Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoE-248-2014.pdf
PDF · 89.15 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/248/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: V. G., nar. XX. XX. XXXX, G. XX/X, G., o vymoženie sumy 1.528,16 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 13Er/1072/2012 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. Ex 13508/12, o odvolaní oprávneného zo dňa 26. 05. 2014 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k.13Er/1072/2012-35 zo dňa 14. apríla 2014, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 13. 07. 2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave pod sp. zn. II/2011-7307 vydaný dňa 14. 02. 2012.
Súd prvého stupňa konštatoval, že právny predchodca oprávneného poskytol povinnému na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 08. 12. 2005 úver vo výške 38.000,- Sk (1.261,37 eur), ktorý sa povinný zaviazal zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 1.024,- Sk (33,99 eur). Podľa bodu C. 18. všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy, prípadné spory vzniknuté z uzavretej zmluvy bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd.
Ďalej uviedol, že z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je zrejmé, že oprávnený ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných formulárových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného). Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania spočíva v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť je v tomto prípade dodávateľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.
Súd prvého stupňa ustálil, že neplatná rozhodcovská doložka nebola v prejednávanej veci spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Predložený rozhodcovský rozsudok, vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcovskému súdu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul.
Vzhľadom na to, že rozhodcovská doložka je neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, preto súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa a mal za to, že súd prvého stupňa v predmetnej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorá mu je zverená Exekučným poriadkom. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zdôraznil, že zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy, i keď súdy často zastávajú nesprávny názor, že rozhodnutie ASTURCOM ukladá exekučnému súdu členského štátu imperatív preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky, a tým zasiahnuť do princípu nezmeniteľnosti konečných rozhodnutí bez ohľadu na to, či právna úprava členského štátu preskúmanie platnosti rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní umožňuje alebo vylučuje. Mal za to, že táto nesprávna interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu rozhodnutia ASTURCOM publikovaného v Úradnom vestníku EÚ. Poukázal na ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, ust. § 159 OSP, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konštatoval, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Uviedol že zo žiadneho slovenského ani európskeho práva za súčasného právneho stavu nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. V podanom odvolaní oprávnený poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011, z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 14. 04. 2014 ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 10. 07. 2012, kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Ako exekučný titul oprávnený predložil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave pod sp. zn. II/2011-7307 dňa 14. 02. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 04. 2012 a vykonateľnosť dňa 22. 04. 2012. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podaním zo dňa 13. 07. 2012 a opakovanými žiadosťami zo dňa 18. 01. 2013, 02. 05. 2013, 06. 09. 2013, 09. 12. 2013 a 17. 03. 2014 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 14. 04.2 014 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 13. 07. 2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia stotožnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.
Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2011-7307 vydaný Slovenským rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave dňa 14. 02. 2012, o vydanie ktorého požiadala spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. (v exekučnom konaní oprávnený) na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0212127695 zo dňa 08. 12. 2005, v zmysle ktorej bol dlžníkovi (v exekučnom konaní povinnému) poskytnutý úver v sume 1.261,37 eur (38.000,- Sk), ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi v splátkach po 33,99 eur (1.024,- Sk). Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 08. 12. 2005 sú všeobecné obchodné podmienky, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka v znení: „18.1. Banka a Klient sa v zmysle § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, dohodli na uzatvorení tejto rozhodcovskej zmluvy, a to formou rozhodcovskej doložky k Zmluve, v nasledovnom znení: 18.1.1. Banka a Klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z Bankových obchodov, spory, ktoré vznikli alebo vzniknú v súvislosti so zmenkou vystavenou Klientom v prospech Banky, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv upravujúcich podmienky vykonávania bankových obchodov alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejadnávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. 