Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoCsp-65-2022.pdf
PDF · 82.81 KB
Case nature
Subarea
23CoCsp/65/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janka Benkovičová a sudcov JUDr. Ľubica Bundzelová a Mgr. Matúš Staríček, v spore žalobcu Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. D. XXX/XX, E., o zaplatenie 225,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 35Csp/65/2022 – 46 zo 17. októbra 2022, takto
rozhodol:
Odvolanie žalovaného o d m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Galanta, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom konanie v časti sumy 204,16 eur zastavil (I. výrok). Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4,64 eur spolu s pokutou vo výške 17,- eur a náhradou poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok II). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 80 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením (výrok III).
V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.05.2022 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 225,80 eur (z toho istina 208,80 eur a pokuta vo výške 17,- eur), uhradiť poštovú sadzbu spojenú s vymáhaním vo výške 1,85 eur a nahradiť trovy konania.
Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 1, § 2, § 3 písm. a), § 6 ods. 1, § 8, § 10 ods. 1, 3 a 5 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“), § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a uviedol, že žalobca zobral žalobu čiastočne späť čo do zaplatenia sumy 204,16 eur z dôvodu žalovaným vznesenej námietky premlčania, preto súd v tejto časti konanie zastavil v zmysle § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 CSP. Vo zvyšnej časti mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žaloba je dôvodná čo do zaplatenia požadovanej sumy 4,64 eur, pokuty 17,- eur a náhrady poštových sadzieb 1,85 eur. Z ustanovenia § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. vyplýva povinnosť žalobcu domáhať sa na súde zaplatenia nedoplatku na úhradách, poštových sadzieb a pokút. V predmetnej veci bolo nesporné, že žalovaný je odberateľom elektriny na odbernom mieste žalobcom vedeným pod variabilným symbolom 8040425775, v dôsledku čoho má postavenie platiteľa v zmysle § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. Žalovaný ako evidovaný odberateľ mal zákonnú povinnosť zaplatiť žalobcovi úhradu za služby verejnosti poskytované žalobcom za mesiac marec 2020 vo výške 4,64 eur
v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z., na čo ho žalobca vyzval výzvou zo dňa 03.11.2021, prevzatie ktorej žalovaný potvrdil svojím podpisom na doručenke. Súčasne žalobcovi vznikol nárok na náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v podobe poštových sadzieb za odoslanie výzvy vo výške 1,85 eur v zmysle § 121 ods. 3 OZ a keďže žalovaný si svoju povinnosť v stanovenej lehote nesplnil, aj nárok na zaplatenie pokuty vo výške 17,- eur v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. Prvoinštančný súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že uplatnený nárok je v zmysle § 290 CSP spotrebiteľským sporom, pričom konštatoval, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako platiteľom úhrad je založený zákonom, povinnosť platiť úhrady v určenej výške a lehote je rovnako daná zákonom. Ide teda o zákonnú povinnosť žalovaného ako platiteľa úhrad a zákonné právo žalobcu na úhrady, z čoho vyplýva neexistencia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu.
O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď uviedol, že celková výška uplatneného nároku pri podaní žaloby predstavovala sumu 227,65 eur. Žalobca bol v konaní úspešný v časti priznaného nároku vo výške 23,49 Eur (10 %) a žalovaný v časti procesného zavinenia žalobcu na zastavení konania vo výške 204,16 Eur (90 %). Pri zohľadnení pomeru úspechu strán sporu na výsledku konania súd žalovanému priznal nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 80 % (90 - 10) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne podľa obsahu odvolania do výroku o trovách konania, podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s tým, že nesúhlasí s rozhodnutím okresného súdu v časti trov konania. Namietal, že zaplatenie trov by bolo pre neho devastačné, nakoľko je samoživiteľom dvoch maloletých detí. S poukazom na výšku istiny priznanú žalobcovi (4,64 eur), považoval uloženie povinnosti zaplatiť trovy za neprípustné.
K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že nárok na zaplatenie pokuty a poštových sadzieb si uplatnil v zmysle § 10 ods. 2 a 3 zákona č. 340/2012 Z. z. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vznik nároku na zaplatenie pokuty je to, že platiteľ (žalovaný) nezaplatí dlžnú sumu úhrad ani v 30-dňovej lehote určenej v písomnej výzve. Nárok na zaplatenie pokuty si uplatňuje z titulu výzvy zo dňa 03.11.2021. Uviedol, že postupoval na základe platných právnych predpisov Slovenskej republiky a poznamenal, že mu vznikol i nárok na zaplatenie náhrady trov konania. Stotožňujúc sa s rozsudkom prvoinštančného súdu navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), nie však oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. m) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru, že odvolanie nebolo podané oprávnenou osobou a je potrebné ho odmietnuť.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 386 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým strana sporu môže napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak to zákon nevylučuje, resp. ak to zákon pripúšťa (§ 355 ods. 1 a 2 CSP). Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný úkon, ktorým sa strana sporu môže brániť proti výsledku postupu a konania súdu prvej inštancie v riadnom opravnom konaní.
Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku – či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné.
Subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa naproti tomu viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom). Takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvej inštancie bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Toto subjektívne procesné oprávnenie ale nemá účastník, v neprospech ktorého rozhodnutie súdu nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý vo svojich právach. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o oboch stránkach jeho prípustnosti (tak objektívnej, ako aj subjektívnej), posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania, ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 130/2009 zo dňa 26.01.2010).
Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že tento namieta uloženú povinnosť zaplatiť trovy konania, ktorú považuje pre neho za devastačnú. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie výrokom III. rozsudku zaviazal na náhradu trov konania žalobcu, t. j. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 80 %. Je to teda žalobca, ktorému bola v súvislosti s náhradou trov konania uložená povinnosť, a nie žalovaný, ako sa žalovaný v odvolaní mylne domnieva. Nakoľko žalovaný v odvolaní nenamieta rozsah uloženej náhrady trov konania, ale iba samotnú povinnosť nahradiť trovy konania, dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade žalovaný nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti výroku III. rozsudku o náhrade trov konania. Žalovaného totiž nemožno považovať za stranu, v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), nakoľko mu v súvislosti s náhradou trov konania nebola uložená žiadna povinnosť, práve naopak mu bola náhrada trov priznaná.
Odvolací súd preto odmietol odvolanie žalovaného v zmysle § 386 ods. 1 písm. b) CSP ako odvolanie, ktoré bolo podané neoprávnenou osobou.
Odmietnutie odvolania má v podstate rovnaké následky ako zastavenie konania a pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania sa skúma procesné zavinenie strany sporu. Z uvedeného hľadiska žalovaný zavinil, že jeho odvolanie bolo odmietnuté, preto v odvolacom konaní vzniklo žalobcovi analogicky podľa § 256 CSP s poukazom na § 262 ods. 1 a 2 CSP právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému žalovanému. Nakoľko si však žalobca v odvolacom konaní náhradu trov konania neuplatnil, dokonca navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania, ktorá povinnosť bola uložená jemu, odvolací súd rozhodol tak, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).