Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/75/2022

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., na verejnom zasadnutí dňa 18. januára 2023 v trestnej veci obžalovaného H. L., nar. XX. A. XXXX, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. , zo dňa 02. júna 2022, takto

rozhodol:

Podľa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 02. júna 2022 bol obžalovaný H. L. postupom podľa oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 06. apríla 2018 pre skutok, ktorý podľa výroku tejto obžaloby mal spáchať na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenej dobe v mesiaci október 2017, z kancelárie nachádzajúcej sa v areáli bývalého výrobného závodu H. na ulici C. v H. X., bez použitia násilia odcudzil 1 ks počítač zn. D. S., výrobné číslo XSXXXXAXXSXAAKXX, 1 ks tlačiareň zn. HP T. ink Y. XXXX, výrobné číslo I 1 ks tlačiareň zn. I. Mx XXX, výrobné číslo O 1 ks notebook zn. HP s adaptérom, výrobné číslo XCDXXXXQWM, 1 ks televízor zn. M. XXHZTXX, výrobné číslao XXXXXXXXXXXX, 1 ks veľké kancelárske koženkové kreslo čiernej farby, 1 ks navigáciu zn. L. č. XXX-XXXXX-XX, čím svojím konaním spôsobil spoločnosti W. I. spol. s r.o., H. X/XX, H. X., IČO: XXXXXXXX škodu vo výške nie menej ako 410 Eur,

čím mal spáchať prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák.,

pretože dospel k záveru, že skutok v zmysle obžaloby prokurátora nie je trestným činom.

Zároveň podľa odkázal poškodenú spoločnosť W. I. spol. s r. o. H. X. s celým nárokom na náhradu škody na civilný proces.

V odôvodnení rozhodnutia vo všeobecnosti poukázal na charakteristiku skutkovej podstaty trestného činu a jej obligatórne znaky, konkrétne na objekt, objektívnu stránku, subjekt a subjektívnu stránku prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. a uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danej trestnej veci neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., pretože nebola naplnená objektívna a ani subjektívna stránka tohto prečinu, keď v zmysle zásady in dubio pro reo vyhodnotil v prospech obžalovaného pochybnosti zistené pri prejednávaní veci. Poukázal aj na princíp ultima ratio a subsidiárny charakter trestného práva pri ochraňovaní majetkových vzťahov s tým, že poškodená spoločnosť W. I. spol. s r. o., ktorá bola v čase skutku nepochybným vlastníkom hnuteľných vecí označených v skutkovej vete obžaloby, sa mala voči obžalovanému domáhať ich vydania podaním vindikačnej žaloby podľa § 126 ods. 1 Občianskeho

zákonníka v civilnom súdnom konaní. Trestné právo má byť použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, keď iné prostriedky ochrany neboli zjavne vhodné, dostatočné, účinné, alebo už boli vyčerpané (nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 01.04. 2009 a zo dňa 14.12.2011).

Okresný súd vychádzal z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to z výsluchu obžalovaného, svedka D. N. (konateľa poškodenej spoločnosti), H. S., zamestnanca spol. W. I., spol. s r.o., C. W., známej obžalovaného, zo zápisnice o trestnom oznámení (č.l. 1), zo zápisnice o vydaní veci (č.l. 27), z uznesenia o vrátení veci (č.l. 28), zo zápisnice o vrátení veci (č.l. 30), z odborného vyjadrenia k hodnotám vecí (č.l. 31, 33), z ktorých vyplynulo, že obžalovaný priznal, že predmetné hnuteľné veci patriace do vlastníctva spoločnosti W. I. spol. s r.o., ku ktorým nemal prevzatú hmotnú zodpovednosť a ani mu neboli formálne zverené do užívania, zobral z kancelárie poškodenej spoločnosti, ktorú využíval ako jej výkonný riaditeľ na svoju pracovnú činnosť po tom, ako dal „koncom októbra 2017“ výpoveď z pracovného pomeru kvôli finančným nezrovnalostiam a zlým osobným aj pracovným vzťahom, pretože si tieto veci neprišiel nikto prevziať. Po skúsenostiach s financiami obžalovaný už nikomu v spoločnosti neveril a veci nechcel nechať v kancelárii, aby nevznikli prípadné ďalšie problémy. Predmetnú kanceláriu mal k dispozícii obžalovaný, kľúče od nej mal obžalovaný, p. N. a p. S., čo bolo ich výpoveďami potvrdené. Svedok S. kanceláriu, ani veci v nej uložené nevyužíval. V najbližší nasledujúci pracovný deň v telefonickom rozhovore obžalovaný oznámil konateľovi p. N., že nedošlo k vykradnutiu kancelárie, ale že tieto veci má u seba, kým nedôjde k ich finančnému vysporiadaniu, čo bolo potvrdené výpoveďou svedkyne W.. Tá vypovedala, že bola svedkom telefonického rozhovoru (hlasitý odposluch) medzi obžalovaným a p. N. a počula, že obžalovaný p. N. povedal, že veci má u seba a keď dostane poslednú výplatu, tak veci vráti. Tiež počula, ako p. N. odpovedal, že to nie je problém, že je to v poriadku, a preto nadobudla dojem, že sa vzájomne obžalovaný s p. N. dohodli. Svedok N. sa nevedel rozpamätať, kedy došlo k skončeniu pracovného pomeru s obžalovaným, pamätal sa len na to, že výpoveď dal obžalovaný. Potvrdil (aj svedok S.), že zamestnanci nemali podpísanú hmotnú zodpovednosť za veci, ktoré využívali v súvislosti so svojou prácou, a to ani k motorovým vozidlám, ktoré používali na zahraničné pracovné cesty. Trestné oznámenie podal preto, že obžalovaný mu nechcel veci vrátiť, hoci ho oficiálne k vráteniu vecí nevyzval, len pri telefonickom rozhovore. V čase podávania trestného oznámenia mal vedomosť o tom, že veci sú u obžalovaného. V priebehu trestného konania (pred podaním obžaloby) boli predmetné hnuteľné veci obžalovaným vydané a boli vrátené poškodenej spoločnosti.

