Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16P-269-2013.pdf
PDF · 92.39 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/269/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta sudcom JUDr. Miroslavom Krištofíkom vo veci starostlivosti o maloletého O. D., narodený XX. XX. XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov, matky D. D., A. XX. XX. XXXX, W. Š. XX, otca F. M., A. XX. XX. XXXX, W. Š., Š. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, dňa 12. 05. 2014 takto
rozhodol:
Mení sa rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. 11P/19/2004-48 zo dňa 10.1.2005 v časti o výživnom na maloletého O. tak, že sa otcovi zvyšuje vyživovacia povinnosť na maloletého zo sumy 82,98 EUR mesačne na sumu 120,- EUR mesačne dňom 6.11.2013, s tým, že výživné je zročné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého.
Zročné výživné za obdobie od 6.11.2013 do 12.5.2014 vo výške 222,12 EUR súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10,- EUR mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok.
V ostatných častiach zostáva rozsudok nezmenený.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého návrhom podaným na súd dňa 06. 11. 2013 žiadala, aby súd zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletého zo sumy 82,98 Eur mesačne na sumu 160 Eur mesačne. Naposledy bolo výživné na dieťa upravované tunajším súdom pred deviatimi rokmi, maloletý v súčasnom období navštevuje 2. ročník strednej školy a jeho potreby podstatným spôsobom vzrástli. Maloletý chodí do školy autobusom a jeho odôvodnené potreby na dopravu vzrástli o 50 Eur mesačne.
Matka maloletého na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu na zvýšenie výživného minimálne na sumu 120,- EUR, je ochotná spustiť 40,- EUR hoci založila do spisu výdavky, ktoré svedčia o vyšších výdavkoch. Nezaložila do spisu výdavky, ktoré má syn v škole nakoľko pracovníčka školy, ktorá toto potvrdenie vydáva, je PN. Okrem výdavkov v škole bol syn pred 2 týždňami na povinnej exkurzii v Brne, čo ju stálo 15,- EUR. Ročne platí ZRPŠ 15,- EUR, platí synovi obedy v najnižšej sume za 1,70 EUR za jeden obed. Okrem toho syn je evidovaným hráčom futbalového družstva Pusté Sady. Čo sa týka výdavkov na túto činnosť kupuje synovi kopačky raz alebo dva x do roka v sume cca 40,- EUR. Mala s druhom výdavky, nakoľko syna vozili na zápasy do okolitých obcí. Ďalej dávajú synovi vreckové 1,- EUR na zápas. Keď chodí do školy tak dáva vreckové 2,- EUR na deň. Syn sa chodí cez víkendy kultúrne vyžiť na diskotéky asi každý druhý týždeň na čo mu dáva asi 12,- EUR. Okrem výdavkov na bývanie 110,- EUR, ktorými prispievajú rodičom s ktorými žijú platíme 17,- EUR za Magio a 16,- EUR na internet. Čo sa týka ošatenia kupuje asi za 25,- EUR mesačne. Čo sa týka terajšieho druha ten sa stará o môjho syna od jeho 4 rokov má ďalšie dve vyživovacie povinnosti s tým, že jeho staršia dcéra chodí na umeleckú školu na ktorú máme tiež vysoké výdavky. Predložila všetky svoje príjmy aj výdavky. Navrhuje, aby súd zvýšil výživné otcovi na sumu 120,- EUR vzhľadom k tomu, že výživné bolo upravované naposledy pred 9 rokmi, otec sa s maloletým nestretáva a inak na jeho výživu neprispieva.
Otec sa na pojednávaní vyjadril tak, že je ochotný prispievať na syna sumou 100,- EUR mesačne nakoľko 2 roky poberám DHN vo výške 118,- EUR mesačne, okrem toho je schopný si brigádnickou činnosťou zarobiť akurát na náklady spojené s bývaním, pretože býva sám v bytovej jednotke v rodinnom dome. Čo sa týka rozpočítavania nákladov na bývanie, platí každý z majiteľov svoje náklady čo sa týka plynu a elektriny. Platí nájomné vo výške 160,- EUR mesačne s tým, že buď doplatí alebo nedoplatí majiteľke rozdiel na elektrine a na plyne. Čo sa týka môjho otca mám možnosť ho umiestniť do ústavu nakoľko je odkázaný na opateru druhého stupňa a ešte mi neprišlo rozhodnutie či ho zoberú do ústavu a koľko za neho budem musieť doplácať. Mám kamarátku, ale nevedieme spoločnú domácnosť.
