Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-143-2022.pdf
PDF · 143.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-1P/143/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u otca, obaja zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, deti rodičov: matky A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E. a otca F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X. mája XXXX/XX, G. H., o návrhu otca na zvýšenie výživného na maloleté deti, t a k t o
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo dňa 06.10.2020, číslo konania 1P/180/2019 – 87 v časti výživného na maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že počnúc dňom 23.09.2022 je matka A. B., nar. XX.XX.XXXX povinná prispievať na výživu maloletej A. sumou 110 Eur mesačne a maloletého A. sumou 90 Eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred otcovi F. B., nar. XX.XX.XXXX.
Dlžné výživné na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 23.09.2022 do 20.01.2023 v sume 240 EUR je matka A. B., nar. XX.XX.XXXX p o v i n n á uhradiť otcovi F. B., nar. XX.XX.XXXX v lehote do 20.07.2023.
Dlžné výživné na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 23.09.2022 do 20.01.2023 v sume 160 EUR je matka A. B., nar. XX.XX.XXXX p o v i n n á uhradiť otcovi F. B., nar. XX.XX.XXXX v lehote do 20.07.2023.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 23.09.2022 sa otec maloletých detí domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné na maloleté deti, a to na sumu 100 Eur na maloletú A. B. a na sumu 80 Eur na maloletého A. B..
Otec podaný návrh odôvodnil tým, že manželstvo s matkou maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. 1P/180/2019 - 87. Týmto rozsudkom boli maloleté deti A. B. a A. B. zverené do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletej A. sumou 50 Eur mesačne a na výživu maloletého A. sumou v rovnakej výške. Maloletý G. B. bol predmetným rozhodnutím zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 50 Eur mesačne. Otec pracuje v spoločnosti ZEVA ako kamenár, kde jeho mesačný príjem predstavuje sumu 600 Eur. O maloletých A. a A. sa stará sám. V súčasnosti znáša zvýšené výdavky, keďže deti rastú a chodia do školy. Mesačné výdavky na domácnosť predstavujú 152,09 Eur na byt, 50 Eur plyn, 50 Eur elektrina, splátka pôžičky 131,82 Eur, internet, televízia a telefón 56 Eur,
školské obedy 64 Eur, výživné na mal. Samuela 50 Eur, kredit dcére 10 Eur a ďalšie výdavky na stravu, hygienické pomôcky a oblečenie. Za zošity na začiatku školského roka otec zaplatil 64 Eur. Výdavky spojené s navštevovaním mal. A. na ZUŠ predstavujú 35 Eur ročne plus výdavky na potrebné pomôcky.
Uznesením č. k. 1P/143/2022 - 4 zo dňa 04.11.2022 súd ustanovil maloletým deťom na zastupovanie v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.
Dňa 22.11.2022 na informatívnom stretnutí v záujme zmierneho vyriešenia veci matka pri výsluchu uviedla, že pracuje ako operátorka výroby v spoločnosti Hengstler a jej mesačný príjem predstavuje približne 600 až 700 Eur, pričom uviedla, že s podaným návrhom súhlasí. Matka ďalej uviedla, že poberá invalidný dôchodok a má zdravotné problémy, ktoré môžu byť spojené s jej následnou práceneschopnosťou. Jej výdavky predstavujú sumu 150 Eur, ktoré prispieva na domácnosť svojmu ujovi, u ktorého sa momentálne zdržiava. Ďalšie výdavky predstavuje suma 150 Eur za vodu a elektrinu. V zime si musí zaobstarať drevo na kúrenie, čo predstavuje sumu 300 Eur. Svojim deťom sa snaží dať niečo naviac, ale keď im poslala krabicu s hračkami, tak jej ju poslali späť a keď s nimi chce niekam ísť, tak nechcú.
Otec maloletých detí na informatívnom stretnutí konanom dňa 22.11.2022 uviedol, že trvá na podanom návrhu, nakoľko sa výrazným spôsobom zmenili pomery. Maloletý A. prešiel na druhý stupeň. Otec pracuje ako kamenár a pohrebný pracovník a jeho príjem predstavuje sumu 295,78 Eur v čistom. Otec je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 157,97 Eur. Nemôže vykonávať ťažšie práce, pretože má problémy s chrbticou a nevidí na jedno oko.
Rodičia na informatívnom stretnutí dňa 22.11.2022 uzavreli rodičovskú dohodu, ktorou sa dohodli na zvýšení výživného tak, ako to navrhoval otec v podanom návrhu.