K záveru, že v konaní nebola preukázaná subjektívna a ani objektívna stránka žalovaného prečinu dospel na základe vážnej pochybnosti o tom, či obžalovaný mal alebo nemal v čase skutku predmetné hnuteľné veci ešte v oprávnenej držbe, ktorú v zmysle zásady in dubio pro reo vyhodnotil v prospech obžalovaného.

Uvedenú pochybnosť odôvodnil poukazom na výpoveď svedka N., ktorý nevedel uviesť a ani nepredložil dôkaz o tom, ktorým dňom sa skončil pracovný pomer obžalovaného v poškodenej spoločnosti, ktorý sa začal dňom 13.12.2014 a bol uzavretý na dobu neurčitú, pretože hnuteľné veci identifikované v skutkovej vete obžaloby, ktoré boli umiestnené v kancelárii poškodenej spoločnosti a využíval ich obžalovaný v súvislosti so svojím pracovným zaradením bez toho, aby mal s poškodenou spoločnosťou (vlastníkom vecí) uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti a bez toho, aby mu predmetné veci boli „protokolárnym“ spôsobom zverené do používania, pričom ich mal k dispozícii počas celého trvania pracovného pomeru. Bez preukázania dátumu skončenia pracovného pomeru obžalovaného bol súd prvého stupňa toho názoru, že obžalovaný mohol mať predmetné hnuteľné veci v oprávnenej držbe. Pochybnosť ohľadom trvania pracovného pomeru obžalovaného v poškodenej spoločnosti vnieslo podľa okresného súdu do konania aj podanie trestného oznámenia p. N. (dňa 13. 11. 2017) v čase, keď vedel, že predmetné hnuteľné veci neboli ukradnuté, ale má ich u seba obžalovaný a okrem toho vypovedal (dňa 13. 11. 2017), že v kancelárii bol asi pred tromi týždňami, teda koncom októbra 2017 a vtedy si všimol, že veci chýbajú, čo podľa okresného súdu mohlo byť ešte v čase trvania pracovného pomeru obžalovaného.

Súd prvého stupňa tiež uviedol, že aj v prípade, že by pracovný pomer obžalovaného v čase skutku už netrval, z princípu ultima ratio vyplýva, že ochrana majetkových vzťahov má byť v prvom rade uplatňovaná prostriedkami občianskeho a obchodného práva a až tam, kde je taká ochrana neúčinná a porušenie súkromnoprávnych vzťahov svojou intenzitou dosahuje zákonom predkladané

nebezpečenstvo, je na mieste uvažovať o trestnoprávnej zodpovednosti, čo vyplýva aj z nálezov Ústavného súdu SR sp. zn. a sp. zn. , z ktorých časť textu citoval.

Proti rozsudku okresného súdu podal včas, v zákonom stanovenej lehote, a to priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. júna 2022 okresný prokurátor odvolanie, ktoré následne po doručení písomného vyhotovenia rozsudku podaním zo dňa 07. decembra 2022 doplnil o dôvody. Odvolanie smerovalo proti výroku o vine obžalovaného a bolo podané v neprospech obžalovaného z dôvodu, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní a z dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, najmä z výpovedi obžalovaného, svedka poškodeného N. a svedkov S. a W. bolo preukázané, že skutok, pre ktorý bol obžalovaný trestne stíhaný sa stal a vykazuje znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., z ktorého mal byť obžalovaný uznaný vinným. Navrhol, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Okresný prokurátor v odvolaní zopakoval skutkové závery, ku ktorým prvostupňový súd dospel po vykonanom dokazovaní a ich právne posúdenie, s ktorým nesúhlasil.