Kolízna opatrovníčka sa na pojednávaní vyjadrila tak, že navrhuje, aby súd zvýšil výživné na sumu 120,- EUR mesačne vzhľadom na to, že ide o dieťa vekom blízke dospelosti, má svoje voľno časové aktivity, navštevuje SŠ a výživné zo strany otca by mali pokrývať jeho náklady. Je toho názoru, že otec je zdravá osoba, ktorá by nemala mať problém získať adekvátne zamestnanie, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť aspoň v takejto výške.
Na základe vykonaného dokazovania, výpovede matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s kópiou rodného listu maloletého, potvrdením maloletého o návšteve strednej školy v Trnave a výdavkoch spojených s návštevou školy, potvrdenia a dokladmi matky o výdavkoch na cestovné, rodnými listami maloletých detí O. a X. W. voči ktorým má vyživovaciu povinnosť terajší druh matky maloletého, poberaním o poberaní prídavku na maloleté deti, potvrdení o opatrovateľskom príspevku 194,64 Eur mesačne, výdavkami na maloletého, rozsudkom OS GA č. k. 11P/19/2004-48, rozsudok OS GA 17P/106/2012, potvrdením o vyplácaní sociálnej dávky otcovi za kalendárny rok 2013 vo výške 118 Eur, ktorý trvá doposiaľ, potvrdením otca o aktívnom záujme o získanie zamestnania, zárobky terajšieho manžela matky a ostatným písomným materiálom zistil súd nasledujúci skutočný stav veci:
Rozsudkom OS Galanta 11P/19/2004-48 zo dňa 10. 01. 2005 bolo otcovi zvýšené výživné na sumu 82,98 Eur mesačne a rozsudkom OS Galanta č. k. 17P/106/2012-44 zo dňa 11. 12. 2012 bola otcovi zamietnutý návrh na zníženie výživného, ktorý bol potvrdený rozsudkom KS v Trnave 24CoP/24/2013-70.
V čase zvýšenia výživného súd vychádzal z toho, že matka detí nastúpila do práce po 5 ročnej MD a zamestnala sa ako robotníčka vo firme KOAM Electronics z mesačným zárobkom 232.36 Eur (7000.- Sk) a zárobku otca z podnikateľskej činnosti vo výške 663.88 Eur mesačne. V súčasnom období otec vo svojej profesií už dva roky nepodniká a poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške cca 118 Eur mesačne, matka poberá príspevok za opatrovanie vo výške 194,64 Eur mesačne.
Súd v súlade s § 167 v spojitosti s § 120 ods. 4 O.s.p. vyhlásil na pojednávaní dokazovanie za skončené.
Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ ZR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Podľa ods. 2 rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
V odseku 1 sa príkladmo vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu (na rozdiel od pôvodného pojmu rodičovských práv, ktorý pokrýval bez ďalšieho upresnenia a rodičovské povinnosti). Vymedzený obsah rodičovských práv a povinností zahŕňa v sebe najmä sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu maloletého dieťaťa, o jeho zdravie, výživu a všestranný vývoj. Premietajú sa tu prvýkrát práva a povinnosti rodičov pri výchove maloletého dieťaťa, zakotvené v príslušných článkoch Dohovoru o právach dieťaťa, oznámeného pod č. 104/1991 Zb.
V zmysle uvedeného Dohovoru rodičia sú povinní chrániť záujmy dieťaťa tak, aby sa v každom prípade zabezpečil jeho najlepší záujem (samozrejme uprednostnený pred záujmami rodičov, resp. niektorého z rodičov) ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, uskutočňovanej napríklad aj súdmi ( čl. 3); rozvoj dieťaťa sa má zabezpečiť v najvyššej možnej miere ( čl. 6 ods. 2), pričom výchova dieťaťa musí byť zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania, rozumových a fyzických schopností, na prípravu na aktívny život v dospelom veku a podobne čl. 29)
S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, podľa článku 3 záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne rozhodnutia.
