Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-199-2012.pdf
PDF · 104.22 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/199/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. 03. 2014, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Janette Nôtovej a prísediacich Evy Huboňovej a Vladimíra Kapustu, v trestnej veci obžalovaného ml. S. H., stíhaného pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1 Tr. Zákona, takto
rozhodol:
Obžalovaný ml. S. H. Q. I. Á. Č. , nar. XX. XX. XXXX v H., trvale bytom X. Č.. XXX, Q. H.,
j e v i n n ý ,
že
dňa 01. 10. 2011 v presne nezistenom čase po 20.00 hod. v obci X., okres H. najprv oslovil maloletého A. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXX slovami „ty buzerant stoj“, potom ho chytil za ruky a zatiahol za budovu Obecného úradu, kde mu ruky vykrútil za chrbát a napriek jeho nesúhlasu ho bozkával po tvári a krku, spôsobiac mu tým podliatiny, obchytával mu pohlavné orgány a následne požiadal o sexuálny styk, pričom si stiahol nohavice a prikladal svoj pohlavný úd k análnemu otvoru maloletého, čomu sa tento bránil, kde ml. S. H. potom, ako bol vyrušený okoloidúcimi osobami, upustil od ďalšieho konania a z miesta ušiel,
t e d a
-iným spôsobom sexuálne zneužil osobu mladšiu ako pätnásť rokov,
č í m s p á c h a l
-zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1 Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 201 ods.1 Tr. zákona s použitím § 117 ods.1, § 36 písm. j/, § 38 ods.2, 3, s použitím § 39 ods.1 a § 118, § 46 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods.1 písm. a/ a § 51 ods.1, § 119 ods.1 Tr. zákona sa obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá a určuje sa skúšobná doba na 2 (dva) roky.
Podľa § 51 ods.2, ods.4 písm. g/ Tr. zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť počas skúšobnej doby podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku, alebo inému výchovnému programu so zameraním na sexuálnu výchovu.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra vo Zvolene podala na tunajšom súde dňa 24. 10. 2012 obžalobu proti ml. S. H. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1 Tr. zákona. Súd v rámci dokazovania vypočul obžalovaného, navrhovaných svedkov, znalcov, oboznámil listinné doklady.
Obžalovaný ku skutku samotnému rovnako ako v prípravnom konaní vypovedal, že sa vo veci cíti byť nevinný. Nie je pravda, že by poškodeného zneužil. K samotnej udalosti uviedol, že bol doma na dvore, hral sa so psom a prišiel ku nemu M., či mu nedá cigaretu. On mu cigaretu nechcel dať, tak išiel volať svoju mamu a tej sa požaloval, že ho obžalovaný volal, aby mu šiel fajčiť. V tom čase, keď sa rozprávali, nikto pri nich nebol a nikto nepočul o čom sa rozprávajú. Nie je pravdou, že by sa s Andrejom stretli pri obecnom úrade. Určite M. neurobil žiadne cucfleky, ani ho nebozkával. Obžalovaný uviedol, že aj svojej mame povedal, že M. od neho pýtal cigaretu. Na otázku prečo by to poškodený na neho povedal, obžalovaný uviedol, že mu M. povedal: „Ak mi nedáš cigaretu, tak ťa vyfajčím a to poviem mame!“ A to aj svojej mame povedal. Nikdy predtým však s ním nemal žiadny konflikt.