Súd vo veci nariadil pojednávania na 15.12.2022 a 20.01.2023, ktorého sa zúčastnili obidvaja rodičia maloletých detí a procesný opatrovník maloletých detí.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky a procesného opatrovníka maloletých detí, listinnými dôkazmi, a to najmä oboznámením sa s návrhom otca na zvýšenie výživného, dokladmi týkajúcich sa majetkových pomerov rodičov a nákladov na výživu maloletých detí a pripojeným spisom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1P/180/2019.
Otec maloletých detí vo výpovedi uviedol, že maloletá A. si podáva žiadosť na bilingválne gymnázium v Poprade alebo Starej Ľubovni. V prípade, že by ju prijali na štúdium, znamenalo by to zvýšenie jeho výdavkov, a to titulom cestovného a poplatkov za štúdium. V súčasnosti býva v mestskom nájomnom byte s dcérou A. a synom A., pričom má súdom určenú vyživovaciu povinnosť na svojho maloletého syna G. vo výške 50 Eur. Matka deti navštevuje a prispieva v zmysle skoršieho rozsudku riadne a včas. Otec je invalidný, na jedno oko nevidí a má problémy s chrbticou. Zdravotný stav maloletých detí je dobrý. Otec pracuje v kamenárstve Zeva s.r.o., a jeho príjem predstavuje asi 600 Eur. Zároveň poberá invalidný dôchodok vo výške 157 Eur. Za byt, v ktorom býva platí nájomné vo výške 159 Eur, za energie a plyn platí celkovo 100 Eur. Voda je súčasťou nájomného. Raz ročne uhrádza miestny poplatok za odvoz smetí vo výške 100 Eur. Ďalej platí za internet 40 Eur a kredit maloletej Alexandre 10 Eur. Vždy k 16. dňu v mesiaci mu odchádzajú platby, po ktorých mu zostáva približne 150 Eur na živobytie. Deťom platí každý mesiac obedy 34 Eur na každé dieťa. Ďalšiu stravu hradí z peňazí, ktoré mu ostanú. Niekedy si zdravotný stav alebo iné okolnosti vyžadujú zvýšené výdavky na deti. Popri práci si dokáže privyrobiť brigádnicky, a to približne 50 Eur za deň. Brigáduje niekedy raz za mesiac, niekedy dvakrát mesačne a v niektoré mesiace nebrigáduje vôbec. Na úrade práce mu oznámili, že nemá nárok na žiadnu pomoc od úradu. Maloletá A. v súčasnosti navštevuje ZUŠ, za ktorú otec platí 35 Eur ročne. Pomôcky, ktoré dcéra potrebuje k štúdiu na ZUŠ, stoja približne 2-5 Eur na mesiac. Maloleté deti A. a A. vyžadujú
zakúpenie pracovných zošitov, za ktoré otec v septembri zaplatil 46 Eur, okrem klasických zošitov. Ďalšie zvýšené výdavky otca súvisia aj s výdavkami na oblečenie, a to v súvislosti s rastom detí. Ako príklad uvádza topánky, ktoré maloletému A. kúpil za 30 Eur minulý rok, začiatkom roka už stoja 40 Eur. Otec ďalej uviedol, že platby za obedy pre deti sa zvyšujú, a to na 96 Eur, zvýšili sa mu platby za odvoz odpadu z 33 na 44 Eur na osobu, zvýšili sa mu aj preddavkové platby na plyn o 100 Eur. O koľko sa mu zvýši platba za elektrinu ani vodu nevedel uviesť. Zvyšujú sa mu aj výdavky na stravu a môžu mu vznikať ďalšie výdavky v súvislosti s pôžičkou. Uviedol, že všetky ceny stúpajú, a peniaze nežiada pre seba.
