Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/430/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

C. súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: W. zast. Y. proti žalovaným: 1. W. zast. N. 2. U. v zastúpení P., zast.: Y., 3. U. zast.: I., o určenie neplatnosti zmluvy a určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva majetku štátu č. XX-OV-Ha/XX-XX/XXXX zo dňa 28.06.2010.

II. Súd žalobu v zvyšnom rozsahu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalovaným v 1. až 3. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.12.2013 sa žalobca domáhal voči žalovanému v 1. a 3. rade a pôvodnému žalovanému v 2. rade, ktorého označil ako: Vojenské lesy SR, štátny podnik, odštepný závod T., Z., určenia neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva majetku štátu č. XX-OV-Ha/ XX-XX/XXXX uzavretej dňa 28.06.2010 medzi žalovaným v 1. rade a pôvodným žalovaným v 2. rade na prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území T.: pozemok s parc. č. S. o výmere 6095 m2, parc. č. S. o výmere 3584 m2, parc. č. S. o výmere 10398 m2, parc. č. S. o výmere 319 m2, parc. č. S. o výmere 66 m2, parc. č. S. o výmere 13 m2 a parc. č. S. výmere 44784 m2 (ďalej v tomto bode Zmluva zo dňa 28.06.2010 tiež len ako „Zmluva“). Ďalej sa domáhal určenia, že vlastníkom pozemkov s parc. K. parc. č. C-W., evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T., a pozemku s parc. č. S. evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T. je Slovenská republika, správca Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik, odštepný závod T.. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že dňa 28.06.2010 bola medzi žalovaným v 1. rade ako kupujúcim a Vojenskými lesmi SR, š.p., odštepný závod T. ako predávajúcim uzatvorená Zmluva o prevode vlastníctva majetku štátu č. XX-Ov-Ha/XX- XX/XXXX, ktorej predmetom boli pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území T.: parc.č. XXXX/ XX o výmere 6095 m2, XXXX/XX o výmere 3584 m2, XXXX/XX o výmere 10.398 m2 (v súčasnosti sa jedná o parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX), XXXX/XX o výmere 319 m2, XXXX/XX o výmere 66 m2, XXXX/XX. o výmere 13 m2 a XXXX/XX o výmere 44.784 m2, na ktorých Vojenské lesy SR ako štátny podnik hospodárili s majetkom Slovenskej republiky a boli ich správcom. V súčasnosti sú predmetné pozemky evidované na liste vlastníctva č. 8699 vedenom pre k.ú. Malacky ako vlastníctvo žalovaného v 1. rade. Parcela č. 5630/35 je evidovaná na liste vlastníctva č. 8871 pre k.ú. Malacky ako vlastníctvo žalovaného v 3. rade. Opísané pozemky boli vytvorené odčlenením z parcely č. XXXX zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T.. Predmetné pozemky, ktoré boli súčasťou parc. č. XXXX, boli predmetom Nájomnej zmluvy medzi Vojenskými lesmi SR a spoločnosťou Q., a.s. zo dňa 10.02.2005 a s ňou súvisiacej Podnájomnej zmluvy medzi spoločnosťou Q.. a žalobcom. V

zmysle časti druhej ods. 3.3 Nájomnej zmluvy bol nájomca - spoločnosť Q., a.s. oprávnený pozemky v celom rozsahu v súlade s právnymi predpismi užívať, spravovať a vykonávať na pozemkoch akékoľvek stavebné a iné činnosti (právo stavby), ktoré sú potrebné alebo nevyhnutné pre naplnenie účelu nájmu. Účelom nájmu, na ktorý Vojenské lesy SR prenechali pozemky spoločnosti Eurovalley, a.s., bolo vybudovanie a / alebo zabezpečenie vybudovania Priemyselného parku Z. a jeho prevádzka, vrátane výkonu všetkých činností súvisiacich s vybudovaním a prevádzkou Priemyselného parku Z. a jeho súčastí, ktoré boli súčasťou projektu, ako areál voľného času a športu, vrátane vybudovania golfového ihriska s príslušenstvom s názvom - O.. Vojenské lesy SR na základe Nájomnej zmluvy zobrali na vedomie, že vybudovanie parku bude zabezpečené realizátorom, ktorému nájomca zriadi užívacie právo k pozemkom. Prostredníctvom Podnájomnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou Q., a.s. a žalobcom bolo užívacie právo k pozemkom zriadené pre realizátora, ktorý mal zabezpečiť realizáciu častí Priemyselného parku Z. - Turistické centrum Záhorie, zahrňujúceho i golfový areál, komplex využitia geotermálneho zdroja, kúpele na báze geotermálnej liečivej vody, energetické hospodárstvo na obnoviteľné zdroje (časť druhá, ods. 4 Podnájomnej zmluvy), a to na pozemkoch v súlade s platnou územno-plánovacou dokumentáciou a príslušnými územnými a stavebnými povoleniami, ktorými budú stavby povolené. Realizátorom smela byť len obec, v ktorej katastrálnom území sa príslušná časť parku nachádza, Bratislavský samosprávny kraj alebo obchodná spoločnosť, ktorá bude využívať park alebo jeho časť na prevádzku svojej činnosti. Realizátorom je v skutočnosti výlučne žalobca. Žalobca ako jediný realizátor získal dňa 06.08.2007 stavebné povolenie Mesta T. na výstavbu parku - O. na celej parc. č. XXXX v k.ú. T., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.08.2007. Po vybudovaní stavby bolo možné na základe kolaudačných rozhodnutí a stavebných povolení stavbu oprávnene začať užívať. Stavba O. pozostáva z nasledujúcich stavieb: dočasný golfový dom so súp. č. XXXX, centrum údržby so súp. č. XXXX, sklad so súp.č. XXXX, prístrešok so súp. č. XXXX, čerpacia stanica so súp. č. XXXX kanalizačná prípojka, elektrická prípojka, vnútrozávodný rozvod NN, žumpy, vnútroareálové komunikácie a spevnené plochy, golfové ihrisko - terénne úpravy, sadovo-parkové úpravy, vodovodná prípojka, čerpacia stanica, dažďová kanalizácia, vodné plochy a lávky. Súhlas Vojenských lesov SR pre výstavbu stavby vyplýval z Nájomnej a Podnájomnej zmluvy. Golfové ihrisko leží na pozemkoch č. XXXX/X-XX.. Pozemky s parc.č. XXXX/X-XX, XXXX/XX, XXXX/XX-XX sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Pozemky s parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX-XX. sú vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. V roku 2011 došlo k rozdeleniu pozemku s parc. č. XXXX/XX o výmere 10.398 m2 na parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX. Parcelu č. XXXX/XX o výmere 8.440 m2 previedol žalovaný v 1. rade v roku 2011 na žalovaného v 3. rade. Všetky vyššie uvedené pozemky tvorili pôvodne parcelu č. XXXX v k.ú. T.. Okrem súhlasu Vojenských lesov SR so stavbou na parcele č. XXXX sú právne významnou skutočnosťou pre posúdenie žaloby ustanovenia Nájomnej a Podnájomnej zmluvy o opčnom práve. Prenajímateľ Vojenské lesy SR sa v časti tretej ods. 13.1 Nájomnej zmluvy zaviazal, že po dobu trvania Zmluvy (30 rokov) neprevedie predmetné pozemky alebo ich časť na inú osobu ako je spoločnosť Eurovalley, a.s. alebo realizátor (teda žalobca) a súčasne bol povinný na základe žiadosti spoločnosti Q., a.s. alebo realizátora uzavrieť kúpnu zmluvu vždy v prípade, že bude k tomu udelený súhlas zakladateľa štátneho podniku alebo vlády SR. Podstatné je tiež ust. bodu 11.5 Podnájomnej zmluvy, v zmysle ktorého bol realizátor oprávnený vyzvať nájomcu na postúpenie opčného práva po vydaní prvého stavebného povolenia na pozemkoch. Žalobca ako realizátor vybudoval časť golfového areálu a súvisiacich stavieb podľa stavebného povolenia na stavby realizované na parc. č. XXXX a získal na ne užívacie povolenia ešte pred prevodom vlastníckeho práva na žalovaného v 1. rade, ktoré je napadnuté touto žalobou. Žalobca teda ako jediný realizátor v súlade s Nájomnou a Podnájomnou zmluvou, ako aj územným plánom Mesta T. a príslušnými povoleniami vybudoval na parc.č. XXXX v k.ú. T. stavbu Turistické centrum Z. už pred prevodom časti parc.č. XXXX na žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade nevykonal žiadne úkony smerujúce k výstavbe, nepodal žiadosť o stavebné povolenie a nikdy mu ani žiadne stavebné povolenie na predmetných pozemkoch nebolo vydané, nevlastní na týchto pozemkoch žiadnu stavbu a napriek tomu bolo Vojenskými lesmi na žalovaného v 1. rade prevedené vlastníctvo majetku štátu zaťažené stavbami vybudovanými žalobcom. Vojenské lesy SR tak porušili záväzok podľa bodu 13.1 tretej časti Nájomnej zmluvy previesť pozemky len na spoločnosť Q. alebo realizátora, nevyzvali žalovaného v 1. rade na predloženie stavebného povolenia ani nepreskúmali opčné právo žalovaného v 1. rade. Odkladacia podmienka na účinnosť opčného práva nebola splnená a napriek tomu bolo vlastníctvo na žalovaného v 1. rade prevedené. K otázke naliehavého právneho záujmu žalobca v žalobe poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. a uviedol, že jeho právne postavenie sa stalo neistým v dôsledku prevodu vlastníctva pozemkov s parc.č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX na žalovaného v 1. rade, keďže na týchto pozemkoch sú postavené stavby. Neistota spočíva v

ohrození nerušeného používania prístupovej cesty, chodníka a tým aj celého golfového ihriska, kde táto cesta tvorí jediný možný prístup. Ohrozená je tak i správa a údržba hráčskych dráh a jamkoviska, vrátane súvisiacich priestorov postavených a daných do užívania užívacími povoleniami žalobcovi. Neisté je i budúce nerušené užívanie a údržba golfového ihriska, kde ak žalobca nebude môcť zabezpečovať obsluhu ihriska a pravidelné úpravy trávnika, hrozí poškodenie a devastácia ihriska a narušenie jeho celkového vzhľadu, čo môže spôsobiť zníženie bezpečnosti hry a zmenšovanie záujmu o hru na ihrisku a dôjde k nesúladu reálneho stavu s projektovou dokumentáciou a osobitnými pravidlami golfovej hry a športu. Ak by došlo k určeniu neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva majetku štátu, priaznivo by to ovplyvnilo právne postavenie žalobcu voči Vojenským lesom SR, predovšetkým v tom, že Vojenské lesy SR by ako vlastník predmetných pozemkov boli povinné uzavrieť zmluvu o prevode so žalobcom ako jediným realizátorom a zároveň oprávneným vlastníkom stavieb na pozemkoch, a to na základe výzvy žalobcu v súlade s ust. bodov 11.2, 11.3 a 11.5 Podnájomnej zmluvy. Určením neplatnosti Zmluvy by sa tak dosiahla možnosť uplatniť vlastné práva žalobcu, čo by zabezpečilo prevod pozemkov na oprávnený subjekt a právne postavenie žalobcu nerušene užívať stavby zabezpečujúce obsluhu a prístup do areálu. Ohrozenie práv žalobcu by tak bolo odstránené. Ohrozenie pretrváva i v tom, že žalovaný v 1. rade adresuje žalobcovi slovné vyhrážky spočívajúce v zablokovaní a znemožnení prístupu k stavbe O., ktorý vedie cez cestu a chodník vybudovaný oprávnene žalobcom. Začiatkom októbra 2013 bolo vyvalené informačné označenie, ktoré návštevníkom upresňovalo smer ku golfovému ihrisku. Zmluvu o prevode vlastníctva majetku štátu žalobca považuje za neplatnú z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi. Predpokladá, že Zmluva bola uzavretá v súlade s osobitnými predpismi, ale prevod vlastníctva viedol k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak i na postavení niektorého z nich navonok. Konanie žalovaného v 1. rade a Vojenských lesov SR považuje žalobca za nepoctivé a vymykajúce sa z atribútov charakterizujúcich podstatu dobrých mravov. Vojenské lesy SR boli povinné vlastníctvo podľa Nájomnej a Podnájomnej zmluvy previesť len na realizátora, teda žalobcu, ktorý získa stavebné povolenie, vybuduje priemyselný park Záhorie alebo jeho časti, avšak pri prevode si neoverili, kto je skutočným realizátorom stavby a teda kto je oprávneným subjektom, na ktorého sa má vlastnícke právo previesť. Žalovaný v 1. rade by bol oprávnený požadovať uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva majetku štátu len v tom prípade, že by nadobudlo právoplatnosť stavebné povolenie na stavbu na parcele č. XXXX, žalovaný v 1. rade však dodnes žiadne stavebné povolenie k predmetným pozemkom nezískal. Nevybudoval žiadnu stavbu a zneužil práva, ktoré boli podmienené realizačnou činnosťou a bez toho, aby realizoval stavbu, požiadal o prevod vlastníctva pozemkov, o ktorých vtedy vedel prostredníctvom jeho štatutárov a vlastníkov T. že sú na nich zrealizované stavby žalobcu. Konania žalovaných porušili ustanovenia Nájomnej zmluvy, Podnájomnej zmluvy, oprávnené nároky skutočného realizátora, morálne pravidlá pri uzatváraní zmlúv, keď zamýšľaný prevod úmyselne zamlčali oprávnenej osobe na uzavretie zmluvy. V predmetnom konaní chýba elementárna slušnosť a tolerancia, čo nemožno považovať za súladné s dobrými mravmi.

2. Na výzvu súdu sa k žalobe vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že pozemky, určenia vlastníctva ku ktorým sa žalobca domáha (ďalej v tomto bode tiež len „Pozemky“), vznikli odčlenením od pozemku s parc. č. XXXX v k.ú. T. na základe geometrického plánu č. XX/XXXX na odčlenenie pozemkov parc. reg. S. zo dňa 13.03.2006 vyhotoviteľa N. a pôvodne boli evidované ako pozemky parc. reg. C č. XXXX/X a XXXX/X. Až následne po ďalšom rozdeľovaní a odčlenení sú evidované pod súčasnými parcelnými číslami. Tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe považuje žalovaný v 1. rade za nepravdivé a neúplné. Predmetné Pozemky v čase od 07.11.2006, t.j. aj v čase uzavretia Zmluvy o prevode vlastníctva majetku štátu v roku 2010, už neboli v podnájme žalobcu v zmysle jeho Podnájomnej zmluvy. Žalobca v žalobe opomenul uviesť, že dňa 07.11.2006 uzatvoril ako podnájomca so spoločnosťou Q. ako nájomcom Dodatok k Podnájomnej zmluve, na základe ktorého boli v spojení s inými súčasne uzavretými podnájomnými zmluvami, niektoré pozemky (vrátane predmetných Pozemkov) vyňaté z podnájmu žalobcu. Žalobca všetky svoje práva a povinnosti podnájomcu k niektorým z ním dovtedy podnajatých pozemkov previedol na tretie osoby, pričom v časti predmetných Pozemkov išlo k prevod všetkých práv a povinností žalobcu ako podnájomcu na žalovaného v 1. rade ako nového podnájomcu. Súčasne s uzavretím Dodatku k Podnájomnej zmluve bola dňa 07.11.2006 medzi žalovaným v 1. rade ako podnájomcom a spoločnosťou Q. ako nájomcom uzavretá nová Podnájomná zmluva, týkajúca sa predmetných Pozemkov (ďalej v tomto bode len „Podnájomná zmluva 2“). Na základe Podnájomnej zmluvy 2 boli predmetné Pozemky prenechané do výlučného užívania žalovaného v 1. rade ako nového podnájomcu a žalovaný v 1. rade mal právo na postúpenie opčného práva na uzatvorenie kúpnej zmluvy na prevod vlastníctva predmetných Pozemkov. Počnúc dňom 07.11.2006 tak žalobca nemal a nemohol mať k predmetným Pozemkom žiadne práva, a to či už užívacie / podnájomné

alebo právo na postúpenie opčného práva. Pokiaľ ide o realizátora, v zmysle bodu 1.1.9 Nájomnej zmluvy platí, že „realizátorom je osoba, ktorá zabezpečí realizáciu Priemyselného parku Záhorie alebo jeho časti“. Z Nájomnej zmluvy pritom nevyplýva, že by realizátorom mohla byť iba jediná osoba, ale naopak predpokladá, že realizátorov môže byť viac. Tvrdenie žalobcu, že bol jediným realizátorom, nie je pravdivé. Dňa 21.11.2006 bola medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade uzatvorená Zmluva o spolupráci, na základe ktorej sa strany okrem iného dohodli na spolupráci pri zabezpečovaní realizácie časti Priemyselného parku Z., konkrétne časti O. jamkové golfové ihrisko. V zmysle čl. II. Zmluvy o spolupráci išlo najmä o súčinnosť pri príprave a realizácii výstavby inžinierskych sietí, príprave a realizácii výstavby rekreačných budov, príprave a realizácii výstavby golfového ihriska a spoločnom postupe v rokovaní s Vojenskými lesmi SR o výrube drevín pre účel výstavby. Na základe Zmluvy o spolupráci tak žalobca a žalovaný v 1. rade spoločne a vo vzájomnej súčinnosti postupovali, resp. mali postupovať pri zabezpečovaní realizácie dotknutej časti Priemyselného parku Záhorie. Žalobca tak v čase uzatvorenia Zmluvy o prevode vlastníctva majetku štátu nemal k predmetným Pozemkom žiadne práva na základe Podnájomnej zmluvy, výlučným a oprávneným užívateľom predmetných Pozemkov bol na základe Podnájomnej zmluvy 2 výlučne žalovaný v 1. rade, pričom tento bol na základe Zmluvy o spolupráci považovaný za jedného z realizátorov v zmysle Nájomnej zmluvy a bol aj oprávnený na postúpenie opčného práva. Žalobca mal vedomosť o existencii Podnájomnej zmluvy 2, ako aj o možnom opčnom práve na nadobudnutie Pozemkov do vlastníctva žalovaného v 1. rade. Podnájomnú zmluvu žalobcu, Dodatok k nej, ako aj Podnájomnú zmluvu 2 uzatváral ten istý konateľ - Mgr. Michal Mišík. Vojenské lesy SR tak nemohli uzatvorením Zmluvy o prevode vlastníctva majetku štátu v roku 2010 porušiť svoj záväzok podľa Nájomnej zmluvy a Podnájomnej zmluvy voči žalobcovi, pretože vo vzťahu k nemu žiadny taký záväzok už od podpisu Dodatku k Podnájomnej zmluve a od uzavretia Podnájomnej zmluvy neexistoval. Je vylúčené a absurdné, aby konanie žalovaného v 1. rade a Vojenských lesov SR bolo považované za odporujúce dobrým mravom a Zmluvu žalovaný v 1. rade považuje za platnú. V súlade s dobrými mravmi však nie je konanie žalobcu, ktorý napriek tomu, že k predmetným Pozemkom nemal a nemá žiadne práva, tvrdí opak a zavádza súd neúplnými informáciami a zatajovaním existencie relevantných právnych úkonov vykonaných medzi stranami. Žalovaný v 1. rade ďalej namietol, že žalobca nemá na podaní žaloby naliehavý právny záujem, keďže už od 07.11.2006 nemá vo vzťahu k predmetným Pozemkom na základe Podnájomnej zmluvy žiadne práva a teda ani teoreticky nemôže na základe takej zmluvy v čase uzatvorenia Zmluvy o prevode vlastníctva majetku štátu a ani neskôr využiť opčné právo a nadobudnúť Pozemky do vlastníctva. Ani v prípade úspechu v konaní by sa tak žalobca nemohol stať vlastníkom Pozemkov na základe využitia postúpeného opčného práva v zmysle Podnájomnej zmluvy v spojení s Nájomnou zmluvou, keďže takéto opčné právo žalobca nemá a nemôže ani v budúcnosti postúpením nadobudnúť. Postavenie žalobcu sa tak ani úspechom v konaní priamo nezmení.

