Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoPr-5-2014.pdf
PDF · 95.14 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoPr/5/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci žalobkyne žalobkyne: O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, právne zastúpenej JUDr. Dušanom Kazárom, advokátom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Ul. Čsl. armády 25, proti žalovanej: R. S. N., XXX XX N., právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Šebökom, advokátom, Advokátska kancelária Košice, Michalovská 43 o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3Cpr/2/2011-199 zo dňa 6.5.2014 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V odôvodnení svojho rozhodnutia po citácii ustanovení §§ 252g ods. 1, 59 ods. 1 písm. b), 61 ods. 3, 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 3 zákona č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení uviedol okrem iného, že „Je nepochybné, že žalovaná je subjekt, ktorý v zmysle platnej úpravy financovania základných škôl, stredných škôl ako aj školských zariadení, svoju činnosť a náklady s tým spojené financuje jednak z tzv. originálnych kompetencií, teda prostredníctvom podielových daní ako aj tzv. prenesených kompetencií, kedy sú jej finančné prostriedky poskytované prostredníctvom Ministerstva vnútra. Spornou medzi stranami bola práve skutočnosť, prostriedky z výkonu ktorých kompetencií mali byť použité na odmeňovanie žalobkyne, pričom svedkyňa O.. W. F. ako aj Okresný úrad Prešov uviedli, že odmeňovanie žalobkyne ako zamestnanca základnej školy je financované z finančných prostriedkov určených na prenesené kompetencie, no žalovaná dôvodila v súvislosti so skončením pracovného pomeru so žalobkyňou úsporou finančných prostriedkov z tzv. originálnych kompetencií poskytovaných žalovanej Obcou N. ako jej zriaďovateľom.
Pre posúdenie zákonného predpokladu ako ho vyžaduje citované ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce však súd za rozhodujúce považoval to, že v oboch prípadoch sa jedná o finančné prostriedky štátneho rozpočtu tak ako to vyplýva z ust. § 2 ods. 3 zákona č. 597/2003 Z. z., ktoré sú následne v zmysle príslušných právnych predpisov poskytované žalovanej.
Súd má za to, že žalovaná je rovnakým zamestnávateľským subjektom ako každý iný subjekt v pozícii zamestnávateľa a teda, že pre ňu vyplývajú z príslušných právnych predpisov rovnaké povinnosti ale aj práva a oprávnenia, ako pre ktoréhokoľvek iného zamestnávateľa a preto má za to, že sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobkyne o akomsi inom, osobitnom zamestnávateľskom štatúte žalovanej ako subjektu, ktorý nezískava finančné prostriedky svojou činnosťou, ale hospodári s pridelenými finančnými prostriedkami.
Zákon uvedeným spôsobom zamestnávateľovi umožňuje, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá jeho potrebám ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/102/2009 zo dňa 30.6.2010 ).
Rovnako aj Zákonník práce v základných zásadách a to konkrétne v ust. čl. 2, ktorý bol taktiež novelizovaný už spomínanou novelou č. 257/2011 Z. z. s účinnosťou od 1.9.2011 dáva zamestnávateľovi právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva.
Žalobkyňa argumentovala aj tým, že v danej veci vykonávala pre žalovanú upratovacie práce, teda činnosť, ktorá je v takom zariadení ako je žalovaná a teda v škole, každodennou záležitosťou, že nedošlo k poklesu žiakov a teda k prípadnému zmenšeniu plochy, ktorú bolo potrebné upratovať, že žalovaná neprestala využívať žiadne priestory a že upratovaciu práce sú vykonávané aj naďalej.
