Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoZm/50/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o. so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, ČR, IČO: 264 29 705 v konaní právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi I. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX N. N., právne zast. AK JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466 o zaplatenie zmenkovej sumy 751,19 Eur s príslušenstvom a o návrhu odporcu na nariadenie pojednávania, o odvolaní odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -46 zo dňa 04. júla 2014 jednohlasne takto

rozhodol:

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -46 zo dňa 04. júla 2014 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím zaviazal okresný súd odporcu, aby navrhovateľovi zaplatil zmenkovú sumu vo výške 751,19 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 751,19 Eur od 16.04.2011 do zaplatenia, 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 751,19 Eur od 01.06.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 2,50 Eur. Zároveň zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi iné trovy konania v sume 45,- Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 214,16 Eur. Žiadosť odporcu o nariadenie pojednávania odmietol.

Prvostupňový súd tak v plnom rozsahu vyhovel navrhovateľovi, ktorý sa v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu zmenkovej sumy vo výške 751,19 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 30.11.2009 na zmenkovú sumu 751,19 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 16.04.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Navrhovateľ disponuje len originálom zmenky a nemá informácie o akýchkoľvek iných potenciálne existujúcich vzťahoch odporcu a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorá bola v tomto konaní uplatnená. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,- Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou “bez protestu“, indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Okresný súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia doručoval odporcovi kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným Tlačivom „C“ na odpoveď. Odporca zásielku prevzal dňa 09. 05. 2014. Dňa 09. 06. 2014 bolo súdu doručené podanie odporcu označené ako Vyjadrenie odporcu k návrhu na uplatnenie pohľadávky, v ktorom uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Zásadnou skutočnosťou v prejednávanom prípade je, že vzťah založený Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30. 11. 2009 je vzťahom spotrebiteľským, keď okrem spotrebiteľského charakteru predmetnej zmluvy danej a je tento daný aj na základe o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy. Na vzťah založený zmluvou o úvere je nevyhnutné aplikovať ustanovenia ako i Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to i napriek tomu, že sa navrhovateľ snažil označením účelu použitia finančných prostriedkov na účel povolania vyhnúť práve aplikácii ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v Zmluve o úvere - údaju o konečnej splatnosti úveru, o termíne splátok a o ročnej percentuálnej miere nákladov mal navrhovateľ nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny - pôžičky vo výške 500,- Eur bez úrokov a poplatkov s poukazom na , , a , .

Odporca namietal, že dohoda o vyplnení zmenky je absolútne neplatná, pretože jej účelom nie je len záväzok odporcu zabezpečiť, ale dáva odporcovi široké možnosti pod hrozbou exekúcie pohľadávku vymôcť. Nakoľko účelom zmenky vyplnenej odporcom je zabezpečenie nárokov odporcu vyplývajúcich z úverovej zmluvy, spravuje sa tento zabezpečovací inštitút rovnakými zákonnými ustanoveniami, ktoré sa aplikujú na právny vzťah medzi odporcom a navrhovateľom založený Zmluvou o úvere. Neprijateľnosť zmenky už bola potvrdená aj viacerými rozhodnutiami súdov Slovenskej republiky, keď odporca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. zo dňa 31. 05. 2011, ktorým krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu o čiastočnom zastavení exekúcie a vo výroku dal okresnému súdu podnet na zastavenie exekúcie v celom rozsahu. Ďalej odporca uviedol, že má za to, že Dohodu o vyplnení zmenky je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko bola vopred predformulovaná a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť jej podstatu. Tým spôsobil značnú nerovnováhu právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa, nakoľko dodávateľ si zabezpečil svoju pohľadávku vzniknutú na základe Zmluvy o úvere na úkor práv spotrebiteľa, čo v obdobnom prípade potvrdil aj Okresný súd Bratislava V. v rozhodnutí č. k. zo dňa 01. 03. 2011, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok spotrebiteľa zaväzoval na plnenie, ktoré je právom nedovolené a odporuje dobrým mravom.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podaniu odporcu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22. 10. 2008, podľa ktorého z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne k vymáhaniu preukazovať, že mu odporca zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 22. 08. 2002, podľa ktorého zmenka je v právnej teórii definovaná ako dlžnícky dokonalý cenný papier, ktorým za predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitostí vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú čiastku. V okolnostiach námietok odporcu je potrebné poukázať predovšetkým na nespornosť jeho záväzku za zmenku zaplatiť. Navrhovateľ disponuje len indosovanou zmenkou, ktorá je podpísaná odporcom a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb., dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky. Navrhovateľ je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Navrhovateľ poukázal na čl. I. § 17 zákona č.191/1950 Sb. s tým, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky.