Matka maloletých detí vo výpovedi uviedla, že s rodičovskou dohodou uzavretou dňa 22.11.2022 nesúhlasí, nakoľko ku dňu 01.12.2022 prišla o zamestnanie. Uviedla, že býva v Lendaku, v dome, ktorý patrí otcovi a ujovi, konkrétne v ujovej polovici dvojdomu. K dispozícii má dve izby. V polovici domu býva matka so synom G. a s ujom, ktorý domov chodí len raz za čas. Má 3 vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Na výživu maloletej A. a maloletého A. prispieva po 50 Eur. Matka trpí psychickými problémami, raz za dva roky sa dostáva do stavu depresie a úzkosti zo stresu. Ak je to potrebné, musí sa ísť preliečiť. Naposledy bola pred rokom, dva mesiace hospitalizovaná v Levoči. V prípade, že bude mať starosti, môže k tomu dôjsť znova. V súčasnosti navštevuje psychiatra, pričom liečbu riadne dodržiava. Jej zdravotný stav ju zatiaľ neobmedzoval, občas bola PN. Nedávno bola tri mesiace PN, lebo jej operovali žlčník. Do 30.11.2022 pracovala v Hengstleri. Následne sa bola zaevidovať na úrade práce k 01.12.2022, zatiaľ jej nebolo doručené rozhodnutie úradu, ktorý požiadala o vyplácanie podpory. Matka poberá invalidný dôchodok vo výške 207 Eur. Prídavky na dieťa poberá vo výške 40 Eur a je jej vyplácaných 50 Eur titulom výživného na maloletého G.. Matka platí 150 Eur ujovi za bývanie, v čom je zahrnutá elektrina, internet, mobil a televízia, ktorú si zaviedla, aby malý mohol pozerať rozprávky. Matka platí za telefón 40 Eur. Výdavky matky ďalej predstavujú výdavky na škôlku, a to stravné vo výške 32 Eur, pracovný zošit na anglický jazyk 6 Eur, mesačné poplatky za anglický jazyk 9 – 12 Eur. Maloletý G. navštevuje výtvarný krúžok, za ktorý matka zaplatila poplatok vo výške 4 Eur. Stravu matka ráta na 200 Eur mesačne. Na oblečenie matka minie priemerne 30 Eur mesačne. Cez zimné obdobie prispieva ujovi na drevo na kúrenie sumou približne 300 Eur. V práci jej poskytli odstupné, nakoľko tam odrobila 17 rokov, a to vo výške do 6 000 Eur. Mala požičané peniaze, veľa maródovala a časť týchto peňazí pôjde na splátky dlhov. Matka má stredoškolské vzdelanie – krajčírka bez výučného listu. V tomto odbore nikdy nepracovala a má záujem o zamestnanie ako upratovačka, vo firme ako operátorka výroby, predavačka v obchode, alebo dokladač tovaru, prípadne chyžná. Na pojednávaní dňa 20.01.2023 uviedla, že je naďalej nezamestnaná, momentálne je v zaúčacej dobe. Zaúča sa ako čašníka v Tatranskej Kotline. Po 5-7 dňoch zaúčacej doby sa vedúci podniku rozhodne, či ju príjme do pracovného pomeru. Mzda by v tom prípade predstavovala sumu 4,70 Eur na hodinu, čo by celkovo mesačne znamenalo 560 Eur. Mesačne by odrobila 15 dní, pretože ide o prácu na krátky a dlhý týždeň. K pôžičke uviedla, že túto platí riadne, nezaplatila iba raz, keď bola PN. Nevie, prečo by mala platiť navrhovateľovi odpadky, pretože aj jej sa zvyšujú náklady. Dvakrát mesačne kupuje plynovú bombu celkovo za 50 Eur. Ďalej uviedla, že všetko ide hore, aj voda, aj potreby sa zvýšili a zvýšili sa aj jej náklady a že s podaným návrhom nesúhlasí.
Opatrovník maloletých detí sa na pojednávaní vyjadril, že vzhľadom k tomu, že sa zmenili zárobkové pomery matky navrhuje zvýšenie výživného, nakoľko každé zvýšenie výživného je v záujme maloletých detí. Pokiaľ ide o maloletú A. opatrovník navrhol zvýšenie výživného na sumu 90 Eur a na maloletého A. na 70 Eur.
Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 06.10.2020, č. k. 1P/180/2019 - 87, právoplatným dňa 26.10.2020 súd rozviedol manželstvo F. B. a A. B., I. J.. Súd zároveň schválil rodičovskú dohodu, ktorou maloletých A. a A. B. zveril do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať na ich výživu mesačne sumou 50 Eur na každé dieťa vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Súd predmetným rozhodnutím zároveň zveril maloletého G. B. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal povinnosťou prispievať na jeho výživou mesačne sumou 50 Eur vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Ďalšími výrokmi súd upravil styk maloletých detí s rodičmi, rozhodol o trovách konania a o poplatkovej povinnosti.
Z listinných dokladov predložených matkou súd zistil, že matka bola od 05.04.2006 do 30.11.2022 zamestnaná v spoločnosti Hengstler s.r.o., kde bola zamestnaná na dobu neurčitú. Práceneschopná bola v období medzi 30.11.2021 do 31.10.2022 celkom 124 dní. Pracovný pomer bol ukončený dohodou podľa § 60 Zákonníka práce. Za obdobie mesiacov január až august 2022 predstavuje jej čistý príjem celkom sumu 4 322,45 Eur a vyplatené jej boli nemocenské dávky vo výške 406,32 Eur. Matka si uplatnila daňový bonus na maloletého G.. Matka súdu predložila aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zo dňa 29.12.2022, číslo XXXXX/XXXX-PP-DvN, ktorým jej priznal nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 42,3863 Eur od 01.12.2022 na obdobie šiestich mesiacov, pri splnení ustanovených zákonných podmienok.
