Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3P/56/2014

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou, v právnej veci maloletej E. J., nar. XX.X.XXXX, štátna občianka Republiky Rakúsko a Slovenskej republiky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so sídlom Krajinská 13, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov: otca L. J., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXB/X, XXXX V. F., S., štátny občan Republiky Rakúsko, právne zastúpeného JUDr. Jarmilou Zahradníkovou, advokátkou, so sídlom Pluhová 78, Bratislava a matky L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXB/X, XXXX V. F., S., adresa pre doručovanie: P. XXX/X, A., štátna občianka Slovenskej republiky, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou BARRISTER LEGAL, s.r.o., so sídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava, o návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu takto

rozhodol:

Súd nariaďuje návrat maloletej E. J., nar. XX.X.XXXX do krajiny jej obvyklého pobytu do Rakúska.

I. Súd nariaďuje matke L. J., aby vrátila maloletú E. J. do Rakúska do 15 dní od doručenia tohto uznesenia.

II. V prípade, že matka maloleté dieťa v súlade s výrokom I. tohto uznesenia na územie Rakúska nevráti, je otec L. J. oprávnený po uplynutí tejto lehoty maloletú E. J. prevziať za účelom jej vrátenia do miesta obvyklého pobytu maloletej na územie Rakúska.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Dňa 21.08.2014 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca maloletej E. J., nar. XX.X.XXXX na nariadenie návratu maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu do Republiky Rakúsko.

Svoj návrh, doplnený podaním doručeným súdu dňa 8.9.2014 odôvodnil tým, že s matkou maloletej sú manželmi, manželstvo uzavreli dňa XX.X.XXXX v M. na Slovensku avšak už pred uzatvorením manželstva žili v Rakúsku, v byte matky navrhovateľa, na adrese, ktorá bola ich spoločným miestom obvyklého pobytu až do času odchodu jeho manželky s ich spoločným dieťaťom, maloletou E. na Slovensko. Uviedol, že ako vyplýva z predchádzajúceho počas manželstva sa im narodilo jedno dieťa, dcéra E., narodená v Rakúsku, dňa XX.X.XXXX v meste E.. Od narodenia, t.j. od XX.X.XXXX bola maloletá E. prihlásená na trvalý pobyt v Rakúsku, kde žila a bola vychovávaná. Maloletá E. je občiankou Rakúska. Slovenské občianstvo mala maloletá podľa otca získať až 17.6.2014, teda až potom čo matka maloletú neoprávnene premiestnila na územie Slovenskej republiky. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že maloletá je vedená v starostlivosti pediatra v Rakúsku, kde absolvovala za prítomnosti oboch rodičov pravidelné prehliadky, čo svedčí aj o skutočnosti, že navrhovateľ sa aktívne podieľal na starostlivosti o maloletú. Manželia spoločne s maloletou absolvovali ešte začiatkom júna spoločne dovolenku v rakúskych Alpách, následne boli spoločne v Piešťanoch, u rodiny navrhovateľa, avšak potom čo sa navrhovateľ musel z pracovných dôvodov vrátiť do Rakúska, mu manželka aj napriek predchádzajúcej dohode, že po návrate navrhovateľa na Slovensko (o tri dni) budú pokračovať v dovolenke spoločne,

dňa 16.6.2014 telefonicky oznámila, že odchádza spolu s dcérou k svojim rodičom do Leopoldova. Od 15.6.2014 teda navrhovateľ maloletú nevidel a to i napriek tomu, že dňa 19.6.2014 hľadal svoju rodinu u svokrovcov v Leopoldove, no bezúspešne. Navrhovateľ mal za to, že v danom prípade niet pochýb o tom, že maloletá mala obvyklý pobyt v Rakúsku a bola premiestnená bez súhlasu druhého rodiča, jej otca, ktorý vykonáva riadne svoje opatrovnícke práva k maloletej, v dôsledku čoho došlo zo strany odporkyne k "medzinárodnému únosu". Vo svojom návrhu otec maloletej poukázal tiež na to, že s odporkyňou, matkou maloletej je v manželskom zväzku, k dohode o úprave práv a povinností k maloletej medzi nimi ako rodičmi maloletej nedošlo, ani na návrh niektorého z nich nerozhodol súd, sú preto oprávnení o zmene pobytu dieťaťa rozhodnúť len spoločne, poprípade na návrh niektorého z nich je o zmene pobytu oprávnený rozhodnúť len rakúsky súd, z čoho je zrejmé, že odporkyňa zadržiava maloletú na území Slovenskej republiky neoprávnene.