18.1.2. Banka a Klient sa ďalej dohodli, že sa podrobujú základným vnútorným právnym predpisom Rozhodcovského súdu, najmä Štatútu a Rokovaciemu poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania pred Rozhodcovským súdom. 18.1.3.Banka a Klient sa ďalej dohodli, že sa podriadia rozhodnutiu Rozhodcovského súdu, ktoré bude pre obidve zmluvné strany záväzné. 18.1.4. Banka a Klient sa dohodli, že táto rozhodcovská doložka je súčasťou Zmluvy uzatvorenej medzi Bankou a Klientom v súvislosti s príslušným Bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je tento Bankový produkt vo VOP upravený. 18.1.5. Banka a Klient sa ďalej dohodli, že táto rozhodcovská doložka zaväzuje právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán. 18.1.6. Banka a Klient sa ďalej dohodli, že odstúpenie od Zmluvy uzavretej medzi Bankou a Klientom uvedenej v bode 18.1.4. tejto rozhodcovskej doložky, sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou. 18.1.7. Banka a Klient sa dohodli, že všetky spory uvedené v bode 18.1.1. tejto rozhodcovskej doložky, v ktorých hodnota predmetu sporu nepresahuje sumu určenú v Štatúte a ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv uzatvorených po dni 31.12.2005 alebo v súvislosti s nimi, budú rozhodované jedným rozhodcom. Ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak, ustanoví rozhodcu vybraná osoba Rozhodcovského súdu. 18.2. Klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku do 30 dní odo dňa účinnosti tohto ustanovenia alebo do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvného vzťahu s Bankou.“
V tejto súvislosti a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 08. 12. 2005 a tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú vo všeobecných obchodných podmienok štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o splátkovom
úvere zo dňa 08. 12. 2005 bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.
V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa.
Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov umožňuje exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozsudkom rozhodcovského súdu, ktorý vykazuje niektoré z vád uvedených v tomto ustanovení (zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom - ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c/ vyššie citovaného zákona). V prípade zistenia týchto vád je súd oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle ustanovenia § 159 OSP.
S takýmto záverom korešponduje i ustanovenie § 35 vyššie citovaného zákona, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, z čoho vyplýva, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, pretože rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.
S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 08. 12. 2005 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a žiadosť súdneho exekútora zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Odvolací súd uvádza, že znenie § 52 a nasl. bolo zmenené novelou (zák. č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným od 01. 01. 2008), v ktorej sa na rozdiel od predchádzajúcej úpravy za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V predmetnej veci však právny vzťah medzi predchodcom oprávneného (Slovenskou sporiteľňou, a.s.) a povinným vznikol na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 08. 12. 2005, ktorú treba považovať za štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu jej uzavretia, resp. za typovú zmluvu podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov platnom v čase jej uzavretia. Súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorú súd prvého stupňa správne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spotrebiteľ (v exekučnom konaní povinný) nemal na výber a bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ustanovenie § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka bolo do tohto právneho predpisu zapracované až od 01. 01. 2008, t. j. po uzavretí predmetnej zmluvy. Za týchto okolností odvolací súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa
generálnej klauzuly upravenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, na čo správne poukázal i súd prvého stupňa vo svojom uznesení.
Krajský súd v Nitre dáva súdu prvého stupňa v predmetnej veci do pozornosti, že v súdnom spise sa nenachádza doklad o doručení napadnutého rozhodnutia povinnému (s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. apríla 2010, sp. zn. 1 M Cdo 12/2009). V súdnom spise sa nachádza iba doklad o doručení rozhodnutia oprávnenému a súdnemu exekútorovi. Naviac súd prvého stupňa predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie odvolanie oprávneného zo dňa 26. 05. 2014 na č. l. 39 - 43 v súdnom spise bez toho, aby podané odvolanie doručoval povinnému, a to s poukazom na ust. § 209a ods. 1 OSP, ktorý platí i pre exekučné konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené bude potrebné postupovať tak, že uznesenie zo dňa 14. 04. 2014 spolu s odvolaním oprávneného zo dňa 26. 05. 2014 doručí súd prvého stupňa povinnému spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.