Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/202/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 24.10.2022, č. k. -33, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19.01.2023 takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa , a tak, že zamietol žiadosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.12.2021, sp. zn. , právoplatným dňa 15.12.2021. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený, na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.

Podanú sťažnosť odsúdený odôvodnil podaním zo dňa 04.11.2022, doručeným súdu prvého stupňa dňa 08.11.2022 a podaním zo dňa 08.12.2022 doručeným sťažnostnému súdu dňa 12.12.2022 nasledovne (skrátene): Namieta, že sudca prvostupňového súdu poukazoval na jeho trestnú minulosť a predchádzajúce odsúdenia, pričom tieto sú zahladené a netýkajú sa tohto trestu. Následne opisuje jednotlivé odsúdenia a okolnosti, za ktorých k jeho odsúdeniu prišlo a uvádza, že aj Európsky súd pre ľudské práva uvádza, že príslušný súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení sa nemá zaoberať minulosťou žiadateľa a pripomínať iné fakty z predchádzajúcich odsúdení. Tento záver uvádza vo svojich zveroch Ústavný súd SR v rámci zastúpenia sudcom a sudkyňou JUDr. Milošom Maďarom a Doc. JUDr. Annou Lašákovou. Dňa 28.11.2022 ho na oddiely postihla príhoda a z tejto doby má 30 min. výpadok. Bol vyvezený rýchlou zdravotníckou pomocou do nemocnice v Trnave, kde mu boli vykonané vyšetrenia, pričom zatiaľ nevedia prísť na príčinu a má absolvovať ďalšie vyšetrenia. Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa , preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v odôvodnení prvostupňového uznesenia. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku na podanie si žiadosti o podmienečné prepustenie a prvú materiálnu podmienku, nesplnil však druhú materiálnu podmienku spočívajúcu v predpoklade vedenia riadneho života. V odôvodnení poukázal pritom na početnosť a povahu trestnej činnosti, ako aj na skutočnosť, že odsúdený už bol v minulosti opakovane podmienečne prepustený. Odsúdený bol uznaný za vinného opakovane a počas dlhého časové obdobia, a to v rokoch 1978, 1985, 2004, 2010, 2013, 2013, 2014, 2015, 2015, 2016 a 2021, pričom má vykonaných 7 trestov odňatia slobody. Súd poukazuje aj na niektoré nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré boli odsúdenému za príslušné trestné činy uložené, a to vo výmere 3 roky a 6 mesiacov (), 14 rokov () a 9 rokov () a uvádza, že aj keď niektoré z uvedených trestov boli odsúdenému zmiernené, ide o vysoké tresty odňatia slobody, kde napriek ich výmere sa odsúdený neskôr opäť dopustil trestnej činnosti a to opakovane. Vzhľadom na početnosť záznamov v registri trestov ako aj druhy trestov, ktoré boli odsúdenému uložené, súd skonštatoval, že predchádzajúce odsúdenia a ani výkony nepodmienečných trestov odňatia slobody neviedli u odsúdeného k náprave a dlhodobej zmene jeho správania. Poukazuje na konštatovanie riaditeľa v hodnotení, že resocializačná prognóza u odsúdeného je menej priaznivá a napriek skutočnosti, že odsúdený sa v podmienkach výkonu trestu dokáže správať na požadovanej úrovni, vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť nie je možné zaručiť, že po prípadnom prepustení bude viesť riadny život. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že odsúdený už bol v minulosti opakovane podmienečne prepustený z výkonu trestu, a to v rokoch 1980 (osvedčil sa 1984), 1993 (osvedčil sa 1995), 2009 (nariadený výkon zvyšku trestu v 2013) a 2011 (osvedčil sa 2013). Súd prvého stupňa ďalej uvádza, že s poukazom na početnosť záznamov v registri trestov, dlhé časové obdobie, počas ktorého odsúdený páchal trestnú činnosť, skutočnosť, že odsúdený už bol v minulosti opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, a najmä vzhľadom na skutočnosť, že odsúdený bol v minulosti štyri krát podmienečne prepustený, a neskôr sa trestnej činnosti opäť dopustil, dospel k záveru, že od odsúdeného nemožno rozumne očakávať, že by v prípade podmienečného prepustenia viedol v budúcnosti riadny život. Uvedené skutočnosti podľa názoru súdu svedčia o tom, že odsúdený má zjavné sklony k páchaniu trestnej činnosti, čo zakladá dôvodnú obavu, že odsúdený sa v prípade podmienečného prepustenia môže opäť dopustiť protiprávneho konania, čo vylučuje preukázanie druhej materiálnej podmienky. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení . Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd je názoru, že všetky vyššie uvedené skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie. Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného. Pre pozitívne rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody je teda nevyhnutné, aby odsúdený počas tohto výkonu svojim správaním preukázal polepšenie, čo nemožno bez ďalšieho stotožniť len s dobrým správaním sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a zároveň je potrebná aj danosť reálneho predpokladu, že po takomto rozhodnutí bude odsúdený viesť riadny život. Pri vyhodnotení materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie je potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti a jeho správanie sa vo výkone trestu odňatia slobody. Je preto správny postup prvostupňového súdu, ktorý komplexne posudzoval osobnosť odsúdeného, trestnú minulosť, charakter trestnej činnosti aj resocializačnú prognózu odsúdeného. Sťažnostný súd len opakuje, že osoba odsúdeného vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť (opakované páchania trestnej činnosti úmyselnej povahy, 11krát súdne trestaný, opakovaný výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, 4krát podmienečne prepustený) nedáva sťažnostnému súdu dostatočnú záruku, že prišlo k polepšeniu odsúdeného (na rozdiel od názoru prvostupňového súdu) a tento bude v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody viesť riadny život.