Navrhovateľ, otec maloletej teda v návrhu poukazuje na ustanovenia Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 a na ustanovenia o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25.10.1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. (ďalej len " "), na a ods. 5 .

Matka vo svojom vyjadrení doručenom súdu 11.9.2012, doplneným písomnými podaniami na pojednávaní dňa 8.10.2014 a dňa 7.11.2014 uviedla, že nesúhlasí s návratom maloletej na územie Rakúska z dôvodu, že existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by maloletú vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ju inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Prostredníctvom právneho zástupcu poukázala najmä na to, že v danom prípade vzhľadom na nepredvídateľné, nestabilné a agresívne správanie navrhovateľa, ktorý je podľa odporkyne, matky maloletej konzumentom marihuany je nariadenie návratu maloletej do krajiny obvyklého pobytu, t.j. do Rakúska v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Uviedla, že o maloletá je vzhľadom na svoj vek silno citovo viazaná na matku, pričom matka má trvalý pobyt na Slovensku a na Slovensku má vytvorené aj lepšie podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloletú. Otec maloletej podľa odporkyne máva v dôsledku užívania marihuany pravidelné záchvaty nepríčetnosti a agresivity, viackrát sa matke maloletej mal rôznymi spôsobmi vyhrážať, najmä opakovane tvrdil, že dieťa dá ukradnúť cigánom, často mal matku aj psychicky týrať, preto sa na území Slovenskej republiky rozhodla pre utajený pobyt v sociálnom zariadení pre matky s deťmi. Tvrdila tiež, že ich život v Rakúsku nebol dobrý, žili u matky navrhovateľa v jej byte, kde neboli vytvorené vhodné podmienky pre maloletú. Matka navrhovateľa ubytovala maloletú spolu s matkou hneď po jej narodení v izbe, ktorej bol sklad nepotrebného starého nábytku a škatúľ s nepotrebnými vecami, starý špinavý koberec, nevyprané zaprášené záclony, stará špinavá nepoužiteľná posteľ plná "haraburdov". Maloletá musela do veku štyroch mesiacov spávať v kočíku, pretože navrhovateľ nebol schopný postaviť jej postieľku, ktorú nakoniec musela poskladať odporkyňa. Odporkyňa tiež uviedla, že neovláda nemecký jazyk, iba angličtinu, preto má obavy, že po návrate do rakúska nebude schopná komunikovať s príslušnými rakúskymi orgánmi v prípade, ak dôjde k ohrozeniu maloletej jej otcom. Po návrate na Slovensko zabezpečila pre maloletú vhodné podmienky na bývanie, po návrate s krízového centra žije v spoločnej domácnosti s jej rodičmi, v ich rodinnom dome. Maloletá sa podľa jej tvrdení rýchlo prispôsobila novým podmienkam a matka udáva, že je schopná zabezpečiť riadnu výchovu a výživu maloletej. Matka tiež namietala, že vzhľadom na skutočnosť, že na Slovensku trávila spolu s maloletou toľko času ako v Rakúsku nemá maloletá v Rakúsku obvyklý pobyt.

Kolízny opatrovník za prítomnosti ktorého prebiehali súdne pojednávania, s výnimkou ostatného pojednávania uskutočneného pred súdom dňa 12.11.2014, ktoré súd viedol v zmysle v jeho neprítomnosti, z dôvodu, že kolízny opatrovník neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že po oboznámení sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, ohľadom poskytnutia záruky vo forme zloženia finančnej zábezpeky na účet matky ako výživné pre maloletú E., nemá námietky voči takto splnenej podmienke primeraného opatrenia a súdu navrhol, aby rozhodol so zreteľom na vykonané dokazovanie a v záujme maloletej.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, vyjadrením kolízneho opatrovníka, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec z 25.9.2014 o prešetrení pomerov u matky, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec zo 16.10.2014 o zabezpečení a realizácii styku maloletej s otcom, sobášnym listom zo dňa 29.01.2013, rodným

listom maloletej E. J., potvrdením o trvalom pobyte maloletej v Rakúsku, potvrdením o pobyte matky v Rakúsku, potvrdením o prihlásení matky v Rakúsku, potvrdením vystaveným pediatrom maloletej Dr. K. P., potvrdením o poistení matky, potvrdením o poistení maloletej, potvrdením o zamestnaní a príjme otca, potvrdením okresného súdu v M?dlingu, správou o náleze otca vo vzťahu k prítomnosti omamných látok v tele, výpis z registra trestov otca, lekárskym posudkom Dr. P. L., odborného lekára pre psychiatriu a psychoterapeutickú medicínu, potvrdením OPP Obvodného oddelenia PZ Rača zo dňa 19.6.2014, návrhom dohody o poskytnutí bytu do užívania, čestným vyhlásením J. J. zo dňa X.XX.XXXX, potvrdením Bank Austria o zložení finančnej hotovosti zo strany otca na výživu matky a maloletej, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

