Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_12C-191-2012.pdf
PDF · 96.03 KB
No categories available
12C/191/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu : Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, zast. JUDr. Ján Šoltés - advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému : O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, o zaplatenie 224,06 eur s prísl., takto
rozhodol:
žalobu z a m i e t a ,
žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 23.5.2012 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 224,06 eur spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 61,69 eur od 25.11.2009 do zaplatenia a 8,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 83,72 eur od 25.11.2009 do zaplatenia spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne zo sumy 179,25 eur od 12.5.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 24.11.2009 uzavrel ako postupník so spoločnosťou Východoslovenská energetika, a.s. so sídlom Mlynská 31, Košice zmluvu o postúpení pohľadávok na základe, ktorej bola žalobcovi postúpená splatná pohľadávka voči žalovanému zo zmluvy o dodávke elektriny pre domácnosť zo dňa 22.12.2005 vo výške 145,41 eur.
Následne uzatvoril žalobca so žalovaným dňa 6.2.2010, dohodu o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX, v ktorej žalovaný, čo do právneho dôvodu aj výšky, uznal svoj záväzok voči žalobcovi zodpovedajúci postúpenej pohľadávke aj príslušenstvo, ktorý predstavuje spolu sumu 179,25 eur. V zmysle článku 3.1 dohody sa žalovaný zaviazal zaplatiť uznaný záväzok do desiatich pracovných dní odo dňa podpisu dohody. Pre prípad porušenia článku 3.1 dohody sa žalobca a žalovaný dohodli, že žalovaný uhradí žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 44,81 eur. Žalovaný však dlh neuhradil na základe čoho predstavuje nesplnená časť konečného záväzku sumu 224,06 eur. Žalobcovi vznikol aj nárok na zmluvnú pokutu, podľa článku 6.2 písm. c) dohody t.j. na zmluvnú pokutu 0,1 % z nesplatenej sumy uznaného záväzku za každý deň omeškania t. j. zo sumy 179,25 eur od 12.5.2010 (46. deň omeškania sa žalovaného s úhradou konečného záväzku) do zaplatenia. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie 9,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 61,69 eur od 25.11.2009 do zaplatenia a 8,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 83,72 eur od 25.11.2009 do zaplatenia, ktorý mu bol postúpený spolu s postúpenou pohľadávkou ako s príslušenstvo.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril a poukázal na to, že predmetný byt, v ktorom bolo odberné miesto, bol daný do užívania obecným úradom Jarovnice jeho synovi B. L., nar. XX.XX.XXXX od začiatku sprevádzkovania bytu, aj keď zmluvu uzavrel sám žalobca.
Súd pojednávanie vykonal v neprítomnosti žalobcu, podľa § 101 ods. 2 O.s.p..
V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (§ 101 ods. 1 O.s.p. ), sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ale len súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná (§ 120 ods. 1 O.s.p. ). Ak účastník navrhne vykonať dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať. Súd potom nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci významné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností podstatných pre zistenie skutkového stavu veci. Súd nie je viazaný návrhom účastníka na vykonanie dokazovania, nie je ani povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu a nie vecou účastníkov konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, listinnými dôkazmi a to návrhom, zmluvou o dodávke elektriny pre domácnosť, faktúrami za elektrinu, zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky, dohodou o uznaní dlhu, prílohou k zmluve o pohľadávke, kartou klienta, vyjadrením žalobcu a ostatným spisovým materiálom a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 14.2.2013, ktorým zamietol žalobu.
Po podaní odvolania zo strany žalobcu odvolací súd uznesením zo dňa 18.12.2013 zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a uložil súdu prvého stupňa v ďalšom konaní posúdiť, či ide o vhodné predkladanie zmluvných podmienok nie z pohľadu ich platnosti, ale či je možné poskytnúť ochranu takému konaniu a postupu zo strany žalobcu v súlade s ustanovením § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Zb. v znení platnom k 6.2.2010, a opätovne posúdiť uplatnenú námietku premlčania zo strany žalovaného, keď je zrejmé, že suma 104,84 eur sa stala splatnou dňa 28.2.2007 a suma 83,71 eur sa stala splatnou dňa 25.5.2007.
Žalobca podaním doručeným súdu dňa 16.4.2014, doručeným súdu dňa 9.6.2014 podal návrh na zmenu účastníkov na strane žalobcu. Súd o tomto návrhu rozhodol uznesením zo dňa 23.6.2014, nakoľko mal preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.1.2014 došlo k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG.
Súd vykonal pojednávanie dňa 18.11.2014 bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci bez jeho účasti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd mal vo veci zistené, že právny predchodca žalobcu mal so žalovaným ako dodávateľ elektrickej energie uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny na miesto spotreby B. XXX, odberné miesto č. XXXXXX, uzatvorenú dňa 22.12.2005, pod č. XXXXXX na zákaznícke č. XXXXXXXXXX uzatvorenú na dobu neurčitú, ktorou si zmluvné strany dohodli platné dodacie, technické a platobné podmienky dodávky elektrickej energie.
Na základe vyššie uvedenej zmluvy o dodávke elektriny dodával právny predchodca žalobcu žalovanému elektrickú energiu. Za obdobie 5.1.2007 do 9.5 2007 bola vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 25.5.2007 suma 2.522,- Sk t.j. 83,72 eur, za obdobie od 23.2.2005 do 4.1.2007 bol faktúrou č. XXXXXXXXX splatnou dňa 28.2.2007 fakturovaný nedoplatok vo výške 3.158,50 Sk.
Žalobca predložil dohodu o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX so splátkovým kalendárom zo dňa 6.2.2010 na základe ktorej dlžník žalovaný mal uznať záväzok vo výške 179,25 euro, a dohodnúť zmluvnú pokutu vo výške 44,81 euro.
Žalovaný vo svojej výpovedi poukázal na to, že predmetný byt t.j. odberné miesto neužíval. Byt bol užívaný jeho synom, i keď zmluvu o odbere elektriny podpísal. Čo sa týka dohody o uznaní dlhu, po nahliadnutí v spise uviedol, že táto nie je opatrená jeho podpisom a zrejme ide o podpis jeho syna. Uviedol, že túto dohodu nikdy nepodpísal a tak nikdy tento dlh neuznal, súčasne vzniesol námietku premlčania.
Podľa § 488 a nasl. Obč. zák. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 20 ods. 5 Zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike, ktorý nadobudol účinnosť od 1.1.2005 a ktorým bol zrušený predchádzajúci Zák. č. 70/1998 Z.z. o energetike, odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti majú právo na vymedzenom území na dodávku elektriny a plynu v určenej kvalite a za primerané ceny, ktoré sú stanovené alebo určené transparentne.
Podľa § 69 ods. 13 prechodných ustanovení teraz platného Zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike ustanovenia zmlúv o dodávke elektriny, o dodávke plynu, o prenose elektriny, o preprave plynu, o distribúcii elektriny, o distribúcii plynu a o uskladňovaní plynu, ktoré boli uzatvorené podľa doterajších predpisov, zostávajú v platnosti, ak nie sú v rozpore s týmto zákonom; ustanovenia týchto zmlúv, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom, sú účastníci zmlúv povinní uviesť do súladu s týmto zákonom do 31. decembra 2005, inak strácajú platnosť.
Podľa § 558 Obč. zák., ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol alebo že v čase uznania neexistoval. Nemôže sa však brániť s námietkou premlčania.
Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou platnosti dohody o uznaní dlh, nakoľko žalovaný namietal práve v jej uzatvorenie. Z jej obsahu vyplýva, že či už žalovaný alebo jeho syn, nakoľko podpis na tejto dohode jednoznačne nesúhlasí s podpismi na doručenkách, ktoré sa nachádzajú v spise a ktoré sú bezpochyby podpisom žalovaného.
Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení platnom ku dňu 6.2.2010 predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Na zdôraznenie súd dodáva, že predkladanie formulárov s ustanovením o možnosti splácať dlh v splátkach spotrebiteľovi, ktorý si je vedomý porušenia splátkového kalendára, je len snahou veriteľa dosiahnuť predĺženie premlčacej doby na 10 rokov bez náležitého objasnenia tohto dôsledku neinformovanému spotrebiteľovi, čo súd vyhodnocuje ako nezodpovedné, nečestné konanie a odporuje zákonnému ustanoveniu § 4 ods. 8 ZOS. Je logické a pochopiteľné, že spotrebitelia vítajú možnosť splácať dlh v splátkach, a preto vždy uznanie dlhu spolu so splátkovým kalendárom spravidla vždy podpíšu. Takéto praktiky sú zakázané (§ 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (,,ZOS“) a navrhovateľ nemôže počítať so súdnou ochranou nečestného konania. Nielenže je tu dôvod
na odmietnutie ochrany navrhovateľovi postupom podľa § 3 ods. 1 OZ, ale aj na záver o neplatnosti právneho úkonu, ako judikoval Krajský súd v Prešove vo veci vedenej pod sp.zn. 11Co 37/2012.
