Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-160-2022.pdf
PDF · 93.92 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/160/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: O. O., nar. XX.XX.XXXX a O. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov - matky T.. Z. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. X, X., právne zastúpená: JUDr. Ivana Magdolenová Joríková, advokátka so sídlom Hrnčírikova 1/B, Partizánske, a otca: N.. L. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. W. XX, X., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Boris, s. r. o., so sídlom Ružinovská 40, Bratislava o uloženie výchovného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd u k l a d á výchovné opatrenie rodičom maloletých detí T.. Z. O., nar. XX.XX.XXXX a N.. L. O., nar. XX.XX.XXXX - spočívajúce v povinnosti zúčastniť sa sociálno - psychologického poradenstva za účelom zlepšenia komunikácie rodičov a akceptácie postavenia druhého rodiča, ktoré sa bude realizovať na Referáte poradensko - psychologických služieb Vazovova 7/A, Bratislava, pracovisko Svoradova 1, Bratislava v rozsahu 15hodín pre každého z rodičov s tým, že presný čas stretnutí určí poskytovateľ poradenstva po dohode s každým s rodičov.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 59P/60/2021 zo dňa 19.09.2022 súd začal ex offo konanie o uloženie výchovného opatrenia rodičom.
2. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 59P/114/2016-269 zo dňa 20.09.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/229/2018-345 zo dňa 19.02.2019 súd manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol. Zároveň schválil rodičovskú dohodu na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, upravil styk otca s maloletými deťmi, určil, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. V časti výživného k uzavretiu rodičovskej dohody nedošlo, súd teda uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého O. v sume 210,- eur mesačne a na maloletého O. v sume 190,- eur mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci, k rukám matky, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Rozsudok nadobudol právoplatnosť.
3. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 59P/66/2019-310 zo dňa 21.04.2021 súd zamietol návrh otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, ktorým sa otec domáhal zmeny pôvodného rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a to v časti výroku o zverení maloletých detí, o výživnom a styku otca s maloletými deťmi. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.07.2021.
4. Uznesením č. k. 59P/66/2019-307 zo dňa 20. 04. 2021 súd vylúčil návrh matky na zmenu styku otca s maloletými, návrh na zvýšenie výživného na samostatné konanie. Matka žiadala, aby súd uložil otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletého O. v sume 310,- eur mesačne a na maloletého O. v sume 290,- eur mesačne a zároveň zmenu úpravu styku otca s maloletými deťmi v párnom kalendárnom týždni tak, že otec je oprávnený sa s maloletými deťmi stýkať vždy každý párny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od 18,00 hod. do nedele do 18,00 hod. s výnimkou jarných prázdnin, letných školských prázdnin a veľkonočných a vianočných sviatkov.
5. Na tunajšom súde sa z uvedeného dôvodu vedie konanie o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, vedené pod sp. zn. 59P/60/2021. V konaní doposiaľ nebolo rozhodnuté vo veci samej.
6. Na pojednávaní dňa 19.09.2022 v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedenom pod sp. zn. 59P/60/2021 kolízny opatrovník maloletých detí navrhol uloženie výchovného opatrenia, pretože komunikácia medzi rodičmi nie je dobrá a otec sa odmieta dobrovoľne podriadiť poradensko - psychologickému poradenstvu. Na základe uvedeného súd začal konanie ex offo o uloženie výchovného opatrenia rodičom.
7. V konaní vedenom pod sp.zn. 59P/60/2021 bol dňa 02.11.2022 zrealizovaný za prítomnosti zákonnej sudkyne a kolízneho opatrovníka výsluch maloletých detí, v ktorom maloletý O. okrem iného uviedol, že mu vadí ako sa tato správa k mame, aj teraz vonku jej nadával. Tato veľakrát na mamu zle hovorí, mama na neho iba niekedy keď je nahnevaná cez maily, tak vtedy povie, že jej tato písal a je z toho vyčerpaná, ale ona o ňom ani moc nehovorí. Aj keď si niečo zabudneme zbaliť, tak tato to hádže na ňu, ale to nie je jej vina.
8. Kolízny opatrovník doručil súdu dňa 17.01.2023 návrh, v zmysle ktorého navrhol uložiť výchovné opatrenie matke a otcovi spočívajúce v povinnosti rodičov odborného psychologického poradenstva na ÚPSVaR BA, Referát poradensko-psychologických služieb, Vazovova 7/A, 816 16, Bratislava, pracovisko Svoradova 1, Bratislava v rozsahu 15 hodín pre oboch rodičov s tým, že presný čas stretnutia určí poskytovateľ poradenstva po dohode s každým z rodičov.