Maloletá E. J., nar. XX.X.XXXX je štátnou občiankou Republiky Rakúsko a Slovenskej republiky. Rodičia maloletej uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v M. v Slovenskej republike. Maloletá sa narodila v meste E., v krajine Dolné Rakúsko, v Republike Rakúsko, kde rodina maloletej žila v spoločnej domácnosti s matkou otca maloletej v jej byte. Maloletá bola od 16.4.2013 prihlásená na trvalý pobyt na adrese U.? e XXB, v obci V. F. v S.. Otec maloletej pracoval ako zubný technik v podniku W. S. J., P. XXX, H., S.. Matka bola s maloletou na rodičovskej dovolenke. Rodina mala stály príjem, ktorý zabezpečoval otec. Maloletá bola zdravá. Rodičia spolu s maloletou pricestovali spoločne v júni 2014 do Piešťan, do bytu otca maloletej na dovolenku, respektíve za účelom návštevy príbuzných. Dňa 15.6.2014 sa otec vrátil kvôli práci do Rakúska s tým, že sa o tri dni vráti a rodina bude spoločne tráviť dovolenku na Slovensku. Matka dňa 16.6.2014 telefonicky oznámila otcovi, že odchádza k svojim rodičom do Leopoldova. Dňa 17.6.2014 prihlásila matka maloletú bez súhlasu otca na trvalý pobyt na adresu P. 9, A. v Slovenskej republike, kde žijú jej rodičia. Od toho času sa maloletá spolu so svojou matkou zdržiava na uvedenej adrese na území Slovenskej republiky. Matka maloletej napriek intervencii zo strany súdu a pokusom otca o mimosúdnu dohodu odmietla návrat maloletej na územie Rakúska.

Z výpovede otca maloletej, súd zistil, že s matkou maloletej žili ešte pred uzatvorením manželstva v Rakúsku, v byte jeho matky. Otec uviedol, že v Rakúsku dlhodobo žije, má rakúske občianstvo, pracuje tam ako zubný technik vo firme svojho brata, život v Rakúsku sa obom manželom páčil. K tvrdeniam matky o jeho agresivite, psychickej chorobe a prchkému konaniu uviedol, že sa nezakladajú na pravde a naopak matka sama otca upozorňovala, že pod vplyvom jej ochorenia na cukrovku môže niekedy reagovať prchko a skratovo. Matka sa na cukrovku aj liečila, ďalej však už liečbu odmietala, po narodení maloletej mala aj psychózu, ktorá podľa otca trvá u nej až doposiaľ. Otec sa v rodinnom živote snažil vyjsť matke vo všetkom v ústrety, staral sa o maloletú aj jej matku a večer, keď zaspali sa vracal do roboty. Všetko podriaďoval rodine. Ešte týždeň predtým ako manželka zostala na Slovensku boli na dovolenke, kde nebol žiaden problém. Naopak, všetci si mysleli, že sú ideálny pár. K otázke konzumácie marihuany sa vyjadril v tom smere, že ju užil pár krát, skôr príležitostne. V súčasnosti marihuanu neužíva, o čom svedčí aj výsledok vyšetrenia moču zo dňa 4.8.2014, ktorý bol negatívny na prítomnosť THC (tetrahydrocannabinol).

Otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu dôvodil tým, že dieťa malo obvyklý pobyt v Rakúska a matka dieťa od 16.6.2014 neoprávnene zadržiava na území Slovenskej republiky, nakoľko odišla s dieťaťom z dohodnutého miesta pobytu na Slovensku v Piešťanoch bez súhlasu otca najskôr na neznáme miesto, potom ku svojim rodičom do Leopoldova a do Rakúska sa napriek snahe otca odmietla vrátiť. Otec dieťa nevidel a nemal o ňom ani žiadnu informáciu od 15.6.2014 až do 16.10.2014, kedy bol realizovaný styk s maloletou zabezpečený súdom prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Pred príslušným rakúskym súdom je vedené konanie o úpravu práv a povinností k maloletej podľa rakúskych právnych predpisov. Rodičia dieťaťa sú manželia, dieťa je narodené v Rakúsku, s trvalým pobytom v Rakúsku od 16.4.2013. Uvedené osvedčuje potvrdenie o trvalom pobyte vydané príslušným rakúskym orgánom, ako aj samotný rodný list dieťaťa. Otec predložil súčasne úradné potvrdenie rodičovských práv vydané dňa 10.7.2014 Okresným súdom M?dling, sp. zn. ako súdom príslušným vo veci výkonu opatrovníckych práv k maloletej. Matka maloletej porušila spoločné opatrovnícke právo otca k ich maloletej dcére a dieťa vzhľadom na neexistenciu súhlasu navrhovateľa neoprávnene zadržiava na území Slovenska. Matka sa dobrovoľne s maloletou E. odmietla do Rakúska vrátiť, a to ani napriek tomu, že jej, ale najmä maloletej E. boli vytvorené všetky podmienky na bezpečný návrat a zo strany otca.

