Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoCsp-43-2022.pdf
PDF · 91.82 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/43/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom D. XX, Y. - H. D., proti žalovanej: D. B., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, Y. - J. Y., o zaplatenie 18.641,40 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 09. februára 2022 č.k. 46Csp/34/2021-101, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e . Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. z o s t á v a nedotknutý. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 13.798,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % od 16.06.2018 do zaplatenia (výrok I.). Vo zvyšnej časti, pokiaľ žalobca žiadal zaviazať žalovanú k povinnosti zaplatiť uplatnenú pohľadávku do výšky 18.641,40 eur s príslušenstvom, žalobu zamietol (výrok II.). Podľa § 255 ods. 2 CSP (súd prvej inštancie nesprávne uviedol ust. § 255 ods. 1 CSP - pozn. odv. súdu), vychádzajúc z pomeru úspechu strán v spore, priznal úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48,04 %.
2. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že na základe „Zmluvy o A. REFINANC EXPRESE“, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobu A. Y. H., a.s. (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) a žalovanou dňa 20.08.2014, bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver v celkovej sume 25.000,- eur, ktorý sa zaviazala žalovaná splácať v 118-tich mesačných splátkach po 293,25 eur, 119. splátku v sume 292,60 eur, s RPMN 7,98 %, priemernou hodnotou RPMN 10,86 %, ročnou úrokovou sadzbou 7,10 %, s prvou splátkou splatnou dňa 25.10.2014 a každá ďalšia 25. dňa v mesiaci a termínom konečnej splatnosti určeným na deň 25.08.2024, s ďalšími dohodnutými podmienkami, ako je uvedené v bode 27. odôvodnenia rozsudku. Vzhľadom k tomu, že žalovaná dlh riadne nesplácala, v súlade s ust. § 53 ods. 9 Obč. zák. listom z 25.04.2018 bola vyzvaná, aby nedoplatok na úhradách splátok v celkovej výške 1.980,98 eur v lehote do 15 dní od doručenia výzvy uhradila, v opačnom prípade banka pristúpi k spoplatneniu spotrebiteľského úveru. Žalovaná výzvu banky prevzala dňa 16.05.2018. Vzhľadom k tomu, že žalovaná aj napriek riadnemu poučeniu po uvedenej výzve úver nesplácala, banka listom z 04.06.2018 úver v súlade s ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Obč. zák. spoplatnila k 03.06.2018, o čom žalovanú upovedomila listom z 04.06.2018. Následne právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2019 postúpil pohľadávku na žalobcu, o čom žalovanú upovedomil listom zo dňa 13.12.2019, ktorý žalovaná prevzala dňa 07.01.2020. Postúpenie pohľadávky bolo vykonané v súlade s ust. § 524 a nasl. Obč. zák., ako aj v súlade s ust. § 17
ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. (ďalej len „ZoSÚ“), keďže sa jednalo o postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa § 10 ods. 1 písm. a) ZoSÚ a zároveň sa postupovala pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zároveň na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že postúpenie pohľadávky bolo vykonané aj v súlade s ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, keďže k postúpeniu došlo po viac ako 90 dňoch od písomnej výzvy, pričom omeškanie žalovanej naďalej trvalo, na základe čoho dospel k záveru, že je daná vecná aktívna legitimácia žalobcu na vymáhanie predmetnej pohľadávky v konaní.
