Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/93/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého O. D., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: matka - D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX a otec - F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, Q., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 12. mája 2014, č.k. -54, t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. -48 zo dňa 10.01.2005 v časti o výživnom na maloletého O. tak, že zvýšil výživné zo sumy 82,98 eur na sumu 120 eur mesačne s účinnosťou od 06.11.2013, zročné výživné za obdobie od 06.11.2013 do 12.05.2014 vo výške 222,12 eur povolil otcovi splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenie pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že minimálne od novembra 2013 z toho dôvodu, že dieťa začalo navštevovať 2. ročník strednej školy v Trnave, podľa názoru súdu prišlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, matka náklady riadne vyčíslila a výdavky vydokladovala aj potvrdeniami školy, pričom súd akceptoval zvýšené výdavky na dieťa a dospel k záveru, že sa podstatne zvýšili odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, najmä jeho vekom, a preto je v záujme dieťaťa zvýšiť výživné na dieťa a povinnosťou otca zvýšiť si legálne príjmy, pretože neobstojí jeho tvrdenie, že nemá na platenie výživného, pričom v profesii, ktorú vykonáva ako živnostník, má podľa názoru súdu dostatok možností na vykonávanie práce, pretože ide o živnosť súvisiacu so stavebníctvom a otec by podľa názoru súdu, keby mu nevyhovoval súčasný stav získať prácu aj v tomto období minimálne v takom rozsahu, ako ju vykonával pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody. Podľa názoru súdu otec trpí symptómom tzv. odvrhnutého otca, pričom ani v tomto období sa dieťaťom vôbec nestretáva a na jeho výživu prispieva len v najnevyhnutnejšej miere, čo nie je v záujme maloletého a komplexného rozvoja jeho osobnosti. Súd je toho názoru, že otec má povinnosť uprednostniť výdavky na deti, ktoré sú primerané ich potrebám a nie jeho tzv. neschopnosti platiť výživné. Otec podľa názoru súdu zámerne nevyužíva svoj pracovný potenciál na získanie finančne výhodného zamestnania, keďže nepreukázal súdu žiadne také dôvody, ktoré by mu zo zdravotných dôvodov bránili

vykonávať legálne ohodnotenú práce tak, ako matka detí, ktorá využíva svoj potenciál najmä tým, že momentálne je na riadnej rodičovskej dovolenke a zabezpečila si príjmy do rodiny aj po rozvode jej terajšieho manželstva. Skutočnosť, že otec maloletého riadne nepracuje, živí sa príležitostnými brigádami, nemôže byť vyhodnocovaná v neprospech maloletého, a keďže otec sa bez rozumnej a vážnej príčiny prestal s maloletým celkom stretávať, je potrebné, aby aspoň finančne zabezpečil jeho potreby. Súd pri určení výšky výživného prihliadol najmä na výdavky, ktoré preukázala matka na spoločnú domácnosť, maloletého, na pokrytie jeho spoločenských záujmov, najmä futbalu, výdavkov na ošatenie, cestovné a iné primerané aktivity, ktoré potvrdila škola a výšku týchto výdavkov vzhľadom na vek maloletého, považuje za primerané. Podľa názoru súdu bolo potrebné otcovi určiť výživné odo dňa podania návrhu na konanie, pretože týmto dňom sa zmenili pomery maloletého. Keďže zmena pomerov nastala u dieťaťa od novembra 2013 s nástupom do druhého ročníka strednej školy, otec sa dostal s plnením výživného do omeškania, súd zaviazal otca doplatiť matke výživné vo výške 222,12 eur za obdobie 6 mesiacov po 37,02 eur mesačne. Súd povolil otcovi zaplatiť zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným, pretože výšku takejto splátky výživného nemožno považovať podľa názoru súdu za takú, ktorá môže ohroziť životnú úroveň otca. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ods. l písm. a) , keď žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietol, že súd vôbec neprihliadol na to, v akej sa nachádza situácii, keď poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 60 eur a príspevok na bývanie vo výške 48 eur, pričom za bývanie v prenajatom byte platí sumu 160 eur. Uviedol, že sa snaží nájsť si trvalé zamestnanie, no jeho súčasný príjem mu nestačí ani len na nájom a ostatné životné potreby, no napriek tomu si riadne plní vyživovaciu povinnosť voči synovi. Poukázal na to, že navrhoval matke dieťaťa, že momentálne môže prispievať na syna maximálnou sumou 100 eur mesačne, kým si nájde stabilné zamestnanie, ale táto s jeho návrhom nesúhlasila. Zamestnanie sa mu tiež nedarí nájsť z toho dôvodu, že bol už súdne trestaný za neplnenie si vyživovacej povinnosti. Podľa jeho názoru matka maloletého nedostatočne vydokladovala výdavky dieťaťa, pričom súhlasil s tým, aby syn športoval, ale diskotéka podľa neho nie je kultúrnym vyžitím. Namietol, že tvrdenie o vykonávaní práce, ktorá súvisí so živnosťou, sa nezakladá na pravde, nakoľko živnostníkom nikdy nebol a vo svojej výpovedi jasne uviedol, že si privyrába iba brigádnicky na stavebných prácach. Za nesprávny považoval názor súdu, že trpí symptómom odvrhnutého otca. Uviedol, že so synom sa spočiatku stretával, ale s jeho biologickou matkou sa nedalo komunikovať a neustále na neho útočila.

K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka dieťaťa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedla, že otec dieťaťa sa nikdy riadne o dieťa nezaujímal, nenavštevoval ho, nedával mu žiadne darčeky a riadne výživné neplatil, na základe čoho bol aj viac krát odsúdený.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je zvýšenie výživného na maloletého O., nar. XX.XX.XXXX.

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. -48 zo dňa 10.01.2005 v časti o výživnom na maloletého O. tak, že zvýšil výživné zo sumy 82,98 eur na sumu 120 eur mesačne s účinnosťou od 06.11.2013, zročné výživné za obdobie od 06.11.2013 do 12.05.2014 vo výške 222,12 eur povolil otcovi splatiť v pravidelných mesačných splátkach

po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenie pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a predmetného rozsudku súdu prvého stupňa.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Správny bol postup súdu prvého stupňa, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo pri ostatnej úprave výživného, s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom, na základe čoho dospel k správnemu záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami otca dieťaťa a vzhľadom na to, že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo i bez návrhu.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.