Matka obžalovaného D. H.Q. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že o samotnom skutku sa vyjadriť nevie, ale bola toho názoru, že syn by to neurobil. Keď sa s ním o tom rozprávala, syn jej povedal, že M. na neho kričal a potom aj prišli žalovať, čo sa stalo. Poukázala na to, že celá osada vie, aký je M., že sa oblieka za ženu, používa ženské veci, kabelky, nosí sukňu. Ku správaniu svojho syna sa vyjadrila tak, že on nikde nechodí, chodí sa psychicky liečiť, alkohol nepije, opitého ho nevidela. Občas je doma agresívny, keď ho vytočí, tak na ňu kričí, povie si svoje. Berie lieky, ktoré mu predpisuje psychiater MUDr. Hacek, pretože je duševne chorý - retardovaný. S rodinou poškodeného sú kmotrovci, aj sa stretávajú a matka poškodeného sa vyjadrila, že to chcú stiahnuť, že si to ich chlapec vymyslel. Je pravdou, že matka poškodeného prišla k nim robiť krik a obviňovala syna, že nútil jej M., aby mu fajčil pohlavný úd. Tiež hovorila, že mal jej syn M. bozkávať a urobiť mu „cuclíky“. Na to na ňu svedkyňa nakričala, že ona tomu neverí a takto po sebe kričali, každá si chránila svoje dieťa. Rozišli sa, nič nevyriešili. Na otázky obhajcu svedkyňa uviedla, že nikdy predtým sa nikto na syna na obdobné konanie nesťažoval. Syn má partiu kamarátov vo svojom veku, chodievajú do dediny na malinovku, občas príde domov neskôr okolo deviatej. T. času má priateľku, chodí za ňou, ale domov chodí spávať. K poškodenému sa svedkyňa vyjadrila tak, že býva vulgárny, ak mu niekto nadá, začne aj on nadávať.
Poškodený maloletý bol v prípravnom konaní vypočutý a jeho výsluch bol zachytený na DVD nosiči. Obhajoba navrhovala, aby súd osobne vypočul maloletého v konaní pred súdom. Súd však vzhľadom na vek maloletého, ako aj na vyjadrenie znalkyne s prihliadnutím na charakter prejednávaného skutku dospel k záveru, že opätovný výsluch maloletého v konaní pred súdom by bolo na jeho ujmu a pre rozhodnutie súdu postačuje prečítanie zápisnice o výsluchu maloletého z prípravného konania. Na to súd oboznámil prepis zápisnice o výsluchu poškodeného zo dňa 21. 11. 2011 (čl. 49 až 55) ako aj prepis zápisnice o jeho výsluchu zo dňa 05. 10. 2012. Maloletý sa ku skutku samotnému vtedy vyjadril tak, že obžalovaný ho v ten deň volal na cigaretku. Skrýval sa v takých kríčkoch. Vyšiel poškodený práve z krčmy vonku a obžalovaný mu hovoril: „Stoj ty buzerant, ty kurva, pojebal si tvoju mater“. On tam stál, bál sa, aj utekal, zastavil sa, ale noha sa mu šmykla a spadol. Na to ho obžalovaný chytil, domlátil ho, potom ho nechal, aj cuclíky mu urobil, všetko urobil, on to nevedel nič, aj ho vystriekal, urobil mu to, čo mu urobil. Potom ho zobrala mama a išli ku predsedovi, zavolali policajtov, nasadli k policajtom. Stalo sa, že ho znásilnil a on nevedel, čo chce. Keď prišli domov, obžalovaného mama povedala, že ako sa opovažujú volať policajtov. Povedala, že si to vymyslel. Stalo sa aj predtým, že ho obťažoval možno päť alebo šesť krát. Na otázku ako mu mal obžalovaný urobiť tie cucfleky, poškodený hovoril, že mu chytil krk, bozkal ho a keď ho furt bozkával, stal sa cuclík. Na otázku čo mu ešte robil, maloletý uviedol: „Prepáčte, vybral si svoj pačirný vtáčik a chcel mi ho dať dnu, ale ja som si nedal. Chcel mi ho dať do riti“. Ďalej maloletý uvádzal, že sa to stalo tak, že ho obžalovaný chytil, zmlátil, dobozkával ho, pustil a on ušiel. Keď prišiel domov, mama sa ho spytovala, prečo plače. Povedal jej, že S. ho obťažuje a chcel ho znásilniť. Potom išli s mamou k policajtom a udali ich. Na otázku kto videl tie cuclíky, či ich videla aj pani učiteľka, maloletý povedal, že ich nevidela, videla ich len mama a jeho sestra.
Následne pri výpovedi dňa 15. 10. 2012 maloletý vypovedal, že si pamätá ku skutku, že ho obžalovaný stiahol, najskôr ho dobil, tĺkol ho o klub, ponúkal mu aj peniaze, ale on nechcel. Potom ho oprel o klub, strkal zo schodov dole. Potom mu robil škaredé veci. Bozkával ho na krku, na pere, zostali mu cuclíky. Chcel od neho sex, aký to už si nepamätal. Robil škaredé veci, maloletý o tom nechcel rozprávať. Prvá výpoveď maloletého poškodeného bola vykonaná za účasti znalkyne PhDr. Halašovej a prokurátora, druhá výpoveď maloletého poškodeného bola vykonaná za účasti opatrovníka a obhajcu obžalovaného.
Matka poškodeného L. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že môže povedať len to, čo jej oznámil syn. Ten jej povedal, že ho S. chytil, že mu dá cigaretu, aby mu to spravil. On sa bránil, nesúhlasil, vyšmykol sa a ušiel. Ona sama videla, že syn má cucfleky a keď sa ho spytovala odkiaľ, hovoril, že mu to urobil S.. Bol aj vystrašený. Hovoril, že sa to stalo pri kultúrnom dome v dedine, bolo to večer, údajne tam boli aj svedkovia, ale títo sa do toho nechcú starať. Aj predtým ho mal S. obťažovať niekde v aute, avšak teraz mu už dá pokoj. Na otázku či bola v tejto veci za obžalovaným a jeho rodinou, svedkyňa uviedla, že nebola nikde, že sa lieči u MUDr. E., je zlostná a asi by ho zbila. Následne, keď jej bola oboznámená výpoveď z prípravného konania, kedy uvádzala, že sa pýtala obžalovaného, prečo to urobil, svedkyňa potvrdila, že je to pravdou, avšak s odstupom času si na to nespomenula. Pamätala si však, že syn prišiel domov vystrašený, ale hneď sa nepriznal, až na druhý deň, keď ho kúpala, videla tie cucfleky, začala sa ho vypytovať. Hovoril, čo mu urobil S.. Na otázky obhajcu či sa syn správa nejakým neštandardným spôsobom, svedkyňa uviedla, že ak mu druhí dajú pokoj, dá pokoj aj on im, ak ho provokujú, tak útočí tak isto. Je pravdou, že na neho deti v obci hovoria, že je buzerant, ale to nie je pravda. On nosieva chlapčenské oblečenie. Je pravdou, že boli na neho aj sťažnosti zo strany učiteliek, pretože syn je zlostný, avšak matka poukázala na to, že ho druhí provokujú, že je buzerant a to nie je pravda. Je pravdou, že syn je psychiatricky liečený. Chodí do 5. triedy špeciálnej školy. Nad správaním syna bol určený dohľad. So synom chodí k psychiatrovi MUDr. E..
Zástupkyňa ÚPSVaR Zvolen G.. I. G. na pojednávaní uviedla, že v sledovaní úradu je rodina obžalovaného aj poškodeného z dôvodu hygieny a nedbalej školskej dochádzky. Spravidla po poradenstve sa zjednala náprava. Pokiaľ ide o obžalovaného, pre problémy v škole mu bola doporučená návšteva psychiatra a dodržiavanie liečebného režimu. Pri rozhovore s ním obžalovaný uvádzal to, čo aj na hlavnom pojednávaní. Vo vzťahu k poškodenému boli zo strany školy avizované problémy so správaním, nakoľko sa pokúsil o samovraždu, chcel vyskočiť z okna, bol zadržaný učiteľom a následne hospitalizovaný. Potom sa liečil u MUDr. E. a je pravdou, že maloletý mal problémy aj so sexuálnou orientáciou, preto v súvislosti s liečbou mu bola vybavená aj hospitalizácia v PN Kremnica. Tu však došlo k somatickým problémom, bol prevezený do nemocnice do Žiaru nad Hronom, odtiaľ ušiel a v liečbe nepokračoval. Je pravdou, že v domácom prostredí s deťmi nie sú problémy, problémy sú v školskom prostredí. Nad maloletým poškodeným bol uložený dohľad pre jeho problémové správanie. T. času sa jeho otec vrátil z výkonu trestu a prisľúbil, že dozrie, aby sa pomery upravili. Pri jednotlivých šetreniach však poškodený vždy nosil bežné oblečenie ako chlapci. Rovnako svedkyňa bola prítomná pri výsluchu poškodeného na polícii a poškodený hovoril skutočnosti tak, ako sú uvedené v obžalobe.
Súd oboznámil výpoveď svedka Š. S. - starostu obce X., ktorý potvrdil, že ako obžalovaný, tak i poškodený neboli riešení v priestupkovom konaní. Rovnako sa nebola sťažovať matka poškodeného, že by mala s niekým ohľadne syna problémy. Svedok si nepamätal, že by matka poškodeného telefonicky oznamovala spáchanie trestného činu.
Súd oboznámil výpoveď svedka M. V., pracovníka OO PZ Krupina, ktorý uviedol, že bol preveriť podozrenie zo spáchania trestného činu, kde obvineným bol obžalovaný a poškodeným maloletý M.. Spolu s kolegom za prítomnosti matky vyťažili k veci maloletého a tento uvádzal, že ho viac krát obťažoval obžalovaný. Ku skutku samotnému uviedol, že ho mal obžalovaný zatiahnuť za obecný úrad, kde ho zadržal, mal ho bozkávať na krku a chcel od neho, aby mu „fajčil“. Uvádzal, že mu obžalovaný ponúkol cigaretu. Rovnako sa maloletý sťažoval, že mu obžalovaný urobil cucfleky. Matke bolo doporučené, aby išli na ošetrenie a oznamovateľka žiadala, aby vec bola riešená. Bola dopravená na OO PZ Krupina, kde bola vec zdokumentovaná.
Súd oboznámil výsluchy svedkýň O. G. a X. H. z prípravného konania, ktoré boli označené ako svedkyne, ktoré mali skutok vidieť. Vo svojej výpovedi však obe zhodne tvrdili, že uvedený skutok nevideli a určite nič také nehovorili matke poškodeného.
Vo veci bol podaný znalecký posudok o duševnom stave obžalovaného znalcami MUDr. S. a MUDr. L., spolu s psychologičkou MUDr. A.. MUDr. S. bol na hlavnom pojednávaní ako znalec vypočutý a uviedol, že obžalovaný bol osobne znalcami vyšetrený, mali k dispozícii jeho zdravotnú dokumentáciu, aj podklady o jeho návštevách psychiatra. Poukázal na to, že počiatočný dôvod skutku obžalovaný uvádzal, že poškodený ho obvinil, pretože sa ich matky pohádali a on sa zastal svojej matky, takže to poškodený urobil z pomsty. Neskôr pri vyšetrení uvádzal, že poškodený od neho pýtal cigaretu a preto si to z pomsty na neho vymyslel. Pri popisovaní situácie sa obžalovaný správal napäto, mal vyhýbavý pohľad, aj preto v znaleckom posudku konštatovali, že obžalovaný má snahu stavať sa do lepšieho svetla a táto jeho výpoveď nie je pravdivá. Ďalej znalec poukázal na disharmonické rodinné pomery, ktoré mali vplyv na rozvoj osobnosti obžalovaného. Prvý sexuálny kontakt s opačným pohlavím obžalovaný uvádzal v 15-tom roku a následne uvádzal viaceré sexuálne partnerky, na základe čoho bola konštatovaná urýchlená sexualita. Keďže obžalovaný jednoznačne popieral svoju vinu, pokiaľ bude skutok preukázaný, znalci uzavreli jeho správanie ako určité experimentovanie adolescentného jedinca. Vyšetrením nebola potvrdená prítomnosť žiadnej duševnej choroby alebo poruchy, ktorá by mala vplyv na jeho ovládaciu alebo rozpoznávaciu zložku. Z tohto dôvodu nebola navrhnutá ani žiadna forma ochrannej liečby a to ani sexuologickej. Nebola zistená žiadna sexuálna odchýlka. U obžalovaného boli zistené len poruchy