3. Z výsledkov vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úveru neobsahovala náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, keďže zo zmluvy o úvere vôbec nie je zrejmé, z akých údajov veriteľ pri výpočte RPMN vychádzal. Vychádzajúc aj zaužívanej súdnej praxe v obdobných veciach dospel k záveru, že poskytnutý úver je nutné v zmysle § 11 ods. 1 cit. zák. považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z obsahu zmluvy vyplýva, že úver bol poskytnutý na refinancovanie úveru v B., a.s. a PD, pričom sa nestotožnil s názorom žalobcu, že na uvedenú zmluvu o refinancovaní úveru vo vzťahu k výnimke z povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa v zmysle § 11 ods. 6 ZoSÚ nebolo potrebné skúmať bonitu žalovanej v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ. V danom prípade o výnimku podľa § 1 ods. 6 ZoSÚ sa nejedná, keďže samotný žalobca skúmanie bonity žalovanej nielenže netvrdí a nepreukázal, ale z obsahu zmluvy je zrejmé, že dňa 20.08.2014 bola uzatvorená nová zmluva, ktorou sa nemení spôsob splácania ani sa neodkladajú splátky, preto právny predchodca žalobcu bol povinný skúmať bonitu žalovanej. Vzhľadom na nepreukázanie takejto skutočnosti zo strany žalobcu dospel k záveru, že v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že predmetom uzavretej zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 25.000,- eur, pričom z výpisu z účtu je zrejmé, že žalovaná titulom zmluvy o úvere uhradila do rozhodnutia súdu sumu celkovo 11.201,58 eur, v rozdiele zaviazal žalovanú k povinnosti žalobcovi zaplatiť tzv. čistú istinu zostatku úveru vo výške 13.798,42 eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Nepovažoval za dôvodne vznesenú námietku premlčania žalovanou. Na premlčanie práva bolo potrebné aplikovať ust. § 103 veta druhá Obč. zák., a to od zročnosti nesplnenej splátky, v danom prípade splatnej k 25.01.2018, v dôsledku čoho od 26.08.2018 začala plynúť 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie práva na súde, ktorá by uplynula najneskôr dňa 25.01.2021. Je zrejmé, že žaloba na súd bola podaná dňa 19.03.2021 a na základe ust. § 103 veta druhá Obč. zák. by bolo právo uplatnené na základe podanej žaloby premlčané. V danom prípade však bolo potrebné aplikovať ust. § 8 písm. a) zák. č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19, v dôsledku ktorej (právnej úpravy) došlo k spočívaniu lehôt premlčania práva o dobu celkovo 67 dní, na základe čoho bolo možné vyvodiť, že premlčacia doba by uplynula až dňom 12.04.2021. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 19.03.2021, k premlčaniu práva nedošlo.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že sú dané dôvody odvolania podľa § 365 písm. d), f), h) CSP a v zmysle § 366 c), d) CSP, na základe čoho nedošlo k poskytnutiu reálnej súdnej ochrany zo strany súdu. Namietala konkrétne závery vyslovené v bode 29. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, a to vo výklade ust. § 17 ods. 1 a ods. 4 ZoSÚ vo vzťahu k okolnostiam prejednávanej veci. Bolo povinnosťou veriteľa v súvislosti s postúpením pohľadávky banky na žalobcu informovať ju do 5 pracovných dní od postúpenia pohľadávky, k čomu nedošlo. Zmluva o postúpení pohľadávok nadobudla účinnosť dňa 11.12.2019, oznámenie o postúpení zo strany právneho predchodcu žalobcu bolo podané na pošte dňa 20.12.2019, ale v skutočnosti uvedené oznámenie si prevzala až dňa 07.01.2020, na základe čoho v zákone uvedená lehota 5 pracovných dní na oznámenie o postúpení pohľadávky dodržaná nebola. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
5. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že podmienky uvedené v § 17 ZoSÚ boli dodržané a v spore má aktívnu vecnú legitimáciu, čo preukázali predloženými listinnými dôkazmi. Splnenie notifikačnej povinnosti ich právnym predchodcom preukazujú predloženými oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2019. V danom prípade boli preukázané aj podmienky na postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách, ku ktorému došlo dňa 11.12.2019 po 90 dňovom omeškaní od výzvy na plnenie z 04.06.2018, ktorá žalovanej bola doručená dňa 13.06.2018.
6. Žalovaná v replike opätovne poukázala na skutočnosti uvedené v odvolaní, že neboli naplnené podmienky pre postúpenie pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu v zmysle § 17 ods. 1, ods. 4 ZoSÚ.
7. Žalobca vo vyjadrení v tzv. duplike uviedol, že podmienky uvedené v ň 17 ods. 1 ZoSÚ boli splnené, keďže povinnosť vyplývajúcu zo zákona po postúpení pohľadávky, ku ktorej došlo s účinnosťou dňa 11.12.2019, si splnil listom z 13.12.2019, t.j. v lehote do 5 pracovných dní od postúpenia.
