Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sf/6/2024

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: GASTLAND, s.r.o., , so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 44 874 685, zastúpený: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Jesenského 12, 911 01 Trenčín, za ktorú koná JUDr. Jozef Lukajka, PhD., IČO: 52 471 420, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103088351/2023 zo dňa 12. decembra 2023, konajúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 31.01.2024 zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 31.01.2024 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103088351/2023 zo dňa 12.12.2023, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102153159/2023 zo dňa 23.08.2023, ktorým v zmysle o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) uložil žalobcovi na účely zabezpečenia nevyrubenej dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2022 povinnosť zložiť peňažnú sumu XXX.XXX,XX €. Dôvodom bola odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.

2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Uviedol, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia žalovaného by mal vážny a nenapraviteľný následok s dôsledkami na zamestnancov žalobcu ako aj na jeho dodávateľov a odberateľov. Poukázal na to, že ako podnikateľský subjekt v dôsledku postupu a rozhodnutí orgánov finančnej správy nie je už objektívne schopný plniť svoje záväzky, a to nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale najmä vo vzťahu k svojím zamestnancom a príslušným sociálnym a zdravotným inštitúciám, ako aj vo vzťahu k obchodným partnerom. Suma, ktorú bude žalobca povinný zaplatiť, predstavuje pre neho enormnú sumu, ktorú nie je toho času schopný uhradiť bez toho, aby to malo na jeho podnikanie závažný vplyv a nenapraviteľné následky. V tomto smere poukázal na svoje každomesačné finančné záväzky voči zamestnancom a obchodným partnerom, ktoré v súvislosti s rastom minimálnej mzdy a zvyšujúcimi sa energetickými vstupmi neustále rastú. Žalobca poukázal tiež aj na zverejnenú mieru inflácie za obdobie 01-12/2022, ktorá predstavuje úroveň 12,8 % a za obdobie 01-12/2023 predstavuje úroveň 10,5 %.

3. Žalobca ďalej poukázal na to, že vzhľadom na jeho aktuálnu celkovú majetkovú situáciu a z dôvodu výkonu napadnutého rozhodnutia a prípadných ďalších rozhodnutí žalovaného bol nútený ukončiť dočasne pracovné pomery so zamestnancami ku dňu 31.12.2023. Nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe tak predstavuje vážne ekonomické a sociálne komplikácie aj v spôsobe života

zamestnancov žalobcu s dopadom na dodávateľstvo-odberateľské vzťahy žalobcu v rámci jeho obchodnej činnosti. Ako dôkaz žalobca predložil potvrdenie o počte zamestnancov z portálu Sociálnej poisťovne.

4. Žalobca zdôraznil, že z uvedených dôvodov vzniká nevyhnutnosť priznania odkladného účinku, aby sa táto nepriaznivá situácia v dôsledku rozhodnutí orgánov finančnej správy nevyostrila a mohol fungovať ďalej. V krajnom prípade totiž hrozí ukončenie jeho činnosti. Výkon napadnutého rozhodnutia spôsobí absolútny a nezvratný rozklad žalobcu, bude nenávratne poškodený celý systém financovania réžie, hospodárskej činnosti a plnenia si povinností žalobcu, čo bude reálne predstavovať nezvratné problémy v podnikateľskej činnosti žalobcu, obchodných vzťahoch, pracovných miestach. Žalobca je stabilný zamestnávateľ a podnikateľ pôsobiaci na trhu už dlhé roky, čím prispieval k stabilnému vývoju prostredia trhu práce ako i k sociálnej stabilite zamestnancov.

5. Podľa žalobcu priznaním odkladného účinku nevzniká rozpor s verejným záujmom, keďže dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej. Úmyslom žalobcu nie je vyhýbanie sa plneniu svojich daňových povinností, ale iba legitímne a odôvodnené oddialenie núteného výkonu rozhodnutia do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Nepriznanie odkladného účinku aj v prípade neskoršieho úspechu žalobcu v súdnom konaní môže spôsobiť, že žalobca už nebude mať záujem na vrátení finančných prostriedkov, keďže jeho hospodárska situácia môže byť nezvratná a môže byť už v procese zániku. Priznanie odkladného účinku je podľa žalobcu jeho jediná ochrana, ktorá môže zamedziť iným vážnym nenapraviteľným následkom.

6. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že navrhuje nepriznať odkladný účinok správnej žalobe. Žalovaný je toho názoru, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku.

7. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

8. Podľa správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

9. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. K právnej úprave týkajúcej sa priznania odkladného účinku správnej žalobe správny súd uvádza, že znenie ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Takáto úprava je daná tým, že súdny prieskum sa týka len právoplatných rozhodnutí, resp. konečných opatrení orgánov verejnej správy, a teda nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v , ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Nastúpenie odkladného účinku je normatívne konštituované ako výnimka a nie ako pravidlo.

11. v vymenúva procesné podmienky, za splnenia ktorých správny súd môže svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok. Týmito procesnými podmienkami sú:

- návrh žalobcu, keďže možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe je plne ovládaná dispozičnou zásadou,

- vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu,

- naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku.

12. Dôvodom priznania odkladného účinku je hrozba (nevyžaduje sa naplnenie príslušného následku), že s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia môže byť spojený následok spočívajúci:

- v závažnej ujme,

- v značnej hospodárskej škode či finančnej škode,

- v závažnej ujme na životnom prostrední, prípadne

- v inom vážnom nenapraviteľnom následku.

13. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neobsahuje žiadne dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a ďalších bezprostredne hroziacich následkov pre žalobcu, predpokladaných v a ani z administratívneho spisu hrozba závažnej ujmy z dôvodu okamžitého výkonu rozhodnutia orgánu verejnej správy nevyplýva. Žalobca dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe dostatočne neodôvodnil a riadne nepreukázal, pričom len odkaz na možné ohrozenie fungovania jeho činnosti, je bez ďalšieho na priznanie odkladného účinku nepostačujúci. Na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len samotné tvrdenie, ale je potrebné tvrdené skutočnosti preukázať. Žalobca síce k návrhu priložil údaje zo Sociálnej poisťovne o zamestnancoch s ktorými bol ukončený pracovný pomer k 31.12.2023, 20.11.2023 a 31.10.2023, avšak žalobca nepreukázal žiadny súvis s ukončením pracovného pomeru uvedených zamestnancov s možným výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca nevysvetlil aké dôsledky by mohol mať výkon napadnutého rozhodnutia na jeho dodávateľov a odberateľov, neuviedol ako konkrétne by mohol mať výkon napadnutého rozhodnutia vplyv na pracovné miesta.

14. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku a je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu, resp. finančnú škodu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami a hypotézami a zároveň aby na účel tohto osvedčenia predložil súdu relevantné dôkazy.

15. Žalobca taktiež vôbec neosvedčil, že by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -44 zo dňa 20.09.2017 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom neosvedčil, ale len skonštatoval, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

16. Argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku je právne irelevantná. Správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

17. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa , pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

18. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh na priznanie odkladného účinku s poukazom na zamietol.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( .