správania, čo je však naučená forma správania s prihliadnutím na disharmonické prostredie, z ktorého pochádza. Toto je však liečbou neovplyvniteľné. Správanie je možné ovplyvniť prípadnými represívnymi opatreniami za takéto správanie. Pokiaľ znalec oproti znaleckému posudku na hlavnom pojednávaní konštatoval nepravdivosť výpovede obžalovaného, poukázal na to, že túto vyvodili len zo správania sa obžalovaného pri podávaní jeho výpovede. Vo všeobecnosti poukázal na to, že pokiaľ ide o rómsku komunitu, spravidla dochádza k poučeniu v rámci tejto komunity, aby popieral skutok, ktorý by mu nejakým spôsobom mohol uškodiť. Jedná sa o empirickú skúsenosť znalca. Toto bolo konštatované aj vo vzťahu k prejednávanému skutku, pretože pri popise skutku sa obžalovaný stal psychicky napätým, jeho odpovede sa stali chaotické, mal uhýbavý pohľad, zmenu v intonácii hlasu, jednalo sa o správanie iné ako keď bol v pohode.
Vo veci bol podaný znalecký posudok PhDr. E., ktorá psychologicky vyšetrila maloletého poškodeného a bola vypočutá aj na hlavnom pojednávaní. Znalkyňa na pojednávaní uviedla, že bola prítomná pri výsluchu maloletého, následne vykonala vlastné psychologické vyšetrenie. Pokiaľ sa vyjadrovala k hodnovernosti výpovede poškodeného, v prvom rade poukázala na to, že u neho je pamäťový potenciál výrazne slabší, z čoho vyplýva aj výrazne znížená schopnosť správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Preto jeho reprodukcia bola skôr útržkovitá a sám sa tiež vyjadril tak, že si mnohé veci nepamätá. Vyšetrením bolo zistené, že jeho mentálna kapacita je na úrovni mentálnej retardácie, čo vylučuje, že by si úplne vykonštruoval uvádzané skutočnosti. Rovnako nezistila ovplyvňovanie inou osobou. Ďalej znalkyňa poukázala aj na to, že jeho výpoveď o udalosti matke bola emotívna a chaotická, čím mohol svoju matku ovplyvniť v jej vyjadreniach, pričom aj ona sama má psychické problémy. Preto zrejme aj jej výpoveď bola taká, aká bola. Pri vyšetrení maloletého však zistila u neho prítomnosť tejto témy ako vážne prežívanie strachu voči osobe obžalovaného. Doslova uvádzal, že sa ho bojí, aby ho zbil alebo zabil. Znalkyňa považovala za potrebné poukázať aj na nesprávnu rodinnú výchovu a preto uzavrela, že jeho stav si vyžaduje odbornú zdravotnú starostlivosť, čo podľa udania matky mu mal poskytovať MUDr. E.. Znalkyňa sa vyjadrila tak, že pri opätovnom výsluchu maloletého t. času by bol schopný výsluch absolvovať, avšak vzhľadom na jeho pamäťový výkon by jeho výpoveď bola ešte viac medzerovitá.
Súd oboznámil správu MUDr. E. (čl. 88) k obžalovanému, kedy potvrdil, že obžalovaný bol u neho vyšetrený po prvý krát v roku 2004 a predtým mal byť liečený od roku 2001. Na kontroly sa dostavoval nepravidelne, medzi kontrolami raz ubehlo obdobie viac ako dvoch rokov. Vo veci diagnózy a ďalšej liečby lekár poukázal na zákonom uloženú povinnosť mlčanlivosti.
