Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/226/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd v právnej veci žalobcu: DÚHA, a.s., so sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava, IČO: 31 690 360, zastúpený: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom Miletičová 21, 821 09 Bratislava, IČO: 55 134 114, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102181791/2022 zo dňa 05.08.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 102181791/2022 zo dňa 05.08.2022, z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 13.10.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 18.10.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102181791/2022 zo dňa 05.08.2022 (napadnuté rozhodnutie), ktorým žalovaný podľa ust. o správe daní (ďalej len „“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Úradu pre vybrané hospodárske subjekty číslo: 100599622/2022 zo dňa 25.03.2022, ktorým podľa daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume XXX.XXX,XX,-€ na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2015. Žalobným návrhom sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (ako i rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Žalobca v žalobe zároveň navrhol, aby správny súd správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa (ďalej len „“). Mal za to, že v danom prípade sú dané zákonné predpoklady na priznanie odkladného účinku tejto žalobe. V dôvodoch svojho návrhu uviedol, že vzhľadom na predmet konania považoval žalobca za nevyhnutné, aby správny súd z opatrnosti okamžite zasiahol proti výkonu napadnutého rozhodnutia. Argumentoval tým, že v prípade, ak by bol nariadený okamžitý výkon rozhodnutia správcu dane a žalobca by bol prinútený uhradiť sumu vo výške XXX.XXX,XX,-€, ktorú správca dane určil v prvostupňovom rozhodnutí, bola by bezprostredne ohrozená podnikateľská činnosť žalobcu ako aj chod spoločnosti samej.

3. Žalobca ďalej tvrdil, že výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí hromadné prepúšťanie zamestnancov žalobcu, ktorý ich k dnešnému dňu eviduje viac ako 90. V tejto súvislosti uviedol, že spektrum jeho podnikateľských aktivít je v stavebnej sfére rozložené po celom území Slovenskej republiky, pričom je zamestnávateľom aj v oblastiach, kde je evidovaná vysoká miera nezamestnanosti. Výkonom rozhodnutia by boli vyššie uvedené pracovné miesta ohrozené, keďže žalobca by okamžitým výkonom rozhodnutia nedokázal pokryť náklady na mzdy zamestnancov ako aj svoje odvodové povinnosti voči orgánom verejnej správy a zdravotným poisťovniam.

4. V dôvodoch svojho návrhu žalobca následne argumentoval tým, že v čase hospodárskej krízy, ktorá sa aktuálne objavuje v stavebnom sektore v aktuálnom čase, nedokáže pokryť náklady spojené s rozhodnutím správcu dane, keďže ich nemal a nemohol predpokladať pri vypracovávaní predbežných rozpočtov na nasledujúce obdobie, a preto okamžitým výkonom rozhodnutia správcu dane by bolo ohrozené riadne vyplácanie miezd zamestnancov ako aj odvodov za zamestnancov.

5. Poukázal aj na tú skutočnosť, že na podnikateľských aktivitách žalobcu je závislých niekoľko subdodávateľov, živnostníkov ako aj iných podnikateľských subjektov, ktoré by boli okamžitým výkonom rozhodnutia správcu dane voči žalobcovi boli v ďalšom rade dotknuté. Okamžitým výkonom rozhodnutia správcu dane by bola taktiež ohrozená aj splatnosť záväzkov žalobcu voči dodávateľom, subdodávateľom a iným subjektom.

6. Na preukázanie vyššie uvedených tvrdení žalobca správnemu súdu predložil nasledovné dôkazy: Prehľad zamestnancov, Analýza finančnej situácie v porovnaní výsledkov roku 2021 a stavu hospodárenia k 31.07.2022. Porovnávacia tabuľka výsledku hospodárenia roka 2020 a 2021, Prehľad daňových povinností, Prehľad záväzkov žalobcu splatných do 180 dní, Prehľad pohľadávok splatných do 180 dní, Súhrnný prehľad pohľadávok a záväzkov žalobcu.

7. Pre úplnosť dodal, že správca dane postupoval obdobným spôsobom vo viacerých daňových konaniach, kde žalobcovi vyrubil sumu v súhrne X.XXX.XXX,-€ pričom táto suma je pre žalobcu likvidačná a výkonom rozhodnutia/rozhodnutí správcu dane, by musel žalobca vykonať drastické opatrenia, zastaviť svoje podnikateľské aktivity, prípadne zrušiť spoločnosť.

8. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 10.01.2023, no k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa nevyjadril.

9. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

10. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.

11. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

12. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v a .

13. Súd má zato, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018.

14. Na tomto mieste správny súd uvádza, že pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe je potrebné splniť dve zákonné podmienky. Prvou podmienkou je osvedčenie následku predpokladaného v

a druhou podmienkou je, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom, pričom obe podmienky musia byť splnené kumulatívne.

15. Správny súd každý návrh, teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti. Žalobca návrh o odkladný účinok správnej žalobe odôvodnil dôvodmi uvedenými v odsekoch 2. až 7. tohto uznesenia, pričom súd nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.

16. Správny súd pri rozhodovaní musí mať nad všetky pochybnosti osvedčené, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny.

17. Žalobca svoje tvrdenia v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe síce osvedčil prehľadom zamestnancov, prehľadom záväzkov a pohľadávok žalobcu so splatnosťou 180 dní, ako aj analýzou finančnej situácie v porovnaní výsledkov roku 2021 a stavu hospodárenia k 31.07.2022, avšak vôbec neosvedčil aktuálny stav na bankovom účte v spojení s jeho výdavkami, stav jeho majetku takým spôsobom, aby mal správny súd podklady, na základe ktorých by mohol posúdiť žalobcov návrh a odôvodniť svoje rozhodnutie, t.j. či žalobcom tvrdené skutočnosti sú spôsobilé u žalobcu vyvolať hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

18. Správny súd musí mať k dispozícii reálne podklady, z ktorých je možné vyhodnotiť celkovú situáciu žalobcu tak, že určitá reálna hrozba závažnej ujmy existuje. Žalobcom predložené listiny podľa názoru súdu nie sú dostatočnými prostriedkami osvedčenia možnej hrozby vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, ako tvrdí žalobca. Predložené doklady len osvedčujú situáciu žalobcu s tým, že žalobca má negatívny hospodársky výsledok, je v nepriaznivej finančnej situácii a hospodári s účtovnou stratou.

19. Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu záväzkov. V prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má povinnosť žalobca osvedčiť svoju materiálnu a finančnú situáciu tak, aby súd mal k dispozícii také podklady, titulom ktorých môže potenciálnu existenciu hrozby reálne posúdiť a vyhodnotiť.

20. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Zároveň zákon ako podmienku priznania odkladného účinku správnej žalobe vyžaduje, aby následok, ktorý okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí, dosiahol aj určitú intenzitu závažnosti. Subjektívne presvedčenie žalobcu o jeho nároku na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe, nemôže byť dôvodom pre vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ustanovenie zakotvuje možnosť a nie povinnosť správneho súdu, priznať správnej žalobe odkladný účinok za splnenia zákonných podmienok. Rozhodnutie, a teda posúdenie, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky možnosti priznať odkladný účinok, je vecou úvahy správneho súdu.

21. Ďalšou zákonnou podmienkou je preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku správnej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto podmienku v žalobnom návrhu vôbec nezdôvodnil a ani neosvedčil. Súd je názoru, že v preskúmavanej veci verejný záujem spočíva najmä vo včasnom a riadnom platení daní, pričom v danom prípade žalobcovi bola uložená daňová povinnosť z dôvodu zisteného rozdielu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015 vo výške XXX.XXX,XX,- €. Vzhľadom na uvedené, súd vidí v priznaní odkladného účinku správnej žalobe rozpor s verejným záujmom. Na tomto mieste správny súd odkazuje na nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky -44 „ ... verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. ...“

22. Správny súd uzatvára, že žalobca návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tvrdenú hrozbu, tak ako predpokladá zákonná úprava , relevantným spôsobom neosvedčil, a tak žalobca nepresvedčil správny súd o tom, že mu reálne hrozí značná hospodárska škoda či finančná škoda. Zákon ako podmienku priznania odkladného účinku správnej žalobe vyžaduje, aby následok, ktorý okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí, dosiahol aj určitú intenzitu závažnosti. Ustanovenie zakotvuje možnosť a nie povinnosť správneho súdu, priznať správnej žalobe odkladný účinok za splnenia zákonných predpokladov. Rozhodnutie, a teda posúdenie, či v danom prípade boli splnené zákonné predpoklady možnosti priznať odkladný účinok, je vecou úvahy správneho súdu. Keďže žalobca nesplnil zákonom vyžadované predpoklady definované v , správny súd v súlade s návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .