Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-1267-2007.pdf
PDF · 96.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-7Er/1267/2007
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: METALFORM, s.r.o., so sídlom v Rudníku č. 326, IČO: 36 271 551, zast. Mgr. Radovanom Ulehlom, advokátom so sídlom v Piešťanoch, Winterova 62, proti povinnému: G.S.Production, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Jánoškova 1626, IČO: 36 409 839, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 1362.78 eura s príslušenstvom, trov základného konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je povinný n a h r a d i ť súdnej exekútorke JUDr. Viere Kučerovej
zastúpenej súdnou exekútorkou JUDr. Ing. Zuzanou Dobrodenkovou, PhD., trovy
exekúcie vo výške 44,88 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 06.10.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie súdnej exekútorky JUDr. Viery Kučerovej, Exekútorsky úrad so sídlom v Holíči, Námestie Sv. Martina 6, zastúpenej súdnou exekútorkou JUDr. Ing. Zuzanou Dobrodenkovou, PhD., Exekútorsky úrad so sídlom v Holíči, Námestie Sv. Martina 9, ktorým navrhla, aby súd zastavil exekúciu vedenú voči povinnému postupom podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku s odôvodnením, že počas exekúcie bola zistená nemajetnosť povinného a ďalším šetrením bolo zistené, že povinný bol dňa 25.08.2011 ex offo vymazaný z obchodného registra
V rámci preskúmania podnetu súdnej exekútorky mal súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka číslo: 14031/L preukázané, že potom čo uznesením Okresného súdu Žilina, č.k. 26CbR/91/2010-156 zo dňa 07.06.2011, ktorým bola spoločnosť G.S.Production, s.r.o. zrušená bez likvidácie, bola postupom podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka dňom 25.08.2011 z Obchodného registra Okresného súdu Žilina vymazaná.
Podľa § 68 ods. 9 veta prvá Obchodného zákonníka, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie.
Podľa § 68 ods. 9 posledná veta Obchodného zákonníka, na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.
Pred zastavením exekúcie v prípade, keď povinný bol vymazaný z obchodného registra, je potrebné oboznámiť sa s dôvodmi pre ktoré bol zrušený. Ako je uvedené vyššie, povinný bol zrušený bez likvidácie
z dôvodu, že nemal obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. V danom prípade teda prichádza do úvahy zastavenie exekúcie aj podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Takýto postup je aj v súlade s Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/13/2012 zo dňa 15.08.2012, podľa ktorého „zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku).“
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení( ďalej ako „ Exekučný poriadok“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom na zistené a vzhľadom na cit. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR tunajší súd postupom podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu vedenú voči povinnému zastavil.
Pokiaľ ide o trovy exekúcie, spolu s podnetom na zastavenie exekúcie súdna exekútorka podaním zo dňa 18.09.2014 žiadala, aby súd zaviazal oprávneného k náhrade trov exekúcie, ktoré si uplatnila v sume 76,74 eura. V rámci trov exekúcie si súdna exekútorka uplatnila odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, za 2 hodiny (70 minút) vo výške 13,28 eura, ktorý čas mala v rozsahu po 10 minút vynaložiť na úkony špecifikované v ustanovení § 15 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) i) a j) cit. vyhlášky, t.j. na úkony: 1/ získanie poverenia, 2/ doručenie príkazu na začatie exekúcie, 3/doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 4/doručenie exekučného príkazu, 5/ doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, 6/ každé zisťovanie účtu povinného, 7/každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Odmenu účtovanú paušálnou sumou si exekútorka uplatnila podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 cit. vyhlášky vo výške 36,52 eura, t.j. po 3,32 eura, za úkony špecifikované v ustanovení § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky pod písm. a), b), c), d), e) i) a j), t.j. odmenu 3,32 eura za úkon podľa § 15 ods.1 písm. a) cit. vyhlášky - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 2/odmenu 3,32 eura za úkon podľa 15 ods.1 písm. b) cit. vyhlášky - doručenie príkazu na začatie exekúcie, 3/ odmenu 3,32 eura za úkon podľa 15 ods.1 písm. c) cit. vyhlášky - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 4/odmenu 3,32 eura za úkon podľa 15 ods.1 písm. d) cit. vyhlášky - za doručenie exekučného príkazu, 5/ odmenu 3,32 eura za úkon podľa 15 ods.1 písm. e) cit. vyhlášky - doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, 6/ odmenu 9,96 eura za 3 úkony podľa 15 ods.1 písm. i) cit. vyhlášky - každé zisťovanie účtu povinného a odmenu 9,96 eura za 3 úkony podľa 15 ods.1 písm. j) cit. vyhlášky - každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. V rámci hotových výdavkov si uplatnila náhradu výdavkov vynaložených na poštovné vo výške 11,67 eura a náhradu za poplatok uhradený vo výške 2,48 eura za súčinnosť poskytnutú poštou. Z odmeny a náhrad si uplatnila exekútorka aj náhradu DPH vo výške 20 %, čo činí 12,97 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2012, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ustanovenia § 200 ods.1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške hradí trovy.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Ako je zrejme z citovaného ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, súdny exekútor má právo na náhradu trov účelne vynaložených na výkon exekučnej činnosti. Z ďalšieho citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že tieto náklady uhrádza povinný. V exekučnom konaní vedenom súdnou exekútorkou JUDr. Vierou Kučerovou zastúpenou súdnou exekútorkou JUDr. Ing. Zuzanou Dobrodenkovou, PhD., pod č. EX 3332/2007 však povinný ako subjekt práva zanikol, nakoľko došlo k jeho výmazu z obchodného registra. Ako je uvedené vyššie, povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemal obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, preto v danom prípade súd zastavil exekúciu postupom podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. S poukazom na citované ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a aktuálnu rozhodovaciu činnosť (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/13/2012 zo dňa 15.08.2012), uložil nahradiť trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnej exekútorke, oprávnenému.
Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“):
Podľa § 14 ods. 1 až 3 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je 6,64 € (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 € (100 Sk).
Podľa § 15 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súd v rámci rozhodovania o trovách exekúcie vychádzal zo špecifikácie obsiahnutej v podaní súdnej exekútorky zo dňa 18.09.2014 a priznal jej paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 vyhlášky vo výške 23,24 eura pozostávajúcu z odmeny vo výške 3,32 eura, za úkon podľa § 15 ods.1 písm. a)
vyhlášky - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, vo výške 9,96 eura za 3 úkony podľa 15 ods.1 písm. i) vyhlášky - každé zisťovanie účtu povinného a vo výške 9,96 eura za 3 úkony podľa 15 ods.1 písm. j) vyhlášky - každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. V rámci hotových výdavkov súd priznal súdnej exekútorke náhradu výdavkov vynaložených na poštovné vo výške 11,67 eura a náhradu výdavku vynaloženého vo výške 2,48 eura na poplatok za poskytnutie súčinnosti Slovenskou poštou. Z odmeny a hotových výdavkov priznaných spolu vo výške 37,39 eura súd priznal súdnej exekútorke aj náhradu DPH vo výške aktuálnej v čase rozhodovania súdu o trovách konania, nakoľko výška DPH bola s účinnosťou od 01.01.2011 stanovená zákonom č. 409/2010 Z. z. na 20%, čo činí 7,48 eura (20 % zo sumy 37,39 eura). Súd tak postupoval podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania o trovách exekúcie, nakoľko v novelizovanom znení § 196 Exekučného poriadku sa uvádza, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Aj keď novelizované znenie § 196 Exekučného poriadku sa vzťahuje na konania začaté po 01.01.2012 podľa názoru súdu niet dôvodu postupovať pri priznávaní DPH ako súčasti trov exekúcie súdneho exekútora inak, ako to aktuálne upravuje § 196 Exekučného poriadku.
Súd sa nestotožnil bezvýhradne so súdnou exekútorkou predloženým vyúčtovaním trov exekúcie, keď z uplatnených trov jej po preskúmaní oprávnenosti dôvodnosti a správnosti účtovania priznal len náhradu tých, ktoré vynaložila v danej exekúcii. Bolo povinnosťou súdu preskúmať súdnou exekútorkou špecifikované trovy, ktorých náhradu si v súvislosti so zastavením exekúcie uplatnila, pretože len také trovy je možné uložiť k náhrade oprávnenému. Spravodlivé by bolo, aby bol oprávnený zaviazaný povinnosťou k úhrade len nevyhnutných a skutočne účelne vynaložených trov exekúcie, nakoľko akýkoľvek iný postup by bol protizákonný a v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd po preskúmaní súdnou exekútorkou uplatnených trov vo výške 76,74 eura jej priznal náhradu vo výške 44,88 eura, nakoľko v tejto výške pokladal ich vynaloženie v predmetnej exekúcií za dôvodné.
