a to za splnenia dvoch zákonom ustanovených podmienok pre takýto postup, z ktorých prvou je práve povaha sporu (teda okolnosť, že tu ide o drobný spor) a druhou, že trovy konania (rozumej trovy, ktorých náhrada sa požaduje a zásadne i má prisúdiť, teda na druhej strane aj zaplatiť zo strany účastníka v konaní celkom alebo prevažne neúspešného) sú neprimerané voči pohľadávke. Už v tejto súvislosti tak treba odmietnuť výhradu z odvolania týkajúcu sa údajného nedostatočného odôvodnenia toho, žeby tu malo ísť o výnimočný prípad či existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Takúto ďalšiu podmienku (popri podmienkach priblížených zhora) totiž zákon v tzv. drobných sporoch nepozná.

Odvolací súd za takejto situácie zhodne so súdom prvého stupňa má za to, že aj v danom prípade bolo treba usudzovať na stav neprimeranosti trov konania žalobkyne voči pohľadávke. Tunajší súd už viackrát zdôraznil, že neprimeranosť videná cez prizmu hospodárnosti konania v jej elementárnej podobe zásadne znamená už každý prípad, v ktorom požadovaná náhrada trov konania prevýši uplatnenú pohľadávku (hľadisko neekonomičnosti vedenia sporu), oproti tomu však ani v tejto konkrétnej veci nevidí dôvod ustúpenia od svojich ďalších v minulosti vyslovených názorov, podľa ktorých ustanovenie obsahuje až dva spôsoby riešenia prípadného presahu požiadavky na náhradu trov konania nad výškou žalobou uplatňovaného nároku (1. nepriznanie náhrady alebo 2. jej zníženie), nepriznanie náhrady celkom treba považovať za celkom mimoriadne opatrenie (obsahovo sa blížiace popretiu práva na zastupovanie advokátom či presnejšie popretiu účelnosti využitia takéhoto práva) a pri úvahách o prípadnom znižovaní priznávanej náhrady treba uvažovať ako s kritériom zachovania elementárnej proporcionality (približnej rovnosti súm pohľadávky a náhrady trov alebo odchýlok medzi nimi len v tzv. pásme štatistickej chyby), tak i s ďalším kritériom reálnej nevyhnutnosti uplatňovania práv účastníka práve spôsobom ním zvoleným.

Ak potom v prejednávanej veci šlo o prípad presahu požadovanej náhrady trov konania nad pohľadávkou vo výške viac než dvojnásobku súčet trov právneho zastúpenia a ďalších trov) a odvolací súd

nepovažoval za akceptovateľné nepriznanie náhrady celkom, pretože právne služby advokát pre žalobkyňu predsa len vykonal a otázkou tak bola len náročnosť takto poskytnutých právnych služieb. Na druhej strane však nešlo nevidieť len paušálny charakter zastupovania v tejto veci, predstavovaný iba využívaním (advokátom) už v minulosti vytvorených vzorov a dosadzovaním do nich tzv. premenných; to všetko v súhrne predstavovalo základ pre priznanie náhrady len v takej výške, pri ktorej by pre žalobkyňu (akciovú spoločnosť s postavením prakticky monopolného či prinajmenšom dominantného poskytovateľa služieb hromadnej prepravy osôb na území hlavného mesta SR) bolo opodstatneným zamyslenie sa nad efektivitou vynakladania prostriedkov na externé právne služby (náročnosťou nepochybne zvládnuteľné i za pomoci vlastných zamestnancov, zvlášť ak už je tu know-how, obstarané za honorár poskytnutý advokátovi v súvislosti so zastupovaním v obdobných veciach v minulosti).

Odvolací súd za takúto takpovediac motivačnú sumu považoval sumu 10 eur a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania podľa zmenil tak, ako to vyplýva z prvej vety výroku tohto jeho uznesenia.

V odvolacom konaní pri takomto jeho výsledku zaznamenal prevažný úspech žalovaný (žalobkyňa s odvolaním požadujúcim na trovách právneho zastúpenia 87,88 eur uspela len čo do 10 eur, takže výsledkom konania tu bol hrubý úspech žalovaného v rozsahu 88,62 %, hrubý úspech žalobkyne 11,38 % a čistý prevažný úspech žalovaného v rozsahu rozdielu oboch takýchto percentuálnych sadzieb, čiže 77,24 %) a bol to tak on, komu v takejto časti konania zásadne vzniklo právo na náhradu trov (podľa a , a tiež ). Odvolací súd mu však žiadnu náhradu nepriznal nielen pre charakter sporu ako sporu drobného a pre nedostatok návrhu účastníka na priznanie mu náhrady, ale najmä preto, že žalovanému v tomto odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednomyseľne (čl. I posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.