Z listinných dokladov predložených otcom bolo zistené, že otec maloletých detí je zamestnaný v spoločnosti ZEVA, s.r.o. ako kamenár a pohrebný pracovník. Za obdobie mesiacov január až august 2022 predstavuje jeho priemerný čistý mesačný príjem sumu 295,78 Eur. Otec je poberateľom prídavku na dieťa, za obdobie mesiacov január až november 2022 predstavoval prídavok na dieťa v súhrne sumu 749,80 Eur mesačne. Otec je v zmysle potvrdenia Sociálnej poisťovne poberateľom invalidného dôchodku vo výške 157,90 Eur.
Zo správy spoločnosti Hengstler, s.r.o. vyplývajú obdobia práceneschopnosti matky, s ktorou bol pracovný pomer skončený dohodou podľa § 60 Zákonníka práce dňom 30.11.2022. Matke boli zo mzdy vykonávané zrážky za poskytnutie stravy. Matka bola na PN v období od 21.02.2022 do 04.03.2022, od 14.03.2022 do 23.03.2022, od 02.08.2022 do 31.10.2022. Ošetrenie člena rodiny mala v období od 05.05.2022 do 14.05.2022 a od 25.07.2022 do 31.07.2022. Pri ukončení pracovného pomeru dohodou bola matke vyplatená odmena vo výške 7 247,50 Eur brutto. Bývalý zamestnávateľ matky k správe priložil dohodu o ukončení pracovného pomeru so zamestnankyňou – matkou a jej mzdový list. Z priložených listín vyplýva, že zamestnávateľ Hengstler, s.r.o. dňa 24.11.2022 uzavrel so zamestnankyňou A. B. dohodu o skončení pracovného pomeru uzatvoreného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 05.04.2006, a to dňom 30.11.2022. Za mesiace január až november 2022 predstavuje čistý príjem matky v zmysle predloženého mzdového listu sumu 10 310,25 Eur. Za obdobie mesiacov február až október 2022 poberala matka nemocenskú dávku v celkovej výške 406,32 Eur. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti a ďalších údajoch za zdaňovacie obdobie 2022 vyplýva, že matke bola za rok 2022 priznaná a vyplatená úhrnná suma daňového bonusu v sume 430,23 Eur a úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti predstavuje sumu 13 387,89 Eur.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok zo dňa 30.12.2022 vyplýva, že A. B. je v evidencii uchádzačov o zamestnanie odo dňa 01.12.2022 a evidencia trvá.
Zo správy Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 02.01.2023 vyplýva, že A. B. poberá invalidný dôchodok od 18.10.2017, ktorý jej bol priznaný rozhodnutím zo dňa 31.12.2019. Za rok 2022 poberala invalidný dôchodok vo výške 207,20 Eur mesačne a od 01.01.2023 poberá invalidný dôchodok vo výške 231,70 Eur mesačne. Z priloženého potvrdenia vyplýva, že matka poberala nemocenské dávky, a to za mesiac marec 2022 vo výške 32,40 Eur, august 2022 vo výške 323,90 Eur, september 2022 vo výške 485,80 Eur, október 2022 vo výške 502 Eur, máj 2022 vo výške 118,70 Eur a júl 2022 vo výške 83,10 Eur. Prílohu správy tvoria rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, preukazujúce výšku invalidného dôchodku matky za obdobie rokov 2018, 2019, 2020 a 2022, pričom rozhodnutie o zvýšení dôchodku pre rok 2023 nebolo možné vytlačiť.
Z lustrácie vykonanej v Sociálnej poisťovni vyplýva, že matka A. B. bola v období od 05.04.2006 do 30.11.2022 zamestnaná v spoločnosti Hengstler, s.r.o., kde za obdobie mesiacov január až november 2022 predstavoval jej vymeriavací základ pre platenie poistného sumu 13 387,89 Eur. Zároveň z lustrácie vyplýva, že matka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 231,70 Eur a poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 657 Eur.
Z lustrácie vykonanej v Sociálnej poisťovni vyplýva, že otec F. B. je od 01.08.2021 doposiaľ zamestnaný v spoločnosti ZEVA, s.r.o., kde za obdobie mesiacov január až november 2022 predstavoval jeho vymeriavací základ pre platenie poistného sumu 3 638,74 Eur. Zároveň z lustrácie vyplýva, že otec je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 176,60 Eur.
