Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-69-2006.pdf
PDF · 84.77 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/69/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Medveďa a prísediacich Viery Dikošovej a Dariny Hatarovej, na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2014, v trestnej veci proti obž. J. L., pre pokračovací zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a iné, takto
rozhodol:
Obžalovaný J. L.F., X.. XX.X.XXXX Y. P., V. L. P., N.. X. H. Č.. XXX/XX,
za trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, pokračovací zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. d/ Tr. zák., pokračovací prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., v ktorom rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 29.9.2009, sp. zn. 3T/69/2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.1. 2010, sp. zn. 2To/138/2009 zostal nedotknutý,
s a o d s u d z u j e :
Podľa § 183 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 2 Tr. zák. účinného od 21.12.2012 na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon úhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Obž. J. L. bol rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 29.9.2009 č. k. 3 T 69/2006-931 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2 To 138/2009 zo dňa 27.1.2010 uznaný za vinného v bode 1/ z trestných činov obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005; v bodoch 2/ a 3/ z pokračovacieho zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., pokračovacieho prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a v bode 2/ tiež z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Odsúdený J. L. podal na tunajšom súde dňa 20.9.2013 návrh na povolenie obnovy konania vo výroku o treste, a to s poukázaním na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012, podľa ktorého bolo vyslovené, že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou "súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody" nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Okresný súd Martin uznesením sp. zn. 23Nt/132/2013 zo dňa 11.2.2014, právoplatným dňa 11.2.2014 rozhodol podľa § 394 ods. 1 Tr. por. s použitím § 402 ods. 1, § 397 ods. 2 Tr. por. s poukazom na § 41b ods. 1 Zákona č. 38/1993 Z.z., o povolení obnovy konania v prospech odsúdeného J. L., vo výroku o uloženom treste, pričom podľa § 400 ods. 1 Tr. por. s použitím § 402 ods. 1, § 397 ods. 2 Tr. por. u odsúdeného zrušil výrok o treste v rozsudku OS Martin sp. zn. 3T/69/2006 zo dňa 29.9.2009, právoplatného dňa 27.1.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2 To 138/2009.
Senát Okresného súdu v Martine vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie prečítaním listinných dôkazov pripojených v súdnom spise podľa § 269 Tr. por. - aktuálna lustrácia trestných konaní pred súdmi SR, aktuálny odpis registra trestov odsúdeného, správa o povesti OR PZ Prievidza, hodnotenie ÚVTOS Ružomberok ako i ďalšie listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise.
V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Zásady pre ukladanie trestov vyplývajú predovšetkým z ust. § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú funkcia represívna, výchovná ako aj preventívna, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy; u spolupáchateľov prihliadne aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.
V predmetnej veci bol obž. J. L. rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 29.9.2009 č. k. 3 T 69/2006-931 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2 To 138/2009 zo dňa 27.1.2010 uznaný za vinného v bode 1/ z trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005; v bodoch 2/ a 3/ z pokračovacieho zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., pokračovacieho prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a v bode 2/ tiež z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Pri spáchaní viacerých trestných činov, z ktorých bol jeden pokračovací zločin a ďalšie trestné činy mali charakter prečinov bola použitá i tzv. asperačná zásada podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Podľa § 41 ods. 1, 2 Tr. zák. úhrnný trest sa ukladá podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin zo zbiehajúcich sa trestných činov nich najprísnejšie trestný. V danom prípade je to zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., pri ktorom Tr. zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere 3 až 8 rokov. Podľa § 41 ods. 2 veta prvá Tr. zák. platného a účinného pred vyhlásením nálezu ÚS sp. zn. PL. ÚS 106/2011, „ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“. Pri aplikácii citovanej asperačnej zásady bola základná výmera trestnej sadzby zvýšená na 6 rokov a 10 mesiacov ( 82 mesiacov ) až 10 rokov a 8 mesiacov ( 128 mesiacov ). Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. slová v texte za bodkočiarkou "súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody", dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratilo účinnosť a po uplynutí šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov
platnosť. Uvedeným nálezom ústavného súdu nedošlo k rozhodnutiu o protiústavnosti celého § 41 ods. 2 Tr. zák., ale len časti vety prvej druhého odseku v texte za bodkočiarkou "súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody". Teda pokiaľ ide o zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby o 1/3-tinu, táto časť ust. § 41 ods. 2 Tr. zák. nebola nálezom ústavného súdu dotknutá a je účinná i platná. Horná hranica trestnej sadzby uvedenej v § 183 ods. 2 sa potom rovnako zvyšuje z 8 rokov na 10 rokov a 8 mesiacov.
Čo sa týka osoby páchateľa súd mal preukázané, že ods. J. L. mal v čase vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku č. k. 3 T 69/2006-931 celkom tri záznamy v odpise z registra trestov, pričom sa jednalo o rozsudok OS Prievidza sp. zn. 4 T 397/96 z 15.1.1997, trestný rozkaz OS Martin sp. zn. 4 T 37/05 zo dňa 10.8.2005 a predovšetkým rozsudok OS Trenčín sp. zn. 1T/46/2003 zo dňa 26.11.2004 v spojení s uznesením KS Trenčín sp. zn. 3 To 133/2008 zo dňa 23.3.2009. V prípade trestného rozkazu OS Martin sp. zn. 4 T 37/05 už platí zákonná fikcia neodsúdenia. Pokiaľ ide o odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Trenčín, týmto bol obžalovaný uznaný za vinného z trestného činu krádeže v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., trestného činu podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb., trestného činu krádeže v spolupáchateľstve v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2, § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a trestného činu poškodzovania cudzej veci v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 257 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., pričom bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, so zaradením na výkon trestu do II. nápravnovýchovnej skupiny. Tento trest vykonal dňa 2.4.2014. Súd na hlavnom pojednávaní prečítal aj hodnotenie odsúdeného podané ÚVTOS Ružomberok, z ktorého vyplynulo, že počas výkonu trestu bol 12 krát disciplinárne odmenený, pričom disciplinárne potrestaný nebol. Bol zaradený na pracovisku s voľným pohybom vnútri ústavu ( kuchyňa ) a pracovné povinnosti si plnil zodpovedne. Vo vzťahu k iným odsúdeným neboli zaznamenané žiadne závažné konfliktné situácie. Ku svojej trestnej činnosti zastával kritický postoj, po vykonaní trestu sa chce zaradiť do spoločnosti a viesť riadny život. Podľa správy o povesti OO PZ Prievidza zo dňa 26.9.2014 sa obž. nepohyboval v spoločnosti záujmových osôb, nepožíval v nadmernom množstve alkoholické nápoje či iné návykové látky, v súčasnosti nie je voči nemu vedené trestné stíhanie a má jeden záznam o priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa vlastného vyjadrenia má prísľub trvalého zamestnania a bol pozvaný na vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti v cestnej doprave.
Po zvážení všetkých rozhodujúcich skutočností súd rozhodol o uložení úhrnného trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 rokov, ktorý podľa presvedčenia súdu bude dostatočný na naplnenie prevýchovného, represívneho i preventívneho účelu trestu. Súd pri ukladaní trestu prihliadal aj na tú skutočnosť, že obž. bol od 19.3.2006 do 13.3.2008 vo väzbe a následne vykonával vyššie uvedený nepodmienečný trest odňatia slobody uložený Okresným súdom Trenčín. Ako vyplynulo z hodnotenia ÚVTOS Ružomberok, tento trest riadne plnil svoj účel a teda je predpoklad, že k náprave obžalovaného bude dostatočný i trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby. Súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil na výkon trestu do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia, keďže pred spáchaním činu už bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)