Okresný súd odôvodnil rozhodnutie, ktorým návrhu vyhovel tým, že odporca vo svojom podaní zo dňa 09.06.2014 namietal len okolnosti týkajúce sa záväzkového vzťahu založeného Zmluvou o úvere č. 602000144 zo dňa 30. 11. 2009, čo však nebolo predmetom tohto konania. Predmetom tohto konania bol nárok uplatnený zo zmenky, ktorú navrhovateľ nadobudol indosamentom, a nie právne posúdenie spotrebiteľského vzťahu. Odporca voči forme a obsahu zmenky nevzniesol žiadne relevantné námietky podľa ustanovení Zákona č. 191/1950 Sb., dohodu o vyplnení zmenky namietal len ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, čiže len ako spotrebiteľský vzťah podľa o spotrebiteľských úveroch a podľa . Odporca voči terajšiemu majiteľovi zmenky neuplatnil námietky v zmysle Zákona č. 191/1950 Sb., súd preto dospel k záveru, že vzhľadom na obranu odporcu týkajúcu sa len spotrebiteľského vzťahu, nie nároku zo zmenky, ako aj na konštantnú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho v právne a skutkovo totožných veciach, žiadosť odporcu o nariadenie pojednávania odmietol. Pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa na základe toho, že pre zmenkové záväzky je typická ich abstraktnosť a nesporovosť a osoba povinná zo zmenky sa musí brániť proti zmenkovému nároku, pretože ona nesie dôkazné bremeno a pokiaľ ho neunesie, musí majiteľovi zmenky platiť to, čo zo zmenky vyplýva, vydal súd o pohľadávke navrhovateľa rozsudok a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, keďže majiteľ zmenky môže postihom žiadať nielen zmenkovú sumu, ale aj dojednaný úrok, zákonný úrok a zmenkovú odmenu.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu vo veci samej, vec vrátil na ďalšie konanie a odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu, že z predložených listinných dôkazov nie je sporné, že navrhovateľ uplatňuje voči fyzickej osobe nárok na zaplatenie sumy zo zmenky, ktorá bola na navrhovateľa indosovaná podľa Nariadenia a že zo zmenky nevyplýval žiaden rozpor. Zároveň nesúhlasil s názorom súdu, že spájanie navrhovateľa, ktorý zmenku nadobudol indosamentom s kauzálnym vzťahom medzi dlžníkom a prvým majiteľom zmenky, a teda skúmanie toho, či navrhovateľ konal pri indosácii na škodu odporcu ako dlžníka, nie je súd oprávnený vykonávať ex-offo, bez vznesenia námietok odporcom v zmysle § 17 Zák. č. 191/1950 Sb. Odporca trval na tom, že uvedené je zdôvodnené vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom prípade ide o vzťah spotrebiteľský. Nesprávne právne posúdenie videl odporca v tom, že súd mal po preskúmaní listinných dôkazov dospieť k tomu, že v predmetnom prípade ide o spotrebiteľskú vec a v súlade s judikatúrou súdneho dvora EÚ a vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o neplatný právny úkon, poskytnúť odporcovi ako spotrebiteľovi ochranu a nevydať predmetný rozsudok.

Odporca v odvolaní zopakoval argumenty, ktoré v konaní na prvom stupni uvádzal vo vyjadrení k návrhu na uplatnenie pohľadávky zo dňa 06.03.2014. Nad rámec toho uviedol, že súd daný zmluvný vzťah vyňal spod ochrany spotrebiteľského práva len na základe strohého konštatovania, že úver bol odporkyni poskytnutý za účelom povolania, pričom predmetnú skutočnosť nepodrobil objektívnemu skúmaniu. Ďalej uviedol, že zmluvu o úvere, ktorú odporca uzavrel je nevyhnutné hodnotiť ako nevyváženú, jednostrannú v rámci podmienok zmluvy, ako aj dohodnutých zmluvných pokút, resp. poplatkov predstavujúcich v podstate rovnakú čiastku ako poskytnutý úver. Na základe takejto zmluvy bola vystavená na zabezpečenie úveru blankozmenka bez toho, že by boli písomne dohodnuté podmienky vyplnenia tejto blankozmenky a zmenka bola opatrená doložkou iba na rad. Vzhľadom na praktiky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. spočívajúcich v hromadnom prevode zabezpečovacích zmeniek na navrhovateľa vrátane žalovanej zmenky sú tieto praktiky nemravné. Obidve spoločnosti sú si vedomé, že tým bránia klientom spotrebiteľom v účinnom uplatnení kauzálnych námietok a je zrejmé, že navrhovateľ pôsobí ako spoločnosť, ktorá vymáha záväzky a pohľadávky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Tieto zmenky boli vo viacerých konaniach pred všeobecnými súdmi SR označené ako vystavené v rozpore s dobrými mravmi podľa .

