Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/69/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Medveďa a prísediacich Viery Dikošovej a Dariny Hatarovej, na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2014, v trestnej veci proti obž. J. L., pre pokračovací zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a iné, takto

rozhodol:

Obžalovaný J. L.F., X.. XX.X.XXXX Y. P., V. L. P., N.. X. H. Č.. XXX/XX,

za trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, pokračovací zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. d/ Tr. zák., pokračovací prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., v ktorom rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 29.9.2009, sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.1. 2010, sp. zn. zostal nedotknutý,

s a o d s u d z u j e :

Podľa § 183 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 2 Tr. zák. účinného od 21.12.2012 na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon úhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Obž. J. L. bol rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 29.9.2009 č. k. -931 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 27.1.2010 uznaný za vinného v bode 1/ z trestných činov obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005; v bodoch 2/ a 3/ z pokračovacieho zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., pokračovacieho prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a v bode 2/ tiež z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Odsúdený J. L. podal na tunajšom súde dňa 20.9.2013 návrh na povolenie obnovy konania vo výroku o treste, a to s poukázaním na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 28.11.2012, podľa ktorého bolo vyslovené, že v v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou "súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody" nie sú v súlade s .

Okresný súd Martin uznesením sp. zn. zo dňa 11.2.2014, právoplatným dňa 11.2.2014 rozhodol podľa s použitím , s poukazom na , o povolení obnovy konania v prospech odsúdeného J. L., vo výroku o uloženom treste, pričom podľa s použitím , u odsúdeného zrušil výrok o treste v rozsudku OS Martin sp. zn. zo dňa 29.9.2009, právoplatného dňa 27.1.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. .

Senát Okresného súdu v Martine vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie prečítaním listinných dôkazov pripojených v súdnom spise podľa - aktuálna lustrácia trestných konaní pred súdmi SR, aktuálny odpis registra trestov odsúdeného, správa o povesti OR PZ Prievidza, hodnotenie ÚVTOS Ružomberok ako i ďalšie listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise.

V súlade s ust. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Zásady pre ukladanie trestov vyplývajú predovšetkým z ust. § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ustanovení vyplýva, že základnými funkciami trestu sú funkcia represívna, výchovná ako aj preventívna, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy; u spolupáchateľov prihliadne aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.

V predmetnej veci bol obž. J. L. rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 29.9.2009 č. k. -931 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 27.1.2010 uznaný za vinného v bode 1/ z trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005; v bodoch 2/ a 3/ z pokračovacieho zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., pokračovacieho prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a v bode 2/ tiež z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Pri spáchaní viacerých trestných činov, z ktorých bol jeden pokračovací zločin a ďalšie trestné činy mali charakter prečinov bola použitá i tzv. asperačná zásada podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Podľa § 41 ods. 1, 2 Tr. zák. úhrnný trest sa ukladá podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin zo zbiehajúcich sa trestných činov nich najprísnejšie trestný. V danom prípade je to zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., pri ktorom Tr. zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere 3 až 8 rokov. Podľa § 41 ods. 2 veta prvá Tr. zák. platného a účinného pred vyhlásením nálezu ÚS sp. zn. , „ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“. Pri aplikácii citovanej asperačnej zásady bola základná výmera trestnej sadzby zvýšená na 6 rokov a 10 mesiacov ( 82 mesiacov ) až 10 rokov a 8 mesiacov ( 128 mesiacov ). Podľa ustanovenie Tr. zák. slová v texte za bodkočiarkou "súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody", dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratilo účinnosť a po uplynutí šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov

platnosť. Uvedeným nálezom ústavného súdu nedošlo k rozhodnutiu o protiústavnosti celého § 41 ods. 2 Tr. zák., ale len časti vety prvej druhého odseku v texte za bodkočiarkou "súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody". Teda pokiaľ ide o zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby o 1/3-tinu, táto časť ust. § 41 ods. 2 Tr. zák. nebola nálezom ústavného súdu dotknutá a je účinná i platná. Horná hranica trestnej sadzby uvedenej v § 183 ods. 2 sa potom rovnako zvyšuje z 8 rokov na 10 rokov a 8 mesiacov.

Čo sa týka osoby páchateľa súd mal preukázané, že ods. J. L. mal v čase vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku č. k. -931 celkom tri záznamy v odpise z registra trestov, pričom sa jednalo o rozsudok OS Prievidza sp. zn. z 15.1.1997, trestný rozkaz OS Martin sp. zn. zo dňa 10.8.2005 a predovšetkým rozsudok OS Trenčín sp. zn. zo dňa 26.11.2004 v spojení s uznesením KS Trenčín sp. zn. zo dňa 23.3.2009. V prípade trestného rozkazu OS Martin sp. zn. už platí zákonná fikcia neodsúdenia. Pokiaľ ide o odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Trenčín, týmto bol obžalovaný uznaný za vinného z trestného činu krádeže v spolupáchateľstve podľa , , Tr. , trestného činu podielnictva podľa Tr. , trestného činu krádeže v spolupáchateľstve v štádiu pokusu podľa , , , Tr. a trestného činu poškodzovania cudzej veci v spolupáchateľstve podľa , Tr. , pričom bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, so zaradením na výkon trestu do II. nápravnovýchovnej skupiny. Tento trest vykonal dňa 2.4.2014. Súd na hlavnom pojednávaní prečítal aj hodnotenie odsúdeného podané ÚVTOS Ružomberok, z ktorého vyplynulo, že počas výkonu trestu bol 12 krát disciplinárne odmenený, pričom disciplinárne potrestaný nebol. Bol zaradený na pracovisku s voľným pohybom vnútri ústavu ( kuchyňa ) a pracovné povinnosti si plnil zodpovedne. Vo vzťahu k iným odsúdeným neboli zaznamenané žiadne závažné konfliktné situácie. Ku svojej trestnej činnosti zastával kritický postoj, po vykonaní trestu sa chce zaradiť do spoločnosti a viesť riadny život. Podľa správy o povesti OO PZ Prievidza zo dňa 26.9.2014 sa obž. nepohyboval v spoločnosti záujmových osôb, nepožíval v nadmernom množstve alkoholické nápoje či iné návykové látky, v súčasnosti nie je voči nemu vedené trestné stíhanie a má jeden záznam o priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa vlastného vyjadrenia má prísľub trvalého zamestnania a bol pozvaný na vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti v cestnej doprave.

Po zvážení všetkých rozhodujúcich skutočností súd rozhodol o uložení úhrnného trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 rokov, ktorý podľa presvedčenia súdu bude dostatočný na naplnenie prevýchovného, represívneho i preventívneho účelu trestu. Súd pri ukladaní trestu prihliadal aj na tú skutočnosť, že obž. bol od 19.3.2006 do 13.3.2008 vo väzbe a následne vykonával vyššie uvedený nepodmienečný trest odňatia slobody uložený Okresným súdom Trenčín. Ako vyplynulo z hodnotenia ÚVTOS Ružomberok, tento trest riadne plnil svoj účel a teda je predpoklad, že k náprave obžalovaného bude dostatočný i trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby. Súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil na výkon trestu do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia, keďže pred spáchaním činu už bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)