V tejto súvislosti súd uvádza, že už v čase trvania pracovného pomeru so žalobkyňou žalovaná uzavrela na rok 2011 dohodu s Obcou N., ktorou sa obec zaviazala zabezpečovať pre žalovanú mimo iného aj upratovacie služby a rovnako potom aj na konci roku 2011, ktorá dohoda už bola uzavretá na dobu až do 30.6.2014. Žalobkyňa spochybnila predmetné dohody v tom zmysle, že tieto nemajú žiadne číslo a nie je zrejmé, či sú u oboch subjektov vôbec zaregistrované, no súd má za to, že tieto skutočnosti nie sú pre toto konanie relevantné, keďže žalovaná aj starosta obce, ale aj samotná žalobkyňa potvrdili, že tieto upratovacie práce boli osobami poskytnutými obcou pre žalovanú vykonávané.
Ak teda žalovaná v rámci svojich kompetencií a povinnosti bola a je povinná zabezpečiť upratovanie určitej plochy a určitých priestorov na určitej štandardnej alebo príslušnými právnymi predpismi určenej úrovni, pričom na splnenie tejto úlohy využije aj práce vykonávané osobami, ktorým nie je povinná zabezpečovať odmeňovanie, pretože sa jedná o osoby, ktoré v zmysle príslušných právnych predpisov o zamestnávaní sú povinné alebo prípadne majú možnosť si výkonom práce pre obec zabezpečiť ďalšie sociálne zvýhodnenie vo forme ďalších dávok, a súčasne za stavu, keď jej žiadny právny predpis neukladá, že vykonanie predmetných prác musí vykonávať len osobami v pracovnom pomere alebo ináč, že jej nezakazuje zabezpečiť vykonanie týchto prác aj iným spôsobom, má súd za to, že ak oba spôsoby vykonávania prác porovnala a vyhodnotila a dospela k záveru o možnosti vykonania organizačnej zmeny a s tým spojeného zrušenia jedného pracovného miesta upratovačky, výsledkom ktorého bola aj úspora finančných prostriedkov v súvislosti s odmeňovaním daného zamestnanca, že sa jednalo o opatrenie o organizačnej zmene s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Zabezpečenie efektívnosti práce musí byť podľa názoru súdu úlohou a v záujme každého zamestnávateľa, aj takého, ktorý finančné prostriedky „dostane“ a nemusí ich vyprodukovať, nakoľko v opačnom prípade by takýto zamestnávateľ mohol „skĺznuť“ do roviny, že je bezpredmetné kto, koľko a ako pracuje, niekto a v danom prípade štát, to zaplatí. Preto je súd toho názoru, že žalovaná v danej veci postupovala ako to uviedol odvolací súd vo svojom rozhodnutí ako správny hospodár, keď zvolila taký spôsob upratovania, ktorý je pre žalovanú výhodnejší nestotožňujúc sa s tvrdeniami žalobkyne, že práce boli vykonávane osobami, ktoré nie sú zamestnancami školy a že sa jedná o práce, ktoré bolo potrebné vykonávať každý deň, tak ako už súd uviedol vyššie, keďže žiadny predpis neukladá žalovanej ako a akým spôsobom vykonanie týchto prác zabezpečiť, keď aj metodický pokyn Ministerstva školstva je len akýmsi orientačným normatívom pri určovaní počtu upratovačiek, ktorý sám uvádza jednak denné položky ale aj mesačné a šesťmesačné a ročné, ktoré je potrebné zohľadniť a práve na vykonávanie týchto, nie denných položiek, je možné využiť aj osoby na základe dohody s obcou a potom na vykonávanie denných prác osoby v pracovnom pomere, no v nižšom počte ako pred organizačnou zmenou.“
Prvostupňový súd mal za to, že boli splnené predpoklady skončenia pracovného pomeru žalovanej so žalobkyňou, keďže samotný výber zamestnanca, ktorý sa stal nadbytočný, a teda žalobkyne, nemôže súd preskúmavať. Preto žalobu zamietol.