Vzhľadom na fakt, že dohoda o vyplnení zmenky, ktorou pravidelne zabezpečuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. svoje zmluvné vzťahy so spotrebiteľmi je súdmi hodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, a teda na jej základe nemá právny dôvod na plnenie zo strany spotrebiteľov, dochádza pravidelne k nadobúdaniu týchto zmeniek navrhovateľom, ktorý si následne uplatňuje práva z nej vyplývajúce a to všetko spoliehajúc sa na to, že súdy nebudú pri rozhodovaní o týchto zmenkách prihliadať na ochranu práv spotrebiteľa a najmä zohľadňovať pri výklade ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu účel daného Nariadenia, ktorým istotne nie je oslabovanie práv spotrebiteľov. Z tohto dôvodu je v prejednávanom prípade nevyhnutné aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, a to najmä ustanovenia , Zákona o ochrane spotrebiteľov a Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že predmetná úverová zmluva neobsahuje väčšie množstvo zákonom obligatórne vyžadovaných náležitostí, s absenciou ktorých je v zmysle uvedeného zákona spojená bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru. Poskytovateľ úveru, ktorý uzavrie takúto zmluvu o úvere v rozpore so zákonom má právo len na vrátenie peňažných prostriedkov vo výške ním poskytnutej istiny a každé prijaté plnenie nad takýto rámec je prijatím plnenia bez právneho dôvodu. Zmenková suma dopísaná do predmetnej zmenky poskytovateľom úveru, t. j. spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. nereflektuje na vyššie uvedené závery a obsahuje aj poplatky a úroky z poskytnutého úveru. Túto sumu dopísal poskytovateľ úveru do zmenky až po jej podpísaní odporcom, ktorý ju najprv vyplnil a podpísal bez toho, aby v nej bola uvedená táto suma. Dohoda o takomto vyplňovacom práve mala byť uzavretá na základe ustanovení obsiahnutých vo všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., pričom odporca zdôraznil, že tieto nikdy osobitne nepodpísal. Odporca má za zjavné, že zo strany navrhovateľa, ako aj pôvodného majiteľa zmenky ide o premyslené konanie od úplného začiatku nepoctivé a v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi. Odplata za poskytnutý úver dosiahla úroveň 87%, čím niekoľko násobne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore s ust. . Na základe vyššie uvedeného mal žalobca nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny vo výške 500,- Eur bez úrokov a poplatkov.

K právnemu posúdeniu blankozmenky odporca v odvolaní uviedol, že blankozmenka je len zabezpečovacím vedľajším vzťahom k vzťahu hlavnému, ktorým je samotná zmluva o úvere a tieto vzťahy sú na seba naviazané a nie je možné ich oddeľovať a pristupovať k nim celkom separátne. Ak by sme neposudzovali tieto inštitúty vo vzťahu hlavný a vedľajší vzťah, mohlo by dôjsť k narušeniu právnej istoty a to v tej situácii, ak by bol dlh sčasti alebo úplne splatený odporcom, pričom nový majiteľ zmenky by si mohol cez zmenku duplicitne uplatňovať už uhradené nároky pôvodného veriteľa, a teda by si uplatňoval už neexistujúci dlh a odporca by nemal žiaden spôsob ochrany. O to viac, že v predmetnom prípade bola istina úveru v plnej výške splatená. Ohľadom dohody o vyplnení zmenky odporca v odvolaní uviedol, že nemožnosť uzavrieť dohodu o vyplnení zmenky na rad je možné nepriamo vyvodiť zo zákazu, ktorý je ustanovený v , kde je uvedené, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z činnosti spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. je všeobecne známe, že táto spoločnosť poskytuje nebankové úvery a pôžičky a aj zo skladby zmenkových dlžníkov, čiže vystaviteľov, ktorí sú výlučne fyzickými osobami, muselo byť navrhovateľovi zrejmé, že predmetné zmenky boli vystavené v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi. Navrhovateľ vedel, že sa jedná o zmenky na rad, ktoré boli na navrhovateľa prevedené rubopisom a teda, že rubopisom prevedené zmenky zabezpečujú splatenie spotrebiteľských úverov. Navrhovateľ teda pri nadobudnutí predmetnej zmenky konal na škodu odporcu ako dlžníka zo zmenky, nakoľko vedel, resp. musel vedieť z okolností svojich vzťahov k remitentovi, že zmenka sa týka spotrebiteľského úveru a že sa jedná o zmenku na rad. Odporca má za preukázané, že navrhovateľ konal zlomyseľne a previnil sa aj hrubou nedbanlivosťou, keď o skutočnosti, týkajúce sa reálnej existencie dlhu odporcu v čase nadobudnutia zmenky vedel (zlomyseľnosť), resp. vedieť mal a mohol si to zistiť (hrubá nedbanlivosť). V zmysle uvedeného má odporca za to, že prekážka prenesenia kauzálnych námietok bola prelomená a úvahy súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia považuje za nesprávne. Zároveň má za to, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetného vzťahu mal konanie navrhovateľa pri nadobúdaní zmenky súd skúmať ex-offo v zmysle ochrany práv spotrebiteľa ako dlžníka.

Odporca v odvolaní vyjadril podozrenie, že rozhodnutie prvostupňového súdu vo veci samej bolo antidatované. Uvedená pochybnosť vyplýva z toho, že predmetné rozhodnutie má byť zo dňa 04. 07. 2014, pričom súd uznesením -55 zo dňa 30. 07. 2014 rozhodol o zamietnutí návrhu odporcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia vo veci samej na ESD C-558/13, ktorý odporca podal dňa 07.07.2014, t. j. 3 dni po rozhodnutí vo veci samej. V odôvodnení uznesenia o zamietnutí návrhu odporcu na prerušenie konania pritom súd argumentuje rozhodnutím vo veci samej, pričom vôbec, a to je podľa odporcu mätúce, nepoukazuje na fakt, že návrh na prerušenie konania bol doručený súdu údajne až po vydaní rozhodnutia vo veci samej, a preto tento návrh zamieta. Dôvod možného antidatovania vydania rozhodnutia vo veci samej videl v snahe dodržania pomerne krátkych lehôt plynúcich pre súd už spomínaného Nariadenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore so všetkými zásadami dodržania zákonnosti pri rozhodovaní súdu.