3. Žalovaný v 3. rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok žalobcu neuznáva. Vlastnícke právo k pozemku s parc.č. S. - ostatné plochy o výmere 8.440 m2 nadobudol do svojho výlučného vlastníctva na základe právoplatného rozhodnutia Správy katastra T. dňa 15.07.2011, pričom uvedený pozemok bol vytvorený odčlenením z pozemku s parc. č. S. o výmere 10.398 m2 na základe geometrického plánu č. 26/2011 vypracovaného Geovis, s.r.o. zo dňa 17.05.2011 úradne overeného dňa 25.05.2011. V čase prevodu dotknutého pozemku zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 3. rade pozemok podľa výpisu z katastra nehnuteľností nebol zaťažený žiadnymi ťarchami. Keďže opčné právo žalobcu malo výlučne záväzkovoprávny charakter, nemal žalovaný v 3. rade možnosť zistiť, že žalobca má na prevádzaný pozemok údajné opčné právo a vlastnícke právo žalovaný v 3. rade nadobudol v súlade s platnými právnymi predpismi, čo bez akýchkoľvek výhrad potvrdil aj samotný Katastrálny úrad. O údajnom opčnom práve žalobcu existuje dôvodná pochybnosť, žalovaný v 3. rade navyše vlastnícke právo nadobudol dobromyseľne. Žalobca sám v podanej žalobe predpokladá, že majetok štátu bol prevedený v súlade s osobitnými predpismi. Ak neexistuje pochybnosť o zákonnom prevode Pozemkov na žalovaného v 1. rade, analogicky nemôže existovať pochybnosť o prevode dotknutého Pozemku na žalovaného v 3. rade, keďže ten bol vykonaný v súlade s príslušnými právnymi predpismi, platnými v čase jeho vykonania. K naliehavému právnemu záujmu žalovaný v 3. rade uviedol, že je nanajvýš zrejmé, že aj keby žalobca svojou žalobou uspel a súd by rozhodol o neplatnosti Zmluvy, žalobca by sa nestal vlastníkom Pozemkov a v konečnom dôsledku by sa jeho postavenie nijakým spôsobom nezmenilo, keďže novým vlastníkom Pozemkov by sa stal žalovaný v 2. rade. Spornosť nároku žalobcu na Pozemky by sa nijakým spôsobom neodstránila a takéto rozhodnutie by malo za následok iba vznik ďalších súdnych konaní. Prípadným úspechom žalobcu v konaní sa nijakým spôsobom neeliminuje stav právnej neistoty v právnom vzťahu, ba naopak bude mať za následok ešte väčšiu neistotu strán,

ktorá v žiadnom prípade nebude zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi stranami. Podanou žalobou žalobca Pozemky nenadobudne a spornosť jeho opčného práva k Pozemkom ani jeho postavenie sa nezmení. Žalobca tak v konaní podľa žalovaného v 3. rade nepreukázal naliehavý právny záujem.

4. K žalobe sa vyjadril aj pôvodný žalovaný v 2. rade, ktorý namietol, že subjekt označený ako žalovaný v 2. rade (P. nemá právnu subjektivitu a absentuje uňho pasívna vecná legitimácia. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej sa právnická osoba i v spore týkajúcom sa jej organizačnej zložky musí označovať uvedením svojho obchodného mena. Odštepný závod nemá napriek zápisu v obchodnom registri právnu subjektivitu. Žalobca v žalobe opomenul označiť ako účastníka sporu subjekt majúci právnu subjektivitu - zriaďovateľa odštepného závodu. Pokiaľ ide o skutkový stav sporu, uviedol pôvodný žalovaný v 2. rade, že dňa 10.02.2005 uzavrel ako prenajímateľ so spoločnosťou Q. ako nájomcom Nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol okrem iného nájom pozemku č. XXXX o výmere 317.666 m2. Z tohto pozemku boli neskôr jeho delením odčlenené aj pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu. Podľa bodu 8.1 Nájomnej zmluvy bol nájomca oprávnený prenechať pozemky do užívania realizátorovi, a to predovšetkým prostredníctvom zmluvy o podnájme. Pojem realizátor je pre účely nájomnej zmluvy vymedzený v bode 1.1.9 a je ním osoba, ktorá zabezpečí realizáciu Priemyselného parku Záhorie alebo jeho časti, pričom ním môže byť obchodná spoločnosť, ktorá bude využívať Priemyselný park alebo jeho časť na prevádzku svojej podnikateľskej činnosti. Dňa 08.06.2005 uzavrela spoločnosť Q. Podnájomnú zmluvu so žalobcom, ktorej predmetom bolo dočasné prenechanie do užívania okrem iného pozemku s parc. č. XXXX za účelom zabezpečenia vybudovania golfového areálu, komplexu využitia geotermálneho zdroja, kúpeľov na báze geotermálnej liečivej vody a energetického hospodárstva na obnoviteľné zdroje. Dňa 07.11.2006 došlo medzi spoločnosťou Q. a žalobcom k uzavretiu Dodatku k Podnájomnej zmluve, v zmysle ktorého žalobca previedol na žalovaného v 1. rade všetky práva a povinnosti z Podnájomnej zmluvy zo dňa 08.06.2005, ktoré sa týkajú pôvodného nájomcu a nasledovných pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre k.ú. T.: parc.č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 43.611 m2 a parc.č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 53.306 m2. V podnájme žalobcu ostali len pozemky, ktoré nie sú predmetom tohto sporu. V ten istý deň 07.11.2006 došlo k podpisu Podnájomnej zmluvy medzi nájomcom Q., a.s. a žalovaným v 1. rade ako podnájomcom, ktorej predmetom bolo dočasné prenechanie do užívania pozemkov s parc.č. XXXX/X a XXXX/X za účelom zabezpečenia vybudovania golfového areálu v súlade s platnou územno- plánovacou dokumentáciou a príslušnými územnými a stavebnými povoleniami a rozhodnutiami o vyňatí príslušných pozemkov z lesného pôdneho fondu. Žalobca tak od 07.11.2006 nemal k pozemkom, ktoré sú predmetom tohto sporu a ktoré všetky vznikli z pozemkov č. XXXX/X a XXXX/X, žiadny právny vzťah, ktorého obsahom by bolo jeho oprávnenie tieto pozemky užívať, pretože sa ho sám dobrovoľne vzdal v prospech žalovaného v 1. rade. Dôvodom takého postupu žalobcu bola zrejme dohodnutá spolupráca medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade v súvislosti s vybudovaním rekreačnej časti golfového ihriska, avšak k týmto vzťahom sa nevedel pôvodný žalovaný v 2. rade vyjadriť, pretože sa ho priamo netýkali. Dňa 28.06.2010 bola uzatvorená Zmluva o prevode vlastníctva majetku štátu č. XX-OV-Ha/XX-XX/ XXXX, ktorej predmetom bol predaj pozemkov s parc.č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX. Tieto pozemky boli vytvorené odčlenením z pozemku parc.č. XXXX o výmere 788.325 m2 geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 29.05.2010. K prevodu bol udelený súhlas aj zo strany Ministerstva obrany SR listom č. W. zo dňa 03.06.2010. Vzhľadom ku grafickej časti Geometrického plánu č. XX/XXXX a vzhľadom k súčtu výmer pozemkov je nutné konštatovať, že pozemok vymedzený Geometrickým plánom č. XX/XXXX a označený ako pozemok s parc.č. XXXX/ X o výmere 43.611 m2 presne zodpovedá pozemkom parc.č. XXXX/XX až 40, ako sú vymedzené v Geometrickom pláne č. XX/XXXX.. Rovnako pozemok parc.č. XXXX/X o výmere 53.306 m2 ako je vymedzený Geometrickým plánom č. XX/XXXX presne zodpovedá pozemkom parc.č. XXXX/XX a XXXX/XX vytvoreným Geometrickým plánom č. XX/XXXX. Pozemky, ktoré boli predmetom žalobou napadnutého prevodu boli v čase prevodu v podnájme žalovaného v 1. rade. Pokiaľ bol v čase prevodu podnájomcom pozemkov žalovaný v 1. rade a nie žalobca, nemal žalovaný v 2. rade žiadnu zákonnú ani zmluvnú prekážku k uzatvoreniu napadnutej Zmluvy o prevode vlastníctva majetku štátu. Práve naopak bol za určitých podmienok zaviazaný predmetné pozemky predať žalovanému v 1. rade, resp. nájomcovi. K tomu, či došlo k postúpeniu opčného práva v zmysle bodu 11.3 Podnájomnej zmluvy a bodu 13.5 Nájomnej zmluvy sa pôvodný žalovaný v 2. rade vyjadriť nevedel. Uviedol však, že spoločnosť Eurovalley, a.s. dala žalovanému v 1. rade súhlas s kúpou pozemkov, ktoré sú predmetom tohto sporu, a to listom zo dňa 02.06.2010. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že bol jediným a výlučným realizátorom, nie je toto tvrdenie pravdivé. Pojem realizátora je definovaný v Nájomnej zmluve a je vymedzený jeho budúcim konaním - „zabezpečí“, „bude využívať“ a nie konaním, ku ktorému už došlo.

Vzhľadom na ďalšie ustanovenia Nájomnej zmluvy je jasné, že za účelom realizácie podnikateľskej činnosti realizátorov mali títo uzatvárať podnájomné zmluvy s nájomcom - spoločnosťou Q.. Pokiaľ žalobca tvrdí, že výlučne on je realizátorom časti Priemyselného parku Záhorie, tak toto jeho tvrdenie vyvracia Zmluva o spolupráci zo dňa 21.11.2006, predložená žalovaným v 1. rade a predovšetkým samotné konanie žalobcu, ktorý sa sám dobrovoľne vzdal podnájmu, ktorý mu zabezpečoval výkon jeho práv ako realizátora. Všetky dôkazy, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, nasvedčujú tomu, že žalovaného v 1. rade, na ktorého žalobca previedol svoje práva z Podnájomnej zmluvy a ktorý následne sám uzatvoril Podnájomnú zmluvu, je potrebné považovať za realizátora v zmysle definície tohto pojmu v Nájomnej zmluve. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, či nájomcu vyzval na postúpenie opčného práva a či toto opčné právo bolo skutočne na žalobcu postúpené. K postúpeniu opčného práva totiž nedochádzalo automaticky, ale až úkonom nájomcu, ku ktorému bol žalobca oprávnený ho vyzvať. Ak by však aj k takému postúpeniu došlo, z pohľadu ďalšieho nakladania s pozemkami je to irelevantné. Žalobca totiž Dodatkom k Podnájomnej zmluve previedol na žalovaného v 1. rade všetky jeho práva a povinnosti z podnájmu predmetných pozemkov, a to vrátane opčného práva. Ak sa aj na pozemkoch nachádzajú stavby vo vlastníctve žalobcu, túto situáciu si žalobca spôsobil sám, keď sa dobrovoľne vzdal užívacieho práva k pozemkom. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 2. rade porušil predajom pozemku žalovanému v 1. rade svoj záväzok podľa bodu 13.1 Nájomnej zmluvy, nie je pravdivé. Žalovaný v 2. rade postupoval presne podľa ustanovení o opčnom práve v Nájomnej zmluve, keď pozemok previedol na realizátora - žalovaného v 1. rade, ktorý v tom čase disponoval Podnájomnou zmluvou, a to za súhlasu nájomcu. Akákoľvek povinnosť žalovaného v 2. rade vyzvať žalovaného v 1. rade na predloženie stavebného rozhodnutia z Nájomnej ani Podnájomnej zmluvy nevyplýva. Podmienkou realizácie opčného práva nebolo predloženie ani existencia stavebného rozhodnutia. V súvislosti s opčným právom sa stavebné povolenie spomína iba v tom kontexte, že po jeho nadobudnutí bude podnájomca oprávnený požiadať nájomcu o postúpenie opčného práva. Žalovaný v 2. rade v čase prevodu považoval za dostatočne preukázané, že žalovaný v 1. rade je realizátorom, pretože s predajom vyslovil súhlas nájomca a žalovaný v 1. rade mal tiež uzatvorenú Podnájomnú zmluvu. Akékoľvek ďalšie skúmanie osoby realizátora nebolo potrebné a nemalo ani podklad v záväzkovom vzťahu medzi žalovaným v 2. rade a nájomcom. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a nájomcom už v danom čase neexistoval. Vzhľadom k predloženým dôkazom sa javí, že v podstate ide o spor medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ktorí spolu plánovali určitý investičný zámer, o ktorom však žalovaný v 2. rade nemal a nemohol mať bližšiu vedomosť. Pôvodný žalovaný v 2. rade ďalej namietol, že žalobcovi nesvedčí naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Žalobou sa žiada určenie neplatnosti Zmluvy a tiež určenie vlastníckeho práva, pričom pokiaľ je možné žalovať o určenie vlastníckeho práva, spravidla nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ktorou bolo vlastnícke právo prevedené. Otázkou platnosti či neplatnosti zmluvy sa v sporoch o určenie vlastníctva súd zaoberá ako otázkou predbežnou. V danom prípade však nie je daný ani naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, a to z dôvodu, že určením vlastníctva by sa v žiadnom prípade neodstránil stav údajnej právnej neistoty žalobcu. Pokiaľ žalobca uvádza, že jeho neistota spočíva v ohrození nerušeného užívania prístupovej cesty a chodníka, tak už neuvádza, z čoho by malo vyplývať jeho oprávnenie užívania týchto pozemkov. Žalobca sa sám dobrovoľne vzdal titulu, ktorý by ho k tomu oprávňoval a svoje oprávnenie dočasného užívania previedol na žalovaného v 1. rade. Pokiaľ následne svoje rozhodnutie prehodnotil, nie je na mieste iba z dôvodu, že súčasný stav mu nevyhovuje, domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy a vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 2. rade v tejto súvislosti poukázal na zásadu právo patrí bdelým. Ak žalobca práva vrátane opčného práva previedol na žalovaného v 1. rade, musel si byť vedomý toho, že tieto práva vrátane práva opčného si bude žalovaný v 1. rade uplatňovať. Ak by aj došlo k určeniu neplatnosti uzavretej Zmluvy, žiadnym spôsobom by to neovplyvnilo právne postavenie žalobcu. Pokiaľ tento poukazuje na ust. bodu 11.2 Podnájomnej zmluvy, tak týmito právami už žalobca v čase prevodu nedisponoval, keďže všetky práva a povinnosti z jeho Podnájomnej zmluvy sa odo dňa 07.11.2006 už netýkali pozemkov, ktoré sú predmetom tejto žaloby. Určením neplatnosti Zmluvy by tak „obživli“ práva z Podnájomnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a spoločnosťou Eurovalley, a.s., z ktorej opčné právo nesvedčí žalobcovi, ale žalovanému v 1. rade. Ako jediný dôvod neplatnosti Zmluvy uvádza žalobca údajný rozpor tejto zmluvy s dobrými mravmi. Napádanému prevodu však svedčali dôvody špecifikované Nájomnou zmluvou, ako aj Podnájomnou zmluvou žalovaného v 1. rade, ku ktorej dal súhlas samotný žalobca tým, že sa dobrovoľne vzdal podnájmu predmetných pozemkov. Právo prevodu vlastníctva svedčalo predovšetkým nájomcovi Eurovalley, a.s. a až v druhom rade podnájomníkovi, ktorým bol v čase prevodu žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 2. rade prevodom pozemkov žalovanému v 1. rade v žiadnom prípade nepochybil, keďže tento prevod bol uskutočnený plne v súlade s účinnými záväzkovými vzťahmi medzi žalovaným v 2.

rade, nájomcom a žalovaným v 1. rade. Pred týmito vzťahmi nemôže mať v žiadnom prípade prednosť akýsi neurčitý pojem realizátora obsiahnutý v Nájomnej zmluve. Napadnutá Zmluva nie je v rozpore s dobrými mravmi. Ako zavádzajúce a mätúce sa javí práve konanie žalobcu, ktorý sa na jednej strane vzdal všetkých práv k predmetným pozemkom, čím vlastne deklaroval, že už nemá záujem byť vo vzťahu k nim realizátorom, avšak následne si toto svoje rozhodnutie zrejme rozmyslel. Za také prípady však nemôže niesť zodpovednosť žalovaný v 2. rade.

5. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný v 2. rade mal pri svojom konaní v súvislosti s uzatvorením Zmluvy zmluvnú prekážku, ktorá bránila tomu, aby uzavrel Zmluvu so žalovaným v 1. rade. Žalovaný v 2. rade nepreskúmal oprávnenie žalovaného v 1. rade a nevyzval ho na predloženie stavebného rozhodnutia ku stavbe, ktoré by spôsobilo oprávnenosť realizovať opčné právo a prednostne kúpiť pozemky SR. Účelom nájmu bolo vybudovanie a/alebo zabezpečenie vybudovania Priemyselného parku Záhorie a jeho prevádzka, vrátane výkonu všetkých činností súvisiacich s vybudovaním a prevádzkou parku. Žalobca poukázal na body 13.3 a 13.3.1 Nájomnej zmluvy, podľa ktorých prenajímateľovi vznikne povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu najmä v prípade, že vo vzťahu k pozemkom alebo ich časti začalo územné konanie, na základe ktorého bude možné vybudovať na pozemkoch alebo ich časti technickú vybavenosť územia a inžinierske stavby nevyhnutné na zriadenie Priemyselného parku Záhorie alebo jeho časti. Podľa bodov 11.4 a 11.5 Podnájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že po splnení podmienok podľa bodu 11.5 nájomca na základe výzvy postúpi opčné právo k pozemkom vo výmere 10 ha uvedených v bode 16.6 Podnájomnej zmluvy na podnájomníka v celom rozsahu. Podľa bodu 11.5 je podnájomník oprávnený vyzvať nájomcu na postúpenie opčného práva po vydaní prvého stavebného povolenia na pozemkoch, t.j. po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia na prvú stavbu, ktorá bude realizovaná na pozemkoch v súlade s účelom Podnájomnej Zmluvy a za podmienok ňou stanovených. Žalovaný v 1. rade nenaplnil podmienky na realizáciou opčného práva a spolu s ním porušili podmienky Nájomnej a Podnájomnej zmluvy aj Vojenské lesy. Žalovaný v 1. rade nebol oprávnený na vyzvanie nájomcu na postúpenie opčného práva, pretože nenaplnil podmienky na takýto postup tým, že nezískal žiadne stavebné povolenie na výstavbu parku. Ako jediný získal dňa 06.08.2007 stavebné povolenie na výstavbu parku - O. žalobca, a to na celej parcele č. XXXX. Skutočnosť, že žalobca ako jediný zabezpečoval realizáciu Priemyselného parku Záhorie, teda je oprávneným realizátorom v zmysle ustanovení Nájomnej a Podnájomnej zmluvy, je potvrdená nielen faktom získania stavebných povolení a kolaudačných rozhodnutí, ale potvrdil to aj žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení. Tento totiž priznal, že žalovaný v 1. rade a žalobca mali postupovať spoločne a vo vzájomnej súčinnosti pri zabezpečovaní realizácie stavby, ale jeho nekonanie dokazuje, že park žiadnym spôsobom nerealizoval, čím porušil nielen ustanovenia Zmluvy o spolupráci, ale predovšetkým Nájomnej zmluvy, a tak sa za realizátora považovať nemôže. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, zopakoval žalobca, že stavby cesty a prístupového chodníka ležia na pozemkoch s parc.č. XXXX/XX a XXXX/XX, ktoré boli prevedené na žalovaného v 1. rade. Právne postavenie žalobcu sa tak stalo neistým, lebo je ohrozené nerušené užívanie stavieb a tým celého golfového ihriska. V ostatnom sa pridržal svojich skutkových tvrdení už uvedených v žalobe.

6. Žalobca podaním doručeným dňa 02.06.2014 ďalej navrhol pripustenie pristúpenia ďalšieho účastníka do konania, a to P.. Žalobu vzal späť voči pôvodnému žalovanému v 2. rade P. z dôvodu nedostatku právnej subjektivity. Súčasne navrhol pripustiť zmenu žaloby tak, že naďalej žiada určenie neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva majetku štátu č. XX-OV-Ha/XX-XX/XXXX. uzavretej medzi novým žalovaným Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik a žalovaným v 2. rade na prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území T.: pozemok parc. registra C č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX; ďalej navrhuje určiť, že vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území Malacky s parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX je Slovenská republika, správca Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik. Uznesením č.k. -147 zo dňa 07.10.2015 súd zastavil konanie voči pôvodnému žalovanému v 2. rade a stranám nepriznal náhradu trov konania. Súčasne pripustil pristúpenie ďalšieho účastníka, a to P. ako aj zmenu petitu žaloby v zmysle návrhu žalobcu.

7. Súd nariadil pojednávanie na 14.06.2018, na ktorom v rámci zmierovania žalobca uviedol, že vlastní v predmetnej oblasti na iných parcelách stavby, ktoré realizoval v rámci podnájomnej zmluvy ako realizátor a predmetné stavby boli skolaudované. Doposiaľ má uzavretú podnájomnú zmluvu, podľa ktorej má právo užívať golfový areál a má vo vlastníctve stavby na tomto golfovom areáli, a to podľa projektu,

ktorý sa realizoval. Žalobca postúpil práva a povinnosti z podnájomnej zmluvy na žalovaného v 1. rade, pričom ide o časť, ktorá tvorí prístupovú cestu ku golfovému ihrisku a časť golfového ihriska. Žalobca bol pôvodne podnájomcom celej parcely 5630, z ktorej sa odčlenili parcely XXXX/X a XXXX/X,. ktorých je stále podnájomcom, parcely XXXX/X a XXXX/X, ktorých podnájomcom sa na základe zmluvy o postúpení práv a povinností stal žalovaný v 1. rade a zostali parcely XXXX, XXXX a XXXX, ktorých podnájomcom sa stala spoločnosť Kelia, s.r.o. tiež podľa dodatku k Podnájomnej zmluve žalobcu. Parcely v podnájme žalovaného v 1. rade a spoločnosti Kelia, s.r.o. tvorili tzv. blokačné pozemky a týkala sa ich zmluva o spolupráci, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, podľa ktorej mali žalobca a žalovaný v 1. rade vystavať spoločnou činnosťou rekreačnú zónu s výstavbou rekreačných budov a domov v súlade s článkom 2 Zmluvy o spolupráci a článkom 3 bod 6 a 11 Zmluvy o spolupráci. Táto Zmluva o spolupráci sa nerealizovala a došlo k prevodu týchto parciel, resp. blokačných pozemkov do vlastníctva žalovaného v 1. rade bez dodržania Zmluvy o spolupráci, čím došlo k porušeniu práv žalobcu. Žalobca z toho dôvodu má naliehavý záujem na určení, že táto Zmluva o prevode je neplatná.

8. K veci doručil vyjadrenie nový žalovaný v 2. rade - P. ktorý v úvode namietol nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, keďže napádanú Zmluvu uzatváral len ako zástupca štátu na základe zákonného splnomocnenia podľa ust. o štátnom podniku. Nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie je ešte vypuklejší pri žalobnom petite č. 2, kde sa žalobca domáha určenia, že vlastníkom pozemkov je Slovenská republika, avšak Slovenská republika nie je ako žalovaný zo strany žalobcu nikde v žalobe označená. Súd v konaní nemôže rozhodovať o právach niekoho, kto nie je účastníkom tohto konania a zároveň nemôže namiesto správneho účastníka konať s niekým, kto je len jeho zákonným zástupcom, keď tento navyše môže vystupovať ako účastník právnych vzťahov aj samostatne. V ďalšom vyjadrení zopakoval tvrdenia pôvodného žalovaného v 2. rade uvedené v tomto rozsudku vyššie a zdôraznil, že pokiaľ sa žalobca domnieva, že určenie vlastníctva „späť“ v prospech Slovenskej republiky by v jeho prospech umožnilo realizáciu údajného záväzku previesť vlastníctvo k sporným pozemkom na žalobcu, tak takéto právo v prospech žalobcu už z ničoho nevyplýva. Právna neistota žalobcu by sa vyhovením žalobe nielenže neodstránila, ale by sa naopak ešte viac prehĺbila. Pokiaľ tu zrejme existuje spor medzi žalobcom ako vlastníkom stavieb a žalovaným v 1. rade ako vlastníkom pozemkov pod takými stavbami, riešenie tejto situácie sa vôbec netýka žalovaného v 2. rade alebo Slovenskej republiky ako pôvodného vlastníka sporných pozemkov. Tieto pozemky boli žalovanému v 1. rade riadne predané pri dodržaní všetkých zákonných ustanovení i existujúcich záväzkových vzťahov. Riešenie vzniknutej situácie je preto striktne v rovine vlastníka pozemkov a stavieb na nich postavených, pričom uvedené situácie rieši napríklad ust. . Ďalej žalovaný v 2. rade namietol procesnú neprípustnosť žaloby na určenie neplatnosti Zmluvy v zmysle .

9. Dňa 19.09.2018 súd vykonal obhliadku na mieste, v rámci ktorej sa mal identifikovať predmet sporu podľa geometrického náčrtu sporných parciel, pričom predmetom Zmluvy, určenia neplatnosti ktorej sa žalobca domáha, boli: parcela XXXX/XX, ktorá sa nachádza po ľavej strane prístupovej cesty, parcela XXXX/XX, ktorá sa nachádza za parcelou XXXX/XX a ide o trávnatú plochu sčasti zalesnenú pri prístupovej ceste, ďalej parcela XXXX/XX, pričom ide o súvislý zalesnený pás popri prístupovej ceste po pravej strane, ďalej XXXX/XX, ktorá predstavuje aj s parcelou XXXX/XX časť prístupovej cesty od hlavnej cesty súvisle zarovno s parcelou XXXX/XX. Ďalšia parcela XXXX/XX predstavuje malý pozemok, na ktorom je trafo stanica po pravej strane prístupovej cesty. Poslednou je parcela XXXX/XX, ktorá je vyznačená na schéme rozčlenenia pozemkov, ktoré boli v podnájme žalobcu a ide o parcelu XXXX/ X, ktorá sa rozdelila na parcelu XXXX/XX a parcelu XXXX/XX, z čoho parcela XXXX/XX prešla do vlastníctva žalovaného v 1. rade. Čo sa týka parcely XXXX/XX, tak túto má v podnájme žalovaný v 1. rade a následne parcelu XXXX/X má v podnájme žalobca. Parcelu XXXX/XX má stále v podnájme žalovaný v 1. rade ako podnájomca. Žalobca uviedol, že spor vznikol z dôvodu, že žalobca vybudoval na pôvodnej parcele komplet prístupovú cestu až ku S., ďalej vybudoval chodník, potom začal budovať trafo stanicu, ktorú v rámci rozostavanosti previedol na Distribučnú, a.s., ktorá trafo stanicu ukončila a táto ju vlastní, ale parcelu 38 vlastní podľa Zmluvy žalovaný v 1. rade. Pri trafo stanici sa nachádzajú dve rozvodné skrine, z ktorých jedna rozvodná skriňa je vo vlastníctve žalobcu a predstavuje počiatočný bod vedenia elektrickej energie ku S. Okrem toho žalobca vybudoval a natiahol cez parcelu XXXX/XX všetky inžinierske siete, t.j. vodu a elektriku, z ktorých je napojený S. a celý golfový areál. Žalobca nesúhlasí s tým, aby tieto stavby boli na pozemku vo vlastníctve iného subjektu, keďže je to v rozpore s pôvodnou zmluvou, pričom investícia žalobcu leží na pozemkoch vo vlastníctve tretích osôb, t. j. žalovaného v 3. rade, ktorý nebol účastníkom žiadnych vzťahov od počiatku. Okrem toho žalobca uviedol, že všetky

tieto parcely, ktoré sú predmetom sporu, boli a sú určené len pre účely výstavby a užívania golfového ihriska. Čo sa týka určenia vlastníctva, tak žalobca požaduje určiť vlastníctvo k všetkým parcelám, ktoré boli v Zmluve s tým, že z parcely č. XXXX/XX boli vyčlenené parcely XXXX/XX,. XXXX/XX a XXXX/XX, ktorých vlastníkom je žalovaný v 1. rade. Vlastníkom stavby prístupovej cesty, chodníka a všetkých sietí idúcich po parcele XXXX/XX a XXXX/XX až po S. je žalobca, pričom pozemok, na ktorej leží stavba, a to prístupová cesta, je vo vlastníctve žalovaného v 1. rade s tým, že stany vzájomne uviedli, že ich práva medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby nie sú upravené. Zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že predmetná trafo stanica a vodovodná šachta, ktorá je na pozemku XXXX/XX slúži pre odber elektriny pre 120 rodinných domov, to znamená, že neslúži len pre účely golfového ihriska. Žalovaný v 1. rade tiež uviedol, že predmetom sporu nie sú pozemky, na ktorých by stálo golfové ihrisko a tieto pozemky ani neslúžia na využívanie v súvislosti s golfovým ihriskom. Tieto pozemky boli podľa pôvodného návrhu určené na výstavbu rodinných domov alebo rekreačných domov, ktoré sú ešte v pláne. Žalovaný v 1. rade tiež uviedol, že na prístupovej ceste po ľavej strane sa nachádza hneď na začiatku rampa, ktorú vyhotovil konateľ žalobcu.

10. Následne bolo nariadené pojednávanie na 25.09.2018, kde žalobca poukázal na konanie vedené Okresným súdom T. pod sp.zn. a navrhol konania spojiť, čomu súd uznesením vyhláseným priamo na pojednávaní za prítomnosti všetkých strán nevyhovel. Žalobca tiež navrhol pripustiť pristúpenie účastníka Slovenská republika, SR - v zastúpení správcom majetku Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik so sídlom I. ako žalovaného v 2. rade. Voči dovtedajšiemu žalovanému v 2. rade Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik zobral žalobu späť. Súd uznesením vyhláseným za prítomnosti strán na pojednávaní konanie proti žalovanému v 2. rade zastavil a žalovanému v 2. rade priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Ďalším uznesením vyhláseným priamo na pojednávaní pripustil vstup do konania ďalšieho účastníka: Slovenská republika, SR - v zastúpení správcom majetku Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik so sídlom I., ako žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade následne namietol, že nie sú žalovaní všetci aktuálni vlastníci nehnuteľností, ktoré boli premetom zmluvy o prevode nehnuteľností.

11. Žalobca doručil súdu návrh zo dňa 25.10.2018 na pripustenie pristúpenia ďalších účastníkov do konania, pričom uviedol, že podanou žalobou sa domáha určenia neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva majetku štátu č. XX-OV-HA/XX-XX/XXXX. zo dňa 28.6.2010 a určenia, že vlastníkom prevádzaných pozemkov je Slovenská republika, správca Vojenské lesa a majetky SR, štátny podnik. Predmetom spornej zmluvy bol prevod pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. T., pôvodne evidovaných na LV. č. 8699, parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 6.095 m2, XXXX/XX o výmere 3.584 m2, XXXX/ XX o výmere 10.398 m2, XXXX/XX. o výmere 319 m2, XXXX/XX o výmere 66 m2, XXXX/XX o. výmere 13 m2, XXXX/XX. o výmere 44.784 m2. Niektoré z vyššie uvedených pôvodných pozemkov boli po spornom prevode na žalovaného v 1. rade ďalej rozparcelované a niektoré z nich počas prebiehajúceho súdneho konania ďalej prevádzané na fyzické a právnické osoby. Konkrétne ide o pôvodné parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX. Pôvodný pozemok s parc. č. XXXX/XX o výmere 10.398 m2, ktorý bol evidovaný na LV. č. XXXX bol rozdelený na pozemky, ktoré sú v súčasnosti evidované nasledovne:

- parc. č. XXXX/XX o výmere 8.440 m2, evidovaná na LV č. XXXX, vo vlastníctve U.

- parc. č. XXXX/XX o výmere 644 m2, evidovaná na LV č. XXXX, vo vlastníctve Y.

- parc. č. XXXX/XX o výmere 895 m2, evidovaná na LV č. XXXX, vo vlastníctve W.

- parc. č. XXXX/XX o výmere 149 m2, evidovaná na LV č. XXXX, vo vlastníctve W.

- parc. č. XXXX/XX o výmere 152 m2, evidovaná na LV č. XXXX, vo vlastníctve Y. a V.

- parc. č. XXXX/XX o výmere 117 m2, evidovaná na LV č. XXXX, vo vlastníctve Y. a V.

- parc. č. XXXX/XX o výmere 1 m2, evidovaná na LV č. XXXX, vo vlastníctve Y. a V.

Pôvodný pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere 44.784 m2, ktorý bol evidovaný na LV č. XXXX bol rozdelený na pozemky, ktoré sú v súčasnosti evidované nasledovne:

- parc. č. XXXX/XX o výmere 41.698 m2, evidovaná na LV č. XXXX, vo vlastníctve W.

- parc. č. XXXX/XX o výmere 356 m2, evidovaná na LV č. XXXX, vo vlastníctve T.

- parc. č. XXXX/XX o výmere 697 m2, evidovaná na LV č. XXXX, vo vlastníctve N.

- parc. č. XXXX/XX o výmere 102 m2, evidovaná na LV č. XXXX, vo vlastníctve L.

- parc. č. XXXX/XX o výmere 651 m2, evidovaná na LV č. XXXX, vo vlastníctve L.

- parc. č. XXXX/XX o výmere 1.280 m2, evidovaná na LV č. XXXX, vo vlastníctve T..

