Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1956-2010.pdf
PDF · 93.96 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/1956/2010
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Be Group Slovakia, s.r.o., so sídlom Továrenská 6, 071 01 Michalovce, IČO: 36 595 659, právne zast.: JUDr. Zuzana Hancinová, advokátka, Bellova 3, 040 01 Košice, proti povinnému: t. č. neexistujúci právny subjekt VOSKED, spol. s r.o., so sídlom Detva 1579, 962 12 Detva, IČO: 36 030 457, na vymoženie pohľadávky vo výške 22 797,74 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom, PhD., Exekútorský úrad Košice, so sídlom Kupeckého 29, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 0401/2010, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 117,71 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 22 797,74 Eur s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadenom pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. Trnavská cesta 7, Bratislava č.k. A0409037 zo dňa 16. 09. 2009.
Poverením č. 5601 064296 * zo dňa 11. 11. 2010 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára, PhD., Exekútorský úrad Košice, so sídlom Kupeckého 29, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 0401/2010.
Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 04. 07. 2014 podal podnet na zastavenie exekučného konania pre nemajetnosť povinného a súčasne žiada rozhodnúť o trovách exekúcie podľa predloženého vyúčtovania.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Obchodný zákonník") spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Súd na základe výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka číslo 5407/S, považoval za preukázané, že povinný bol z obchodného registra ex offo vymazaný bez právneho nástupcu dňa 18. 02. 2014.
Z rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 27Cbr/69/2012-27 zo dňa 16. 09. 2013, právoplatného dňa 08. 01. 2014 vyplýva, že obchodná spoločnosť VOSKED, spol. s r.o., so sídlom Detva 1579, 962 12 Detva, IČO: 36 030 457, bola vymazaná z obchodného registra bez likvidácie ku dňu 18. 02. 2014.
V zmysle právneho názoru vysloveného v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia sp. zn. 3MCdo/13/2011 a sp. zn. 6MCdo/13/2012), ak však bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Preto súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávneho konania, je jedným z dôvodov neprípustnosti exekúcie. Keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie, je zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. (viď uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 13/2012 zo dňa 15. 08. 2012, sp. zn. 3M Cdo 10/2011 zo dňa 24. 11. 2011).
Súd vzhľadom na uvedené exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že povinný zanikol v dôsledku svojej nemajetnosti a teda jeho majetok by nestačil ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 842,09 Eur, z toho odmena 96,28 Eur za 29 úkonov, odmena za zriadenie exekučného záložného práva 464,66 Eur, náhrada hotových výdavkov 140,80 Eur a 20 % DPH z celých trov, t.j. 140,35 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súd pri priznávaní odmeny súdnemu exekútorovi postupoval tak, že mu neuznal odmenu za 11 x doručenie príkazu na začatie exekúcie a 12 x doručenie exekučného príkazu. Ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a/ až f/ odmenou vo výške 3,32 Eur, ale pri úkonoch podľa písm. g/ až j/ priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa § 15 ods. 1 písm. b/ až f/ patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. V tomto smere súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rovnaký právny názor vyslovil napr. v uzneseniach č. k. 1CoE/457/2012-61 zo dňa 05. 03. 2013, č. k. 2CoE/545/2011-65 zo dňa 30. 03. 2012).
Súdnemu exekútorovi patrí podľa vyhlášky § 14 ods. 1 odmena za výkon exekučnej činnosti v minimálnej výške 33,19 Eur. Súdny exekútor vykonal 6 úkonov á 3,32 Eur exekučnej činnosti vo výške 19,92 Eur. Tým, že nevykonal viac ako 10 úkonov exekučnej činnosti a preukázateľne vykonal aspoň úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie mu nepochybne vznikol nárok na minimálnu odmenu.