Odporca v odvolaní vyjadril názor, že na zákon o ochrane spotrebiteľa treba prihliadať ako na lex specialis ku zákonu zmenkovému a šekovému a majú sa ponechať neaplikované všetky ustanovenia zmenkového zákona, ktoré sú v rozpore so zákonom na ochranu spotrebiteľa. Citoval rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. zo dňa 31.05.2011, podľa ktorého tým, že sa dohoda o vyplnení zmenky stala súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy, musí sa na ňu v rámci pravidiel verejného poriadku plne aplikovať ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami. Prvostupňový súd preto zmenkový úrok správne podrobil takejto súdnej kontrole. Aj zmenky sa musia podrobiť režimu pravidiel súdnej kontroly.

Odporca mal za to, že dohodu o vyplnení zmenky je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko bola vopred predformulovaná a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť jej podstatu, a tým spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa, nakoľko dodávateľ si zabezpečil svoju pohľadávku vzniknutú na základe zmluvy o úvere na úkor spotrebiteľa, čo v obdobnom prípade potvrdil aj Okresný súd Bratislava 5 v rozhodnutí z 01.03.2011, č. k. .

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol rozhodnutie okresného súdu ako správne potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že predmetom konania je výlučne zmenka, a nie iný záväzkovo- právny vzťah. Navrhovateľ predložil prvostupňovému súdu originál zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo navrhovateľa. Vo vzťahu k navrhovateľovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva voči forme a obsahu zmenky zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Pokiaľ právny zástupca odporcu uviedol svoj názor, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov, zdôraznil, že samotný pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto mohla byť aj v prostredí spotrebiteľských úverov používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a podobne. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blakozmeniek. Navrhovateľ v ďalšom odkázal na právnu argumentáciu uvedenú v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 21. 11. 2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci navrhovateľa. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 59,49 Eur bez DPH.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril aj zákonný sudca prvostupňového súdu, ktorý uviedol, že sa dôrazne ohradzuje proti vykonštruovanému a ničím nepodloženému tvrdeniu právneho zástupcu odporcu uvedenému na str. 11 odvolania o antidatovaní rozsudku č. k. -46. Ako vyplýva aj z odôvodnenia predmetného rozsudku, k jeho vyhláseniu došlo dňa 04. 07. 2014, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 23. 06. 2014. Táto skutočnosť vyplýva aj z listiny, ktorá sa nachádza v spise na č. l. 24. Dňa 04. 07. 2014 zákonný sudca verejne, bez nariadenia pojednávania vyhlasoval rozhodnutie v ďalších 7 veciach, čo vyplýva aj zo zoznamu pojednávaní, ktorý bol dňa 04. 07. 2014 vyvesený na pojednávacej miestnosti č. 157 na Okresnom súde Banská Bystrica, rovnako ako na tabuli pri vstupe do hlavnej budovy Okresného súdu Banská Bystrica. K zverejneniu tejto skutočnosti došlo aj na internetovej stránke.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podľa (ďalej len ), postupom podľa . Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle a . V zmysle bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 13. 11. 2014.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že odporca vystavil v Banskej Bystrici dňa 30. 11. 2009 blankozmenku, ktorú ako vystaviteľ riadne podpísal. Identifikoval sa pritom ako fyzická osoba, nie ako podnikateľ. Na zmenke je uvedené č. zmluvy a záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. zmenkovú sumu. Zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku pri vystavení zmenky vyplnené neboli. Doplnil ich pôvodný majiteľ zmenky. Zmenka bola vystavená ako zmenka na videnie (pri predložení) splatná v sídle pôvodného majiteľa zmenky s tým, že na zmenke bolo určené „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená „bez protestu“. Na rubovej strane zmenky bol uvedený indosament, ktorým bola zmenka prevedená z pôvodného vlastníka zmenky na navrhovateľa v konaní.

Prvostupňový súd zaslal v zmysle nariadenia odporcovi tlačivo „C“ - tlačivo na odpoveď, ktoré odporca nevyplnil, avšak doručil v 30-dňovej lehote konajúcemu súdu Vyjadrenie odporcu k návrhu na uplatnenie pohľadávky. Vo vyjadrení sa domáhal, aby súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie a aby návrh na uplatnenie pohľadávky zamietol s odkazom na skutočnosť, že kauzálny vzťah, ku ktorému bola zmenka vystavená, je vzťahom spotrebiteľským a že dohoda o vyplnení zmenky je absolútne neplatná. Nepoprel skutočnosť, že zmenku vystavil, ani nenamietal, že by zmenka neobsahovala niektorú z podstatných náležitostí v dôsledku čoho by namietal jej platnosť. Prvostupňový súd žiadosť odporcu o nariadenie pojednávania odmietol a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Podľa čl. 7. bod 1. „Nariadenia“, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách, ust. v čl. 5 ods. 3, alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok, alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti, týkajúce sa pohľadávky;

b) vykoná dôkazy v súlade s čl. 9, alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania

Podľa čl. 7. bod 3. „Nariadenia“, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ust. v čl. 5 ods. 3, alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti pohľadávke.