Vychádzajúc z predloženej špecifikácie sa súd nestotožnil so súdnou exekútorkou a nepriznal jej paušálnu odmenu za úkony doručovania, t.j. za úkony podľa § 15 ods. 1 písm. b), c), d) a e) vyhlášky, nakoľko mal z obsahu spisu súdnej exekútorky preukázané, že písomnosti vydané v predmetnej exekúcii
- príkaz na začatie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie, exekučný príkaz a upovedomenie o spôsobe exekúcie, doručovala účastníkom konania a dotknutým osobám (banka a pod.), poštou, doporučene do vlastných rúk. Za uvedené doručovanie jej prináleží náhrada výdavkov vynaložených na poštovné, ktorú si súdna exekútorka v rámci hotových výdavkov uplatnil vo výške 11,67 eura a súd jej túto náhradu v uplatnenom rozsahu aj priznal. Súd je toho názoru, že priznanie paušálnej odmeny za úkony doručovania je namieste tam, kde exekútor doručuje uvedené písomnosti osobne resp. prostredníctvom svojich zamestnancov, nie prostredníctvom pošty. Priznanie paušálnej odmeny za úkon doručovania vykonaného poštou, za ktorý prináleží náhrada výdavkov vynaložených na poštovné, by znamenalo duplicitu. Uvedený postup tunajšieho súdu je v súlade s rozhodovacom činnosťou súdov a v tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 21CoE/159/2012-26 zo dňa 28.11.2012, v zmysle ktorého do 30.04.2008 „odmena podľa § 15 ods. 1 písm. b) až f) vyhlášky patrila súdnemu exekútorovi za fyzické doručenie tam uvedených písomností priamo exekútorom resp. exekútorským úradom. Pokiaľ na ich doručenie súdny exekútor využil služby iného subjektu (pošty), vzniklo mu len právo na náhradu poštovného“. Až novelou § 14 vyhlášky (zák. č. 141/2008 Z.z.), kedy bola vypustená časová odmena, za úkony doručovania prináleží exekútorovi paušálna odmena, ktorá zahŕňa aj vyhotovenie daného úkonu.
Súdnej exekútorke súd nepriznal vôbec odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky, t.j. odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, ktorú si síce exekútorka uplatnila za dve hodiny vo výške 13,28 eura, no nepredložila súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, ktorú povinnosť jej ukladá ust. § 14 ods. 2 vyhlášky. Súdna exekútorka si v rozpore s cit. vyhláškou do súčtu času pre priznanie odmeny podľa počtu hodín vynaložených na exekúciu započítala čas, ktorý mala vynaložiť na úkony špecifikované v ust. § 15 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), i) a j) vyhlášky, t.j. na úkony za ktoré vychádzajúc z § 14 ods. 1 písm. b) ods. 3 vyhlášky prináleží paušálna odmena. Súd má za to, že citované ustanovenie § 14 ods.1 vyhlášky rozlišuje medzi odmenou súdneho exekútora určenou podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a odmenou určenou paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Spočítať čas vykonania a stanoviť odmenu podľa počtu hodín je potrebné u úkonov exekučnej činnosti vykonaných v rámci exekúcie súdnym exekútorom, no rozhodne s výnimkou času vynaloženého na úkony presne špecifikované v ust. § 15 ods. 1 písm. a) až j) vyhlášky,
nakoľko za každý z týchto úkonov prináleží exekútorovi odmena stanovená paušálnou sumou, a to bez ohľadu na čas vynaložený na tieto úkony. Nie je možné priznať paušálnu odmenu za úkony presne špecifikované v ust. § 15 ods. 1 a) až j) vyhlášky a u tých istých úkonov spočítať aj čas na ne vynaložený a priznať odmenu podľa počtu hodín, nakoľko uvedené by znamenalo duplicitu.
Celkové trovy exekúcie vzhľadom na vyššie uvedené predstavujú spolu 44,88 eura (odmena § 15 = 23,24 eura, hotové výdavky =14,15 eura, DPH z odmeny a hot. výdavkov = 7,48 eura), ktoré trovy je oprávnený v tomto exekučnom konaní povinný zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Viere Kučerovej zastúpenej súdnou exekútorkou JUDr. Ing. Zuzanou Dobrodenkovou, PhD., do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia tak, ako je uvedené vo výroku II. uznesenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní
od jeho doručenia.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p.).