Z výsluchu matky maloletej súd zistil, že manžel jej v minulosti nikdy nedával určitú sumu peňazí napr. na mesiac, peniaze jej dával nepravidelne najviac 20 - 30,- Eur, preto počas materskej žila až do decembra 2013 z dávky v materstve vo výške 200,- Eur mesačne, ktorú poberala zo Slovenska a zo svojich úspor z predchádzajúceho zamestnania, ako aj z príspevku pri narodení dieťaťa vo výške 800,- Eur. V januári

2014, keď už nemala žiadne peniaze jej navrhovateľ dal 800,- Eur, z ktorých žili až do augusta. Od toho času jej s maloletou bez peňazí a ich potreby kryje jej rodina. Nárok na rodičovský príspevok jej vznikol v Rakúsku, keďže tam pracuje jej manžel, jej žiadosť však doposiaľ vybavená nebola. Matka udávala, že nie je pravdou, že dieťa zadržiava neoprávnene, nakoľko ich manžel vyhodil z bytu, keď jej po hádke telefonicky rozkázal, aby kľúče od bytu v Piešťanoch, ako aj v Rakúsku odovzdala susede. Matka poukazovala na to, že z jej pohľadu je v záujme dieťaťa, aby rozhodoval o maloletej slovenský súd, nakoľko ona neovláda nemčinu a v konaní pred rakúskym súdom tak môže dôjsť k nesprávnym prekladom a teda k porušeniu jej práv. Opakovane uviedla, že sa obáva ako v prípade nebezpečného správania otca maloletej zabezpečí ochranu maloletej, keďže neovláda nemecký iba anglický jazyk.

Matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu dôvodila tým, že nesúhlasí s návratom, a žiada, aby súd rozhodoval podľa , pretože v danom prípade existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Poukazovala na nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2014, sp. zn. -94, kedy (o právach dieťaťa) a Haagsky musia byť interpretované bez vzájomného konfliktu, pričom rozhodujúci je najlepší záujem dieťaťa, v ktorej súvislosti poukazovala na to, že dieťa má na Slovensku v rodinnom dome rodičov matky vytvorené po všetkých stránkach lepšie podmienky pre výchovu a rozvoj a tiež vytvorené lepšie rodinné väzby so široko rozvetvenou rodinou matky ako v Rakúsku, kde je matka prakticky sociálne izolovaná.

Z potvrdenia Okresného súdu M?dling, Rakúsko zo dňa 10.7.2014, zn. vyplynulo, že právo maloletú E. J., nar. XX.X.XXXX vychovávať, starať sa o ňu, spravovať jej majetok a zastupovať ju (zákonné zastúpenie) patrí obidvom rodičom maloletej a to matke L. J., nar. XX.XX.XXXX a otcovi L. J., nar. X.X.XXXX, obidvaja bytom XXXX Wr. F., U.?e XX/B 4, čím rakúsky justičný orgán úradne potvrdil rodičovské práva podľa a nasl., 154, 176 a 177 Rakúska.

Z potvrdenia o prihlásení v Centrálnom registri prihlásených osôb (Rakúsko) vydaného 18.4.2013 súd zistil, že matka maloletej má evidovaný trvalý pobyt od 11.2.2013 v obci V. F., ulica U.?e XXB.