Súd zabezpečil do spisu pracovné ponuky zverejnené na internetovej stránke www.profesia.sk, a to na matkou preferované pracovné pozície. Ide o ponuku na zamestnanie v pozícii chyžná v Grand Hotel Bachledka****Strachan, pracovný pomer na plný úväzok/dohodu/živnosť, pričom ponúkaná mzda predstavuje mesačne sumu 700 Eur brutto. Ďalej súd zabezpečil pracovnú ponuku spoločnosti BILLA Slovensko na pozíciu predavač/pokladník v Poprade, a to na plný úväzok, pričom ponúkaná mzda predstavuje: základná mzda vo výške 795 Eur mesačne brutto + variabilná zložka 60 Eur mesačne brutto + príplatky za víkend. Ďalšou zistenou pracovnou ponukou je ponuka zamestnania v Potravinách Klas v Poprade do pozície predavačka/pokladníčka, a to na plný úväzok. Ponúkaná mzda predstavuje sumu 762 – 880 Eur mesačne. Súd zabezpečil aj pracovnú ponuku spoločnosti Mountain Resort, s.r.o. do pozície chyžná v obci Ždiar, so mzdou, ktorej výška začína na sume 800 Eur mesačne. Spoločnosť CÉDER, s.r.o. hľadá zamestnanca s obdobným pracovným zaradením v obci Tatranská Lomnica s ponúkanou mzdou vo výške 760 - 1 100 Eur mesačne. Ďalšou zistenou pracovnou ponukou je ponuka spoločnosti STARSTAFF, s.r.o. na pozíciu operátor výroby v Poprade so základnou mzdou 4,671 Eur na hodinu s možnými príplatkami.
Vykonaným dokazovaním mal súd zistený nasledujúci skutkový stav:
Naposledy bola vyživovacia povinnosť matky k maloletým A. a A. upravená rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 06.10.2020, č. k. 1P/180/2019 – 87, právoplatným dňa 26.10.2020, pričom súd zaviazal matku povinnosťou prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 50 Eur mesačne. Maloleté deti majú bežné náklady na ich výživu. Matka bola do 30.11.2022 zamestnaná v spoločnosti Hengstler, s.r.o., kde pracovný pomer skončila dobrovoľne, dohodou v zmysle § 60 Zákonníka práce. Jej čistý príjem zo zamestnania predstavoval za rok 2022 celkom sumu 10 310,25 Eur (v priemere 937 Eur mesačne), pričom je potrebné prihliadnuť na to, že v tejto sume je zarátaná aj výška odstupného poskytnutého matke pri skončení pracovného pomeru, ktorá slúži matke ako kompenzácia na preklenutie obdobia kedy bude nezamestnaná, čo je podľa jej vyjadrenia len stav prechodný. Matka na výživu detí prispieva pravidelne v súdom stanovenej výške, pričom vyživovaciu povinnosť má voči maloletým deťom A., A. a G., ktorý sa nachádza v jej osobnej starostlivosti. Nad rámec stanoveného výživného matka deťom neprispieva, nakoľko deti jej dary odmietajú a nikam s ňou nechcú ísť. Osobnú starostlivosť deťom zabezpečuje ich otec, matka deti navštevuje. Matka zároveň poberá invalidný dôchodok, ktorého výška v súčasnosti predstavuje sumu 231,70 Eur mesačne, v roku 2022 poberala invalidný dôchodok vo výške 207,20 Eur. Zároveň bolo zistené, že matka je poberateľkou dávky v nezamestnanosti, a to vo výške 657 Eur mesačne. Otec maloletých detí je v súčasnosti zamestnaný v spoločnosti ZEVA, s.r.o., s dohodnutým príjmom vo výške 3,68 Eur na hodinu pri dohodnutom týždennom pracovnom čase 20 hodín. Za obdobie mesiacov január až august 2022 predstavoval jeho čistý mesačný príjem sumu 295,78 Eur a od mesiaca september 2022 až november 2022 predstavoval jeho vymeriavací základ pre platenie poistného v priemere sumu 322,76 Eur. Okrem príjmu z pracovného pomeru si otec dokáže nepravidelne privyrobiť sumu približne 50 Eur za deň brigádami, ktoré však nepredstavujú jeho stály príjem. Otec je zároveň poberateľom invalidného dôchodku vo výške 176,60 Eur. Otec má vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom A., A., ktoré ma zverené do osobnej starostlivosti a G., na ktorého výživu prispieva matke mesačne sumou 50 Eur. Maloletý A. od posledného určenia výšky výživného prešiel na druhý stupeň základnej školy a potreby maloletej A. sa zvýšili vzhľadom na to, že začala navštevovať základnú umeleckú školu a zároveň sa pripravuje na štúdium na strednej škole, pričom si mieni podať prihlášku na bilingválne gymnáziá v Poprade a Starej Ľubovni.
Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.).
Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností.
Otec navrhol matku zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletej A. zvýšeným výživným vo výške 100 Eur mesačne a na výživu maloletého A. zvýšeným výživným vo výške 80 Eur mesačne. Matka so zvýšením výživného nesúhlasila.
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je podmienkou prípustnosti zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom zmena, ktorá nastala v skutočnostiach predstavujúcich podklad vydania pôvodného rozhodnutia, pričom však musí ísť o zmenu zásadného a trvalého charakteru. Zmenu pomerov možno vymedziť ako podstatnú a závažnú zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov, ako aj zmenu na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb s ohľadom na jeho vek, školu, športovú činnosť, zdravotný stav a pod. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia, zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie, zmena zdravotného stavu a iné. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa za opodstatnenú zmenu pomerov považuje aj zmena v dôsledku plynutia času (v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti), pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky.
Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie výživného je predovšetkým podrobne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so štúdiom, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo, a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu, a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.
Od posledného rozhodnutia o výživnom súd zistil vykonaným dokazovaním podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov, ako aj na strane maloletých detí, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného. Súd pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti k maloletým deťom vychádzal z príjmov otca, ktoré predstavovali mzdu vo výške okolo 500 až 550 Eur mesačne spolu s invalidným dôchodkom vo výške 150 Eur, pričom matka uviedla, že je zamestnaná v spoločnosti Hengstler, jej čistá mesačná mzda predstavuje približne sumu 550 Eur a poberá invalidný dôchodok vo výške 200 Eur mesačne. Rovnako súd prihliadol na rapídne zvyšovanie cien energií pre domácnosti, zvýšené platby za stravovanie v školských zariadeniach ako aj na všeobecné aktuálne zvýšenie nákladov na chod domácnosti.
Otec je schopný v súčasnosti zarobiť si približne 600 Eur mesačne a je naďalej poberateľom invalidného dôchodku, pričom matka v súčasnosti nepoberá príjem zo závislej práce, o ktorý sa pripravila vlastným konaním, a to uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru, pričom súd prihliadal na to, že jej čistý príjem za mesiace január až november 2022 predstavuje sumu 10 310,25 Eur (937,30 Eur mesačne). Zároveň súd prihliada na príjem matky v podobe invalidného dôchodku vo výške 207,20 Eur v roku 2022 a 231,70 Eur v roku 2023. Matka má teda v súčasnosti vyšší príjem než ten, z ktorého súd vychádzal pri prvom určení výživného. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá zárobku bez dôležitého dôvodu, k čomu došlo v tomto prípade tým, že matka skončila pracovný pomer dohodou bez toho, aby si zabezpečila nové zamestnanie, resp. iný príjem, ktorý by jej umožňoval plniť svoju zákonnú povinnosť prispievať na výživu svojich detí. Na uvedenej veci nič nemení ani to, že matka sa v súčasnosti zaúča ako čašníčka, ktorá má možnosť následne sa v tejto pozícii zamestnať, čo závisí od uváženia jej zamestnávateľa. Ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine poskytuje ochranu osobe oprávnenej na výživné nielen v situáciách, kedy povinná osoba bez
vážneho dôvodu nepoberá žiadny príjem, ktorý by jej umožňoval plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, ale poskytuje ochranu aj v prípadoch, kedy síce povinná osoba dosahuje príjem, ale tento príjem nedosahuje výšku primeranú jej schopnostiam a možnostiam. Preto súd považuje za potrebné uviesť, že aj keď matka deklaruje, že v blízkej budúcnosti možno získa príjem zo zamestnania vo výške 560 Eur mesačne, nepredstavuje takýto príjem, v kontexte so zabezpečenými pracovnými ponukami s výhodnejšími platovými podmienkami a vyjadrenou preferenciou zamestnaní, príjem zodpovedajúci jej reálnym zárobkovým možnostiam, ani príjem, ktorý poberala u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa, s ktorým bez vážneho dôvodu dobrovoľne ukončila pracovný pomer. Nemôže byť na ťarchu osoby oprávnenej na výživné to, že osoba povinná z vlastného rozhodnutia dosahuje nižší príjem, než aký by skutočne mohla dosahovať. Neobstojí ani prípadná námietka ohľadom prípadnej nemožnosti zabezpečenia starostlivosti matky o maloletého G., v prípade, že sa matka zamestná inde, než kde sa v súčasnosti zaúča. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že matka bola zamestnaná v spoločnosti Hengstler v Kežmarku na hlavný pracovný pomer, pričom na problémy so starostlivosťou o maloletého G. v súvislosti s pracovnou zaťaženosťou matka v konaní nepoukázala.
V čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výške výživného zo dňa 06.10.2020, bol maloletý A. žiakom prvého stupňa základnej školy, čo sa v čase rozhodovania zmenilo a maloletý A. je v súčasnosti žiakom druhého stupňa základnej školy. Pokiaľ ide o maloletú A., zvýšenie výdavkov na jej výživu, rovnako ako u maloletého A., spôsobila prirodzená zmena v pomeroch maloletých detí v dôsledku ich prirodzeného rastu. U maloletej A. zároveň vzniká dôvodný predpoklad, pre jej nástup na štúdium na strednej škole, pričom otec uviedol, že zvažuje prihlášku na gymnázium v Poprade a Starej Ľubovni, čo okrem zvýšenia bežných nákladov spojených s návštevou strednej školy značí zvýšené výdavky spojené so skutočnosťou, že maloletá býva v G. H.. Vzhľadom na uvedené okolnosti súd dospel k záveru, že na strane oboch maloletých detí došlo k podstatnej zmene ich pomerov.
K otázke súčasných výdavkov na výživu maloletých detí, tieto boli otcom v konaní vyčíslené, pričom tieto výdavky zahŕňajú len bežné výdavky maloletých detí primerané ich veku. Matka tieto výdavky s výnimkou zvýšených nákladov na odvoz odpadu nijako nespochybnila, a preto súd postupujúc v súlade s § 37 CMP si osvojil zhodné skutkové tvrdenie účastníkov ohľadom výdavkov maloletých detí, nakoľko nemal pochybnosti o ich pravdivosti a toto tvrdenie súd pojal ako podklad pre svoje rozhodnutie vo vzťahu k stanoveniu rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov maloletých. Pokiaľ ide o náklady na odvoz odpadu, je potrebné uviesť to, že tento poplatok sa obci odvádza na osobu. Nie je preto na mieste tvrdenie matky, že otcovi na tento poplatok nechce prispievať. Pokiaľ ide o osoby, za ktoré sa poplatok uhrádza, ide nielen o samotného otca ale aj o maloleté deti odporkyne, s ktorými otec žije v spoločnej domácnosti. Z tohto dôvodu nepovažoval súd námietku matky týkajúcu sa miestneho poplatku za dôvodnú.
Otec od času, kedy boli maloletí zverení do jeho starostlivosti, sústavne zabezpečuje uspokojovanie všetkých ich potrieb. Matka nie je zamestnaná, pričom poberá dávku v nezamestnanosti a invalidný dôchodok, ktoré v súhrne predstavujú sumu 888,70 Eur mesačne (657 Eur + 231,70 Eur). Matka pravidelne na výživu maloletých prispieva, avšak výhradne len sumou určenou súdnym rozhodnutím.
Čo sa týka schopností, možností a majetkových pomerov na strane matky, tu bolo zistené, že matka je v súčasnosti nezamestnaná a poberá dávku v nezamestnanosti a invalidný dôchodok. Posledné zamestnanie, ktoré mala bolo na pozícii operátor výroby, kde poberala mzdu vo vyššie uvedenej sume. Pracovný pomer bol ukončený dohodou zamestnanca a zamestnávateľa. Matka maloletých je v súčasnosti v procese zaúčania sa u nového zamestnávateľa, pričom rozhodnutie o tom, či ju zamestnávateľ prijme do zamestnania závisí od jeho uváženia.
Nakoľko príjem matky spočívajúci v dávke v nezamestnanosti je len dočasným príjmom, pričom rozhodnutie o výživnom má upravovať túto významnú povinnosť každého rodiča na obdobie prekračujúce obdobie vyplácania tejto dávky, súd pri určovaní výšky výživného okrem súčasných príjmov prihliadol na potencialitu príjmov, ktoré matka môže dosahovať. Matka je v mladom, produktívnom veku, pričom napriek tvrdeným zdravotným komplikáciám ju tieto s výnimkou občasných období
práceneschopností podľa jej vyjadrenia nijako neobmedzujú. Pri prieskume pracovného trhu vyhľadal súd voľné pracovné miesta na matkou preferovaných pozíciách chyžná, operátor výroby, predavačka, upratovačka, a to v okolí miesta bydliska matky. Na uvedených pozíciách boli ponúkané pracovné pozície s mesačným hrubým príjmom v rozmedzí od 700 do 1 100 Eur mesačne. V možnostiach a schopnostiach matky by tak bolo možné zamestnať sa na uvedenej pozícií pri priemernom mesačnom príjme cca 820 Eur, čo predstavuje čistý príjem cca 650 Eur. Súd preto pri stanovení výšky príjmov matky vychádzal zo sumy 650 Eur titulom (potencionálnej) mzdy a sumy 231,70 Eur, resp. 207,20 Eur titulom invalidného dôchodku za súčasného zohľadnenia daňového bonusu vo výške 60 Eur mesačne, ktorý si matka uplatňuje na maloletého G..