Podľa čl. 5. bod 1. „Nariadenia“, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 19. „Nariadenia“, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I § 75 zák. č. 190/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového (ďalej len ZZŠ) vlastná zmenka obsahuje:

1.) označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;

2.) bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3.) údaj zročnosti;

4.) údaj miesta kde sa má platiť;

5.) meno toho, komu, alebo na rad koho sa má platiť;

6.) dátum a miesto vystavenia zmenky;

7.) podpis vystaviteľa

Podľa čl. I § 5 ods. 1 ZZŠ v zmenke zročnej na videnie, alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I § 5 ods. 2 ZZŠ úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I § 5 ods. 3 ZZŠ úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený iný deň.

Podľa čl. I § 10 ZZŠ ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do 1 roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmenne zákona o obchodnej inšpekcii, v znení účinnom ku dňu vystavenia zmenky (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch), v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 4 ods. 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov vec správne právne posúdil.

Prvostupňový súd v konaní správne postupoval v zmysle čl. 5 bod 1 a čl. 7 bod 1 Nariadenia, podľa ktorého európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Aj za predpokladu, že niektorá zo strán požiada o nariadenie ústneho pojednávania, súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí písomne odôvodnil, že odporca voči terajšiemu majiteľovi zmenky neuplatnil v konaní námietky v zmysle zákona č. 191/1950 Sb., preto dospel k záveru, že vzhľadom na obranu odporcu týkajúcu sa len spotrebiteľského vzťahu a nie nároku zo zmenky, ako aj na konštantnú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho v právne a skutkovo totožných veciach, nariaďovať ústne pojednávanie vo veci nebolo zjavne potrebné.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že zváženie nevyhnutnosti nariadiť ústne pojednávanie je v právomoci konajúceho prvostupňového súdu. V zmysle čl. 5 bod 1 Nariadenia iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí žiadosti na nariadenie súdneho pojednávania nemožno samostatne podať opravný prostriedok. Tým je zdôraznené pravidlo, že vyhodnotenie podmienok nariadenia súdneho pojednávania vykonáva súd prvého stupňa v záujme hospodárnosti konania v prípadoch, kedy vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. V prejednávanom prípade navrhovateľ uplatňuje nárok zo zmenky, ktorá je skriptúrnym aktom, ktorý inkorporuje právo navrhovateľa samé o sebe. Zároveň v konaní na súde prvého stupňa odporca v písomnom vyjadrení uviedol námietky voči predloženej zmenke, ktoré sa však týkali záväzkového vzťahu založeného zmluvou o úvere, ktorý nebol predmetom tohto konania. Odporca nenamietal svoj podpis na zmenke a nenamietal ani platnosť zmenky ako takej, nebolo preto nevyhnutné vykonávať dokazovanie na ústnom pojednávaní, a preto prvostupňový súd správne rozhodol, pokiaľ návrh na nariadenie pojednávania odmietol.

Prvostupňový súd správne zistil, že navrhovateľ si uplatňuje svoj nárok z indosovanej zmenky, ktorá bola v čase vystavenia blankozmenkou, do ktorej boli údaje o výške zmenkovej sumy a o začiatku úročenia dohodnutou zmenkovou úrokovou sadzobou doplnené prvým majiteľom zmenky. Právne vzťahy súvisiace s blankozmenkou prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí správne vyhodnotil, keď uviedol, že zmenka môže byť vystavená aj ako blankozmenka, teda ako zmenka, ktorú vystaviteľ zámerne v celom rozsahu nevyplní a nadobúdateľovi udelí vyplňovacie právo. V dohode o vyplňovacom práve musí byť uvedené kedy a ako má byť blankozmenka vyplnená, musí z nej vyplývať zámer podpisujúcej osoby vystaviť zmenku. Hoci právo majiteľa zmenky musí byť nespochybniteľné a teda na jeho preukázanie stačí len predloženie zmenky, aj zmenkové právo obsahuje poistku proti jeho zneužitiu majiteľom zmenky v prípade, že tento nekoná voči dlžníkovi v dobrej viere. Prvostupňový súd v tejto súvislosti správne odkázal na aplikáciu ustanovení čl. I § 10 Zákona zmenkového a šekového a uviedol, že v ostatných prípadoch je dlžník povinný splniť svoj bezpodmienečný sľub, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto predloží zmenku na platenie v čase jej splatnosti, pričom pri vystavení zmenky dlžník nemôže vedieť kto bude jej majiteľom v čase splatnosti a musí si byť toho vedomý.