Súdny exekútor si ďalej uplatnil a vyúčtoval odmenu za zriadenie exekučného záložného práva podľa § 6 vyhlášky sumu v celkovej výške 464,66 Eur za 14 nehnuteľností. Súd neuznal súdnemu exekútorovi odmenu vyúčtovanú za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo výške 13 x 33,19 eura, spolu 431,47 eura + 20 % DPH. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že odmenu súdneho exekútora
pri zastavení exekúcie upravujú ustanovenia tretieho oddielu druhého dielu vyhlášky - "Odmena pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie", a to § 14, 15 a 16 vyhlášky, pričom z ich znenia nevyplýva oprávnenie pre exekučný súd, aby odmenu súdneho exekútora v prípade jej zastavenia určoval podľa § 6 vyhlášky. V tomto smere súd rovnako poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rovnaký právny názor vyslovil napr. v uzneseniach č. k. 2CoE/343/2012-68 zo dňa 30. 01. 2013, č. k. 14CoE/17/2012-43 zo dňa 27. 02. 2012, č. k. 13CoE/389/2011-58 zo dňa 19. 12. 2011.
Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekučného konania, a to v konkrétnej výške. Súdny exekútor si vyúčtoval hotové výdavky v celkovej výške 140,80 Eur, z toho poštovné 99,10 Eur, "telefón" 1,20 Eur a pracovnú cestu 40,50 Eur. Z predloženého exekučného spisu EX 0401/2010 je súdu známe, že súdny exekútor preukázal vykonanie doručovania dokladmi preukazujúcimi doručenie písomnosti
- doručenkami vo výške 64,90 Eur, a preto mu súd hotové výdavky - poštovné v tejto výške priznal. Doručovanie písomnosti dňa 27. 07. 2011 "Prihláška pohľadávky do dražby" 1,50 Eur, 30. 05. 2012 "Žiadosť" 1,50 Eur, 06. 06. 2012 "Prihláška pohľadávky do dražby" 1,50 Eur a 09. 08. 2012 "Správa" 1,50 Eur nepriznal, nakoľko ten vynaloženie uvedených výdavkov a ich výšky v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal, keďže v spise sa nenachádzajú doručenky, resp. úradné záznamy z vykonania doručovania. Súd posudzoval aj účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie, a preto ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi už vyčíslené budúce náklady ako hotové výdavky - poštovné za "VP" vo výške 1,60 Eur, 2 x "Poštovné" 3,20 Eur (á 1,60 Eur) a "13 x Odblokovanie" 23,40 Eur. Súd má za to, že tieto trovy by mali byť už zahrnuté v odmene súdneho exekútora podľa § 25 vyhlášky 288/1995 Z. z., a preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré reálne vznikli, exekútor ich vykonal a reálne preukázal.
Súdny exekútor si uplatnil hotové výdavky - cestovné náhrady vo výške 40,50 Eur za pracovnú cestu zo dňa 10. 01. 2011, osobným motorovým vozidlom, EČV: KE 219 HD. Súdny exekútor podľa záznamu v predloženom spise, vykonal pracovnú cestu za účelom zisťovania majetkových pomerov povinného kde bolo zistené, že povinný je neznámy, vlastnené nehnuteľnosti sú opustené a kontakt na bývalého konateľa povinného, ktorý oznámil, že firma údajne už dlho nevykonáva žiadnu činnosť. Súd nepovažoval predmetný výdavok za účelne vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, nakoľko v exekučnom spise sa už v čase uskutočnenia pracovnej cesty nachádzali vrátené zásielky z poštovej prepravy zo dňa 07. 12. 2010, 28. 02. 2011 a 27. 04. 2011 s oznámením poštového doručovateľa "adresát je neznámy", a preto ho nepriznal. Súdny exekútor mal vedomosť o tom, že povinný sa na adrese uvádzanej v obchodnom registri nenachádza.
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania, preto neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 1,20 Eur za telekomunikačné náhrady - "telefón". Súdny exekútor totiž nepreukázal nespochybniteľnú výšku predmetnej sumy. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov vrátane telekomunikačných výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia ich výšky, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov.
Na základe vyššie uvedeného súd priznáva súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 117,71 Eur, t.j. odmena 33,19 Eur, hotové výdavky - poštovné vo výške 64,90 Eur a 20 % DPH z celých trov, t.j. 19,62 Eur.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3 OSP), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.