9. Dňa 18.01.2023 o 12:45 hod. doručil právny zástupca otca súdu žiadosť o odročenie termínu pojednávania vytýčeného na deň 18.01.2023 o 13.45 hod. vo veci uloženia výchovného opatrenia. Právny zástupca otca svoju žiadosť odôvodnil vzájomnou dohodou rodičov, nakoľko maloletý O. v daný deň (18.01.2023) podstúpil operáciu a bol hospitalizovaný v nemocnici, kde sa s ním nachádzala aj matka maloletých detí. Po vzájomnej dohode s právnou zástupkyňou matky sa právny zástupca otca ospravedlnil z pojednávania a požiadal o jeho odročenie na nový termín.
10. Dňa 18.01.2023 o 13:01 hod. doručila právna zástupkyňa matky súdu žiadosť o ospravedlnenie neúčasti matky a jej právnej zástupkyne na pojednávaní vo veci uloženia výchovného opatrenia, ktoré bolo nariadené na deň 18.01.2023 o 13.45 hod. z dôvodu, že maloletý O. bol hospitalizovaný v nemocnici a matka je tam spolu s ním. Zároveň právna zástupkyňa matky požiadala o odročenie pojednávania.
11. Na pojednávaní dňa 18.01.2023 kolízny opatrovník maloletých detí navrhol uložiť výchovné opatrenie, ktoré sa bude realizovať na ÚPSVaR na referáte poradensko - psychologických služieb v rozsahu 15 hodín pre každého z rodičov. Kolízny opatrovník považoval uloženie výchovného opatrenia za potrebné a v prípade, že by bolo úspešné a došlo by k zlepšeniu vzťahov medzi rodičmi, bolo by ho možné predĺžiť.
12. Podľa ust. § 183 CSP ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
13. Podľa ust. § 183 CSP ods. 3 a 4 CSP strana ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.
Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. 14. Podľa § 37 ods. 2 zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
15. Podľa § 37 ods. 4 zákona o rodine na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20230101.html> alebo § 48 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2005/36/20230101.html>, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20230101.html>, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom, b) inú povinnosť.
16. Podľa § 37 ods. 7 zákona o rodine súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
17. Podľa § 37 ods. 8 zákona o rodine súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20230101.html>, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.
18. Dňa 18.01. 2023 súd pojednával v neprítomnosti matky, právnej zástupkyne matky, otca a právneho zástupcu otca. Súd žiadosti právnych zástupcov matky a otca o odročenie pojednávania neakceptoval, a to najmä z dôvodu, že hospitalizácia maloletého nebola nijako preukázaná (súd si teda nemohol overiť hodnovernosť tvrdenia a taktiež zistiť, či ide o hospitalizáciu plánovanú, alebo neplánovanú a či bol tento dôvod oznámený súdu bezodkladne) a svoju neúčasť neospravedlnili riadne a najmä včas. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ak by aj bola uvedená hospitalizácia preukázaná, obaja rodičia sú v konaní právne zastúpení a vzhľadom na charakter konania o uloženie výchovného opatrenia ako i tú skutočnosť, že vo veci zmeny úpravy výkonu práv a povinností rodičov boli už obaja rodičia vypočutí, nešlo o prípad, kedy by nebolo možné od nich spravodlivo žiadať, aby sa nechali v konaní zastúpiť. Nie je akceptovateľné, aby sa obaja právni zástupcovia dohodli na odročení pojednávania a súdu túto skutočnosť oznámili ako fakt, pričom im pri znalosti ustanovení CSP muselo byť zrejmé, že súd nemusí uvedený dôvod akceptovať a môže pojednávať v neprítomnosti rodičov a ich právnych zástupcov. Súd teda vyhodnotil uvedený dôvod na odročenie pojednávania za nie dôležitý, pričom vzhľadom na krátkosť času od prijatia uvedeného oznámenia (ospravedlnenia boli súdu doručené v deň pojednávania o 12.45 a 13.01 hod,- pojednávanie bolo vytýčené na 13.45 hod) nebolo možné účastníkov o tejto skutočnosti upovedomiť. Súd v uvedený deň pojednával nepretržite a nemal reálnu možnosť oboznámiť sa so žiadosťami právnych zástupcov a už vôbec nie informovať ich o neakceptácii ospravedlnenia.
19. Do obsahu základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, nepatrí povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti na odročenie pojednávania. Ak o odročenie termínu pojednávania požiada účastník konania alebo jeho zástupca, súd posudzuje existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania podľa konkrétnych okolností prípadu. Výlučne konajúci súd je oprávnený v každom konkrétnom prípade posúdiť opodstatnenosť „dôležitého dôvodu“ pre odročenie pojednávania. Na základe skutočností zistených v tomto konaní (a v konaní sp. zn. 59P/60/2021 o zmene úpravy rodičovských práv a povinností) súd nepovažoval ani za potrebné a rozhodujúce - pre správne rozhodnutie vo veci - vykonať výsluch matky a otca.