Odporca vo vyjadrení k návrhu na uplatnenie pohľadávky v priebehu prvostupňového konania namietal, že zmluva o úvere, ktorú uzavrel odporca s prvým majiteľom zmenky je vzťahom spotrebiteľským, že dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi odporcom a prvým majiteľom zmenky je absolútne neplatná a je potrebné považovať ju za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uvedené námietky prvostupňový súd správne vyhodnotil ako kauzálne námietky, ktoré by bol odporca oprávnený vznášať za predpokladu, že by v zmysle čl. I § 17 Zákona zmenkového a šekového nielen namietol ale zároveň aj preukázal, že navrhovateľ ako indosatár pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Námietky súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere sú totiž námietky, ktoré sa zakladajú na vlastných vzťahoch vystaviteľa k predošlému majiteľovi zmenky, ktorým bol veriteľ z poskytnutého spotrebiteľského úveru. Z toho dôvodu pôvodná úverová zmluva, na ktorú opakovane odkazuje odporca v odvolaní, nebola predmetom dokazovania v prvostupňovom konaní, a preto ani účel, pre ktorý odporca uzatváral úverovú zmluvu s pôvodným majiteľom zmenky nebol predmetom dokazovania. Vzhľadom na skutočnosť, že zmenka je abstraktným právnym úkonom oddeleným od dôvodov - kauzy, pre ktoré je vystavená, prvostupňový súd správne nevykonával dokazovanie smerom k obsahu úverovej zmluvy uzavretej medzi odporcom a prvým majiteľom zmenky. Predmetom tohto konania nie sú nároky spotrebiteľa zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, preto ani nebol dôvod posudzovať platnosť tejto zmluvy a skúmať, či táto obsahuje prijateľné podmienky tak, ako je to uvedené v odvolaní odporcu. Odporca osobitne namieta náležitosti úverovej zmluvy ohľadom výšky dohodnutej odplaty za poskytnutý úver, namieta absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v zmluve o úvere a rozpor zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Rovnako napáda platnosť dohody o vyplnení zmenky, čo vyvodzuje zo zákazu, ktorý je ustanovený v . Všetky tieto námietky sú námietkami kauzálnymi.

Odporca vo svojom odvolaní namieta, že súd sa podľa jeho názoru dostatočne nevysporiadal s tým, že je bežnou praxou prvého majiteľa zmenky pri uzatváraní spotrebiteľských úverových zmlúv snaha označiť povinného ako podnikateľský subjekt a ak to nie je možné účelovo zaškrtnúť políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov za účelom zamestnania, resp. povolania, aby došlo k vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. Odvolateľ uviedol, že súd sa v predmetnej veci podľa jeho názoru dostatočne nevysporiadal s touto zásadnou skutočnosťou a daný zmluvný vzťah vyňal spod ochrany spotrebiteľského práva len na základe strohého konštatovania, že úver bol odporcovi poskytnutý za účelom povolania, pričom predmetnú skutočnosť nepodrobil objektívnemu skúmaniu. Ako odvolací súd zistil z predloženého spisového materiálu, v rozpore s tvrdeniami odporcu prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia nekonštatoval, že úver bol odporcovi poskytnutý za účelom povolania, naopak správne vyhodnotil, že odporca namietal len okolnosti týkajúce sa záväzkového vzťahu založeného zmluvou o úvere, čo však nebolo predmetom tohto konania. Keďže predmetom tohto konania bol nárok uplatnený zo zmenky, ktorú navrhovateľ nadobudol indosamentom a nie právne posúdenie spotrebiteľského vzťahu, účel za akým vstupoval vystaviteľ do právneho vzťahu s predošlým majiteľom zmenky je irelevantný a nebol predmetom dokazovania.

Z rovnakých dôvodov súd nemôže prihliadať ani na námietku vystaviteľa, že pôvodnému alebo predošlému majiteľovi zmenky už poskytoval plnenia na zmenku. O to viac nie je možné prihliadnuť na námietku, že bolo poskytnuté plnenie zo zmluvy o prijatom spotrebiteľskom úvere. Súd preto správne nevykonával dokazovanie smerujúce k výške zaplatenej istiny úveru, osobitne z dôvodu, že vo vyjadrení k návrhu odporca ani netvrdil, že by spotrebiteľský úver už čiastočne splatil.

Odporca v odvolaní namietol, že pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v zmluve o úvere a pre rozpor s dobrými mravmi v stanovení výšky odplaty v zmluve o úvere má navrhovateľ nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny vo výške 500,- Eur bez úrokov a poplatkov. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že v rozpore s tvrdením odporcu navrhovateľ nebol poskytovateľom finančných prostriedkov na základe zmluvy o úvere, a preto nie je možné odvodiť jeho nárok na finančné plnenie z tejto zmluvy. Navrhovateľ nadobudol zmenkové práva indosamentom, čo v zmysle zmenkovej teórie znamená, že sa stal originárnym nadobúdateľom práv. Jeho práva nie sú odvodené a ani závislé od práv jeho predchodcu. Navrhovateľ úverovú zmluvu neuzatváral, odporcovi finančné prostriedky neposkytoval, preto nie je možné vyvodiť, že pri uzatváraní úverovej zmluvy bolo jeho konanie bolo v rozpore s dobrými mravmi, a preto by mal nárok iba na vrátenie istiny úveru.