Žalobca preto navrhol, aby súd pripustil vstup do konania na strane žalovaných vyššie uvedených nových vlastníkov, čomu súd uznesením č.k. -219 zo dňa 21.06.2019 vyhovel. Súd týmto uznesením taktiež pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalobca naďalej požaduje určenie, že Zmluva o prevode vlastníctva majetku štátu č. XX-OV-Ha/XX-XX/XXXX uzavretá dňa 28.06.2010 je neplatná, ako aj určenie, že vlastníkom pozemkov parc. registra „C“, parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX evidovaných na LV č. XXXX, Okresným úradom T., katastrálny odbor, okres: T., obec: T., k. ú. T., parc. registra „C“, parc. č. XXXX/XX evidovanej na LV č. XXXX Okresným úradom T., katastrálny odbor, okres: T., obec: T., k. ú. T., parc. registra „C“, parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX evidovaných na LV č. XXXX Okresným úradom T., katastrálny odbor, okres: T., obec: T., k. ú. T., parc. registra „C“, parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, evidovaných na LV č. XXXX Okresným úradom T., katastrálny odbor, okres: T., obec: T., k. ú. T., parc. registra „C“, parc. č. XXXX/XX evidovanej na LV č. XXXX Okresným úradom T., katastrálny odbor, okres: T., obec: T., k. ú. T., parc. registra „C“, parc. č. XXXX/XX evidovanej na LV č. XXXX Okresným úradom T., katastrálny odbor, okres: T., obec: T., k. ú. T. a parc. registra „C“, parc. č. XXXX/XX evidovanej na LV č. XXXX Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, okres: T., obec: T., k. ú. T. je Slovenská republika, správca Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik.

12. Na pojednávaní dňa 13.06.2022 žalobca zotrval na podanej žalobe v znení jej zmeny pripustenej súdom a uviedol, že sa určenia domáha z dôvodu, že boli porušené jeho práva realizátora stavby Turistické centrum Z. - 27 jamkové golfové ihrisko. Túto stavbu žalobca realizoval na pozemkoch vo vlastníctve SR v správe žalovaného v 2. rade, ku ktorým mala zriadené nájomné právo spoločnosť Q. a podnájomné právo žalobca. Žalobcovi bolo upreté uplatniť si opčné právo, teda po získaní stavebného povolenia požiadať o prevod pozemkov do svojho vlastníctva. Pokiaľ ide o otázku naliehavého právneho záujmu, má žalobca za to, že ak by nedošlo k uzavretiu napadnutej zmluvy, mal by žalobca právo uplatniť si opciu na odkúpenie pozemkov. Tieto pozemky sú teraz vo vlastníctve tretích osôb, ktoré v čase uzavretia zmluvy nemali k pozemkom žiadne práva. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že žalobný návrh tak, ako bol uplatnený, nie je spôsobilý byť predmetom konania. Určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je právnou skutočnosťou a zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva možnosť žalovať o také určenie, a teda nie je splnená podmienka podľa . Vo vzťahu k nároku na určenie vlastníckeho práva žalobca nemá naliehavý právny záujem, aj keď sa ho snaží v podaniach zdôvodniť. Ak by aj súd vyslovil, že vlastníkom pozemkov je SR, na právnom postavení žalobcu by to nič nezmenilo. Nie je isté, či by žalobca uplatnil opčné právo, nie je ani isté, či by následne SR postupovala v zmysle uzavretej zmluvy. Podľa žalovaného v 1. rade mal žalobca skôr žalovať o plnenie resp. o náhradu škody spôsobenej porušením povinností jeho zmluvného partnera. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, poukázal na konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej nerešpektovanie predkupného práva nezakladá neplatnosť uzatvorenej kúpnej zmluvy, ktorej kontrahent také predkupné právo porušil, ale zakladá právo na náhradu škody. Žalovaný v 2. rade sa na pojednávaní odvolal na písomné podania, ktoré k veci podal, keď bol účastník ako štátny podnik, aj keď bol účastník ako odštepný závod. Stotožnil sa s tvrdením žalovaného v 1. rade, že petit žaloby, pokiaľ žiada určiť neplatnosť zmluvy, je podľa nového neprípustný. Navyše ak žalobca druhým výrokom petitu žiada určiť vlastnícke právo, tak také určenie konzumuje určenie neplatnosti zmluvy, ktorou vlastníctvo prešlo. Podľa názoru žalovaného v 2. rade sa jedná o spor medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ktorí sa dohodli na spolupráci pri činnostiach v rámci areálu vedľa golfového ihriska. Nemôže byť daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 2. rade, a to z dôvodu, že žalobca nebol osobou, ktorá v čase uzavretia napadnutej zmluvy disponovala opčným právom k prevádzaným pozemkom. Toto opčné právo žalobca vo vzťahu k týmto pozemkom previedol na žalovaného v 1. rade, pričom bol uzavretý dodatok k podnájomnej zmluve. Ak by teda aj súd určil, že vlastníkom pozemkov je žalovaný v 2. rade, neobživlo by právo z uzavretej podnájomnej zmluvy v prospech žalobcu, ale žalovaného v 1. rade. Zmluvné povinnosti žalovaného v 2. rade v čase uzavretia napadnutej zmluvy smerovali nie k žalobcovi, ale k žalovanému v 1. rade. Ak žalobca previedol svoje práva na žalovaného v 1. rade a s takým prevodom vyslovil súhlas aj nájomca Q., tak žalovaný v 2. rade nemal žiaden dôvod sa domnievať, že porušuje akékoľvek ustanovenia zmluvného vzťahu, ktorého bol účastníkom. Žalovaný v 3. rade sa na pojednávaní stotožnil s vyjadreniami žalovaných v 1. a 2. rade, najmä pokiaľ ide o procesnú stránku veci. Uviedol, že žalovaný v 3. rade je vlastníkom pozemku XXXX/XX, ktorý vznikol oddelením od iného pozemku a ktorý žalovaný v 3. rade nadobudol od žalovaného v 1. rade. Vlastnícke právo žalovaného v 3. rade je tak odvodené od vlastníctva žalovaného v 1. rade. Určovacia žaloba tak, ako bola podaná,

neobstojí, pretože nie je splnená základná podmienka pre jej podanie, a to že je tu nejaké neisté právo, ktoré je potrebné určiť. Žalobca nemá kvalifikovaný právny záujem na požadovanom určení, pretože výrokom rozsudku by sa neodstránila právna neistota postavenia žalobcu, a taký výrok by len vyvolal množstvo ďalších sporov ohľadom pozemkov. Sporný stav by preto vôbec nebol odstránený, najmä pokiaľ ide o spor týkajúci sa domnelého opčného práva žalobcu. Opčné právo žalobca previedol na iný subjekt. Také právo má povahu obligačného právneho záväzku, ktorý nemá vecno-právne účinky. Žiadne takéto právo nebolo zapísané v katastri nehnuteľnosti ani v čase prevodu pozemku na žalovaného v 3. rade ani teraz. Keď žalovaný v 3. rade pozemok nadobúdal, v katastri neboli zapísané žiadne ťarchy, obmedzenia a neexistovala žiadna pochybnosť o vlastníctve prevodcu.

13. Na ďalšom pojednávaní dňa 24.10.2022 založil žalobca do spisu v písomnej forme späťvzatie žaloby, a to jednak celého výroku I. žaloby a jednak v celosti voči žalovaným v 4. až 12. rade. Pokiaľ ide o prvý výrok žaloby, predchádzajúci právny zástupca žalobu podával za účinnosti prechádzajúcej právnej úpravy a preto uplatnil dva výroky vedľa seba. Podľa aktuálnej platnej úpravy toto už možné nie a druhý výrok konzumuje výrok prvý. Pokiaľ ide o druhú časť späťvzatia, pôvodne žalobca navrhol pristúpenie účastníkov na stranu žalovaných na výzvu súdu kvôli tomu, že predmetný pozemok žalovaný v 1. rade rozparceloval a previedol jednotlivé časti na žalovaných v 4. až 12. rade. Následne sa nový právny zástupca oboznámil s umiestnením golfového areálu a zistil, že tento do pozemkov žalovaných v 4. až 12. rade nezasahuje. Preto žalobca vo vzťahu k týmto žalovaným zobral žalobu späť. So späťvzatím žaloby žalovaní v 4. až 12. rade súhlasili a preto súd vyhlásil uznesenie, ktorým konanie vo vzťahu k nim zastavil, žalovaným v 4., 5., 6., 9., 10., 11. a 12. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % a žalovaným v 7. a 8. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vo zvyšnej časti žalobcovho procesného návrhu súd aplikoval postup podľa a konanie v tejto časti zastavil, pričom o čiastočnom späťvzatí rozhodol výrokom I. tohto rozsudku.

14. Na pojednávaní dňa 24.10.2022 vykonal súd navrhovaný výsluch žalobcu cestou jeho konateľa N., ktorý uviedol, že späťvzatie žaloby považuje za ústretový krok z jeho strany, pretože pozemky žalovaných v 4. až 12. rade boli taktiež dotknuté porušením práva uvedeným v žalobe. Žalobcu však tieto pozemky neohrozujú a nie sú preňho prioritné a preto spravil tento ústretový krok. Ďalej sa vyjadril k otázke, prečo medzi stranami vznikla sústava takýchto zmlúv. V čase, keď prevzal Kamaro, kde kupoval obchodný podiel, resp. najprv jeho partner Y. a od neho potom pán W., platil geometrický plán z 13.03.2006. Týmto geometrickým plánom boli z pôvodnej parcely XXXX oddelené parcely č. XXXX/X a XXXX/X. Tieto parcely sa stali tzv. blokačnými parcelami, aby dodržal svoje záväzky z vtedy uzatváranej zmluvy o spolupráci. Celá pôvodná parcela XXXX bola predmetom stavebného povolenia, a teda aj oddelené pozemky spolu so zvyšnými pozemkami boli pozemkami stavebnými. Žalovaný v 1. rade napriek tomu tieto pozemky nekúpil ako stavebné, čo je prvá vec, ktorú žalovaný v 2. rade urobil v rozpore so zákonom. Dňa 20.11.2006 bola uzatvorená Zmluva o spolupráci, kde sa W. a W. dohodli, že odkúpia do podielového spoluvlastníctva pozemky definované aj grafickým plánom a následne tieto pozemky fyzicky rozdelia na jednotlivé parcely, z ktorých 60 % malo pripadnúť do výlučného vlastníctva Kamaro a 40 % W. Súčasne N. uzatvoril ako fyzická osoba s T. a J. dve opčné zmluvy z 21.11.2006, v ktorých sa títo páni zaviazali, že mu po splnení záväzkov zo zmluvy o spolupráci prevedú svoje obchodné podiely v W.t, čím sa mal stať jediným spoločníkom W.. Týmto postupom, ak by bol dodržaný, by sa blokačné parcely odblokovali a tým, že by sa Ing. arch Kachlík stal vlastníkom W. mal by v podnájme celý golfový areál. Tieto blokačné pozemky mal teda v podnájme W. V tom čase boli všetci zúčastnení kamaráti a aj preto neboli zmluvy zabezpečené zmluvnou pokutou. On ale vychádzal z toho, že jediným realizátorom je W., ktorý bol aj držiteľom stavebného povolenia. Následne však boli pozemky za chrbtom žalobcu prevedené do vlastníctva žalovaného v 1. rade, ktorý na pozemkoch nič nestaval a nebol ani realizátorom. Bol len čistým podnájomcom z vyššie uvedených dôvodov, čo žalovaný v 2. rade dobre vedel. Stavebné povolenie na golfové ihrisko bolo vydané na celú pôvodnú parcelu XXXX. V rámci tejto parcely boli akoby vynechané a rezervované pozemky, na ktorých neskôr chceli stavať apartmánové domy. Investícia do golfového ihriska totiž nie je výnosná, naopak každoročne prináša stratu. Zisk mal byť generovaný práve touto výstavbou. Blokačné pozemky, ktoré W. nadobudol do vlastníctva zasahujú nielen do cesty, ale tiež do ihriska, a aj do tých rezervovaných pozemkov na výstavbu. V žalobe je presne zdôvodnené, že jediný, kto mal právo od vlastníka odkúpiť pozemky bol realizátor. N. po prevzatí spoločnosti Kamaro uhradil dlhy spoločnosti 6.800.055,00 Sk za náhradu výnosov z ušlej produkcie, ktoré si uplatnili Vojenské lesy napriek tomu, že na základe Uznesenia vlády bolo upustené od vyňatia z lesného pozemkového fondu. Ďalej za Kamaro uhradil daň z nehnuteľnosti 575.467,00 Sk, úroky Q. 415.326,00 Sk a dlžné nájomné 18.000,00 Sk. Následne spracovali plán výrubov, projektovú

dokumentáciu, geometrické práce a organizovali výruby, ktoré realizovali Vojenské lesy. Oni si zobrali čistú hmotu, žalobca následne odstránil odpad, korene, zasypal jamu a vyrovnal terén. Niečo robili vlastnými silami, niečo subdodávateľsky. Tiež postavili cestu, infraštruktúru a siete. Takýchto hotových pozemkov sa potom zmocnili tretie osoby, ktoré sa stali vlastníkmi bez vedomia a súhlasu žalobcu, a takto prevzali ním vytvorené hodnoty. Vojenské lesy majú kompletnú dokumentáciu a prehľad, čo všetko sa na parcele 5630 realizovalo. Bolo tam niekoľko stavebných povolení a ich zmien a oni ku všetkému dávali súhlas. Na jednej strane tak žalovaný v 2. rade dostal výnos za stratu produkcie, vyťažil si s minimálnymi nákladmi drevnú hmotu, kde následky ťažby odstránil Kamaro a následne takto pripravené pozemky predal tretej strane a zinkasoval za to výnos. Žalobca má za to, že to je v rozpore s dobrými mravmi. Súdu navrhoval vyžiadať spis z ministerstva obrany, ktorého súčasťou je aj znalecký posudok na ocenenie pozemkov pri predaji. Je totiž otázka, ako boli tieto pozemky ocenené. Pán Vaškor ako spoločník KT Development v roku 2009 dal Ing. arch. Kachlíkovi osobne na vedomie, že kruhy okolo nemenovaného oligarchu vedia sprostredkovať predaj pozemkov. Keď sa dozvedel, že ich provízia by tvorila asi 10-násobok znaleckej ceny pozemkov, dospel k záveru, že ide o korupčnú schému a odmietol sa na tom ďalej podieľať. Je podľa neho otázne, či práve sprostredkovateľ nevytváral na vlastníka tlak, aby predal aj za cenu toho, že poruší práva nejakých osôb. Svedčí o tom aj to, že žalovaný v 2. rade vôbec neoznámil realizátorovi, že ide predávať pozemky pod realizovanou stavbou. Otázka je tiež, prečo predali kúsok pozemku pod novo vybudovanou cestou. Aj takýto malý kúsok stačí na to, aby sa mohlo začať s vyhrážaním. T.r sa niekoľkokrát verejne vyhrážal pred viacerými svedkami, že na cestu postaví betóny a znemožní im hrať golf. Keď súd vyžiada celú zložku z ministerstva obrany, bude možné o veci zistiť viac. Toto ani nie je o dobrých mravoch, ide o špekuláciu, podvody a aroganciu. Súd z toho spisu uvidí, že pozemky sa predávali za symbolické ceny. Ak by vlastník predával tak, ako mal, dostal by omnoho viac, ale je pravda, že potom by nezostalo nič pre sprostredkovateľa. Žalobca sa cíti byť poškodený na viacerých úrovniach, ale teraz mu ide najmä o to, aby si na jeho investícii nikto nechcel postaviť rodinný dom. N. uviedol, že je pravda, že do spoločnosti Kamaro vstupoval v decembri 2007, teda jeden rok potom, čo bola uzatvorená zmluva o spolupráci a pozemky boli v podnájme W. Zmluvy o opčnom práve, ktoré podpisoval s pánmi P. a L. boli podpísané 21.11.2006, teda v čase kedy Kamaro získal jeho partner pán P.. Tieto veci boli dohodnuté medzi majiteľmi, ktorí ale v tej dobe neboli ako majitelia spoločnosti vedení v obchodnom registri. Tam bol ako majiteľ spoločnosti vedený advokát Y.. Od neho to kupoval pán P. a od neho potom N. Mal vedomosť o tom, že predmetné pozemky boli v podnájme spoločnosti W.a základe zmluvy o podnájme, ako aj o tom, že opčné právo na nadobudnutie pozemkov v zmysle podnájomnej zmluvy k pozemkom, ktoré sú predmetom tohto konania, má W. ale zároveň tu bola zmluva o spolupráci, ktorá hovorila, ako sa má postupovať a on predpokladal, že ju jeho partneri dodržia. Na otázku žalovaného v 1. rade, či mal vedomosť o tom, že Kamaro nemá podľa svojej nájomnej zmluvy opčné právo k pozemkom, ktoré sú predmetom tohto konania, uviedol N., že vedel, že to nemal v podnájme, ale k otázke opčného práva sa nevie vyjadriť. Na ďalšiu otázku, či vypracoval zmenu koncepcie podľa čl. 3 ods. 1 zmluvy o spolupráci a ak áno, tak kedy, uviedol, že áno. Zmena koncepcie prebiehala formou zmeny stavby počas výstavby, ku ktorej dal súhlas aj Kamaro, aj Vojenské lesy. Táto zmena koncepcie bola schválená v tom istom roku, ako bolo na túto zmenenú koncepciu 08.12.2009 vydané stavebné povolenie. On si toto dal za úlohu resp. zobral na starosť, predtým totiž predtým Regionálnej agentúre ako spoločnosti p. L. a P. zaplatil ťažké peniaze za stavebné povolenie, ktoré ale v tej výkresovej časti bolo nepoužiteľné. Zmenilo sa 80 % vecí a práve on to v roku 2008 spracoval a následne 2009 sa to schválilo ako zmena stavby počas výstavby. V rámci tejto zmluvy boli určené pozemky v rámci golfového areálu, ktoré mali byť určené na zastavanie a ktoré sú práve predmetom tej zmluvy o spolupráci. Tieto mali strany nadobudnúť do podielového spoluvlastníctva a následne fyzicky rozdeliť. Na otázku, či mu bolo doručené odstúpenie od zmluvy o spolupráci z dôvodu nesplnenia jeho povinností nadobudnúť do vlastníctva pozemky podľa podnájomnej zmluvy W. uviedol, že mu bolo doručené odstúpenie, ktoré uvádzalo vymyslený dôvod. On má za to, že tu nebol daný dôvod na odstúpenie a toto bolo neplatné. Ale nepokladal za účelné sa súdiť o neplatnosť odstúpenia, hoci si bol istý, že by vyhral. Keď však druhá strana neplnila svoje povinnosti podľa zmluvy ani predtým, tak by to neplnila ani potom. Na otázku, či využila spoločnosť Kamaro opčné právo na nadobudnutie pozemkov podľa svojej nájomnej zmluvy, uviedol, že tam sa nemali uplatňovať jednotlivé opčné práva, ale malo sa to kúpiť do podielového spoluvlastníctva. A tak sa malo od počiatku jednať s Vojenskými lesmi. Ak by teda nadobudol pozemky do výlučného vlastníctva, porušil by zmluvu o spolupráci. O obsahu zmluvy o spolupráci žalovaného v 2. rade neinformoval. Niekoľkokrát bol u právnej zástupkyne žalovaného v 2. rade v jej kancelárii a žiadal, aby v zmysle zmluvy mohol mať priamy vzťah s Vojenskými lesmi t.j. aby mohol byť nájomca, s čím aj spoločnosť Q. súhlasila. Nezrealizovalo sa to a on nadobudol pocit, že nikto so ním v tejto veci nechce jednať a on následne prerušil kontakt s advokátskou kanceláriou. Na nikoho z

Vojenských lesov kontakt nemal. Obsah zmluvy o spolupráci nebol prenesený do podnájomných zmlúv s Q.. Bola dohodnutá určitá postupnosť a nevideli dôvod to dávať aj do podnájomných zmlúv. Boli tam aj iní účastníci. Na doplňujúce otázky žalovaného v 2. rade uviedol žalobca, že blokačné pozemky boli odčlenené v roku 2006, ihrisko sa dostavalo v roku 2009, výruby sa teda vykonávali v rokoch 2007 až 2008 a ďalšie práce ich nasledovali. Na otázku, či disponovala spoločnosť W. v čase zásahov na dotknutých pozemkov nejakým užívacím právom k týmto pozemkom uviedol, že keďže tie tri zmluvy jasne definovali, že blokačné pozemky sú vlastnené práve za účelom blokácie, tak to vtedy nikto neriešil. On si mal stavať, čo potreboval. Oni mu na to dali súhlas v rámci stavebného konania, keď sa robila zmena koncepcie. Potom keď už medzi stranami boli spory, začali tvrdiť, že mu žiadny súhlas nedali. Dokonca začali obviňovať osobu, ktorá vtedy za nich konala, z nekalého jednania. On všetko postavil v dobrej viere a so súhlasom vlastníka aj nájomcu.