Aj keď je správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v súlade s ústavným poriadkom, s poukazom na jeho predchádzajúce výkony nepodmienečného trestu odňatia slobody, je dôvodné skôr konštatovať jeho prispôsobenie sa režimu výkonu trestu odňatia slobody ako vnútornú zmenu v jeho hodnotovej orientácii. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že na nápravu odsúdeného a uvedomenie si negatívnych dôsledkov jeho konania nemali vplyv žiadne z uložených trestov, nakoľko sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti rôzneho druhu, pričom prvostupňový súd nekonkretizoval, v čom vidí polepšenie sa odsúdeného a pod obsah tohto pojmu podradil dobré správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a plnenie cieľov stanovených programom zaobchádzania. Je nevyhnutné zohľadniť, že odsúdenému boli poskytnuté viaceré šance, a to aj v podobe podmienečných trestov odňatia slobody, či podmienečného prepustenia, ktoré nevyužil, a preto niet sa prečo domnievať, že práve podmienečné prepustenie z aktuálneho výkonu trestu odňatia slobody splní svoj zákonom sledovaný účel. Za vyššie popísanej situácie aj sťažnostný súd má vážne a dôvodné pochybnosti o tom, že odsúdený v budúcnosti v prípade podmienečného prepustenia povedie riadny život, a preto je namieste konštatovať, že odsúdený nespĺňa všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie a prvostupňový súd správne žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietol. Sťažnostný súd k námietkam odsúdeného o nemožnosti vzhliadnuť jeho trestnú minulosť ako skutočnosť, ktorá odôvodňuje negatívne rozhodnutie o jeho návrhu na podmienečné prepustenie uvádza, že podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený sa vplyvom výkonu trestu odňatia slobody polepšil a na slobode povedie riadny život. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, na ktoré súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti aj na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Pritom posúdenie otázky možnej recidívy je vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto miery sa vychádza z objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí predchádzajúci spôsob života odsúdeného i jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti. Správanie sa odsúdeného v minulosti má v tomto prípade rozhodujúci význam pri určení pravdepodobnosti jeho správania sa v budúcnosti. Zohľadňovanie trestnej minulosti je potom pre posúdenie predpokladu vedenia riadneho života odsúdeným v budúcnosti plne v súlade s rozhodovacou praxou súdov. Tieto objektívne kritéria prvostupňový súd správne u odsúdeného zhodnotil. Ani zdravotný stav odsúdeného, ktorý žiada v rámci konania o podmienečnom prepustení zohľadniť, nie je dôvodom na jeho podmienečné prepustenie, nakoľko tento nemá priamy vplyv na materiálne podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného. Zohľadnenie zdravotného stavu odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody predpokladajú iné ustanovenia a inštitúty (viď. , ). Zároveň je nevyhnutné zdôrazniť, že pri podmienečnom prepustení neprichádza do úvahy preskúmanie správnosti rozhodnutia, ktorým bol odsúdený uznaný za vinného zo spáchania trestného činu, za ktorého spáchanie mu bol uložený trest, ale len posúdenie, či vykonávaný trest u odsúdeného mohol dosiahnuť svoj účel ešte pred tým, ako odsúdený celý trest vykonal. Ako bolo vyššie konštatované, trestná minulosť a osobnosť odsúdeného vyvoláva zreteľnú obavu z recidívy jeho protiprávneho správania sa v prípade jeho podmienečného prepustenia. Po vykonaní nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo uplynutí skúšobnej doby sa odsúdený opätovne dostal do rozporu so zákonom, čo nasvedčuje tomu, že na nápravu odsúdeného a uvedomenie si negatívnych dôsledkov jeho konania zjavne nemal vplyv žiadny z uložených trestov. Sťažnostný súd teda nemá v osobe odsúdeného záruku, s ohľadom na jeho minulosť, že sa opätovne nedopustí protiprávneho konania a bude na slobode viesť riadny život. Len dobré správanie odsúdeného v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody nie je dostačujúce na vyslovenie predpokladu, že bude na slobode viesť riadny život. Záverom sťažnostný súd uvádza, že účelom trestu je najmä ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti a trest má odrádzať aj ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov. Je tak v záujme dovŕšenia nápravy odsúdeného a splnenia účelu uloženého trestu odňatia slobody, aby tento ďalej vykonával. S poukazom na vyššie uvedené, sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.