Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_15Er-488-2013.pdf
PDF · 89.73 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/488/2013
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO 45684618, zast. HMG & PARTNERS, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 12 proti povinným 1./ Y. Ž., N.. XX.XX.XXXX, A. B. Š., W. XXX/XX, 2./ M. Ž., N.. XX.XX.XXXX, A. B.B. Š., W. XXX/XX, 3./ K. R., N.. XX.XX.XXXX, A. B. Š., W.Č. XXX o vymoženie 1.048,60 eur s prísl. vedenou súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava takto
rozhodol:
Exekúciu súd vyhlasuje za neprípustnú.
Exekúciu z a s t a v u j e.
O náhrade trov exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 05.04.2013 sa začalo exekučné konanie proti povinným o vymoženie 206,47 eur s prísl. na základe exekučného titulu platobného rozkazu Okresného súdu Poprad sp. zn. Ro 274/97 zo dňa 21.03.1997. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 *078301 dňa 18.04.2013.
Dňa 08.07.2013 predložili povinní v 1. až 3. rade návrh na zastavenie exekúcie. Súd predložil návrh povinných na vyjadrenie oprávnenému dňa 21.08.2014 a oprávnený predložil vyjadrenie dňa 04.09.2014.
Povinní v návrhu uviedli, že exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 08.05.1997 a týmto dňom začala plynúť premlčacia lehota ohľadom vymáhanej pohľadávky. V súlade s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplynula premlčacia doba dňom 08.05.2007, pohľadávka je preto premlčaná, a tým zanikol nárok na jej vymáhateľnosť v exekučnom konaní. Z upovedomenia o začatí exekúcie vyplynulo, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 13.11.2013, teda po viac ako 6 rokoch od skončenia premlčacej doby. Preto vznášajú námietku premlčania.
Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že predmetná pohľadávka nie je premlčaná v celom rozsahu. Exekučné konanie sa vedie na základe platobného rozkazu Okresného súdu v Poprade č.k. Ro 274/97, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.05.1997. Z uvedeného vyplýva, že nárok oprávneného z exekučného titulu je premlčaný čiastočne, a to pokiaľ ide o vymoženie istiny. Nárok oprávneného v časti úroku vo výške 6 % zo sumy 206,47 eur od 05.04.2010 do zaplatenie premlčaný nie je. Pokiaľ právo na zaplatenie úrokov vzniklo pred premlčaním istiny, je potrebné premlčanie práva na zaplatenie úrokov posudzovať samostatne. Ak zročnosť úrokov nastala po právoplatnosti exekučného titulu platí trojročná premlčacia doba. Ak zročnosť nastala do právoplatnosti exekučného titulu platí desaťročná premlčacia doba, a tieto úroky sa premlčujú s istinou. Zákon nechcel opomenúť skutočnosť, že v prípade, že si oprávnený uplatní právo na súde v premlčacej dobe a v tomto konaní riadne pokračuje,
ako vyplýva z § 113 Občianskeho zákonníka, od tohto momentu premlčacia doba neplynie. Nakoľko od vykonateľnosti exekučného titulu sa úroky z omeškania v zmysle citovanej právnej úpravy premlčiavali v trojročnej lehote, nemohla logicky v dôsledku uplatnenia práva oprávneného podaním návrhu na vykonanie exekúcie dôjsť k premlčaniu úrokov, ktorých zročnosť nastala tri roky spätne od podania tohto návrhu, nakoľko týmto momentom prestala premlčacia doba plynúť. -Ako vyplýva z rozhodnutia NS ČR zo dňa 26.04.2006 sp.zn. 32 Odo 466/2004 „správny nie je záver súdu, podľa ktorého úroky ako príslušenstvo sledujú osud pohľadávky, a teda ak došlo k premlčaniu istiny, je premlčané právo aj na zaplatenie príslušenstva.“ Rovnako NS SR so svojom rozhodnutí sp. zn. 4 Obo 319/99 z 01.05.2000: „Úroky z omeškania splnením peňažného záväzku sú dennou náhradou škody za stratu možnosti disponovať dlžnou sumou, preto právo na ich zaplatenie vzniká (premlčuje sa) za každý deň omeškania samostatne.“ Oprávnený ďalej vo svojom podaní poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5CoE/91/2010-51 zo dňa 28.02.2011, uznesenie Okresného súdu Poprad č.k. 9Er/534/2009- 52 zo dňa 13.09.2010, Okresného súdu Martin č.k. 23Er/1049/2010-67 zo dňa 12.07.2011. Oprávnený preto poukazuje na potrebu zachovania právnej istoty, k narušeniu ktorej by došlo vydaním iného rozhodnutia, ako sú citované rozhodnutia.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 100 ods. 3 Občianskeho zákonníka nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
Povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie vzniesli námietku premlčania istiny ako aj jej príslušenstva, t. j. úrokov.