Podľa článku 27 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný mravný a sociálny rozvoj. Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú nesú v rámci svojich schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.
Podľa § 163 ods. l, a 2 OSP., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 75 ods.1, prvá veta Zákona č. 36/2005 Zb. zák. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona č. 36/2005 Zb. zák. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona č. 36/2005 Zb. zák. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Vykonaným dokazovaním, doloženými výdavkami matky mal súd za preukázané, že minimálne od novembra 2013 toho dôvodu, že dieťa začalo navštevovať 2. ročník strednej školy v Trnave podľa názoru súdu prišlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, matka náklady riadne vyčíslila a výdavky vydokladovala aj potvrdeniami školy, pričom súd akceptoval zvýšené výdavky na dieťa a dospel k záveru, že sa podstatne zvýšili odôvodnené potreby maloletého dieťaťa najmä jeho vekom a preto je v záujme dieťaťa zvýšiť výživné na dieťa a povinnosťou otca zvýšiť si legálne príjmy, pretože neobstojí jeho tvrdenie, že nemá na platenie výživného, pričom v profesií ktorú vykonáva ako živnostník má podľa názoru súdu dostatok možností na vykonávanie práce, pretože ide o živnosť súvisiacu so stavebníctvom a otec by podľa názoru súdu, keby mu nevyhovoval súčasný stav získať prácu aj v tomto období minimálne v takom rozsahu, ako ju vykonával pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody. Podľa názoru súdu otec trpí symptómom tzv. odvrhnutého otca, pričom ani v tomto období sa si dieťaťom vôbec nestretáva a na jeho výživu prispieva len v najnevyhnutnejšej miere, čo nie je v záujme maloletého a komplexného rozvoja jeho osobnosti. Súd je toho názoru, že otec má povinnosť uprednostniť výdavky na deti ktoré sú primerané ich potrebám a nie jeho tzv. neschopnosti platiť výživné. Otec podľa názoru súdu zámerne nevyužíva svoj pracovný potenciál na získanie finančne výhodného zamestnania keďže nepreukázal súdu žiadne také dôvody, ktoré by mu zo zdravotných dôvodov bránili vykonávať legálne ohodnotenú práce tak, ako matka detí, ktorá využíva svoj potenciál najmä tým že momentálne je riadnej rodičovskej dovolenke a zabezpečila si príjmy do rodiny aj po rozvode jej terajšieho manželstva. Skutočnosť že otec maloletého riadne nepracuje, živí sa príležitostnými brigádami, nemôže byť vyhodnocovaná v neprospech maloletého, a keďže otec sa bez rozumnej a vážnej príčiny prestal s maloletým celkom stretávať je potrebné, aby aspoň finančne zabezpečil jeho potreby.
Súd pri určení výšky výživného prihliadol najmä na výdavky, ktoré preukázala matka na spoločnú domácnosť, maloletého, na pokrytie jeho spoločenských záujmov, najmä futbalu, výdavkov na ošatenie, cestovné a iné primerané aktivity, ktoré potvrdila škola, a výšku týchto výdavkov vzhľadom na vek maloletého považuje za primerané. Podľa názoru súdu bolo potrebné otcovi učiť výživné od dňa podania návrhu na konanie, pretože týmto dňom sa zmenili pomery maloletého.
Podľa § 163 ods.1 OSP., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Keďže zmena pomerov nastala u dieťaťa od novembra 2013 s nástupom do druhého ročníka strednej školy, otec sa dostal s plnením výživného do omeškania, súd zaviazal otca doplatiť matke výživné vo výške 222,12 eur, za obdobie 6 mesiacov po 37,02 Eur mesačne. Súd povolil otcovi zaplatiť zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur, až do zaplatenia spolu s bežným výživným, pretože výšku takejto splátky výživného nemožno považovať podľa názoru súdu za takú, ktorá môže ohroziť životnú úroveň otca.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 146 ods. l písm. a/ OSP, keď žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie , môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Zb. zák. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a v znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.