Odporca v odvolaní namietol, že predložená zmenka je v rozpore s ust. , a preto je potrebné ex-offo ju označiť za neplatnú. Namietol tiež, že prvostupňový súd nielenže predmetnú zmenku neoznačil za neplatnú, ale podľa jeho názoru ju ani len nepodrobil dostatočnému preskúmaniu s poukazom na odporcom uvedené skutočnosti. Pri posúdení vznesenej námietky odvolací súd vychádzal zo , ktorý v v znení účinnom v čase poskytovania spotrebiteľského úveru obsahoval ustanovenie, podľa ktorého veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ustanovoval tiež, že zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Zákon o spotrebiteľských úveroch tak určoval pravidlá pre vyplnenie tzv. zabezpečovacích zmeniek súvisiacich so spotrebiteľskými úvermi, ktoré podľa vtedy platnej legislatívy boli prípustné. Porušenie tohto postupu však nemalo podľa cit. zákona za následok sankciu neplatnosti zmenky, ktorá by bola vyplnená v rozore s ust. § 4 ods. 6. Ako výslovne ustanovoval § 4 ods. 7 cit. zákona veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením ods. 6. Pokiaľ teda pôvodný veriteľ tejto zmenky, na rad ktorého bola zmenka vystavená porušil povinnosti určené zákonom o spotrebiteľských úveroch a následne zmenku postúpil indosamentom na ďalšieho nadobúdateľa, za škodu, ktorá by týmto spôsobom vznikla, zodpovedá pôvodný majiteľ spotrebiteľovi, ktorý má právo uplatniť si voči nemu náhradu škody. Vyplnenie zmenky v rozpore s § 4 ods. 6 cit. zákona však nespôsobovalo neplatnosť zmenky ako takej. Nie je preto možné vyvodiť, že porušením zákonom stanovených pravidiel vyplňovacieho práva je zmenka právnym úkonom absolútne neplatným pre rozpor so zákonom.

Odporca v odvolaní zotrval na stanovisku, že v predmetnej veci je prioritné hľadisko ochrany spotrebiteľa. Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na charakter zmenkového záväzku, ktorý je prísne abstraktný. Skutočnosť, že v zmenkovom práve nie je možné vyhodnocovať zmenku v zmysle charakteru pôvodného kauzálneho vzťahu potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24. 05. 2012 dostupné na www.supcourt.gov.sk <http://www.supcourt.gov.sk>, v ktorom NS SR uviedol, že „zmenkový vzťah má osobitný charakter, ktorého právny základ spočíva v skriptúrnom akte - zmenke a nie v zmluve. Pravdou je, že aj do zmenkových vzťahov vstupujú podnikatelia, ako aj nepodnikatelia, avšak zo samotnej zmenky nie je možné určiť, aký charakter má právny vzťah pri vzniku záväzkového vzťahu“. V tomto zmysle je teda možné konštatovať, že zo samotnej zmenky rovnako nie je možné určiť, či záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi subjektami zmenky súvisí, resp. nesúvisí so spotrebiteľským vzťahom. Zo samotnej zmenky nie je možné určiť ani to, aký charakter, či spotrebiteľský, podnikateľský, občiansky a podobne má právny vzťah pri vzniku záväzkového vzťahu. Preto nie je možné stotožniť sa s tvrdením odporcu v odvolaní, že zákon o ochrane spotrebiteľa má postavenie lex-specialis ku zákonu zmenkovému a šekovému, a preto sa majú ponechať neaplikované všetky ustanovenia zmenkového zákona, ktoré sú v rozpore so zákonom na ochranu spotrebiteľa, resp. že by zákon o ochrane spotrebiteľa mal mať v predmetnom prípade prednosť.

Odporca v odvolaní uviedol, že zo skladby zmenkových dlžníkov, čiže vystaviteľov, muselo byť navrhovateľovi zrejmé, že predmetné zmenky boli vystavené v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi. Navrhovateľ vedel, že sa jedná o zmenky na rad, boli na žalobcu prevedené rubopisom a teda, že rubopisom prevedené zmenky zabezpečujú splatenie spotrebiteľských úverov. Navrhovateľ teda pri nadobudnutí predmetnej zmenky konal na škodu odporcu ako dlžníka zo zmenky, nakoľko vedel, resp. musel vedieť z okolností svojich vzťahov k remitentovi, že zmenka sa týka spotrebiteľského úveru, že sa jedná o zmenku na rad. Odporca uviedol, že v tomto prípade má za jednoznačne preukázané, že žalobca konal zlomyseľne a previnil sa aj hrubou nedbanlivosťou.