Z potvrdenia Doz. DDr. K. P., lekárky pre deti a dorast, so sídlom U. XX, E. L., S. vydaného 14.8.2014 súd zistil, že maloletá E. J. je od 22.5.2013 v jej pediatrickej starostlivosti. Maloletá bola pravidelne prijatá v sprievode oboch rodičov na preventívnu lekársku prehliadku v rámci programu pred a popôrodných vyšetrení matky a dieťaťa. Otec dieťaťa pritom prevzal nielen rolu sprievodu, ale nakoľko matka dieťaťa neovláda nemecký jazyk, podstatne prispel aj k výmene informácií. Posledné prijatie sa uskutočnilo dňa 9.4.2014 v rámci jednoročnej lekárskej prehliadky.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec o zabezpečení a realizácii styku maloletého dieťaťa s otcom zo dňa 16.10.2014 súd zistil, že dňa 15.10.2014 v čase od 14.00 hod. do 16.45 hod. sa uskutočnil za prítomnosti matky maloletej a kolízneho opatrovníka styk otca s maloletou E., ktorý prebehol bez komplikácií. Matka dieťa na styk s otcom vhodne pripravila. Otec sa dieťaťu prihovoril prostredníctvom hračiek a drobností, ktoré so sebou pre dieťa priniesol. Dieťa na prihováranie a podnety otca reagovalo primerane, s úsmevom. Obaja rodičia sa dieťaťu vhodne venovali. Matka sanovala potreby dieťaťa, pričom jej otec ochotne pomáhal. V závere sa realizoval aj styk za prítomnosti starej matky zo strany otca dieťaťa, na ktorú dieťa reagovalo prirodzene. Počas styku u dieťaťa neboli zaznamenané negatívne reakcie na otca, starú matku, prejavy formou plaču a odmietania.

Z výpisu registra trestov vyhotoveného Obecným úradom V. F. v Republike Rakúsko zo dňa 11.8.2014 vyplýva, že otec maloletej nemá evidované žiadne odsúdenia.

Zo správy Dr. P. L., odborného lekára pre psychiatriu a psychoterapeutickú medicínu, so sídlom v M? dlingu súd zistil, že otec maloletej absolvoval u menovanej lekárky odborné psychiatrické vyšetrenie, v rámci ktorého lekárka uzavrela, že u menovaného neboli prítomné žiadne násilné prejavy, žiadna produktívna symptomatika, sústredenie a pamäť bežná, ťažkosti so zaspávaním a neprerušovaným spánkom, tendencia zamýšľania sa, žiadne akútne ohrozenie pre seba alebo iných. Diagnóza: akútne poruchy z vyťaženia, nespavosť, poruchy prispôsobenia sa, esenciálny tremor.

Súd v danom prípade upustil od vykonania dôkazu výsluchom maloletej, nakoľko vzhľadom na jej nízky vek a tomu zodpovedajúcu fyzickú a psychickú vyspelosť usúdil, že maloletá nie je ešte schopná vyjadriť

svoj názor k otázke jej návratu na územie Rakúska a takto získaný dôkaz objektívne z uvedených dôvodov nemôže slúžiť ako podklad pre rozhodnutie súdu.

Súd zamietol návrh matky na vykonanie dokazovania posúdením nahrávok zo stretnutia otca s dieťaťom kolíznym opatrovníkom z dôvodu, že v danom prípade sa nejedná o návrh na vykonania dokazovania súdom, ale účastníkom konania (kolízny opatrovník). Navyše súd pri posúdení návrhu prihliadol aj na skutočnosť, že ide o dôkaz získaný bez súhlasu otca, teda o dôkaz nelegálne získaný a preto neprípustný.

Podľa Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne záväzky.

Podľa o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25.10.1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. (ďalej len " "), cieľom tohto dohovoru je

a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a

b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.

Podľa

Premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak

a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a

b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.

Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona

alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody

platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.

Podľa

Ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa.

Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím.

Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.

Podľa

Bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že

a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo

b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie.

Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.

Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

Podľa

Rozhodnutie podľa tohto o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.

Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrhu otca je v danom prípade možné vyhovieť.

Súd mal preukázané, že maloletá E. J. (1,5 roka) sa narodila v Rakúsku počas trvania manželstva rodičov a ich pobytu v Republike Rakúsko. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú. Maloletá je štátnym občanom Republiky Rakúsko a Slovenskej republiky. Rodičia maloletej žili v spoločnej domácnosti v byte matky otca maloletej, spoločne vykonávali opatrovnícke právo k maloletej, otec pracoval a matka sa celodenne starala o maloletú. Ani jeden z rodičov pred 16.6.2014 nepodal na príslušnom súde v Rakúsku návrh na úpravu práv a povinnosti k maloletému dieťaťu. Rodina sa v polovici júna 2014 zdržiavala na Slovensku, v Piešťanoch, kde otec vlastnil byt a rodina tam chodila navštevovať príbuzenstvo z oboch strán. Otec dňa 15.6.2014 odišiel na tri dni do Rakúska za účelom plnenia pracovných povinností, následne sa mal vrátiť a rodina mala spoločne tráviť dovolenku na Slovensku. Matka dňa 16.6.2014 oznámila otcovi, že odchádza k svojim rodičom do Leopoldova. Odvtedy sa do Rakúska nevrátila, otec dieťa od 15.6.2014 po prvýkrát videl dňa 15.10.2014 v rámci asistovaného styku. Matka od 16.6.2014 dieťa na Slovensku neoprávnene zadržiava.