15. V podaní doručenom súdu dňa 31.10.2022 uviedol žalobca, že v spore o určenie vlastníckeho práva je potrebné zo strany súdu skúmať a správne vyhodnotiť platnosť/neplatnosť právneho úkonu (zmluvy), ktorej sa predmet sporu týka, v tomto prípade Zmluvy o prevode vlastníctva majetku štátu č. XX-OVHa/ XX-XX/XXXX zo dňa 28.06.2010. Žalobca v priebehu sporového konania tvrdil a preukázal dôvody absolútnej neplatnosti vyššie uvedeného právneho úkonu (rozpor s dobrými mravmi podľa ). Okrem toho žalobca namieta aj ďalšie dôvody absolútnej neplatnosti uvedeného právneho úkonu, keď z doposiaľ predložených listinných dôkazov v súdnom spise zo strany žalovaného v 2. rade nevyplýva, či bol skutočne dodržaný osobitný Žalobca preto navrhol, aby bol od Ministerstva obrany SR vyžiadaný kompletný administratívny spis č. W. ktorý sa týkal udelenia súhlasu zo dňa 03.06.2010 podľa na prevod majetku štátu k odpredaju majetku - pozemkov parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a 5630/42, ktoré vznikli odčlenením na základe GP č. XX/XXXX vypracovaný N. z pôvodnej parcely č. XXXX, k.ú. T., zapísaných na LV č. XXXX, ďalej platného a účinného štatútu Ministerstva obrany SR ku dňu 28.06.2010 a platného a účinného organizačného poriadku Ministerstva obrany SR ku dňu 28.06.2010. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 19.01.2023 súd návrh na doplnenie dokazovania zamietol z dôvodov, ktoré budú uvedené nižšie v tomto rozsudku. Na pojednávaní žalobca uviedol, že napriek zamietnutiu návrhu na obstaranie administratívneho spisu na tomto trvá, a ak spis nebude obstaraný navrhuje, aby súd od žalovaného v 1. rade vyžiadal aspoň kópiu znaleckého posudku č. XX/XXXX . z 03.06.2010 N., na ktorý odkazuje zmluva o prevode majetku štátu. Tento znalecký posudok žalobca nemá k dispozícii a nemá ani možnosť sa k nemu inak dostať. Ďalej žiada, aby bola vyžiadaná kópia plnej moci, ktorá mala byť taktiež prílohou zmluvy o prevode majetku štátu. Napokon navrhol výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného v 1. rade N. ohľadom okolností uzatvorenia zmlúv so žalobcom, resp. jeho štatutárom o spolupráci a opčnom práve, ako i k uzatvoreniu zmluvy o prevode majetku štátu. Zvyšné strany proti doplneniu dokazovania namietali s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania. Súd napokon uznesením vyhláseným priamo na pojednávaní zamietol aj tieto návrhy na doplnenie dokazovania. Dôvody pre tento postup sú uvedené nižšie v tomto rozsudku.

16. Súd na pojednávaní dňa 19.01.2023 vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami: Zmluva o prevode vlastníctva majetku štátu č. E.XX/XXXX, Nájomná zmluva zo dňa 10.02.2005, Podnájomná zmluva zo dňa 08.06.2005, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. T. k 02.12.2013, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. T. k 02.12.2013, stavebné povolenie č.j. U.G. zo dňa 04.09.2006, stavebné povolenie č.j.C. zo dňa 08.12.2009, Rozhodnutie OÚ ŽP v T..j. C. zo dňa 01.12.2009, Kolaudačné rozhodnutie č.j. C. zo dňa 24.05.2010, Rozhodnutie Mesta T..j. E. zo dňa 27.01.2009, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. T. k 24.08.2010 a k 15.12.2010, Kolaudačné rozhodnutie č.j. C. zo dňa 19.11.2009, Rozhodnutie Mesta T..j. E. zo dňa 19.10.2010, Stavebné povolenie č.j. C. zo dňa 06.08.2007, geometrický plán na oddelenie pozemkov parc.č. XXXX/X-X č. XX/XXXX zo dňa 13.03.2006, Dodatok k Podnájomnej zmluve zo dňa 07.11.2006, Podnájomná zmluva zo dňa 07.11.2006, Zmluva o spolupráci zo dňa 21.11.2006, Preberací protokol na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti W.., geometrický plán na zameranie a oddelenie pozemkov parc.č. XXXX/XX-XX č. XX/XXXX zo dňa 29.05.2010, Súhlas MO SR s uzavretím Zmluvy zo dňa 03.06.2010, Súhlas spoločnosti Q.. s nadobudnutím pozemkov W.o dňa 02.06.2010, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. T. k 24.09.2018, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. T. k 25.09.2018, informatívna kópia z katastrálnej mapy pozemku XXXX/XX, k.ú. T., informatívna kópia z katastrálnej mapy pozemku XXXX/XX, k.ú. T., informatívna kópia z katastrálnej mapy pozemku XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, k.ú. T., výpis z LV č. XXXX pre k.ú. T. k 25.09.2018, informatívna kópia z katastrálnej mapy pozemku XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, k.ú. T., výpis z LV č. 9834 pre k.ú. Malacky k 25.09.2018,

výpis z LV č. XXXX pre k.ú. T. k 25.09.2018, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. T. k 25.09.2018, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. T. k 26.10.2018, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. T. k 26.10.2018, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. T. k 26.10.2018, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. T. k 26.10.2018, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. T. k 26.10.2018, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. T. k 26.10.2018, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. T. k 26.10.2018, vytyčovací výkres výrubov, plán golfového ihriska, faktúra č. XX/XXXX dodávateľa L., Zmluva o dielo zo dňa 17.07.2007, Zmluva o opčnom práve zo dňa 21.11.2006 s T., Zmluva o opčnom práve zo dňa 21.11.2006 s Ing. J.

17. V záverečnej reči žalobca poukázal na nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi Vojenskými lesmi a spoločnosťou Q. a na obsah podnájomnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou Q. a žalobcom, pričom má za to, že všetky ostatné vykonané dôkazy musia byť interpretované vo svetle práve týchto dvoch zmlúv. Práve v nich bola totiž uvedená definícia pojmu realizátor s tým, že medzi stranami nie je sporné, že realizátorom bol práve žalobca a nie žalovaný v 1. rade. V súlade s tým potom bol dohodnutý účel budúceho odkúpenia pozemkov pod realizovanými stavbami. Strany mali v úmysle, aby tieto pozemky nadobudol práve realizátor a nie hocijaká iná tretia strana. K otázke naliehavého právneho záujmu uviedol, že v tomto konaní nejde o žiadne obživnutie opčného práva. Predmetom tohto sporu je skutočnosť, že napriek tomu, že žalobca ako jediný realizátor stavby tieto zrealizoval plne v súlade so stavebným povolením, vznikol nesúlad medzi vlastníctvom stavieb a pozemkov pod nimi. V prípade úspechu žalobcu v tomto spore by sa dostali do stavu, kedy by vlastníkom týchto pozemkov bola opäť Slovenská republika a žalobca by mal právo na kúpu pozemkov. Je irelevantné, kto bol podnájomcom pozemkov, keď je nesporné, že žalobca bol jediný realizátor a je zrejmé, čo bolo účelom opčného práva. Ak súd nevyrieši tento spor navrhovaným spôsobom, vyvolá to medzi stranami len ďalšie spory a prieky. Pokiaľ bolo protistranami naznačené, že žalobca sa mal domáhať skôr nárokov z porušenia zmlúv, prípadne nároku na náhradu škody, poukázal žalobca na to, že škoda vznikla Slovenskej republike, ktorej majetok bol predaný pod cenu. Medzi stranami pritom bolo pôvodne dohodnuté, že pri predaji pozemkov nájomcovi alebo realizátorovi bude zohľadnené ako boli predmetné pozemky medzičasom zhodnotené. Pozemky však boli prevedené tretej strane, ktorá sa na zhodnotení pozemkov nijakým spôsobom nepodieľala. Žalobca nemal možnosť vzniknutú situáciu riešiť inak, ako touto žalobou. Na vzniku situácie sa pritom nepodieľal, zavinili ju žalovaní v 1. a 2. rade. O urovnanie sa žalobca snažil aj mimosúdne, ale bez úspechu.

18. Žalovaný v 1. rade v záverečnej reči poukázal na skutočnosť, že žalobca výslovne uviedol, že mal vedomosť o tom, že sporné pozemky boli v podnájme spoločnosti žalovaného v 1.rade zároveň že opčné právo na nadobudnutie predmetných pozemkov má žalovaný v 1. rade. Faktom je, že jedine a výlučne podnájomca z danej zmluvy mohol využiť opčné právo, ktoré mu zmluva dávala, nadobudnúť do svojho vlastníctva pozemky, ktoré boli predmetom podnájmu podľa danej zmluvy; teda výlučne žalobca pozemky na ktorých prevažne stojí golfové ihrisko a výlučne žalovaný v 1. rade sporné pozemky. Znenie podnájomnej zmluvy žalovaného v 1. rade nepriznáva nijaké opčné právo žalobcovi a ani neumožňuje, aby sa prevod týchto pozemkov uskutočnil z vtedajšieho vlastníka (SR) na niekoho iného ako podnájomcu zo zmluvy, ktorým bol žalovaný v 1. rade. Ak by sa aj mali podľa zmluvy o spolupráci sporné pozemky v konečnom dôsledku ocitnúť či už v podielovom spoluvlastníctve alebo rozdelené nejakým pomerom medzi žalobcu a žalovaného v 1. rade, mohlo sa to stať až v druhom kroku tak, že by žalovaný v 1. rade previedol podiel alebo časť pozemkov na žalobcu. Priamy prevod pozemkov na žalobcu v prvom kroku, ktorým by bolo nadobudnutie vlastníctva k sporným pozemkom priamo od Slovenskej republiky nebol právne podľa zmluvy o podnájme možný. Od zmluvy o spolupráci žalovaný v 1. rade odstúpil, pričom žalobca sa nedomáhal určenia neplatnosti odstúpenia. Zmluva o spolupráci preto zanikla, ak by však aj bola platná, žalovaný by mohol mať maximálne záväzok previesť časť sporných pozemkov alebo podiel na nich na žalobcu. Aj v tomto prípade by však bol potrebný prvý krok, ktorým je nadobudnutie sporných pozemkov oprávneným subjektom podľa zmluvy o podnájme a tým bol výlučne žalovaný v 1. rade. Ak by aj žalovaný v 1. rade porušil svoju nejakú povinnosť k prevodu sporných pozemkov podľa zmluvy o spolupráci, potom by sa v takej situácii žalobca mohol zamerať len na teoretickú možnosť žalovať žalovaného v 1. rade na náhradu škody alebo na splnenie povinnosti, ktoré kroky žalobca neuskutočnil. Neuskutočnenie akýchkoľvek druhotných krokov ale nemá a nemôže mať vplyv na platnosť či neplatnosť zmluvy o prevode majetku štátu na žalovaného v 1. rade, keďže v čase uzatvorenia tejto zmluvy neexistoval a neexistuje (a ani v prípade úspechu v tomto konaní nebude existovať) právny a zmluvný základ na to, aby žalobca mohol priamo od SR ako vlastníka sporných pozemkov tieto pozemky sám, či spoločne so žalovaným v 1. rade nadobudnúť do svojho vlastníctva. Ak by aj súd napriek uvedeným skutočnostiam dospel k záveru, že žalobca mal opčné

právo na nadobudnutie sporných pozemkov, potom žalovaný v 1. rade poukázal na zákon a konštantnú súdnu judikatúru o tom, že ani porušenie predkupného práva nemá za následok neplatnosť zmluvy o prevode pozemkov, ku ktorým predkupné právo bolo zriadené, ale ako následok prichádzajú do úvahy iné inštitúty - napr. nárok na náhradu škody. Žalovaný v 2. rade nemal pritom ani len informáciu o existencii a obsahu zmluvy o spolupráci a jej obsah nebol nijako prenesený do podnájomných zmlúv. Žalobca sám potvrdil, že k prevodom pozemkov malo dochádzať až postupne v nejakých krokoch, teda mohlo sa tak stať až v druhom kroku, ktorý je nezávislý od kroku č. 1, ktorým bolo nadobudnutie sporných pozemkov od vlastníka Slovenskej republiky do vlastníctva žalovaného v 1. rade. Pokiaľ ide o hmotnoprávne predpoklady úspechu žaloby, žalobcom namietaný rozpor s dobrými mravmi má spočívať v tom, že žalovaný v 2. rade previedol pozemky na žalovaného v 1. rade bez osvedčenia oprávnenosti jeho nároku na prevod, keďže žalovaný v 1. rade nebol podľa žalobcu realizátorom projektu. Splnenie podmienok na prevod predmetných pozemkov bolo na posúdení a výklade zmlúv medzi žalovaným v 1. rade ako podnájomníkom s opčným právom, vlastníkom pozemkov a nájomcom Q., pričom všetky tieto subjekty zhodne konali s úmyslom uskutočnenia prevodu pozemkov. Je absurdné, aby tretí subjekt, ktorý nebol účastníkom žiadnych zmluvných vzťahov k predmetným pozemkom napádal prevod pozemkov, a to z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, keď bývalý vlastník, nájomca, ani podnájomca predmetných pozemkov žiadny problém s prevodom pozemkov nevidia. To, ako si zúčastnené subjekty súvisiace zmluvy vyložili, nemôže byť otázkou posúdenia konania v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi. Absurdné je, aby im tretí subjekt hovoril, že v ich konaní došlo k rozporu s dobrými mravmi, keď všetky subjekty týchto zmluvných vzťahov, ktoré boli priamo zmluvnými stranami a zainteresované do prevodu, majú za to, že konanie bolo súlade so zmluvami a žiadna z týchto strán prevod pozemkov nerozporuje. Pokiaľ ide osobu realizátora, žalovaný v 1. rade trvá na tom, že realizátorom bol aj on, a to s poukazom na uzatvorenú Zmluvu o spolupráci, na základe ktorej sa žalobca a žalovaný v 1. rade (okrem iného) dohodli na spolupráci pri zabezpečovaní realizácie časti Priemyselného parku Záhorie, konkrétne časti Turistické centrum Záhorie - 27 jamkové golfové ihrisko. Žalovaný v 1. rade tak bol realizátorom spolu so žalobcom, resp. bol jedným z viacerých realizátorov podieľajúcich sa na zabezpečovaní realizácie niektorej časti Priemyselného parku Záhorie. Pokiaľ ide o prevod majetku štátu, žalovaný v 1. rade má za to, že boli dodržané všetky zákonné podmienky. Ako najväčší nedostatok podanej žaloby však žalovaný v 1. rade vidí skutočnosť, že v prospech žalobcu nesvedčí naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva Slovenskej republiky k sporným pozemkom; toto právo nijako neosvedčil. Žalobca tvrdí, že jeho právne postavenie sa stalo neistým v dôsledku prevodu vlastníctva všetkých pozemkov na žalovaného v 1. rade, na ktorých sú postavené stavby golfového ihriska. Neistota spočíva v ohrození nerušeného užívanie prístupovej cesty a chodníka, a tým aj celého golfového ihriska, kde je táto cesta jediný možný prístup, ohrozená je tým aj správa a údržba hráčskych dráh, jamkoviska, neisté je budúce nerušené užívania údržba golfového ihriska. Ani v prípade úspechu v tomto konaní, teda ak by aj zmluva o prevode majetku štátu mala byť neplatná a vlastníkom sporných pozemkov by bola Slovenská republika, nijak by to nezmenilo právne postavenie žalobcu: (1) žalobca by totiž k sporným pozemkom nemal opčné právo a (2) opätovne by bol jediný subjekt, ktorý by bol podľa zmluvy o podnájme oprávnený tieto pozemky nadobudnúť do svojho vlastníctva žalovaný v 1. rade a (3) rovnako by po takom výsledku sporu nastala situácia, ktorá je aj súčasnosti a to, že žalobca má a bude mať časť svojich stavieb na cudzom pozemku. Takže výsledkom by bola rovnaká situácia a to, že žalobca by musel riešiť právo prechodu a prejazdu cez pozemky vo vlastníctve inej osoby, a to či už dohodou alebo podaním žaloby na určení vecného bremena právo prechodu a prejazdu, prípadne iných bremien - teda by výsledok - úspech tohto sporu nevyriešil situáciu žalobcu, nijako by sa neodstráni stav jeho údajnej právnej neistoty (že vlastní stavby na cudzom pozemku) a viedlo by to znova k ďalším sporom.

