Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-98-2014.pdf
PDF · 74.18 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/98/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti mladistvému obžalovanému S. H., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, o odvolaní mladistvého obžalovaného S. H., na verejnom zasadnutí dňa 19. novembra 2014, proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 28.03.2014, sp.zn. 4T/199/2012 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného ml. S. H. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen uznal napadnutým rozsudkom obžalovaného ml. S. H. vinným zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 01. 10. 2011 v presne nezistenom čase po 20.00 hod. v obci X., okres H. najprv oslovil maloletého A. K., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bytom X. XXX slovami „ty buzerant stoj", potom ho chytil za ruky a zatiahol za budovu Obecného úradu, kde mu ruky vykrútil za chrbát a napriek jeho nesúhlasu ho bozkával po tvári a krku, spôsobiac mu tým podliatiny, obchytával mu pohlavné orgány a následne požiadal o sexuálny styk, pričom si stiahol nohavice a prikladal svoj pohlavný úd k análnemu otvoru maloletého, čomu sa tento bránil, kde ml. S. H. potom, ako bol vyrušený okoloidúcimi osobami, upustil od ďalšieho konania a z miesta ušiel. Za to obžalovanému uložil podľa § 201 ods. l Tr. zák. s použitím § 117 ods. l Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods.2, 3 Tr. zák., § 39 ods. l Tr. zák., § 118 Tr. zák. a § 46 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov. Podľa § 49 ods. l písm. a/ Tr. zák., § 51 ods. l Tr. zák. a § 119 ods. l Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň mu určil skúšobnú dobu na dva roky. Naviac podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. g/ Tr. zák. obžalovanému uložil povinnosť počas skúšobnej doby podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku, alebo inému výchovnému programu so zameraním na sexuálnu výchovu.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote, a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 28.03.2014 odvolanie obžalovaný ml. S. H.. Následne takto podané odvolanie písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, a to písomným podaním zo dňa 17.06.2014. Argumentoval v ňom najmä tým, že stíhaný skutok nespáchal, poškodený vtedy od neho pýtal cigaretu, odmietol mu ju dať, na čo sa tento nahneval a šiel žalovať svojej mame, že ho on ,,obžalovaný“ volal, aby mu šiel fajčiť. Aj svoju matku oklamal, že ho chcel zneužiť. Ďalej poukázal tento odvolateľ na obsah znaleckého posudku z odboru zdravotníctva - psychiatrie a tiež znaleckého posudku z odboru zdravotníctva - psychológie, z ktorých je zistiteľné, že netrpí žiadnou sexuálnou úchylkou. Taktiež poukázal na obsah písomného posudku znalkyne z odboru psychológie, ktorá odborne vyšetrila poškodeného M. H. a v tej súvislosti upozornil najmä na to, že schopnosť poškodeného správne a úplne vnímať udalosti, zapamätať si ich a reprodukovať ich je výrazne znížená. Naviac sa poškodený liečil u psychiatra, má problémy so sexuálnou orientáciou, v škole boli problémy s jeho správaním. Zvýraznil tiež to, že výpoveď poškodeného bola útržkovitá, nesúrodá a vo viacerých skutočnostiach
si odporovala. Záverom odvolania krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu s tým, aby rozhodol alternatívne buď sám a jeho spod obžaloby oslobodil, resp. jeho vec vrátil súdu prvého stupňa s pokynom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolania obžalovaného ml. S. H. podľa § 317 ods. 1/ Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a v tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného nebolo dôvodne podané. Najskôr je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. V tejto súvislosti naviac krajský súd považuje za žiaduce zvýrazniť, že prvostupňový súd prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť, na hlavnom pojednávaní dňa 30.07.2013 vykonal podrobný výsluch obžalovaného, svedkov D. H., L. H., Bc. I. G., znalca S.. H. S. (z odboru zdravotníctva - psychiatrie), na hlavnom pojednávaní dňa 28.03.2014 doplnil dokazovanie výsluchom znalkyne K.. S. E. (z odboru zdravotníctva - psychológie), za