V zmysle Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa.

Neoprávneným premiestnením alebo zadržiavaním dieťaťa sa rozumie porušenie opatrovníckeho práva v danom prípade nadobudnutého zo zákona, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním a za predpokladu, že to právo sa skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa takto bolo vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností.

Súd dospel k záveru, že je nesporné, že maloletá E. J. mala obvyklý pobyt v Rakúsku. Krajiny obvyklého pobytu matka spochybňovala tvrdením, že rovnaký čas trávila s dieťaťom na Slovensku, čo preukazovala označením počtu kalendárnych dní strávených v oboch krajinách. Tento dôkaz posúdil súd ako absolútne nepostačujúci na preukázanie, že maloletá mala obvyklý pobyt v Slovenskej republike. Naproti tomu súd mal z listinných dôkazov predložených otcom maloletej za preukázané, že v danom prípade niet akýchkoľvek pochybností o tom, že obvyklý pobyt maloletej bol na území Rakúska, kde sa maloletá narodila, bola od narodenia prihlásená na trvalý pobyt, kde mala zabezpečenú zdravotnú starostlivosť, navštevovala pediatra. V konaní bolo preukázané, že rodina mala v Rakúsku stály príjem, nakoľko

otec maloletej v Rakúsku pracoval, matka maloletej bola krátko po uzatvorení manželstva s otcom maloletej, ešte pred narodením maloletej prihlásená v Rakúsku na trvalý pobyt. Otázku posúdenia výkonu opatrovníckeho práva zo strany otca maloletej súd vyhodnotil tak, že obaja rodičia maloletej svoje opatrovnícke právo riadne vykonávali. Rodičia žili v spoločnej domácnosti a spoločne zabezpečovali výchovu a potreby maloletej, otec zväčša po materiálnej stránke ako živiteľ rodiny, keďže matka pre útly vek maloletej v Rakúsku nepracovala a vykonávala celodennú osobnú starostlivosť o maloletú. Uvedený záver je v súlade so záverom rakúskeho justičného orgánu, ktorý v danom prípade ako justičný orgán krajiny obvyklého pobytu dieťaťa, cítiac sa vo veci rozhodovania o opatrovníckych právach k maloletej príslušný potvrdil rodičovské práva oboch rodičov maloletej. V danom prípade teda otec nadobudol opatrovnícke právo zo zákona, vykonával ho, pričom bez súhlasu otca matka nemohla rozhodnúť o mieste pobytu maloletého dieťaťa.

V ďalšom súd skúmal, či skutočne došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržiavaniu maloletého dieťaťa matkou na území Slovenskej republiky dňa 16.6.2014, kedy matka s maloletou bez súhlasu otca odišla z miesta, kde sa mala do návratu otca maloletej na Slovensku zdržiavať t.j. z Piešťan k svojim rodičom do Leopoldova, kde dňa 17.6.2014 prihlásila maloletú bez súhlasu otca na trvalý pobyt, čo bolo v konaní preukázané výpisom z registra obyvateľov. Matka sa následne spolu s maloletou zdržiavala v zariadení núdzového bývania pre ženy D. v obci C. P., odkiaľ sa vrátila aj s maloletou späť k svojim rodičom na adresu P. 9, A., kde sa s maloletou zdržiavala aj v čase rozhodovania súdu. Matka otcovi maloletej umožnila kontakt s maloletou len na základe intervencie súdu dňa 15.10.2014. Následne bol styk otca s maloletou upravený predbežným opatrením tunajšieho súdu zo dňa 29.10.2014, č.k. -206, právoplatným dňa 19.11.2014. Hoci sa matka v konaní bránila tým, že nie je pravdivé tvrdenie otca, že maloletá E. bola unesená, keďže sám otec matku s dieťaťom dňa 12.6.2014 priviezol na Slovensko a dňa 16.6.2014 matke zatelefonoval, aby kľúče od bytov v Rakúsku aj na Slovensku odovzdala susede, nakoľko ju on odhlásil z pobytu v Rakúsku, súd jej tvrdeniam prisvedčiť nemohol, nakoľko v konaní preukázané a podložené dôkazmi neboli. V danom prípade ani nebolo sporné, že dieťa nebolo na územie Slovenskej republiky premiestnené oprávnene, teda "unesené", nakoľko z tvrdení oboch rodičov zhodne vyplynulo, že rodičia prišli na Slovensko spoločne. Spornou v konaní bola otázka, či je dieťa na území Slovenskej republiky neoprávnene zadržiavané, pričom zo záverov vykonaného dokazovania uvádzaných vyššie jasne vyplynulo, že otec matke súhlas s pobytom maloletej na území Slovenskej republiky potom, čo matka opustila dňa 16.6.2014 s dieťaťom Piešťany a následne dieťa pred otcom ukrývala nedal, ani sa s pobytom maloletej na území Slovenskej republiky nezmieril.