19. Žalovaný v 2. rade v záverečnej reči zhrnul skutkový stav, keď uviedol, že dňa 10.02.2005 uzatvoril žalovaný v 2. rade ako prenajímateľ so spoločnosťou Q., a.s., ako nájomcom Nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol okrem iného nájom pozemku p.č. XXXX o výmere 317.666 m2 (ďalej len ako „Nájomná zmluva“). Z tohto pozemku boli neskôr jeho delením odčlenené aj pozemky, ktoré sú dnes predmetom tohto sporu. Dňa 08.06.2005 uzatvoril nájomca - spoločnosť Q. Podnájomnú zmluvu so žalobcom (Podnájomná zmluva 1). Predmetom tejto zmluvy bolo dočasné prenechanie užívania pozemkov, okrem iného aj vyššie špecifikovaného pozemku p.č. XXXX, žalobcovi za účelom zabezpečenia vybudovania golfového areálu, komplexu využitia geotermálneho zdroja, kúpeľov na báze geotermálnej liečivej vody a energetického hospodárstva na obnoviteľné zdroje (Článok 4, bod 4.1 Podnájomnej zmluvy 1). Dňa 07.11.2006 došlo medzi nájomcom - spoločnosťou Q.. a žalobcom k uzatvoreniu Dodatku k Podnájomnej zmluve 1, v zmysle ktorého žalobca previedol na žalovaného v 1. rade „všetky práva a povinnosti z podnájomnej zmluvy zo dňa 08.06.2005 uzavretej medzi nájomcom (., pozn.) a pôvodným podnájomcom

(W.., teda žalobcom pozn.), ktoré sa týkajú pôvodného nájomcu a pozemkov v katastrálnom území T. (zóna D), zapísaných na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v X., Správa katastra v T. ako pozemok parc.č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere 43611 m2 a parc.č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXXXX. m2.“. Týmto dodatkom bolo taktiež skonštatované, že v podnájme žalobcu ostali už len pozemky, ktoré nie sú predmetom tohto sporu. V ten istý deň, t.j. dňa 07.11.2006 došlo medzi nájomcom

- spoločnosťou Q., a.s. a žalovaným v 1. rade k uzatvoreniu Podnájomnej zmluvy (Podnájomná zmluva 2), ktorej predmetom bolo dočasné prenechanie užívania k pozemkom p.č. XXXX/X. a p.č. XXXX/ X, špecifikovaným vyššie, a to za účelom zabezpečenia vybudovania golfového areálu v súlade s platnou územno-plánovacou dokumentáciou a príslušnými územnými a stavebnými povoleniami a rozhodnutiami o vyňatí príslušných pozemkov z lesného pôdneho fondu. Vzhľadom k vyššie uvedenému, nemal žalobca odo dňa 07.11.2006 k pozemkom, ktoré sú predmetom tohto sporu a ktoré všetky vznikli z vyššie špecifikovaných pozemkov p.č. XXXX/X a p.č. XXXX/X, žiadny právny vzťah, ktorého obsahom by bolo jeho oprávnenie tieto pozemky užívať. Takéhoto právneho vzťahu k predmetným pozemkom sa žalobca sám dobrovoľne vzdal v prospech žalovaného v 1. rade, a to z dôvodu dohodnutej spolupráce medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade v súvislosti s vybudovaním tzv. rekreačnej časti golfového ihriska, ktoré vzťahy sa však žalovaného v 2. rade nijako netýkali a o ich obsahu nemal žiadnu vedomosť. Dňa 28.06.2010 uzatvorili žalovaný v 2. rade a žalovaný v 1. rade kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj pozemkov p.č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a p.č. XXXX/XX, ktoré boli vytvorené odčlenením z pozemku p.č. XXXX o výmere 788.325 m2 Geometrickým plánom č. XX/ XXXX zo dňa 29.05.2010, a to za splnenia podmienok prevodu majetku štátu na iné osoby. Pokiaľ ide o tvrdenie o absolútnej neplatnosti Kúpnej zmluvy, túto žalobca od samého počiatku odôvodňuje prakticky výlučne rozporom s dobrými mravmi, ktorý bližšie nezdôvodňuje a až v samotnom závere konania svoju argumentáciu rozšíril aj na možné nedodržanie zákonného postupu pri predaji majetku štátu podľa zákona č. XX/XXXX. Zb., čo však taktiež konkrétnejšie nešpecifikoval. Pokiaľ ide o opčné právo žalobcu, vzhľadom ku grafickému vymedzeniu pozemkov tvoriacich predmet konania (GP na č.l. 74 a 75 a GP predložený ako príloha podania žalovaného v 2. rade zo dňa 06.03.2014) a k obsahu Dodatku k Podnájomnej zmluve 1 a Podnájomnej zmluvy 2 je možné jednoznačne konštatovať, že pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu boli v čase prevodu v podnájme žalovaného v 1. rade. Pokiaľ bol v čase prevodu predmetných pozemkov ich podnájomcom žalovaný v 1. rade a nie žalobca, nemal žalovaný v 2. rade žiadnu zákonnú ani zmluvnú prekážku k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy, pričom samotný nájomca - spoločnosť Q. -dal žalovanému v 1. rade súhlas s kúpou pozemkov, ktoré tvoria predmet tohto sporu, a to listom zo dňa 02.06.2010. Nie je pravdou ani tvrdenie žalobcu, že by bol jediným realizátorom, keď za Realizátora v zmysle definície tohto pojmu v Nájomnej zmluve je potrebné považovať aj žalovaného v 1. rade ako podnájomcu sporných pozemkov v čase ich prevodu. Žalobca ani nepreukázal, či nájomcu vyzval na postúpenie opčného práva a či toto opčné právo bolo skutočne na žalobcu postúpené predtým, než sa vzdal podnájmu k pozemkom tvoriacim predmet sporu (a teda aj opčného práva k týmto pozemkom) v prospech žalovaného v 1. rade, z čoho je potrebné ustáliť, že k takémuto niečomu nikdy nedošlo. K postúpeniu opčného práva pritom nedochádzalo automaticky, ale až úkonom nájomcu, ku ktorému ho bol žalobca oprávnený vyzvať. Ak by však aj k takémuto postúpeniu došlo, z pohľadu ďalšieho nakladania s pozemkami je to irelevantné. Dôvodom je predovšetkým znenie Článku I., bodu 2 Dodatku k Podnájomnej zmluve 1, ktorou žalobca previedol na žalovaného v 1. rade „všetky práva a povinnosti z podnájomnej zmluvy zo dňa 08.06.2005“ (Podnájomnej zmluvy 1, pozn.). Vzhľadom k tomuto úkonu žalobcu prešli všetky jeho práva a povinnosti z podnájmu predmetných pozemkov, a to vrátane opčného práva (resp. skôr možnosti jeho nadobudnutia postúpením) na žalovaného v 1. rade. Pokiaľ žalobca v priebehu konania uvádzal, že na predmetných pozemkoch sa nachádzajú stavby vybudované žalobcom, resp. že k „vyčisteniu“ týchto pozemkov došlo zo strany žalobcu, tak túto situáciu si spôsobil žalobca sám, keď sa dobrovoľne vzdal užívacieho práva k týmto pozemkom v prospech žalovaného v 1. rade, pričom zo žalobcom predložených dôkazov a z jeho výsluchu vyplýva, že k jeho zásahom na sporných pozemkoch došlo až po postúpení v roku 2006. Akékoľvek tvrdenia žalobcu o povinnosti žalovaného v 2. rade zaoberať sa tým, v prospech koho svedčali „stavebné rozhodnutia“ alebo kto na základe týchto rozhodnutí realizoval zásahy na sporných pozemkoch, nemajú oporu v zmluvných vzťahoch žalovaného v 2. rade (v Nájomnej zmluve ani Podnájomnej zmluve 2). Z týchto zmlúv nevyplýva žiadna príčinná súvislosť medzi tým, kto môže byť podnájomcom a teda disponovať „opčným právom“, a kto bude k týmto pozemkom disponovať akýmikoľvek právami z administratívnych rozhodnutí (najmä rozhodnutia o povolení umiestnenia alebo realizovania stavby). Realizátorom bola definovaná osoba, ktorá bude pozemky využívať na svoju podnikateľskú činnosť a nie ten, kto na nich požiada o vydanie stavebného povolenia alebo zrealizuje stavby. Tieto subjekty predsa môžu byť rozdielne a z konania žalobcu v rozhodnom čase vyslovene vyplývalo, že tento má záujem aby tieto subjekty neboli

totožné, keďže sa sám dobrovoľne vzdal podnájmu v prospech žalovaného v 1. rade (nehovoriac o zjavnej referencii v obchodnom mene žalovaného v 1. rade na žalobcu). V súvislosti s opčným právom sa stavebné povolenie spomína iba v kontexte toho, že po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia je podnájomca oprávnený požiadať nájomcu na jeho postúpenie. K takémuto niečomu však podľa všetkého zrejme zo strany žalobcu nikdy nedošlo. Pokiaľ existovali akési dohody o využití a rozdelení predmetných pozemkov medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, resp. jeho spoločníkmi a z tohto dôvodu sa žalobca sám dobrovoľne vzdal užívacieho práva k predmetným pozemkom (čím vlastne sám deklaroval, že vo vzťahu k týmto pozemkom už nechce vystupovať ako realizátor), tak nie je možné, aby dôsledky tohto rozhodnutia žalobcu boli na ťarchu žalovanému v 2. rade. S ohľadom na predložené dôkazy a tvrdenia žalobcu ide o spor medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom, ktorí spolu plánovali určitý investičný zámer, o ktorom však žalovaný v 2. rade nemal a nemohol mať podrobnejšiu vedomosť a tento nemôže mať akýkoľvek vplyv na potenciálnu neplatnosť Kúpnej zmluvy. Spor nespočíva v tom, či pozemky mali byť predané žalovanému v 1. rade, ale kto sa mal stať spoločníkom (a teda de facto vlastníkom) žalovaného v 1. rade. Takýto spor sa potom ale žalovaného v 2. rade absolútne nijako netýka. K tvrdeniam o plánovanom odkupovaní pozemkov do spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného v 1. rade alebo ich následnom delení sa žalovaný v 2. rade nevyjadril, nakoľko o takýchto dohodách nemal v čase prevodu absolútne žiadnu vedomosť. Tieto dohody nakoniec neboli ani premietnuté v obsahu zmlúv so žalovaným v 2. rade alebo nájomcom, čo konateľ žalobcu sám potvrdil pri svojom výsluchu. Obsah záväzkových vzťahov, ktorých účastníkom nebol žalovaný v 2. rade nemôžu mať vplyv na platnosť Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 1. a v 2. rade. Navyše, pokiaľ žalobca tvrdí, že hoci pozemky boli v čase napádaného prevodu v podnájme žalovaného v 1. rade, opčným právom k nim ako tzv. Realizátor disponoval ešte stále žalobca, nekorešponduje toto jeho tvrdenie s úpravou opčného práva v Nájomnej a podnájomných zmluvách, a absentuje akýkoľvek právny vzťah žalobcu k sporným pozemkom v čase ich prevodu - t.j. jeho údajné opčné právo neexistuje. Opčné právo je vo svojej podstate záväzkovým predkupným právom podľa ust. a nasl. . Bez ohľadu na to, či vôbec toto právo možno považovať pre jeho neurčitosť za dojednané platne, porušenie zmluvného predkupného práva by v zmysle právnej úpravy a konštantnej judikatúry nespôsobilo neplatnosť zmluvy, ktorou bolo toto porušené. Pre takéto prípady ustanovuje v osobitný postup, podľa ktorého „ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované“. Porušenie zmluvného predkupného práva nespôsobuje dokonca ani len relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy, táto je daná iba v prípade porušenia zákonného predkupného práva podielových spoluvlastníkov ( v spojení s ). Žalobca však ani dodnes nepreukázal, či predkupným právom k sporným pozemkom vôbec niekedy disponoval a či by aj pri absencii prevodu podnájmu zo žalobcu na žalovaného v 1. rade bolo možné o existencii takéhoto práva žalobcu uvažovať. Uvádzané predkupné právo bolo dohodnuté v Nájomnej zmluve v prospech nájomcu - teda spoločnosti Q. Predkupné právo v prospech podnájomcov nebolo bez ďalšieho v podnájomných zmluvách dojednané. V týchto zmluvách bola dojednaná iba možnosť postúpenia tohto práva z Nájomcu na podnájomcu (potenciálne žalobcu) za jasne vymedzených podmienok - body 11.3 - 11.5 podnájomných zmlúv. To, že by bolo na žalobcu niekedy k sporným pozemkom (logicky zrejme iba pred vzdaním sa podnájmu k nim) predkupné právo prevedené alebo že by o takýto prevod žalobca Nájomcu aspoň požiadal, žalobca nikdy netvrdil, nepreukazoval a ani nepreukázal. K takémuto postúpeniu by však vo vzťahu k sporným pozemkom aj v prípade vyhovenia žalobe (a obživnutia záväzkov z pôvodnej Nájomnej zmluvy a Podnájomnej zmluvy 2) už vo vzťahu k žalobcovi nemohlo dôjsť. Týmto právom totiž v čase prevodu pozemkov už nedisponoval žalobca, ale žalovaný v 1. rade. Žalobca sa tohto práva sám dobrovoľne a vedome vzdal v prospech žalovaného v 1. rade a teda „obživnuté“ predkupné právo by v prípade vyhovenia žalobe svedčalo opäť v prospech žalovaného v 1. rade (a nie žalobcu). Žalovaný v 2. rade napokon namietol opätovne nedostatok naliehavého právnemu záujmu žalobcu na požadovanom určení vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 2. rade. Pokiaľ žalobca uvádzal, že jeho neistota spočíva v ohrození nerušeného užívania prístupovej cesty a chodníka, tak už neuviedol z čoho by malo vyplývať jeho oprávnenie užívania týchto pozemkov. Žalobca sa sám dobrovoľne vzdal titulu, ktorý by ho k tomu oprávňoval (Podnájomná zmluva 1) a svoje oprávnenie dočasného užívania previedol na žalovaného v 1. rade. Pokiaľ žalobca dnes prehodnotil svoje rozhodnutie, nie je na mieste iba z dôvodu, že súčasný stav (ku ktorému došlo v dôsledku konania samotného žalobcu) mu nevyhovuje, domáhať sa neplatnosti kúpnej zmluvy a určenia vlastníckeho práva v prospech Slovenskej republiky. Pokiaľ sa žalobca domnieva, že určenie vlastníctva „späť“ v prospech SR by v jeho prospech umožnilo realizáciu údajného záväzku previesť vlastníctvo k sporným pozemkom na žalobcu, tak je potrebné uviesť, že takéto právo v prospech žalobcu už z ničoho nevyplýva. Právna neistota žalobcu by sa vyhovením takejto žalobe nielen že neodstránila, ale podľa názoru

žalovaného v 2. rade by sa práve naopak ešte viac prehĺbila. Pokiaľ žalobcovi ide o umožnenie prístupu ku golfovému ihrisku (ktoré sa ale týka iba zlomku predmetu sporu), tak tento disponuje inými právnymi prostriedkami ochrany svojich práv - napríklad postupom podľa . Vo vzťahu k ostatným sporným pozemkom, ktoré žalobca nevyhnutne pre prístup ku golfovému ihrisku nepotrebuje, nie je právne postavenie žalobcu neisté. Práve naopak, toto je pomerne isté v tom, že jeho vzťah k týmto pozemkom by po vyhovení žalobe nebol žiadny. Právne postavenie žalobcu je vo vzťahu k sporným pozemkom pre neho nanajvýš tak finančne nevýhodné (tento z nich nemôže profitovať), avšak takýto stav si spôsobil žalobca sám svojím konaním, keď sa práv k týmto pozemkom sám dobrovoľne vzdal. Interné dohody fyzických osôb o tom, kto sa za akých podmienok mal alebo nemal stať spoločníkom žalovaného v 1. rade (teda subjektu, ktorý bol sporné pozemky oprávnený kúpiť a tieto aj kúpil), potom na rozhodnutie o predmete sporu nemajú žiadny vplyv.

20. Žalovaný v 3. rade v záverečnej reči zopakoval, že predmetný pozemok nadobudol od žalovaného v 1. rade na základe právoplatného rozhodnutia Správy katastra T., pričom v čase prevodu neviazli na predmetnej parcele žiadne obmedzenia, či už obligačné alebo vecno-právne v prospech tretích osôb. Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu je nutné skúmať, či žaloba predstavuje v zásade vhodne zvolený prostriedok na ochranu práv žalobcu, a či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti jeho práva. Ako žalobca uvádza v konaní, nežiada a nesleduje obživnutie opčného práva, ale len akúsi domnelú možnosť v budúcnosti nadobudnúť predmetné pozemky od žalovaného v 2. rade. Tento pokus o nadobudnutie pozemkov však môže zrealizovať už teraz, len od inej osoby. Pokiaľ ide o neistotu udávanú žalobcom vo vzťahu k užívaniu stavieb a pozemkov pod ním, v právnom poriadku SR platí, že stavba nie je súčasťou pozemku a v pomeroch SR je bežné, že vlastníkom stavby a pozemku sú odlišné osoby. Samotný tento fakt žiadnu neistotu v postavení žalobcu nespôsobuje.