splnenia procesných podmienok prečítal výpovede svedkov I. S., M. V., O. G., X. H., v zmysle § 269 Tr. por. prečítal i jednotlivé listinné dôkazy, a to najmä prepis záznamu z DVD nosiča (č.l. 49-55, č.l. 126-127), správy na mladistvého obžalovaného a odpis z registra trestov týkajúci sa jeho osoby a na podklade takto vykonaného dokazovania rozhodol tak, že obžalovaný zisteným konaním iným spôsobom sexuálne zneužil osobu mladšiu ako 15 rokov. Hodnotiac vykonané dôkazy v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní, krajský súd s odôvodnením napadnutého rozsudku prvostupňovým súdom konštatuje, že síce výpoveď maloletého poškodeného je v istom smere nesúrodá a čiastočne si odporujúca, no nemožno opomenúť to, že v osobe maloletého šlo v čase spáchania skutku o dvanásťročného chlapca, s nízkou úrovňou pamäťových a reprodukčných schopností. Jeho výpoveď však korešpondovala s popisom zažitej udalosti, ktorú reprodukoval svojej matke a tiež príslušníkovi PZ M. V.. Správne prvostupňový súd zvýraznil aj závery znaleckého posudku znalkyne K.. S. E. a obsah jej odborných vysvetlení v konaní pred súdom, keď táto znalkyňa prakticky vylúčila možnosť, že by si poškodený popis celej zažitej udalosti vymyslel. Nezistila pritom, že by bol ovplyvňovaný inou osobou, aby vypovedal iným konkrétnym spôsobom v rozpore s tým, čo prežil. Pokiaľ prvostupňový súd obhajobné tvrdenia vyhodnotil ako nevieryhodné, aj s takým záverom sa krajský súd stotožnil, považujúc ich za účelové, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd prvého stupňa pri úvahách o druhu a výmere trestu mladistvému obžalovanému správne vychádzal z obsahu citovaného ust. § 34 ods. l, 4 Tr. zák. a naviac rešpektoval aj obsah ust. § 94 a nasl. Tr. zák., týkajúcich sa stíhania mladistvých páchateľov. V čase rozhodovania súdom prvého stupňa bol obžalovaný už plnoletý, nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce, mali ho vyradiť z dôvodu, že sa nedostavil. Sociálne dávky nepoberal, živila ho jeho matka. Z obsahu správy o povesti z miesta trvalého bydliska je zistiteľné, že správanie obžalovaného na verejnosti je slušné, neboli zaznamenané na neho žiadne sťažnosti, nebol riešený v priestupkovom konaní, ani nebola vedomosť, že by užíval alkohol alebo iné návykové látky. Nemá záznam v registri trestov, ani v registri priestupkov. Okresný súd v súlade so stavom veci vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť to, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., pričom na jeho strane nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mu z hľadiska výmery trestu priťažovala. U obžalovaného prevažovali poľahčujúce okolnosti, kedy sa znižuje horná hranica trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. Súd pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby podľa § 201 ods. l Tr. zák., za ktorý Trestný zákon v sankcii umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody od troch do desiatich rokov, ktorá sa však podľa § 117 ods. l Tr. zák. u mladistvých znižuje na polovicu, t. j. jeden rok šesť mesiacov až päť rokov, horná hranica sa znižuje o jednu tretinu. Odvolateľ sa skutku dopustil ako mladistvý a aj podľa vyjadrenia znalcov išlo z jeho strany o sexuálne experimentovanie v adolescentnom veku, nejedná sa o osobu zvlášť kriminálne narušenú, a preto okresný súd správne ukladal trest odňatia slobody podľa § 118 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 39 ods. l Tr. zák. pod dolnú hranicu trestnej sadzby
v konštatovanej výmere dvanástich mesiacov. Výkon tohto trestu odložil s určením skúšobnej doby dvoch rokov, rešpektujúc obsah ust. § 51 ods. 1 Tr. zák. a § 119 ods. 1 Tr. zák. Na zdôraznenie výchovného účelu trestu nakoniec správne okresný súd zároveň uložil obžalovanému aj konkrétnu povinnosť v záujme zabezpečenia správnej sexuálnej výchovy obžalovaného. Najmä odvolateľ sám si musí zodpovedne uvedomiť, že trest mu bol ukladaný ako trest mierny a pre prípad, že by sa v budúcnosti opakovane dostal do rozporu so zákonom, bol by už postihnutý nepochybne prísnejšie.
Z vyššie uvedených dôvodov nepovažoval krajský súd odvolanie mladistvého obžalovaného za podané dôvodne, preto o ňom rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.