Odporca tak v priebehu odvolacieho konania vzniesol námietku v zmysle čl. I ods. 17 Zákona zmenkového a šekového. V odvolacom konaní pritom v zmysle ust. odvolací súd prihliada ku skutočnostiam alebo dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa iba za podmienok špecifikovaných v cit. ust. , pričom v prejednávanej veci podmienky tohto ustanovenia splnené nie sú, preto k námietkam vzneseným odporcom až v odvolacom konaní odvolací súd nemôže prihliadať. Napriek tomu, nad rámec tejto skutočnosti odvolací súd uvádza, že len samotné vznesenie námietky zlomyseľného nadobudnutia zmenky indosatárom v konaní nestačí, pretože odporca je povinný uniesť dôkazné bremeno, a ním tvrdené skutočnosti musí aj preukázať. Námietka uvedená v odvolaní je v rovine ničím nepreukázaného tvrdenia. Samotná skutočnosť, že posledný majiteľ zmenky nadobudol v rámci obchodno-právneho vzťahu balík zmeniek od subjektu, ktorý sa venuje poskytovaniu úverov ešte nepreukazuje nadobúdateľovu zlomyseľnosť. Keďže indosant poskytuje aj úvery spotrebiteľského charakteru, v indosovaných zmenkách museli byť nutne aj zmenky vystavené na základe vtedy účinných predpisoch o poskytovaní spotrebiteľských úverov. Zlomyseľnosť nadobudnutia by sa musela posudzovať osobitne vzhľadom na každého majiteľa zmenky zvlášť, pričom v predmetnom konaní odporca nepreukázal, že by bol indosatár konal nad rámec svojich obchodných záujmov a vedome mal pritom snahu poškodiť odporcu.

Odporca v odvolaní vyjadril podozrenie, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo antidatované, čo je v rozpore so všetkými zásadami dodržania zákonnosti. Odvolací súd preto tvrdenie odporcu preveril a zistil, že na č.l. 24 spisu je zažurnalizované Oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zo dňa 23.06.2014, vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 23.06.2014. Verejné vyhlásenie rozsudku urobil súd na pojednávaní dňa 04.07.2014 o 10:10, zápisnica z pojednávania je zaradená na č.l. 39. Odporca doručil návrh na prerušenie konania po vyhlásení rozsudku elektronickými prostriedkami v piatok 04.07.2014 o 13:27. Podateľňa Okresného súdu podanie zaevidovala v pondelok 07.04.2014. Návrh na prerušenie konania tak odporca doručil súdu prvého stupňa v čase, kedy vyhlásené rozhodnutie ešte nebolo právoplatné, preto konanie pokračovalo a súd musel o návrhu na prerušenie konania rozhodnúť a urobil tak uznesením zo dňa 30.07.2014. Z uvedených údajov je zrejmé, že vyhlásenie rozsudku okresného súdu prebehlo v súlade s podmienkami vymedzenými v , vyhlásenie rozhodnutia vo veci samej bolo vopred riadne zverejnené, preto je vylúčené že by ho zákonný sudca antedatoval.

Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že odporca vystavil zmenku, z ktorej mu vznikla povinnosť uhradiť majiteľovi zmenky zmenkovú sumu. Navrhovateľ zmenku riadne predložil. Odporca nepreukázal, že by zmenkovú sumu navrhovateľovi zaplatil, preto je povinný navrhovateľovi uhradiť zmenkovú sumu aj s príslušenstvom tak, ako sa k tomu zaviazal pri vystavení zmenky. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý je vo výroku vecne správny podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa čl. 16 Nariadenia v nadväznosti na čl. 19 Nariadenia a ust. a . Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný a vo vyjadrení k odvolaniu si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 59,49 Eur bez DPH. Pri vyhodnotení, či trovy právneho zastúpenia boli v odvolacom konaní navrhovateľom vynaložené účelne, vychádzal odvolací súd z aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorý v odôvodnení svojich rozhodnutí zo dňa 19.03.2014 a zo dňa 20.06.2014 uviedol, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v SR, nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde.

Ako odvolací súd zistil, podania navrhovateľa v prejednávanej veci majú charakter formulárových podaní, ktoré sa v jednotlivých konaniach vedených na súdoch v Slovenskej republike riešia individualizáciou odporcu a výšky uplatňovanej pohľadávky, avšak čo do obsahu vyjadrení ostávajú totožné. Úkony právneho zástupcu tak neobsahujú špecifický individuálny vklad poskytovateľa právnej služby a ostávajú vo forme čisto administratívnej záležitosti. Ako je uvedené aj v cit. rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, v konaniach v ktorých účastník podáva všeobecne formulované (formulárové) vyjadrenia sú súdy povinné konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo, čím nie je účastníkovi odňatá možnosť zvoliť si v konaní právneho zástupcu. Rozhodnutie o neúčelnosti trov konania sa týka posúdenia skutočnosti, či účelom vykonaných úkonov právnej služby bolo nadobudnutie práva na zaplatenie právneho zastúpenia alebo účelom bolo primárne poskytnutie právnej služby zastúpenému účastníkovi, ktorý by bez využitia týchto služieb v konaní nebol úspešný. V prípade tzv. hromadných vecí (konaní v skutkovo a právne totožných právnych sporoch) sa účelným javí poskytnutie právnej služby v tých prípadoch, kedy je vyjadrenie vypracované právnym zástupcom účastníka individualizované, osobitne reaguje na špecifiká prebiehajúceho konania a obsahuje nové skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V prejednávanej veci malo podanie právneho zástupcu navrhovateľa v odvolacom konaní charakter všeobecných formulárových vyjadrení, preto ho nie je možné označiť ho za individualizované. Z týchto dôvodov odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.