Premlčanie je možné definovať ako uplynutie času ustanoveného v zákone (premlčacej doby) na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo bývalo vykonalo. Následkom premlčania síce právo veriteľa nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej miery sa oslabuje zmenšením možnosti jeho úspešného uplatnenia, nakoľko v prípade vznesenia úspešnej námietky premlčania súd nemôže premlčané subjektívne právo veriteľa priznať, resp. vymáhať. Účinným vznesením námietky premlčania teda dochádza k zániku nároku, t. j. subjektívne právo veriteľa prestáva byť súdne vynútiteľné, i keď naďalej existuje ako naturálna obligácia.
V danom prípade je vymáhaná pohľadávka vyplývajúca z exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Poprad sp. zn. Ro 274/97 zo dňa 21.03.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 08.05.1997 a ktorým boli povinní v 1. až 3. rade zaviazaní zaplatiť oprávnenému Slovenskej sporiteľni, a.s. sumu 209,98 eur (6.326,- Sk) s 6 % úrokmi ročne od 21.11.1996 do zaplatenia
a trovy konania v sume 8,36 eur (252,- Sk). Oprávnený podal dňa 05.04.2013 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie na pohľadávku priznanú exekučným titulom a súd na základe žiadosti súdneho exekútora doručenej súdu dňa 18.04.2013 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 *078301. Povinní namietli premlčanie celej vymáhanej pohľadávky tak istiny ako aj úrokov.
Pokiaľ ide o vymoženie istiny vyplývajúcej z exekučného titulu, t. j. istiny vo výške 209,98 eur, v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 110 ods. 1 OZ právo oprávneného z exekučného titulu v časti istiny zaniklo uplynutím 10-ročnej premlčacej doby odo dňa vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. dňa 08.05.2007, čo nepoprel ani samotný oprávnený, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že došlo k premlčaniu istiny. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 08.05.1997, exekučné konanie sa začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 05.04.2013 a teda po uplynutí 10-ročnej doby na uplatnenie práva priznaného právoplatným rozhodnutím súdu.
Pokiaľ ide o vznesené námietky premlčania príslušenstva pohľadávky, má súd za to, že premlčanie príslušenstva pohľadávky je treba posudzovať nezávisle od premlčania istiny. V danom prípade sú príslušenstvom istiny úroky vo výške 6 % ročne zo sumy 209,98 eur od 21.11.1996 do zaplatenia. Úroky, resp. úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 3477/2006 zo dňa 06.11.2007, ktorý judikoval, že „i když promlčení úroků běží (může běžet) samostatne, je nepochybné, že se promlčí, dojde-li k promlčení závazku dlužníka vrátiť z důvodu úvěru poskytnuté penéžní prostrědky, ledaže by byla jen ohledně nich promlčecí doba stavena nebo přetržena.“ V súdnej praxi už nie sú žiadne pochybnosti o tom, že úroky, resp. úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré je možné priznať súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti, čo má okrem iného za následok, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky, úroky z omeškania sú rozhodujúce len okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu z hlavného záväzkového právneho vzťahu. V tomto smere Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1Cdo 157/2009 zo dňa 29.06.2010 vyslovil názor, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením peňažného záväzku a týmto dňom začína u práva na úroky z omeškania plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. Rovnaký názor vyjadril aj Najvyšší súd ČR vo svojom rozsudku sp. zn. 21Cdo 681/2006, 21Cdo 682/2006 zo dňa 08.02.2007, ako aj v odôvodnení rozsudku veľkého senátu občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 31 Cdo 4291/2009. V nadväznosti na tieto rozhodnutia Najvyšší súd ČR konštatoval v rozhodnutí veľkého senátu občianskoprávneho a obchodného kolégia 31 Cdo 2160/2012: „Nejvyšší soud již v usnesení ze dne 31. srpna 2006, sp. zn. 21 Cdo 3173/2005, uveřejněném v časopise Soudní judikatura číslo 5, ročník 2007, pod číslem 64, vysvětlil, že povinnost platit úroky z prodlení se splněním dluhu (závazku) nevzniká samostatně (nově) za každý den trvání prodlení, ale jednorázově v den, kterým se dlužník ocitl v prodlení se splněním závazku. K témuž závěru se Nejvyšší soud posléze přihlásil v řadě svých rozhodnutí, např. v již zmíněném rozsudku sp. zn. 21 Cdo 681/2006, 21 Cdo 682/2006, uveřejněném v časopise Soudní judikatura číslo 7, ročník 2007, pod číslem 104, v rozsudku ze dne 6. listopadu 2007, sp. zn. 21 Cdo 3477/2006, v rozsudku ze dne 11. prosince 