Na porovnanie súd poukazuje na judikatúru českého ústavného súdu, konkr. bod 27 nálezu Ústavného súdu ČR I. ÚS 3512/2011, cit.: ,,Uplatňování principu důvěry v úkony dalších osob při veškerém sociálním styku s nimi je základním předpokladem pro fungování komplexní společnosti (Luhmann, N.: Vetrauen. Ein Mechanismus der Reduktion socialer Komplexität. Stuttgart 1989, str. 1). Důvěru je třeba pokládat za elementární kategorii sociálního života. Jednak vyjadřuje vnitřní postoj odrážející eticky odůvodněné představy a očekávání jednotlivých členů společnosti a z druhé strany jevýrazem principu právní jistoty, který představuje jednu z fazet materiálně, tj. hodnotově, chápanéhoprávního státu, jehož ústavně normativní výraz je obsažen v čl. 1 odst. 1 Ústavy ČR. Naznačená konkretizace principu právního státu je oním principem, který působí na straně stěžovatele a protiprincipu autonomie vůle, kterého se dovolávají obecné soudy. Je pak primárně úkolem obecných soudů najít praktickou konkordanci mezi oběma protikladně působícími principy tak, aby zůstalo zachovánomaximum z obou, a tak, aby výsledek byl slučitelný s obecnou představou spravedlnosti." [obdobně nález Ústavního soudu ČR ze dne 15. 6. 2009, sp. zn. I. ÚS 342/09 (N 144/53 SbNU 765)].“
Žalovaný ako priemerný spotrebiteľ nemal znalosť o tom, že uznaním premlčaného dlhu začína plynúť 10-ročná premlčacia doba. V tejto súvislosti súd poukazuje na výstižné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.“
Na zvýraznenie správnosti záveru o neplatnosti uznania premlčaného záväzku súd poukazuje na rozhodnutia súdov, ktoré konštatovali nekalosť obchodnej praktiky v obdobných veciach, a to rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vo veciach 11Co/37/2012, 20Co/86/2012, 3Co/53/2012, 4Co/19/2012, 19Co/87/2012, 5Co/58/2012, 12Co/47/2012, 16Co/133/2012, 17Co/120/2012, 19Co/87/2012 a Krajského súdu v Košiciach vo veci 4Cob/75/2012, 5Co/194/2012.
Vzhľadom k tomu, že uznanie dlhu nebolo v súlade so zákonom, nemohla začať plynúť nová premlčacia doba a dlh žalovaného bol k začatiu konania premlčaný tak podľa obchodného ako i podľa občianskeho práva. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorou sa súd zaoberal, keďže dohodu o uznaní dlhu posúdil ako neplatnú.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Premlčanie má pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v ustanovených lehotách na príslušnom orgáne. Občiansky zákonník zásadne ustanovuje trojročnú premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, t.j. pri záväzku fakturovanom faktúrou na sumu 2.522,-Sk, splatnou dňa 25.5.2007, faktúrou na sumu 3.158,50 Sk splatnou dňa 28.2.2007. Teda došlo k uplynutiu trojročnej zákonnej premlčacej lehoty najneskôr k 25.5.2010 t.j. pred podaním žaloby dňa 23.5.2012. S prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania bola preto žaloba zamietnutá.
Výrok o trovách konania zodpovedá ust. § 142 ods. 1 O. s .p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. O náhrade trov konania účastníka sa však rozhoduje len na návrh v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p., keďže v danej veci žalovaný trovy konania neuplatnil, súd sa jeho prípadným nárokom na náhradu trov konania nezaoberal, aj keď v konečnom dôsledku bol v konaní úspešný. Trovy konania uplatnil žalobca, ktorý bol v konaní neúspešný, preto súd vyslovil, že náhradu trov konania žalovanému nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.