K výpovedi obžalovaného H. L., že nemal úmysel obohatiť sa a veci z kancelárie spoločnosti W. I. spol. s r.o. H. X. zobral preto, aby ich uchránil pred odcudzením, a že poškodeného N. informoval, že veci vzal a sú u neho doma, okresný prokurátor uviedol, že k týmto veciam nemal obžalovaný podpísanú žiadnu dohodu o hmotnej zodpovednosti a používal ich výlučne on v kancelárii a na služobných cestách. Že predmetné veci vzal, oznámil svedkovi poškodenému N. až po spáchaní skutku, pričom neuviedol dôvod, prečo tieto veci vzal k sebe domov, čo vyplynulo z výpovede svedka poškodeného N.. Ten tiež uviedol, že kancelária spoločnosti W. I. spol. s r.o. H. X. sa uzamyká rovnako ako budova, v ktorej sa kancelária nachádza. Nikdy v minulosti v tejto kancelárii nedošlo ku krádeži, a preto nebol podľa okresného prokurátora zo strany obžalovaného dôvod obávať sa, že by veci, ktoré obžalovaný zobral, mohli byť v kancelárii poškodenej spoločnosti odcudzené. Svedok S. vypovedal, že obžalovaný mal od spoločnosti W. I. spol. s r.o. H. X. nejaké pôžičky, a že v kancelárii poškodenej spoločnosti zvykol aj prespávať. O odcudzení vecí z kancelárie tejto spoločnosti sa dozvedel od poškodeného N.. Svedkyňa W. vypovedala, že obžalovaný počas telefonického rozhovoru oznámil poškodenému N., že predmetné veci zobral z kancelárie spoločnosti W. I. spol. s r.o. H. X. on (obžalovaný) a poškodenému ich vráti iba vtedy, keď mu vyplatí mzdu, na ktorú mal obžalovaný voči spoločnosti W. I. spol. s r.o. H. X. oprávnený nárok. Z toho podľa okresného prokurátora vyplýva, že obžalovaný neoprávnene uplatnil zádržné právo voči veciam, ktoré patrili do výlučného vlastníctva spoločnosti W. I. spol. s r.o. H. X.. Z uvedených výpovedí obžalovaného, poškodeného a svedkov podľa okresného prokurátora v súhrne vyplýva, že obžalovaný potom, ako sa zmocnil vecí patriacich poškodenej spoločnosti, mal úmysel s nimi nakladať ako so svojimi a v prípade, že by mu bývalý zamestnávateľ nevyplatil mzdu, je dôvodné domnievať sa, že by ich mohol aj scudziť, a tým si kompenzovať svoj nárok z dovtedy nevyplatenej mzdy. Zdôraznil, že ak mal obžalovaný voči bývalému zamestnávateľovi oprávnené nároky titulom nevyplatenej mzdy, nič mu nebránilo v tom, aby podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného.

Obžalovaný ani poškodený sa k dôvodom odvolania prokurátora nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, z podnetu podaného odvolania okresným prokurátorom v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním napadnutého výroku rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby a tiež správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo majúc na zreteli i svoju povinnosť prihliadať aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním prokurátora vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa , na verejnom zasadnutí, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného v súlade s , na ktorom sa krajský prokurátor pridržiaval obsahu písomného odôvodnenia odvolania a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol a obhajkyňa obžalovaného navrhla zamietnuť odvolanie prokurátora ako nedôvodné a dospel k záveru, že odvolanie, ktoré podala oprávnená osoba v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné, nebolo podané dôvodne.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa pri dodržaní procesného postupu vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového

stavu veci tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo a v ich súhrne v súlade s Jeho rozhodnutie zodpovedá všetkým hľadiskám podľa , prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič vyčítať. Stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tiež zistiteľné, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti v otázke neviny obžalovaného H. L. zo spáchania stíhaného skutku. V súdenom prípade boli využité všetky dostupné možnosti na zistenie skutkového stavu veci v prospech aj v neprospech obžalovaného. Objektívne nie je možné a ani potrebné už nič dokazovať, majúc na mysli taký dôkaz, ktorý by odôvodňoval uznanie viny obžalovaného zo stíhaného prečinu.

Odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a ním bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný H. L. bol zamestnancom spoločnosti W. I. spol. s r.o. H. X. na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.12.2014, ktorá bola uzavretá na dobu neurčitú s nástupom obžalovaného H. L. do práce dňom 13.12.2014. V rámci svojho pracovnoprávneho vzťahu vykonával funkciu výkonného riaditeľa, za účelom výkonu ktorej používal aj hnuteľné veci označené vo výrokovej vete rozsudku súdu prvého stupňa. Uvedené hnuteľné veci boli umiestnené v kancelárii poškodenej spoločnosti, ktorú užíval obžalovaný a kľúčmi od ktorej disponovali aj konateľ poškodenej spoločnosti a svedok S.. K predmetným hnuteľným veciam nemal uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti a ani mu osobitným spôsobom formálne neboli zverené do užívania. Obžalovaný dal z pracovného pomeru výpoveď, deň ukončenia pracovného pomeru nebol preukázaný. Po jej podaní zobral z kancelárie, ktorú užíval, hnuteľné veci označené vo výrokovej vete rozsudku súdu prvého stupňa a o tejto skutočnosti informoval konateľa poškodenej spoločnosti pána N.. Pán N. podal trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu krádeže v čase, keď mal vedomosť o tom, že predmetné hnuteľné veci sa nachádzajú u obžalovaného.

Vychádzajúc z obsahu vykonaných dôkazov je aj podľa odvolacieho súdu dôvodný záver spočívajúci v tom, že vykonaným dokazovaním bolo síce dokázané, že skutok v zmysle obžaloby sa stal, no tento nie je trestným činom, pretože naplnenie objektívnej a subjektívnej stránky stíhaného prečinu krádeže podľa nebolo preukázané bez dôvodných pochybností a aj pre prípad, že skutkom, ktorý bol obžalovanému kladený za vinu by tieto boli naplnené, nedosahoval zákonom predpokladanú závažnosť. Podľa Tr. zák., nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Odvolacie námietky prokurátora smerujúce voči súdom prvého stupňa spochybnenému naplneniu objektívnej a subjektívnej stránky prečinu krádeže podľa Tr. zák. neboli uplatnené dôvodne, pretože vyhodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa so záverom, že bolo spochybnené, a teda nepreukázané naplnenie subjektívnej a objektívnej stránky žalovaného prečinu zodpovedalo obsahu vykonaných dôkazov, ktorý bol logicky vyhodnotený. Ani prokurátorom uplatnená argumentácia nebola spôsobilá tento záver okresného súdu spochybniť, pretože z nej bez akýchkoľvek pochybností nevyplýva, že by obžalovaný predmetné hnuteľné veci z kancelárie zobral po tom, ako bol jeho služobný pomer u poškodenej spoločnosti ukončený, teda, že bola naplnená objektívna stránka stíhaného prečinu a ani to, že by obžalovaný mal úmysel sa uvedených hnuteľných vecí zmocniť natrvalo, a najmä spôsobiť škodu na majetku poškodeného, teda, že bola naplnená jeho subjektívna stránka. Nad rámec vyššie uvedeného je potrebné zdôrazniť, že trestné právo a trestnoprávna kvalifikácia určitého konania, ktoré má súkromnoprávny základ, ako trestného činu, je treba považovať za ultima ratio, teda za krajný právny prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t. j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby strážil svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je ochrana prevažne celospoločenských hodnôt, a nie priamo konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére, ak nie sú splnené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnej zodpovednosti, resp., ak nie sú tieto predpoklady úplne nespochybniteľne zistené. V týchto prípadoch princíp ultima ratio si vyžaduje podrobiť trestné konaniu testu proporcionality, teda skúmať spôsobilosť, nevyhnutnosť a adekvátnosť

použitia trestnoprávneho prostriedku ochrany, čo v danej veci súd prvého stupňa dôvodne realizoval a dospel k správnemu právnemu záveru, že poškodený - spoločnosť W. I. spol. s r. o. mala možnosť realizovať ochranu svojich subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy prostriedkami občianskeho práva. Súd prvého stupňa teda dôvodne a správne aplikoval na trestnú vec obžalovaného H. L. princíp ultima ratio a správne obžalovaného oslobodil spod obžaloby, pretože závažnosť skutku, ktorý bol obžalovanému kladený za vinu, bola nepatrná a nebolo potrebné ho postihnúť prostriedkami trestného práva. Poškodený pritom nepreukázal, ale ani netvrdil, že vo vzťahu ku konaniu obžalovaného, t. j. vo vzťahu ku skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, využil civilno-právne prostriedky právnej ochrany. Pohnútkou obžalovaného pre jeho konanie popísané v skutkovej vete tohto uznesenia boli zlé osobné a pracovné vzťahy s poškodenou spoločnosťou, neuspokojené finančné nároky na náhradu mzdy, pričom obžalovaný poškodeného informoval o tom, že predmetné hnuteľné veci z jeho kancelárie zobral z uvedených dôvodov a tieto v priebehu trestného konania poškodenému vydal. S poukazom na vyššie uvedené rozhodol krajský súd spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia, keď odvolanie prokurátora postupom podľa zamietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.