20. Súd opakovane uvádza, že nemôže akceptovať skutočnosť, že sa na odročení pojednávania dohodli rodičia a právni zástupcovia. Daný dôvod nezakladá povinnosť súdu v konaní vo veci starostlivosti o maloleté deti odročiť pojednávanie. Konanie o uložení výchovného opatrenia môže súd začať aj ex offo, z vlastnej iniciatívy súdu, resp. bez návrhu. Súd v takýchto konaniach sleduje predovšetkým záujem maloletých detí. Spoločná žiadosť právnych zástupcov otca a matky nemôže byť na ujmu práva maloletých na konanie bez zbytočných prieťahov. Súd má za to, že odročenie pojednávania by nebolo v záujme maloletých detí.
21. Čo sa týka samotného výchovného opatrenia, z pozitívneho záväzku štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny, resp. rodinného a súkromného života (čl. 32 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané.
22. Súd po dôslednom zvážení skutkových okolností (najmä na základe výsledkov vykonaného dokazovania vo veci samej - vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 59P/60/2021) dospel k záveru, že napätie medzi rodičmi nie je možné zmierniť bez intervencie odborníkov. Maloleté deti pre svoje slabšie právne postavenie potrebujú osobitnú ochranu a starostlivosť. Ak rodina neplní svoje funkcie, je vyžadovaná pomoc zo strany spoločnosti, t. j. v danom prípade súdu, prostredníctvom inštitútu výchovného opatrenia. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že mocenská intervencia štátu do rodiny v podobe výchovného opatrenia je namieste len vtedy, ak rodina z najrôznejších dôvodov nezabezpečuje ochranu a všestranný rozvoj dieťaťa. Rozhodujúcim je tiež princíp adekvátnosti, t. j. nachádzanie miery intervencie do rodiny v záujme dieťaťa a zároveň nachádzanie prostriedkov tejto intervencie tak, aby tieto prostriedky boli primerané s ohľadom na záujem dieťaťa i práva jeho rodičov. O zaistenie najlepšieho záujmu dieťaťa musia v prvom rade usilovať jeho rodičia. Ak by starostlivosť rodičov neviedla k náprave, až potom je možné aplikovať výchovné opatrenie v záujme dieťaťa, keďže výchovné opatrenia plnia predovšetkým ochrannú funkciu, ktorej cieľom je napomôcť navráteniu riadneho výchovného prostredia.
23. Súd má za to, že výchovné opatrenie je v záujme maloletých detí a že je potrebné u rodičov zlepšiť sociálne zručnosti, konkrétne komunikáciu ako aj akceptáciu postavenia druhého rodiča, najmä za situácie, kedy jeden z rodičov možnosť dobrovoľne využiť odbornú pomoc, odmieta. Získanie týchto zručností rodičmi je potrebné z hľadiska ochrany oprávnených práv a záujmov maloletých detí. Súd mal za to, že ide o rozhodnutie, ktorého pozitívny dopad bude môcť byť prínosom vo vzájomnom kontakte a komunikácií medzi rodičmi. Preto je nevyhnutné nariadiť rodičom psychoterapeutickú intervenciu za účelom obnovy narušenej komunikácie a kooperácie. Súd bude priebežne sledovať účinnosť výchovného opatrenia, najmä vyžiadaním hodnotiacej správy z ÚPSVaR BA, ktorá môže byť i významným dôkazom pri rozhodovaní súdu v konaní vo veci samej v konaní sp. zn. 59P/60/2021.
24. Súd má za to, že uložené výchovné opatrenie by mohlo prispieť k upokojeniu vzťahov v rodine, obnoveniu vzájomnej komunikácie medzi rodičmi, keď za súčinnosti odborne spôsobilého subjektu bude rodičom poskytnutá potrebná pomoc. Na základe priebežných správ z poskytovaného poradenstva, súd následne zváži, či ho predĺži.
25. Súd na základe uvedeného apeluje na rodičov (najmä na otca) aby dodržiavali pokyny a odporúčania odborníkov a tým dali šancu k znovuvybudovaniu vzájomnej komunikácie, ktorá bola
narušená a ktorú i samotné maloleté deti vnímajú ako problémovú. Postoj rodičov k uloženému výchovnému opatreniu, môže byť i jedným z podkladov v rámci rozhodovania vo veci samej.
26. Súd bude sledovať výkon uloženého výchovného opatrenia vyžiadaním si správy od ÚPSVaR Bratislava s tým, aby oznámil priebeh a výsledky výchovného opatrenia. Súd bude hodnotiť účinnosť a splnenie účelu výchovného opatrenia.
27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.