2007, sp. zn. 21 Cdo 761/2007, rozsudku ze dne 30. září 2008, sp. zn. 33 Odo 1344/2006 a v rozsudku ze dne 8. prosince 2009, sp. zn. 21 Cdo 4748/2007. Dále srov. např. též odůvodnění rozsudku velkého senátu občanskoprávního a obchodního kolegia Nejvyššího soudu ze dne 10. března 2010, sp. zn. 31 Cdo 4291/2009, uveřejněného pod číslem 96/2010 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek, nebo stanovisko občanskoprávního a obchodního kolegia Nejvyššího soudu ze dne 19. dubna 2006, Cpjn 202/2005, uveřejněné pod číslem 39/2006 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek. Ačkoliv tyto právní závěry zformuloval Nejvyšší soud v rámci nalézacího řízení týkajícího se obchodněprávního vztahu, pokládá Nejvyšší soud takto obecně vyjádřené úvahy o promlčení práva na vymožení úroků z prodlení za plně aplikovatelné (při výkladu § 110 odst. 3, věty za středníkem obč. zák.) i na řízení exekuční (vykonávací). Z toho vyplývá, že uplyne-li od právní moci rozhodnutí soudu nebo jiného orgánu, jímž úroky, úroky z prodlení nebo jiná opětující se plnění, byly přiznány, doba tří let, promlčí se v tomto případě celý nárok na úroky, úroky z prodlení nebo jiná opětující se plnění, která se jako nárok promlčují a jejichž splatnost nastala po právní moci rozhodnutí.“ Na základe uvedeného má súd za to, že uplynutím troch rokov od vykonateľnosti rozhodnutia súdu nastane premlčanie úrokov priznaných týmto rozhodnutím ako celku. V predmetnom prípade to znamená, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie došlo k premlčaniu úrokov priznaných exekučným titulom. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.05.1997, a teda úroky vo výške 6 % zo sumy 209,98 eur, ktorých zročnosť nastala po dátume
právoplatnosti t.j. po 08.05.1997, sa premlčali ako celok uplynutím troch rokov od tohto dňa t.j. 08.05.2000. Nakoľko návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 05.04.2013, bol tento návrh podaný po uplynutí premlčacej doby aj vo vzťahu k úrokom. Preto námietka premlčania aj vo vzťahu k úrokom priznaným exekučným titulom, ktorú vzniesli povinní, je dôvodná, a súd jej z vyššie uvedených dôvodov vyhovel.
Súd navyše k názoru oprávneného, že úroky tri roky spätne od podania návrhu na vykonanie exekúcie do zaplatenia nie sú premlčané, poznamenáva, že takýto názor by viedol k absurdnému záveru, že úroky, resp. úroky z omeškania sa v posledných troch rokoch nikdy nepremlčia. Takýto nárok by nutne musel mať za následok (v rozpore s účelom právneho inštitútu premlčania) vznik ďalšej kategórie „nepremlčateľných práv“ okrem tých, ktoré sú uvedené v § 100 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri ktorých by bol dlžník nútený prostredníctvom nikdy nepremlčateľných úrokov, resp. úrokov z omeškania k splneniu istiny pohľadávky (záväzku), napriek tomu, že už došlo k premlčaniu istiny. Súd pritom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.01.2011, sp. zn. 33 Cdo 3258/2008, kde sa uvádza: „Ze samotného znění § 110 odst. 3 obč. zák. vyplývá, že i když bylo právo pravomocně přiznáno, popř. písemně uznáno, na úroky z prodlení, jejichž splatnost nastala po právní moci rozhodnutí nebo po písemném uznání, dopadá obecná tříletá promlčecí doba. Je tedy zjevné, že úroky z prodlení, pokud jde o promlčení, sdílejí s pohledávkou právní osud jen zčásti. To konečně odpovídá účelu promlčení, kterým je jednak stimulovat věřitele k včasnému vykonání subjektivních občanských práv (pohledávek), jednak čelit tomu, aby dlužníci nebyli ohledně svých dluhů vystaveni po časově neurčitou dobu donucujícímu zákroku (tzv. vynutitelnosti ze strany soudů). Tím institut promlčení čelí v souladu s požadavkem právní jistoty existenci dlouhotrvajících občanskoprávních subjektivních práv a jim odpovídajících právních povinností (srovnej nález Ústavního soudu ze dne 19. 9. 1996, sp. zn. III. ÚS 104/96, a usnesení ze dne 4. 7. 2002, sp. zn. III. ÚS 21/02)“.
Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Povinní vzniesli súčasne s námietkami proti exekúcii aj námietky proti trovám exekúcie. Nakoľko však súd rozhodol o zastavení exekúcie v celom rozsahu, s čím je zo zákona spojené aj rozhodovanie o trovách exekúcie ako celku, o námietkach proti trovám exekúcie už nerozhodoval, nakoľko rozhodnutie by bolo nadbytočné.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti prvému výroku uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v 4 vyhotoveniach. Proti druhému a tretiemu výroku uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Napadnutý výrok sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.