Podľa písomnej správy opatrovníka - ÚPSVaR Zvolen zo dňa 04. 06. 2012 bolo potvrdené, že rodina obžalovaného je v evidencii úradu od roku 2010 pre problémové správanie sa detí. Mladistvý S. začal povinnú školskú dochádzku plniť na Základnej škole X., následne na druhom stupni pokračoval na Špeciálnej základnej škole v H.. Po ukončení povinnej školskej dochádzky v ďalšom štúdiu nepokračoval. Mal problémy so školskou dochádzkou, býval často PN, bol a aj je naďalej pacientom psychiatrickej ambulancie v H. u MUDr. E.. Súdne trestaný nebol. Pochádza z viacdetnej rodiny, obaja rodičia sú nezamestnaní, nie sú evidovaní na úrade práce, poberajú dávky v hmotnej núdzi a prídavky na deti. Rodina žije v osade X., hygiena domácnosti je primeraná podmienkam prostredia. V dome je
zavedená elektrina aj voda. V čase šetrenia bol prítomný aj obžalovaný, ktorý sa vyjadril tak, že sa v uvedený deň s poškodeným pri kultúrnom dome nestretol, že ho maloletý obvinil z pomsty, lebo sa jeho mama povadila s matkou poškodeného a obžalovaný sa zastal svojej matky. Podľa neho matka poškodeného naviedla svojho syna, aby si na neho dačo vymyslel. Poukázal na to, že poškodený sa oblieka do dievčenských šiat a stýka sa s rôznymi chlapcami. Odvtedy sa maloletému M. vyhýba a mrzí ho, čo sa hovorí.
Súd zhodnotil všetky takto vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. Obžalovaný svoju vinu jednoznačne popieral. Proti nemu stála výpoveď maloletého poškodeného. Je pravdou, že výpoveď maloletého, ktorú učinil v prípravnom konaní možno hodnotiť ako nesúrodú, útržkovitú, v niektorých miestach aj odporujúcu si (napr. keď tvrdil, že po skutku sa prebral až ráno na mieste, následne, že po skutku šiel za svojou matkou a povedal jej , čo sa stalo). Súd však bral do úvahy, že sa jednalo o výpoveď maloletého vo veku 11 rokov, ktorý podľa znaleckého skúmania má nízku úroveň pamäťových i reprodukčných schopností a preto možno akceptovať uvedené nedostatky jeho výpovede ako prirodzené, zodpovedajúce jeho veku a vyspelosti. Súd prihliadol na to, že jeho výpoveď korešpondovala s popisom udalostí tak, ako ju uvádzal svojej matke, rovnako pred príslušníkom polície svedkom V.. Tieto výpovede boli v zhode v tom, že obžalovaný mal maloletého osloviť vulgárne, ponúknuť mu cigaretu za sexuálny styk orálny, potom čo maloletý odmietol, mal ho fyzicky napadnúť a násilím ho bozkávať, v dôsledku čoho zostali maloletému na krku „cuclíky“, ktoré potvrdila matka poškodeného. Na záver mal obžalovaný bez súhlasu maloletého mu prikladať svoj pohlavný úd k análnemu otvoru. Popis udalostí poškodeným zhodnotila znalkyňa PhDr. E., ktorá s prihliadnutím na osobu poškodeného vylúčila, aby si poškodený popis udalostí celkom vymyslel. Rovnako nezistila jeho ovplyvňovanie treťou osobu. Spôsob, rozsah ako aj nezrovnalosti vo výpovedi poškodeného znalkyňa logicky vysvetlila mentálnou úrovňou maloletého. Na druhej strane znalci pri vyšetrení obžalovaného spochybnili vierohodnosť jeho verzie vzhľadom na správanie sa obžalovaného pri popise udalostí, kedy sa zjavne správal spôsobom vzbudzujúcim pochybnosti o hodnovernosti jeho tvrdení. Hoci sa nenašli priami svedkovia, ktorí by potvrdili verziu jednej alebo druhej strany, súd po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel k záveru, že obžaloba proti obžalovanému bola podaná dôvodne, žalovaný skutok mal súd nepochybne z preukázaný výpoveďou maloletého poškodeného, jeho