Na základe všetkých uvedených skutočností mal súd za preukázané, že v danom prípade ide o neoprávnené zadržiavanie maloletej na území Slovenskej republiky od 16.6.2014, nakoľko otec nedal matke súhlas na pobyt maloletej E. na území Slovenskej republiky od 16.6.2014, kedy mu matka oznámila, že odchádza k rodičom do Leopoldova. Otec ako vyplynulo z jeho výpovede prišiel za rodinou dňa 19.6.2014 do Leopoldova, avšak bezúspešne, matka s dieťaťom sa pred ním ukrývali. Otec matke súhlas s vysťahovaním maloletej na Slovensko nedal a s neoprávneným zadržiavaním dieťaťa sa na území Slovenska nezmieril. Otec maloletej po 16.6.2014 podnikol príslušné právne kroky k zabezpečeniu návratu dieťaťa, kontaktoval príslušné orgány a 21.8.2014 po neúspešnej mediácii podal návrh na súd.

Súd považuje za potrebné uviesť, že najdôležitejšou zásadou, ktorou sa bez akejkoľvek pochybnosti riadi a Nariadenie, je zásada rešpektovania najlepšieho záujmu dieťaťa (preambula a odôvodnenie č. 12 a 13, čl. 12,15 a 23 Nariadenia, Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie). Pokiaľ ide o návrat dieťaťa do členského štátu jeho obvyklého pobytu je však zrejmé, že aj Nariadenie sú založené na zásade, že najlepší záujem dieťaťa v prípade jeho neoprávneného premiestnenia alebo zadržania vyžaduje okrem jedinej výnimky spočívajúcej v určitých presne stanovených prípadoch uvedených v článkoch 13 a 20 () v spojení s článkom 11 ods. 4 Nariadenia) vždy návrat dieťaťa. K uvedenému je treba uviesť ďalej to, že návrat dieťaťa do členského štátu jeho obvyklého pobytu neznamená nevyhnutne jeho návrat k opustenému rodičovi a jeho oddelenie od rodiča únoscu, keďže o týchto odlišných otázkach musí rozhodnúť príslušný súd do právomoci ktorého rozhodovanie o týchto otázkach prináleží, pričom zohľadní všetky emocionálne, psychologické a materiálne aspekty situácie a vo svojom rozhodnutí uprednostní najlepší záujem dieťaťa. Je preto ustanovenia Nariadenia a vykladať predovšetkým z hľadiska uvedených cieľov a zásad, keď ich základným cieľom bezpochyby nie je nepriznať žiaden praktický a právny dôsledok konaniu unášajúceho rodiča. Otázku

najlepšieho záujmu dieťaťa, je treba posudzovať i s prihliadnutím k tomu, že súd (ktorý má právomoc rozhodovať vo veci opatrovníctva) musí skúmať otázku opatrovníckeho práva s prihliadnutím na všetky okolnosti a prinajmenšom niektoré aspekty tohto skúmania, ako sú psychologické vyšetrenia, sociálne správy alebo prípadne priamy výsluch dieťaťa, spravidla vyžadujú prítomnosť dieťaťa. Komplikovanie a predlžovanie tohto procesu v dôsledku ponechania dieťaťa v členskom štáte, do ktorého bolo dieťa neoprávnene premiestnené, nemôže byť potom v jeho záujme.