21. Po žalobcovom späťvzatí žaloby v časti o určenie neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva majetku štátu ostalo predmetom konania určenie vlastníckeho práva k pozemkom s parc.č. S. evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre k.ú. T. a k pozemku s parc.č. S. evidovanému na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre k.ú. T., všetko v prospech žalovaného v 2. rade. Povahou sa jedná o žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je v zmysle ust. , teda o procesne prípustnú žalobu. Predpokladom úspešnosti takej určovacej žaloby je, že na požadovanom určení je naliehavý právny záujem žalobcu. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení potom vyjadruje spôsob právnej ochrany, ktorej sa má dostať súdnym rozhodnutím tomu, kto má v konaní o určovacej žalobe aktívnu vecnú legitimáciu, a to voči tomu, kto je k požadovanému určeniu pasívne vecne legitimovaný. Naliehavý právny záujem o určenie práva je daný najmä tam, kde by bez takého určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým; žaloba domáhajúca sa určenia nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti. Určovacia žaloba má preventívnu povahu a má za účel poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva; nie je preto opodstatnená tam, kde právny vzťah alebo právo už boli porušené a kde je preto právnym prostriedkom ochrany právneho vzťahu alebo práva žaloba o plnenie. V prípade, kedy možno žalovať o splnenie povinnosti, môže však byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu, a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie alebo ak žaloba o plnenie nerieši a ani nemôže riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Určovacie žaloby slúžia potrebám praktického života a nemôžu viesť k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je preto súčasne daný len vtedy, ak je (objektívne vzaté) spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu alebo ohrozenie jeho práva.

22. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči

žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia. Podľa judikatúry ide pri skúmaní naliehavého právneho záujmu o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porov. už judikát R 17/1972), prípadne tam, kde sa určovacou žalobou predíde žalobe na plnenie (porov. judikát R 24/1995). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak ňou požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, teda najmä vtedy, ak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva (porov. rozsudok NS SR sp. zn. , 3 Cdo 112/2004,1 Cdo 91/2006, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. ).

23. Súd sa pri skúmaní naliehavého právneho záujmu oboznámil s výsledkami dokazovania (najmä listinnými dôkazmi) a dospel k nasledovným zisteniam:

24. Nájomnou zmluvou zo dňa 08.06.2005 uzavretou medzi prenajímateľom P. a nájomcom Q. prenechal prenajímateľ nájomcovi do užívania pozemky uvedené v zmluve, okrem iného pozemok s parc. č. XXXX

- lesné pozemky o výmere 317.666 m2, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre k.ú. T.. Nájomca získal právo pozemky užívať, spravovať a vykonávať na nich akékoľvek stavebné a iné činnosti potrebné alebo nevyhnutné pre naplnenie účelu nájmu. Taktiež získal právo a splnomocnenie na všetky úkony potrebné na vyňatie pozemkov z lesného pôdneho fondu. Účel nájmu bol dojednaný v čl. 4 Nájomnej zmluvy a bolo ním vybudovanie a/alebo zabezpečenie vybudovania Priemyselného parku Záhorie a jeho prevádzka, vrátane výkonu všetkých činností súvisiacich s vybudovaním a prevádzkou Priemyselného parku Z.. Prenajímateľ vzal na vedomie, že vybudovanie Priemyselného parku Záhorie bude zabezpečené jedným alebo viacerými realizátormi, ktorým bude nájomcom zriadené užívacie právo k pozemkom. Nájom bol dojednaný na dobu určitú, ktorá začala plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa uskutočnilo prevzatie pozemkov a mala uplynúť 30 rokov odo dňa prevzatia pozemkov. Medzi stranami bolo súčasne dojednané, že ak nájomca neoznámi svoj záujem na nepredĺžení doby nájmu, predĺži sa táto na dobu určitú vždy o ďalších 50 rokov. Podľa bodu 8 Nájomnej zmluvy bol nájomca oprávnený bez ďalšieho osobitného súhlasu prenajímateľa prenechať pozemky alebo ich časť do užívania jednému alebo viacerým realizátorom, a to podnájomnou zmluvou alebo prostredníctvom iného obdobného vzťahu, pričom bol povinný túto skutočnosť oznámiť prenajímateľovi a uviesť mu identifikačné údaje príslušného realizátora. Na žiadosť prenajímateľa bol potom povinný preukázať, že prenechanie pozemkov do užívania realizátorovi je v súlade so schváleným projektom Priemyselného parku Záhorie a územným plánom. Realizátorom sa v zmysle bodu 1.1.9 Nájomnej zmluvy rozumela osoba, ktorá zabezpečí realizáciu Priemyselného parku Záhorie alebo jeho časti, pričom takou osobou môže byť iba obec, v ktorej katastrálnom území sa príslušná časť Priemyselného parku nachádza, Bratislavský samosprávny kraj alebo obchodná spoločnosť, ktorá bude využívať Priemyselný park alebo jeho časť na prevádzku svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle čl. 10 Nájomnej zmluvy bol nájomca a/alebo realizátor oprávnený na pozemkoch vybudovať akékoľvek stavby nevyhnutné na zriadenie Priemyselného parku Záhorie a vykonať akékoľvek činnosti potrebné na prípravu a vybudovanie samotného Priemyselného parku. Prenajímateľ nájomcovi udelil súhlas s prípravou a výstavbou akýchkoľvek pozemných, podzemným, cestných, vodohospodárskych a iných stavieb a objektov na pozemkoch, ktoré sa budú realizovať v súvislosti s Priemyselným parkom Z.. V tretej časti Nájomnej zmluvy si strany dohodli tzv. opčné právo, v rámci ktorého sa dohodli, že prenajímateľ po dobu trvania Nájomnej zmluvy neprevedie pozemky alebo ich časť na inú osobu ako je nájomca alebo niektorý z realizátorov a že na základe žiadosti nájomcu uzatvorí požadovanú kúpnu zmluvu vždy v prípade, že bude udelený súhlas zakladateľa štátneho podniku, prípadne vlády SR, a to za kúpnu cenu stanovenú znaleckým posudkom, zníženú o sumu nákladov vynaložených nájomcom/realizátorom na zhodnotenie pozemkov alebo na prípravu výstavby, ako i o sumu nájomného zaplateného vopred. Prenajímateľovi mala vzniknúť povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu najmä v prípade, že:

a) vo vzťahu k pozemkom alebo ich časti začalo územné konanie, na základe ktorého bude možné vybudovať na pozemkoch alebo ich časti technickú vybavenosť územia a inžinierske stavby nevyhnutné na zriadenie Priemyselného parku Záhorie, ako aj uskutočniť vybudovanie samotného Priemyselného parku alebo jeho časti; b) v súvislosti s pozemkami alebo ich časťami neuvedenými v písm. a) vyššie nájomca alebo realizátor potrebuje uskutočniť prípravné práce na realizáciu Priemyselného parku Záhorie či úpravy pozemkov; c) v iných prípadoch týkajúcich sa pozemkov alebo ich častí, v súvislosti s realizáciou Priemyselného parku Záhorie.

Podľa bodu 13.5 Nájomnej zmluvy bol nájomca oprávnený previesť opčné právo na realizátora, v akom prípade bol povinný prenajímateľ uzatvoriť kúpnu zmluvu s realizátorom.

25. Rovnakého dňa 08.06.2005 bola uzatvorená medzi spoločnosťou Q. ako nájomcom a žalobcom ako podnájomcom Podnájomná zmluva (ďalej tiež len ako „Podnájomná zmluva 1“), na základe ktorej boli žalobcovi prenechané do výlučného užívania pozemky uvedené v Podnájomnej zmluve: parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX v k.ú. Malacky (ďalej tiež len ako „Pozemky“), a to za účelom zabezpečenia vybudovania golfového areálu, komplexu využitia geotermálneho zdroja, kúpeľov na báze geotermálnej liečivej vody a energetického hospodárstva na obnoviteľné zdroje na pozemkoch v súlade s platnou územno-plánovacou dokumentáciou a príslušnými územnými a stavebnými povoleniami, ktorými bude výstavba rezidenčnej zóny povolená. Doba podnájmu bola dohodnutá ako určitá od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa uskutočnilo prevzatie Pozemkov do uplynutia doby nájmu podľa čl. 5 Nájomnej zmluvy. Podľa čl. 8 Podnájomnej zmluvy bol podnájomník oprávnený vybudovať na pozemkoch stavby v súlade s účelom Podnájomnej zmluvy. Podľa bodu 8.2 Podnájomnej zmluvy prenajímateľ udelil nájomcovi súhlas s výstavbou pozemných, podzemných, cestných, vodohospodárskych a iných stavieb a objektov na Pozemkoch, ktoré sú nevyhnutné za účelom realizácie Priemyselného parku Z.. Nájomca súčasne na podnájomníka previedol právo stavby na Pozemkoch v súlade s bodom 10.2 Nájomnej zmluvy. Podnájomník bol povinný Pozemky užívať takým spôsobom, aby nedošlo k porušeniu žiadnej z povinností nájomcu voči prenajímateľovi podľa Nájomnej zmluvy, bol však oprávnený podľa potreby rozširovať, meniť a prevádzkovať alebo prenechať stavby a zariadenia postavené na Pozemkoch na užívanie tretím stranám. Nájomca udelil podnájomníkovi výslovný súhlas na všetky úkony podnájomníka smerujúce k získaniu územného rozhodnutia, stavebného a kolaudačného rozhodnutia pre stavby a ich príslušenstvo, ako i úkony spojené s prípravou, realizáciou, zmenami, prevádzkovaním stavieb a inými dispozíciami s nimi. V tretej časti Podnájomnej zmluvy 1 boli ustanovenia týkajúce sa opčného práva. Strany tu vzali na vedomie, že podľa Nájomnej zmluvy mala prenajímateľovi (vlastníkovi Pozemkov) vzniknúť povinnosť uzavrieť na základe žiadosti nájomcu kúpnu zmluvu vždy v prípade, že bude udelený súhlas zakladateľa štátneho podniku, prípadne vlády SR a to za tam dohodnutú kúpnu cenu, pričom povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu mu mala vzniknúť najmä v prípade, že

a) vo vzťahu k Pozemkom alebo ich časti začalo územné konanie, na základe ktorého bude možné vybudovať na Pozemkoch alebo ich časti technickú vybavenosť územia a inžinierske stavby nevyhnutné na zriadenie Priemyselného parku Záhorie, ako aj uskutočniť vybudovanie samotného Priemyselného parku alebo jeho časti; b) v súvislosti s Pozemkami alebo ich časťami neuvedenými v písm. a) vyššie nájomca alebo realizátor potrebuje uskutočniť prípravné práce na realizáciu Priemyselného parku Záhorie či úpravy pozemkov; c) v iných prípadoch týkajúcich sa pozemkov alebo ich častí, v súvislosti s realizáciou Priemyselného parku Z..

Podľa bodu 11.5 Podnájomnej zmluvy 1 bol podnájomník oprávnený vyzvať nájomcu na postúpenie opčného práva po vydaní prvého stavebného povolenia na Pozemkoch, t.j. po nadobudnutí právoplatnosti stavebného rozhodnutia na prvú stavbu, ktorá bude realizovaná na Pozemkoch v súlade s účelom Podnájomnej zmluvy 1 a za podmienok ňou stanovených. Nájomca mal byť povinný postúpiť opčné právo na podnájomníka do 15 dní od doručenia písomnej výzvy s priloženým príslušným stavebným povolením. Podľa bodu 11.4 Podnájomnej zmluvy 1 malo byť takto postúpené na podnájomníka opčné právo k Pozemkom vo výmere 110 ha.

26. Geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 13.03.2006 na oddelenie pozemkov parc.č. XXXX/X-X vypracovaným N. bol pôvodný pozemok a parc. č. XXXX v k.ú. T. o výmere 788.325 m2 (ostatné plochy)

rozdelený na pozemky XXXX/X o výmere 681.408 m2, XXXX/X o výmere 43.611 m2, XXXX/X o výmere 53.306 m2 a XXXX/X o výmere 10.000 m2.

27. Dňa 04.09.2006 bolo Mestom T. vydané stavebné povolenie č.j. U. na stavbu: Turistické centrum Záhorie - 27 jamkové golfové ihrisko na pozemku s parc. č. XXXX v k.ú. T. v členení SO 01 Terénne úpravy, SO 03 Sadovo-parkové úpravy, SO 02 Zavlažovací systém a drenáže (vodná stavba).

28. Dňa 07.11.2006 bol medzi žalobcom a spoločnosťou Q. uzavretý Dodatok k Podnájomnej zmluve 1, kde sa uvedené strany dohodli, že pôvodný podnájomca (žalobca) prevádza na spoločnosť W. všetky práva a povinnosti z Podnájomnej zmluvy 1, ktoré sa týkajú pôvodného podnájomcu a pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre k.ú. T. ako parc. č. XXXX o výmere 20.000 m2 a parc.č. XXXX o výmere 26.000 m2, ako aj pozemku zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre k.ú. L. ako parc.č. XXXX o výmere 84.429 m2. Strany sa ďalej dohodli, že pôvodný podnájomca (žalobca) prevádza na spoločnosť W. všetky práva a povinnosti z Podnájomnej zmluvy 1, ktoré sa týkajú pôvodného podnájomcu a pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre k.ú. T. ako parc. č. XXXX/X o výmere 43.611 m2 a parc.č. XXXX/X o výmere 53.306 m2, ktoré vznikli odčlenením od pôvodného pozemku s parc.č. XXXX na základe geometrického plánu N.j č. XX/ XXXX zo dňa 13.03.2006. Dodatkom bolo skonštatované, že žalobca bude mať aj naďalej v podnájme pozemky a parc.č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X a XXXX. V súvislosti s prevodom práv podľa Dodatku bol bodom 5. čl. I zmenený aj účel podnájmu, ktorým naďalej bolo vybudovanie golfového areálu v súlade s platnou územno-plánovacou dokumentáciou a príslušnými územnými a stavebnými povoleniami a rozhodnutiami o vyňatí príslušných pozemkov z lesného pôdneho fondu.

29. Rovnakého dňa 07.11.2006 bola medzi spoločnosťou Q. N. a žalovaným v 1. rade uzavretá Podnájomná zmluva (ďalej tiež len ako „Podnájomná zmluva 2“), na základe ktorej boli žalovanému v 1. rade prenechané do výlučného užívania pozemky v k.ú. T. uvedené v bode 1.1.6 Podnájomnej zmluvy 2: parcely č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 43.611 m2 a č. XXXX/X . - ostatné plochy o výmere 53.306 m2, ktoré vznikli odčlenením od pôvodného pozemku s parc.č. XXXX na základe geometrického plánu N. č. 32/2006 zo dňa 13.03.2006. (ďalej tiež len ako „Pozemky XXXX/X a XXXX/X“), a to za účelom zabezpečenia vybudovania golfového areálu v súlade s platnou územno-plánovacou dokumentáciou a príslušnými územnými a stavebnými povoleniami a rozhodnutiami o vyňatí príslušných pozemkov z lesného pôdneho fondu. Doba podnájmu bola dohodnutá ako určitá od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa uskutočnilo prevzatie Pozemkov XXXX/ X a XXXX/X do uplynutia doby nájmu podľa čl. 5 Nájomnej zmluvy. Prevzatie Pozemkov XXXX/X a XXXX/X malo prebehnúť priamo medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom ako pôvodným podnájomníkom. Podľa čl. 8 Podnájomnej zmluvy bol podnájomník oprávnený vybudovať na pozemkoch stavby v súlade s účelom Podnájomnej zmluvy. Podľa bodu 8.2 Podnájomnej zmluvy prenajímateľ udelil nájomcovi súhlas s výstavbou pozemných, podzemných, cestných, vodohospodárskych a iných stavieb a objektov na Pozemkoch XXXX/X a XXXX/X, ktoré sú nevyhnutné za účelom realizácie Priemyselného parku Záhorie. Nájomca súčasne na podnájomníka previedol právo stavby na Pozemkoch XXXX/X a XXXX/ X v súlade s bodom 10.2 Nájomnej zmluvy. Podnájomník bol povinný Pozemky XXXX/X a XXXX/X užívať takým spôsobom, aby nedošlo k porušeniu žiadnej z povinností nájomcu voči prenajímateľovi podľa Nájomnej zmluvy, bol však oprávnený podľa potreby rozširovať, meniť a prevádzkovať alebo prenechať stavby a zariadenia postavené na Pozemkoch 5XXX/X a XXXX/X na užívanie tretím stranám. Nájomca udelil podnájomcovi výslovný súhlas na všetky úkony podnájomníka smerujúce k získaniu územného rozhodnutia, stavebného a kolaudačného rozhodnutia pre stavby a ich príslušenstvo, ako i úkony spojené s prípravou, realizáciou, zmenami, prevádzkovaním stavieb a inými dispozíciami s nimi. V tretej časti Podnájomnej zmluvy 2 boli ustanovenia týkajúce sa opčného práva. Strany tu vzali na vedomie, že podľa Nájomnej zmluvy mala prenajímateľovi (vlastníkovi Pozemkov XXXX/X a XXXX/X) vzniknúť povinnosť uzavrieť na základe žiadosti nájomcu kúpnu zmluvu vždy v prípade, že bude udelený súhlas zakladateľa štátneho podniku, prípadne vlády SR a to za tam dohodnutú kúpnu cenu, pričom povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu mu mala vzniknúť najmä v prípade, že

a) vo vzťahu k Pozemkom XXXX/X a XXXX/X alebo ich časti začalo územné konanie, na základe ktorého bude možné vybudovať na Pozemkoch XXXX/X a XXXX/X. alebo ich časti technickú vybavenosť územia a inžinierske stavby nevyhnutné na zriadenie Priemyselného parku Záhorie, ako aj uskutočniť vybudovanie samotného Priemyselného parku alebo jeho časti;

b) v súvislosti s Pozemkami XXXX/X a XXXX/X. alebo ich časťami neuvedenými v písm. a) vyššie nájomca alebo realizátor potrebuje uskutočniť prípravné práce na realizáciu Priemyselného parku Záhorie či úpravy pozemkov; c) v iných prípadoch týkajúcich sa Pozemkov XXXX/X a XXXX/X alebo ich častí, v súvislosti s realizáciou Priemyselného parku Záhorie.

Podľa bodu 11.5 Podnájomnej zmluvy 2 bol podnájomník oprávnený vyzvať nájomcu na postúpenie opčného práva po vydaní prvého stavebného povolenia na Pozemkoch XXXX/X a XXXX/X, t.j. po nadobudnutí právoplatnosti stavebného rozhodnutia na prvú stavbu, ktorá bude realizovaná na Pozemkoch XXXX/X a XXXX/X v súlade s účelom Podnájomnej zmluvy 2 a za podmienok ňou stanovených. Nájomca mal byť povinný postúpiť opčné právo na podnájomníka do 15 dní od doručenia písomnej výzvy s priloženým príslušným stavebným povolením. Podľa bodu 11.4 Podnájomnej zmluvy 2 malo byť takto postúpené na podnájomníka opčné právo k Pozemkom vo výmere 9,6917 ha.