matky ako aj svedka V. v spojení so znaleckým dokazovaním. Na druhej strane pri vyhodnotení obrany obžalovaného súd vzal do úvahy, že tento najskôr pred pracovníkmi sociálneho úradu uvádzal, že konanie poškodeného je len aktom pomsty pre hádku ich matiek, kedy sa obžalovaný zastal svojej matky a preto matka poškodeného, tohto mala nahovoriť, aby si toto na obžalovaného vymyslel. V trestnom konaní však obžalovaný uvádzal, že si skutok poškodený vymyslel, lebo mu nechcel dať cigarety. V spojení s hodnotením osobnosti obžalovaného znalcami, jeho výpoveď vyznieva nevierohodne a hoci obžalovaný sa môže brániť pred súdom akýmkoľvek spôsobom, t. j. môže aj klamať, súd však jeho výpovedi neuveril a vyhodnotil ju len ako účelovú obranu v snahe zbaviť sa viny za svoje konanie. Súd preto uzatvára, že vinu obžalovaného za žalovaný skutok považuje za jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázanú. Obžalovaný svojim konaním tak po subjektívnej i objektívnej stránke naplnil všetky znaky zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1 Tr. zákona, pretože spôsobom popísaným v skutkovej vete obžaloby sexuálne zneužil osobu mladšiu ako 15 rokov.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovenia § 34 ods.1, 4 Tr. zákona, ako aj § 94 a nasl. Tr. zákona s prihliadnutím na osobitné ustanovenia o stíhaní mladistvých. V čase pojednávania bol obžalovaný už plnoletý, bol nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce, mali ho vyradiť z dôvodu, že sa nedostavil. Sociálne dávky nepoberá, živí ho jeho matka. Pri zhodnotení osoby obžalovaného súd vychádzal zo správy ÚPSVaR Zvolen popísanú zhora. Podľa správy o povesti z miesta trvalého bydliska bolo konštatované, že správanie obžalovaného na verejnosti je slušné, neboli zaznamenané na neho žiadne sťažnosti, nebol riešený v priestupkovom konaní ani nebola vedomosť, že by užíval alkohol alebo iné návykové látky. Obžalovaný doposiaľ nemá záznam v registri trestov ani v registri priestupkov. Súd preto vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť to, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona. U obžalovaného prevažovali poľahčujúce okolnosti, kedy sa znižuje horná hranica trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona. Súd pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby podľa § 201 ods.1 Tr. zákona vo výmere 3 roky až 10 rokov, ktorá sa podľa § 117 ods.1 Tr. zákona u mladistvých znižuje na polovicu, t. j. 1 rok 6 mesiacov až 5 rokov, horná hranica sa znižuje o jednu tretunu. Súd vzal do úvahy, že obžalovaný sa skutku dopustil vo veku mladistvom a aj podľa vyjadrenia znalcov išlo z jeho strany o sexuálne experimentovanie v adolescentom veku, nejedná sa o osobu zvlášť kriminálne narušenú a preto súd ukladal trest podľa § 118 ods.1 Tr. zákona a § 39 ods.1 Tr.
zákona pod dolnú hranicu trestnej sadzby a to vo výmere 12 mesiacov. Obžalovanému bol výkon tohto trestu odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Súd má zato, že takto uložený trest v dostatočnej miere naplní svoj účel individuálnej i generálnej prevencie. Na zdôraznenie výchovného účelu trestu súd zároveň uložil obžalovanému povinnosť počas skúšobnej doby podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku, alebo inému výchovnému programu so zameraním sa na sexuálnu výchovu v záujme zabezpečenia správnej sexuálnej výchovy u obžalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).