Súd sa v konaní zaoberal aj závažnými tvrdeniami zo strany matky a to agresívnym a nevyspytateľným správaním otca, v dôsledku ktorého bola matka podľa jej udaní opakovane vystavovaná psychického nátlaku svojho manžela a ktorých preukázanie by malo znamenať nenariadenie návratu súdom, v zmysle článku 13 , na ktorý sa matka odvolávala. Z predložených dôkazov zo strany otca a matky maloletej, súčasťou ktorých bol aj záver z psychologického vyšetrenia otca, vykonaného na žiadosť matky, ktorá v konaní poukazovala na to, že pokiaľ nebude preukázané, že maloletej alebo jej zo strany otca maloletej nehrozí nebezpečenstvo nie je ochotná sa vrátiť, neboli odborným lekárom psychiatrom zistené žiadne prejavy akejkoľvek formy násilia. Otec tiež preukázal, že sa dobrovoľne podrobil vyšetreniu na prítomnosť THC v tele, ktorého výsledok bol negatívny, čím vyvrátil tvrdenie matky, že je pravidelným konzumentom marihuany v dôsledku konzumácie ktorej, dochádza u neho k zmenám v správaní. Rozporuplné sa vo svetle vykonaného dokazovania tak javia tvrdenia matky o agresivite otca a s tým spojené obavy o bezpečnosť maloletej aj z toho dôvodu, že z potvrdenia polície predloženého v konaní matkou je zrejmé, že sama matka v rámci podania trestného oznámenia na otca za vyhrážanie uviedla, že otec maloletej jej fyzicky nikdy neublížil. Bolo tiež preukázané, že otec nemá záznam v registri trestov. Skutočnosti o nepriliehavom správaní otca popísané matkou v jej písomnom vyjadrení otec popiera, matka tieto tvrdenia nepreukázala, tieto skutočnosti súd nezistil ani z priložených listinných dôkazov, v konaní tak nijakým relevantným spôsobom napriek pomerne rozsiahlemu dokazovaniu vo vzťahu k charakteru konania, nebola zistená dôvodnosť tvrdení uvádzaných matkou a jej obáv z návratu.

Z takto zisteného skutkového stavu teda nemal súd dostatočne preukázané skutočnosti o existencii hrozby, že dieťa, resp. jeho matka budú po návrate vystavené ujme, v dôsledku ktorej sa maloletá môže ocitnúť v neznesiteľnej situácii, avšak súd dospel k záveru, že vzhľadom na narušené vzťahy rodičov, prebiehajúce súdne pojednávania pred rakúskym súdom na návrh otca, odmietanie spolužitia v jednej domácnosti s otcom matkou, je v záujme maloletej skúmať, či sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho vrátení v zmysle čl. 11 ods.4 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, ktoré ako právo Európskej únie má prednosť pred Haagskym , súd nemôže odmietnuť vrátiť dieťa podľa čl. 13 písm b) Haagskeho , ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho vrátení. Súd preto konštatuje že má povinnosť pri svojom rozhodnutí zohľadniť nielen text , ale tiež nariadenia Rady ES, tzv. "Brusel II bis", ktorého vzťah k je komplementárny, t.j. v rámci európskej únie sa prednostne použije "Brusel II bis", pre rovnaký okruh otázok, ktoré rieši aj .

V danom prípade mal súd preukázané, že boli vykonané primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate, tak zo strany otca maloletej, ako aj zo strany justičných a sociálnych orgánov Republiky Rakúsko, nakoľko súd poznajúc úroveň a systém ochrany maloletých v Republike Rakúsko nemal žiadne pochybnosti o tom, že príslušné justičné a sociálne orgány v Rakúsku poskytnú po návrate maloletej a jej matke primeranú sociálnu pomoc a v prípade potreby aj ochranu. Otec v konaní preukázal zabezpečenie separátneho bývania pre matku a dieťa a finančné zabezpečenie matky formou zloženia sumy 2000,- Eur na účet matky ako výživné pre maloletú, na základe čoho mal súd jednoznačne preukázané, že v danom prípade návrat dieťa nevystaví fyzickej alebo duševnej ujme, ani ho inak neprivedie do neznesiteľnej situácie, nakoľko sa dieťa vracia do známeho sociálneho prostredia v ktorom pred 16.6.2014 žilo a vyrastalo, pričom v záujme dieťaťa bola dostatočne zabezpečená i možnosť návratu jeho matky. Matke a maloletému po príchode do Rakúska na základe rozhodnutia súdu bolo zabezpečené ubytovanie, finančná zábezpeka a ochrana.

Takto vykonaným dokazovaním súd nezistil žiadne dôvody pre ktoré by návrhu otca nemohol vyhovieť, a preto nariadil návrat maloletého dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu do Republiky Rakúsko, aby tak zabezpečil pôvodný stav pred neoprávneným zadržiavaním dieťaťa matkou od 16.6.2014 na území Slovenskej republiky.

O trovách konania rozhodol súd podľa , podľa ktorého môže súd o trovách konania rozhodnúť aj tak, že o nich rozhodne 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I, písomne, vo troch vyhotoveniach.

Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.