V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalobkyne. Odvolanie odôvodnila tým, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaná skončila pracovný pomer so žalobkyňou z dôvodu nadbytočnosti, ktorá mala vzniknúť na základe jej rozhodnutia o organizačnej zmene, zrušenia jedného pracovného miesta upratovačky, prijatého v dôsledku uzatvorených dohôd o zabezpečení služieb s Obcou N. z 1.3.2011 a z 31.12.2011 ako zriaďovateľom žalovanej. Žalobkyňa poukázala na to, že dohoda aktuálna v čase doručenia výpovede bola uzavretá iba do konca roku 2011 a z jej obsahu nevyplýva záväzok pre obec N. zabezpečovať upratovačské práce u odporcu pravidelne denne, čo bolo nevyhnutne potrebné, ale iba podľa možností. Jedná sa o neplatný záväzok. Prvostupňový súd sa s touto otázkou nevysporiadal. V priestoroch školy nemôžu vykonávať práce osoby v rámci verejnoprospešných prác, ktorými mienil zriaďovateľ tieto činnosti vykonávať, ako ani zamestnanci obce. Podstatnou je podľa odvolateľky skutočnosť, akým spôsobom si zamestnávateľ zabezpečuje finančné prostriedky na svoju činnosť, a to aj vo vzťahu k efektívnosti činností jeho zamestnancov na jednotlivých pracovných miestach. V danom prípade sa jedná o príspevkovú organizáciu, ktorej činnosť je finančne zabezpečovaná jednak zo štátneho rozpočtu a jednak z výnosu dane z príjmov prideľovaných samospráve. Žalobkyňa bola zamestnancom školy, pričom v pracovnej zmluve nemala vymedzený podiel plôch, ktoré upratovala pre školu a ktoré pre školské zariadenie. Aj podľa vyjadrení L.. Z. z Ministerstva školstva SR a svedkyne F. z Obvodného úradu - spoločného školského úradu v C. mala byť žalobkyňa odmeňovaná z finančných prostriedkov pridelených žalovanej zo štátneho rozpočtu v rámci prenesených kompetencií- Poukázala na to, že prvostupňový súd sa nezaoberal ani skutočnosťou, že v školskom roku 2011/2012 nedošlo k zníženiu počtu žiakov, a teda ani k zníženiu rozpočtu školy na prenesených kompetenciách a ani k zníženiu upratovačských plôch. V zriaďovateľskej pôsobnosti obce N. je iba žalovaný, preto mu museli byť pridelené finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu v plnej výške. Princíp rozdielneho odmeňovania pedagogických a nepedagogických zamestnancov školských zariadení a pedagogických a nepedagogických zamestnancov školy je nutné dodržať. Nie je možné zamestnancov v prenesených kompetenciách odmeňovať z originálnych kompetencií a naopak. Žalovanou predložené Vnútorné mzdové predpisy z 1.1.2010 a z 24.8.2013 neobsahujú konkrétne kritériá, pri plnení ktorých by zamestnancom vznikal nárok na priznanie osobného príplatku, či mimoriadnej odmeny a v akej výške, čo je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 8 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Riaditeľka školy mohla zamestnancom prideľovať odmeny podľa svojej ľubovôle a nie podľa prijatých pravidiel v zmysle zákona č. 553/2003 Z.z.. Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, že ňou deklarované ušetrené finančné prostriedky boli použité na odmeňovanie zamestnancov (ktorých a v akej výške). Tvrdenie žalovanej o ušetrených finančných prostriedkoch je iluzórne. Žalovanou deklarované úspory sú iba vyčíslením finančných prostriedkov, ktoré predstavujú náklady na odmeňovanie na pracovnom mieste žalobkyne po jej zrušení a v skutočnosti sa jedná o úspory zriaďovateľa na svojom rozpočte. Žalovaná teda neušetrila žiadne prostriedky, jej rozpočet sa na prenesených kompetenciách, teda cez normatív na žiaka neznížil a tak ako bol pridelený postačoval. Na rozpočte ušetril zriaďovateľ školy, nakoľko žalovanej znížil prídel na originálnych kompetenciách zo svojho rozpočtu. Žalobkyňa tiež uviedla, že žalovaná nepostupovala v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Z výpovede štatutárnej zástupkyne žalovanej vyplýva, že pracovnou náplňou žalobkyne bolo pravidelne denne vykonávať nevyhnuté činnosti pre školu, čo dohodami so zriaďovateľom zabezpečené nebolo a že žalovaná mala dostatok finančných prostriedkov na odmeňovanie. Na zrušenie celého pracovného miesta upratovačky v žiadnom prípade nebol dôvod. Žalobkyňa poukázala aj na ustanovenie čl. 35 ods. 3, čl. 36 písm. b) Ústavy SR a na ustanovenie čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V prípade potvrdenia rozsudku žiadala pripustiť dovolanie vidiac naliehavý právny záujem v ochrane ústavného práva žalobkyne ako aj jej práv vyplývajúcich z ustanovení Zákonníka práce a jej zabezpečení existenčných podmienok pre seba a rodinu, ktorá je životne odkázaná na príjem žalobkyne.
Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že postupovala v súlade so zákonom a jej zámerom bolo zabezpečiť efektívnosť práce. Celkovú úsporu verejných finančných prostriedkov
žalovaná preukázala, preto uniesla dôkazné bremeno. Na základe uvedeného žiadala napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa bez zopakovania, či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu zodpovedajúco ust. § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p.. Pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať tento rozsudok z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.
Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, ako i s vykonaným dokazovaním, pričom dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Súd prvého stupňa sa náležite, v súlade s názorom odvolacieho súdu, zaoberal skutočnosťou, či organizačnou zmenou a následnou výpoveďou došlo k zvýšeniu efektívnosti práce, tak ako to predpokladá ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b ) Zákonníka práce.
V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., v znení účinnom od 15.10.2008, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za správne.
Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Výpovedný dôvod podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je založený na splnení troch predpokladov, a to rozhodnutia zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách (ďalej len „rozhodnutie o organizačných zmenách“), nadbytočnosti zamestnanca a príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím o organizačných zmenách a nadbytočnosťou zamestnanca.
Prvostupňový súd správne posudzoval zákonný predpoklad zvýšenia efektívnosti práce podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a za relevantné považoval to, že v oboch prípadoch sa jedná o finančné prostriedky štátneho rozpočtu tak, ako to vyplýva z ust. § 2 ods. 3 zákona č. 597/2003 Z. z., ktoré sú následne v zmysle príslušných právnych predpisov poskytované žalovanej.
V prípade, že žalovaná zabezpečila efektívnosť práce zvolením takého spôsobu upratovania, ktorý je z hľadiska ušetrenia finančných prostriedkov pre ňu výhodnejší, správala sa ako správny hospodár. Racionálne sa teda prvostupňový súd vysporiadal s opakovanou námietkou žalobkyne poukazujúcou na spôsob financovania základných škôl, stredných škôl, ako aj školských zariadení jednak z tzv. originálnych kompetencií prostredníctvom podielových daní, ako aj tzv. prenesených kompetencií, kedy sú jej finančné prostriedky poskytované prostredníctvom Ministerstva vnútra a poukázal na to, že z
hľadiska posúdenia efektívnosti práce a ušetrenia finančných prostriedkov bolo podstatným, že sa jedná o finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu.
Na margo námietky odvolateľa v súvislosti s nesprávnym použitím ušetrených finančných prostriedkov odvolací súd odkazuje na zodpovednosť riaditeľa školy ako štatutárneho orgánu subjektu verejnej správy zodpovedajúceho za rozpočet, financovanie a efektívne využívanie finančných prostriedkov určených na zabezpečenie činnosti školy a za hospodárenie s majetkom v správe školy, ktorého prípadnú zodpovednosť a sankcie v súvislosti s nesprávnym použitím ušetrených finančných prostriedkov, t.j. za porušenie finančnej disciplíny, súd v tomto konaní nie je oprávnený riešiť.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti rozhodné pre posúdenie predpokladov výpovedného dôvodu uvedeného v ustanovení § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s poukazom na cieľ, ktorým bola zvýšená efektívnosť práce, považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne, preto ho v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 4 O.s.p.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely vykonanej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinným od 01. 05. 2011.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.