8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutých výrokoch I. a III. odvolaním žalovanej, ako správny potvrdil. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. odvolaním nenapadnutý, zostáva nedotknutý.
9. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu - A. Y. H., a.s. a žalovanou bola dňa 20.08.2014 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere na základe podmienok zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy tak, ako je súdom prvej inštancie konštatované v bodoch 7. až 9., v bode 17., predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v celkovej výške 25.000,- eur s dohodnutými podmienkami - prvou splátkou splatnou dňa 25.10.2014, každou ďalšou splátkou k 25. dňu v mesiaci, termínom konečnej splatnosti stanoveným na 25.08.2024 a ďalšími dohodnutými podmienkami tak, ako vyplývajú z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a ktoré sú podrobne vysvetlené v bode 27. odôvodnenia rozsudku. Vo vzťahu k charakteru uzatvorenej zmluvy bolo oprávnením súdu skúmať, či zmluva o spotrebiteľskom úvere napĺňa podmienky a náležitosti, ako sú konštatované v bodoch 9. až 15., 18. až 21. odôvodnenia rozsudku. Pokiaľ na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naplnenie podmienok uvedených v § 7 ods. 1 ZoSÚ a ďalej aj náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, ako je konštatované v bodoch 33. a 34. odôvodnenia rozsudku, správne dospel k záveru, že na základe podmienok § 11 ods. 1 je dôvodné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, na základe čoho žalobe na zaplatenie sumy 13.798,42 eur čiastočne vyhovel a vo zvyšnej časti (výrokom II.) žalobu zamietol, pričom vo vzťahu k tomuto výroku odvolanie žalobcom podané nebolo. Za správne považuje odvolací súd skutkové a právne závery vyslovené v bode 29. odôvodnenia rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie vyvodil, že žalobca v spore je vecne aktívne legitimovaný. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že postúpenie pohľadávky medzi A. Y. H., a.s. a žalobcom došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2019, ktorú skutočnosť právny predchodca žalobcu (banka) oznámila žalovanej listom zo dňa 13.12.2019, ktorá zásielka bola uložená na pošte dňa 20.12.2019 a ktorá bola prevzatá žalovanou (osobne) dňa 07.01.2020 tak, ako vyplýva aj z fotokópie návratky doručenky na č.l. 23 spisu, ktoré skutočnosti súd prvej inštancie v súvislosti s výsledkami vykonaného dokazovania vyhodnocoval.
10. Vo vzťahu k vyslovenému právnemu záveru súdu prvej inštancie v bode 29. odôvodnenia rozsudku, k odvolacím námietkam žalovanej a posúdeniu naplnenia podmienok § 17 ods. 1, 4 ZoSÚ odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že lehota vyjadrená v ods. 4 § 17 ZoSÚ je lehotou hmotnoprávnou, čo znamená, že je podstatné, aby písomné informovanie spotrebiteľa o postúpení pohľadávky bolo pôvodným veriteľom vykonané spôsobom, aby sa dostalo do jeho dispozičnej sféry. Ako vyplýva zo znenia § 17 ods. 4 ZoSÚ, i keď nedodržanie lehoty 5 pracovných dní o informovaní spotreby o postúpení pohľadávky je v zákone považované za závažné porušenie povinnosti, uvedené (len) znamená, že takéto porušenie povinnosti môže vyvolať možné sankcie - odkazujúc na osobitný predpis pod č. 8, ktorým je zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplývajú skutkové zistenia, že po postúpení pohľadávky právny predchodca žalobcu listom zo dňa 13.12.2019 oznamoval žalovanej skutočnosť postúpenia pohľadávky na základe zmluvy z 11.12.2019, pričom predmetné oznámenie si žalovaná prevzala (dostala sa informácia do jej dispozičnej sféry), na základe čoho boli naplnené hmotnoprávne podmienky v zmysle § 524 a nasl. Obč. zák. v spojení s § 17 ZoSÚ. 11. Na základe uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania správne dospel k záveru, že žalobca je v spore vecne aktívne legitimovaný a že žalovaná doposiaľ neuhradila zostatok poskytnutého spotrebiteľského úveru tak, ako je konštatované v bode 35. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, tak, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť sumu 13.798,42 eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania (výrok III.), ako správny potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 362 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)