30. Dňa 21.11.2006 bola medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade uzavretá Zmluva o spolupráci. Strany v nej skonštatovali, že žalobca má v podnájme na základe Podnájomnej zmluvy 1 pozemky XXXX, XXXX/X, XXXX/X a XXX2 a žalovaný v 1. rade má v podnájme na základe Podnájomnej zmluvy 2 Pozemky XXXX/X a XXXX/X.. Tiež skonštatovali, že Mesto T. vydalo stavebné povolenie pre žalobcu na stavbu Turistické centrum Z. - 27 jamkové golfové ihrisko na pozemky v celkovej výmere 833 190 m2, ktorej súčasťou malo byť vybudovanie rekreačných objektov na pozemkoch v podnájme oboch strán. Na základe Zmluvy o spolupráci mali strany spolupracovať a poskytovať si navzájom všetku potrebnú súčinnosť pri napĺňaní koncepcie vypracovanej žalobcom, ktorá mení určité časti projektu pre vydanie stavebného povolenia na stavbu Turistické centrum Z.jamkové golfové ihrisko, a to najmä poskytovať si súčinnosť pri príprave a realizácii výstavby inžinierskych sietí, rekreačných budov, golfového ihriska, vrátane jeho dočasných a stálych budov a pri spoločnom postupe pri rokovaní s Vojenskými lesmi a majetkami SR o výrube drevín. Žalobca sa zaviazal vypracovať zmenu koncepcie, t.j. novú dohodnutú zmenu priestorového usporiadania v predmetnej lokalite, na základe ktorej dôjde k zmene stavby pred dokončením, ako aj vykonávať činnosť smerujúcu k výstavbe stavby Turistického centra Záhorie. Podľa harmonogramu mal vybudovať objekt dočasného clubhouse a golfovú akadémiu a následne aj celé ihrisko, vrátane prístupových ciest a inžinierskych sietí pre golfovú časť lokality. Právo na využívanie golfovej časti záujmovej lokality malo patriť výlučne žalobcovi, ktorý mal vybudovať na prechodné ubytovanie maximálne 30 izieb. Zmluvné strany sa zaviazali v dohodnutom pomere 60 % v prospech žalobcu a 40 % v prospech žalovaného v 1. rade spoločne kúpiť od vlastníka pozemky na rekreačné objekty, ktoré podľa zmeny koncepcie budú určené na rekreačnú časť záujmovej lokality. Pozemky sa mali nadobúdať do podielového spoluvlastníctva vo vyššie špecifikovanom pomere, následne mal byť vypracovaný geometrický plán na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a jednotlivé parcely mali byť nadobudnuté žalobcom a žalovaným v 1. rade v celosti. Následne mali byť parcely nadobudnuté žalovaným v 1. rade prevedené do vlastníctva iného subjektu označeného spoločníkmi žalovaného v 1. rade a mala byť zrealizovaná opcia na nadobudnutie obchodných podielov v spoločnosti žalovaného v 1. rade. Dohodnutý pomer rozdelenia rekreačnej časti záujmovej lokality mal byť podľa parciel, metrov štvorcových a počtu bytov 60 % v prospech žalobcu a 40 % v prospech žalovaného v 1. rade. Parcely pod objektami golfového ihriska bol žalobca oprávnený nadobudnúť samostatne a tieto nemali byť predmetom vyššie uvedeného delenia. Strany sa mali dohodnúť na vybudovaní prístupových ciest a inžinierskych sietí pre rekreačné objekty v záujmovej lokalite a náklady na vybudovanie si mali deliť rovnako v pomere 60:40. Zmluvné strany boli povinné zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo zmariť alebo narušiť realizáciu predmetu Zmluvy.

31. Dňa 21.11.2006 uzavrel T., nar. XX.XX.XXXX s N. Zmluvu o opčnom práve, ktorou sa dohodli na podmienkach prevodu obchodného podielu T. v spoločnosti žalovaného v 1. rade, ktorý bol 50 %, a to na N.. Zmluvné strany sa dohodli, že T. bude povinný celý svoj obchodný podiel previesť za 1.000,00 Sk, a to pri kumulatívnom splnení podmienok:

a) žalobca a žalovaný v 1. rade sa stanú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov XXXX, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX v k.ú. T. v pomere 60 % žalobca a 40 % žalovaný v 1. rade, pričom uvedené pozemky sa mali odkupovať od aktuálneho vlastníka v prvej fáze, b) na základe geometrického plánu dôjde k vysporiadaniu pozemkov podľa písm. a) ich reálnym rozdelením, t.j. ich preparcelovaním a zapísaním do výlučného vlastníctva žalobcu a žalovaného v 1. rade a

c) žalovaný v 1. rade bude podnájomcom alebo nájomcom aspoň jedného pozemku, ktorý je podľa projektu určený na účel prevádzkovania alebo užívania golfového ihriska alebo na účel s tým spojený.

Dňa 21.11.2006 uzavrel N. Zmluvu o spolupráci prakticky rovnakého znenia aj s druhým spoločníkom spoločnosti žalovaného v 1. rade, IB. 32. Dňa 06.08.2007 bolo žalobcovi rozhodnutím Mesta T.. C. vydané stavebné povolenie, ktorým boli povolené stavebné objekty SO 01 J., SO 02 Centrum údržby areálu, SO 04 Kanalizačná prípojka, SO 05 Elektrická prípojka, SO 06 Vnútroareálový rozvod NN a Žumpy a umiestnené boli objekty SO 03 Vodovodná prípojka, SO 07 Vnútroareálové komunikácie a spevnené plochy parkovísk od areálu po Továrenskú ulicu, SO 08 Čerpacia stanica, SO 09 Dažďová kanalizácia a Vodné plochy a lávky pre golfové ihrisko.

33. Dňa 26.08.2009 povolilo Mesto T. na žiadosť žalobcu rozhodnutím č. C. zo dňa 08.12.2009 zmenu nedokončenej stavby v rozsahu premiestnenia cvičnej lúky, jej doplnenia o drevený prístrešok nad odpaliskami a zmeny vo vnútornom usporiadaní golfových dráh jednotlivých hracích sektorov.

34. Dňa 19.11.2009 bolo Mestom T. pod č. C. vydané kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo žalobcovi povolené užívanie stavby TD., SO 02 Centrum údržby areálu, SO 04 Kanalizačná prípojka, SO 05 Elektrická prípojka, SO 06 Vnútrozávodný rozvod NN a žumpy, a to na pozemkoch XXXX/XX a XXXX/ XX, 21 a 22.

35. Dňa 01.12.2009 bolo vydané Obvodným úradom životného prostredia v T. pod č. C. rozhodnutie o povolení užívania stavebných objektov „U.“, ako aj o povolení osobitného užívania vôd.

36. Dňa 24.05.2010 bolo vydané Mestom T. pod č. C. kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo žalobcovi povolené užívanie stavby O. golfové ihrisko, Vnútroareálové komunikácie a spevnené plochy na pozemku s parc.č. XXXX v k.ú. T..

37. Geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoviteľa R.. na zameranie a oddelenie pozemkov parc.č. XXXX/XX-XX boli z pôvodného pozemku s parc.č. XXXX o výmere 788.325 m2 - ostatné plochy, vytvorené pozemky XXXX/XX o výmere 681.408 m2, XXXX/XX o výmere 10.000 m2, XXXX/XX o výmere 6.095 m2, XXXX/XX o výmere 21.806 m2, XXXX/XX o výmere 3.584 m2, XXXX/XX o výmere 10.398 m2, XXXX/XX o výmere 319 m2, XXXX/XX o výmere 66 m2, XXXX/XX o výmere 13 m2, XXXX/ XX o výmere 1.097 m2, XXXX/XX o výmere 233 m2, XXXX/XX o výmere 8.522 m2 a XXXX/XX o výmere 44.784 m2.

38. Zmluvou o prevode vlastníctva majetku štátu č. XX-OV-Ha/XX-XX/XXXX zo dňa 28.06.2010 uzavretou medzi žalovaným v 1. rade ako kupujúcim a žalovaným v 2. rade ako predávajúcim boli na žalovaného v 1. rade prevedené pozemky č. S. o výmere 6.095 m2 - ostatné plochy, S. o výmere 3.584 m2 - ostatné plochy, S. o výmere 10.398 - ostatné plochy, S. o výmere 319 m2 - zastavané plochy a nádvoria, S. o výmere 66 m2 - zastavané plochy a nádvoria, S. o výmere 13 m2 - zastavané plochy a nádvoria a S. o výmere 44.784 m2 - ostatné plochy. Prevedené pozemky boli vytvorené odčlenením z parcely S. o výmere 788.325 m2 - ostatné plochy, a to geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 29.05.2010 vyhotoveným N., úradne overeným dňa 02.06.2010. Medzi stranami bola dohodnutá kúpna cena 77.899,16 Eur bez DPH, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 03.06.2010 vyhotoveným N.. V čl. V bode 2. Zmluvy bolo uvedené, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy bola Ministerstvom obrany SR povolená výnimka č. W. zo dňa 03.06.2010 podľa ust. a Listom zo dňa 03.06.2010 udelilo Ministerstvo obrany SR súhlas na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva majetku štátu: pozemkov XXXX/XX,XX,XX a XX., ako aj XXXX/XX, XX a XX. Listom zo dňa 02.06.2010 udelil súhlas s tým, aby žalovaný v 1. rade nadobudol pozemky XXXX/XX, XX, XX, XX, XX, XX a XX s poukazom na geometrický plán č. XX/XXXX, tiež nájomca Q..

39. Z uvedených dokumentov vyplýva, že žalobca uzavrel dňa 08.06.2005 Podnájomnú zmluvu 1, ktorou do podnájmu získal pozemky XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX v k.ú. T.. Pozemok XXXX bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako ostatné plochy a bol o výmere 788.325 m2. Geometrickým plánom N. č. XX/XXXX bol pozemok XXXX rozdelený na pozemky XXXX/X o výmere 681.408 m2, XXXX/ X o výmere 43.611 m2, XXXX/X o výmere 53.306 m2 a XXXX/X o výmere 10.000 m2. Dodatkom k Podnájomnej zmluve 1 boli všetky práva a povinnosti z Podnájomnej zmluvy 1 týkajúce sa pozemkov

s parc.č. XXXX/X o výmere 43.611 m2 a XXXX/X o výmere 53.306 m2 prevedené na žalovaného v 1. rade, ktorý následne s nájomcom Q. uzavrel ohľadom týchto pozemkov Podnájomnú zmluvu 2. Geometrický plán č. XX/XXXX nebol zapísaný do katastra nehnuteľností. Geometrickým plánom č. XX/ XXXX vyhotoviteľa R., spol. s r.o. boli z pôvodného pozemku s parc.č. XXXX o výmere 788.325 m2

- ostatné plochy, vytvorené pozemky XXXX/XX o výmere 681408 m2, XXXX/XX o výmere 10000 m2, XXXX/XX o výmere 6095 m2, XXXX/XX o výmere 21.806 m2, XXXX/XX. o výmere 3584 m2, XXXX/XX o výmere 10398 m2, XXXX/XX o výmere 319 m2, XXXX/XX o výmere 66 m2, XXXX/XX o výmere 13 m2, XXXX/XX. o výmere 1097 m2, XXXX/XX. o výmere 233 m2, XXXX/XX o výmere 8522 m2 a XXXX/XX o výmere 44784 m2, z ktorých pozemky XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX XXXX/XX boli so súhlasom nájomcu Q.. a Ministerstva obrany SR prevedené Zmluvou o prevode vlastníctva majetku štátu č. XX-OV-Ha/XX-XX/XXXX na žalovaného v 1. rade. Medzi stranami nebolo sporné, že pozemok XXXX/X podľa Geometrického plánu č. XX/XXXX zodpovedá pozemkom XXXX/ XX až 40 podľa Geometrického plánu č. XX/XXXX a že pozemok XXXX/X podľa Geometrického plánu K.6 zodpovedá pozemkom XXXX/XX a 42 podľa Geometrického plánu č. XX/XXXX. V čase uzavretia Zmluvy o prevode vlastníctva majetku štátu bol teda podnájomcom uvedených pozemkov žalovaný v 1. rade, čo taktiež žalobca nesporoval.

40. Žalobca svoj naliehavý právny záujem na podanej žalobe odôvodňoval tým, že jeho právne postavenie sa stalo neistým v dôsledku prevodu vlastníctva pozemkov 5630/32, 34, 35, 36, 37, 38 a 42, na ktorých sú postavené stavby žalobcu. Táto neistota spočíva v ohrození nerušeného užívania prístupovej cesty, chodníka a tým i celého ihriska, čím je ohrozená správa a údržba hráčskych dráh a jamkoviska. Ak by súd žalobe vyhovel, priaznivo by to ovplyvnilo postavenie žalobcu, pretože žalovaný v 2. rade by bol povinný uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva týchto pozemkov na žalobcu ako jediného realizátora a zároveň oprávneného vlastníka stavieb, a to na základe výzvy podľa bodov 11.2, 11.3 a 11.5 Podnájomnej zmluvy 1.

41. Pre posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe je irelevantné, akými povinnosťami boli zaviazaní žalovaní a či prípadne také povinnosti porušili. Súd sa pred skúmaním akýchkoľvek žalobcom uvádzaných okolností prípadu musel primárne zaoberať výlučne otázkou, či by bez vyhovenia žalobe bolo právo žalobcu ohrozené alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, resp. či je žalobcom navrhované určenie práva spôsobilé priaznivo ovplyvniť jeho právne postavenie. Súd preto zanalyzoval predloženú zmluvnú dokumentáciu medzi stranami z tohto pohľadu. V konaní nebolo sporu o tom, že žalobcove stavby sú postavené na pozemkoch, ktorých vlastníkom je osoba iná ako žalobca (časť z nich má žalobca v prenájme, časť nie), pričom tento fakt podaná žaloba nie je spôsobilá zmeniť. Aj keby súd žalobe vyhovel, za vlastníka predmetných pozemkov by určil žalovaného v 2. rade, a nie žalobcu, tu by sa teda postavenie žalobcu nijako nezmenilo a jeho stavby by aj naďalej stáli na cudzom pozemku. Žalobca však tvrdí, že jeho právne postavenie by sa zmenilo tak, že žalovaný v 2. rade by bol povinný s ním uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva na základe výzvy podľa čl. 11 Podnájomnej zmluvy 1. Z Podnájomnej zmluvy 1 pritom vyplýva, že žalobca nemal opčné právo na odkúpenie ním prenajatých pozemkov, mal len právo na postúpenie takého opčného práva od nájomcu Q., a.s., ktoré právo nájomcovi vyplývalo z Nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným v 2. rade. Aj týmto právom pritom žalobca disponoval len vo vzťahu k tým pozemkom, ktoré boli predmetom Podnájomnej zmluvy 1, teda nie ku všetkým pozemkom, ktoré mal nájomca prenajaté. Predmetom Podnájomnej zmluvy od uzavretia Dodatku k Podnájomnej zmluve 1 zo dňa 07.11.2006 boli však už len pozemky, ktoré nie sú predmetom tohto konania. Uvedeným Dodatkom k Podnájomnej zmluve 1 boli všetky práva k pozemkom, ktoré sú predmetom tohto konania, prevedené na žalovaného v 1. rade, ktorý tým tiež získal právo na postúpenie opčného práva k týmto pozemkom od spoločnosti Q., a.s. V Podnájomnej zmluve 1 bolo výslovne v bode 11.4 dohodnuté, že po splnení podmienok uvedených v bode 11.5 nájomca postúpi na základe výzvy „Opčné právo k Pozemkom“ vo výmere 110 ha uvedeným v bode 1.16 Zmluvy na podnájomníka v celom rozsahu. „Pozemkami“ sa však už po uzatvorení Dodatku k Podnájomnej zmluve zo dňa 07.11.2006 nemohli rozumieť pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania, lebo všetky práva k nim (vrátane práva požadovať od nájomcu postúpenie opčného práva) žalobca uvedeným Dodatkom previedol na žalovaného v 1. rade. Preto ak by aj súd žalobe v celosti vyhovel a určil by, že vlastníkom dotknutých pozemkov je žalovaný v 2. rade (z dôvodu neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva majetku štátu zo dňa 28.06.2010), na právnom postavení žalobcu by to nič nezmenilo. Tento by sa nestal vlastníkom pozemkov, ktoré sú predmetom tohto sporu, nebol by ani ich nájomcom, resp. podnájomníkom a nemal by ani právo na postúpenie opčného práva k nim od nájomcu, pretože v dôsledku uzavretia Dodatku k Podnájomnej zmluve 1 o tieto práva prišiel. Vzhľadom na tento záver

musel súd skonštatovať, že žalobcovi nesvedčí naliehavý právny záujem na podanej žalobe a žalobu bez ďalšieho meritórneho skúmania zamietol. Keďže žaloba bola zamietnutá z tohto dôvodu, nevyhovel súd ani návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania ohľadom platnosti Zmluvy o prevode vlastníctva majetku štátu (administratívny spis týkajúci sa udelenia výnimky na prevod majetku štátu, štatút MO SR, znalecký posudok č. 68/2010, kópia plnej moci, výsluch žalovaného v 1. rade), pretože toto dokazovanie smerovalo k preukázaniu neplatnosti Zmluvy, na určení čoho ale žalobcovi nesvedčal naliehavý právny záujem.

42. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

43. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania kombinoval súd kritériá pre priznanie náhrady uvedené vyššie, t.j. úspech v konaní a zavinenie jeho zastavenia. Žalobca zavinil zastavenie konania v rozsahu prvého výroku jeho späťvzatím žaloby v tejto časti bez zavinenia na strane žalovaných. So zvyškom nároku boli žalovaní plne procesne úspešní. Súd preto žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica ( Exekučného poriadku).