Princíp potenciality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk).
Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možností platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného, zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť povinnému, aby svojim konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Potencionalita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.
Súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.
Vyživovacia povinnosť rodičov spočíva nie len v materiálnej sfére zabezpečenia potrieb maloletých detí, ale aj v nemateriálnych plneniach, ktoré v súlade s § 62 ods. 4 zákona o rodine nahrádzajú plnenia materiálne. Pri určovaní výživného je potrebné vziať do úvahy výkon osobnej starostlivosti o dieťa jedným z rodičov, pretože práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu tvoria materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého z rodičov, ktorý ich poskytne v peniazoch. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine
nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp.zn. IV. ÚS 489/2011).
Súd považuje za potrebné poukázať tiež na neprimeranosť vyživovacej povinnosti, ktorú otec plní na maloletého G., ktorý má v súčasnosti 5 rokov, pričom výživné v rovnakej výške platí matka na trinásťročnú A. a desaťročného A., o ktorých sa stará otec sám pri príjme, ktorý je nižší než príjem matky. Bezpochyby v schopnostiach matky je, aby na uspokojenie svojich potrieb a potrieb svojich maloletých detí si našla prácu, z ktorej by mala dostatočný príjem. Taktiež je potrebné poukázať na to, že matka pri čistom príjme, ktorý sa v roku 2022 pohyboval priemerne okolo sumy 650 Eur mesačne titulom mzdy a 207,20 Eur titulom invalidného dôchodku uhrádzala na výživu A. a A. na každé dieťa po 50 Eur čo predstavuje len 5,83 % tohto príjmu. V neposlednom rade súd prihliadol na to, že matka pri skončení pracovného pomeru získala od bývalého zamestnávateľa jednorazovú odmenu v sume takmer 6 000 Eur. Súd k tomuto príjmu udáva, že aj maloleté deti majú práv sa podieľať na životnej úrovni matky. Matka v súvislosti s týmto príjmom deklarovala potrebu uhrádzania svojich dlhov, k čomu súd uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má (s výnimkou nevyhnutných výdavkov) absolútnu prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Je preto povinnosťou každého rodiča prioritne riadne prispievať na výživu maloletých detí a až následne zvažovať ďalšie využitie svojich financií.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uznal nárok maloletých detí na vyššie výživné ako opodstatnený v dôsledku popísanej zmeny pomerov na ich strane a na strane rodičov a pri určovaní výživného prihliadol na potenciálny príjem povinného rodiča, zohľadniac jeho ďalšiu jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému G. ako aj to, že inak ako úhradou určeného výživného sa na výžive a starostlivosti o deti matka nepodieľa. Za primerané zvýšenie výživného vo vzťahu ku všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam súd považoval u maloletej A. sumu 110 Eur mesačne od 23.09.2022 a u maloletého A. sumu 90 Eur mesačne, taktiež od 23.09.2022, teda od kedy otec podal návrh na súd. Platiť zvýšené výživné je v schopnostiach a možnostiach matky ako povinnej osoby, a to vzhľadom na jej vek, vzdelanie, ako aj na skutočnosť, že je v súčasnosti nezamestnaná, kde súd zohľadnil aj potencionalitu možných príjmov tohto rodiča, v prípade, keby sa matka zamestnala, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že matka sa svojho stáleho príjmu vzdala bez vážneho dôvodu vlastným konaním.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd priznal zvýšené výživné pre maloleté deti počnúc dňom 23.09.2022. Zvýšením výživného počnúc mesiacom september 2022 vzniklo matke dlžné výživné pre maloletú A. za mesiace september 2022 až december 2022 v celkovej sume 240 Eur /(110 Eur, ktoré mala matka uhradiť – 50 Eur, ktoré matka uhrádzala) x 4 mesiace/, na maloletého A. za rovnaké obdobie dlžné výživné v sume 160 Eur/(90 Eur, ktoré matka mala uhrádzať – 50 Eur, ktoré matka uhrádzala) x 4 mesiace/. S prihliadnutím na majetkové pomery matky a vzhľadom na to, že matka musí zabezpečiť bežnú výživu aj maloletému G., súd povolil matke splatiť dlh na výživnom na maloleté deti A. a A. v lehote do 20.07.2023.
Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci ani neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, a to v šiestich vyhotoveniach. (§ 355 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.