Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1462-2014.pdf
PDF · 77.63 KB
No categories available
1Er/1462/2014
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného Orange Slovensko, a. s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, proti povinnému B. H., A.. XX. X. XXXX, F. XX, Š. E. X. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom, Exekútorský úrad Košice, Kupeckého 29 pod sp. zn. EX 1791/14 o vymoženie sumy 460,36 eura s príslušenstvom o námietkach povinného proti exekúcii a o jeho námietkach proti predbežným trovám exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e v časti istiny v sume 460,36 eura.
II. Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
III. Námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie v y h o v u j e a tieto u r č u j e v sume 67,91 eura.
odôvodnenie:
Oprávnený požiadal dňa 23. 5. 2014 súdneho exekútora JUDr. Molnára o vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 460,36 eura s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 460,36 eura od 11. 12. 2009 do zaplatenia, ako aj trov konania vo výške 27,50 eura. Súdny exekútor bol dňa 9. 9. 2014 poverený vykonaním exekúcie.
Povinný podal v zákonnej lehote námietky proti exekúcii, v ktorých uviedol, že sumu 461,65 eura oprávnenému už uhradil. Z tohto dôvodu podáva aj námietky proti trovám exekúcie.
Oprávnený sa k námietkam proti exekúcii vyjadril tak, že eviduje všetky platby spomínané v námietkach povinného. Platby povinného boli síce v návrhu na vykonanie exekúcie uvedené, neboli však odpočítané z dlhu, preto žiada exekúciu zastaviť v časti istiny v sume 460,36 eura. Naďalej však trvá na úhrade úrokov z omeškania za obdobie od 11. 12. 2009 do 22. 5. 2013 v sume 114,89 eura, trov konania v sume 27,50 eura, ako aj trov exekúcie.
K námietkam povinného proti exekúcii:
Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov) splnením dlh zanikne.
Z citovaného ustanovenia § 50 Exekučného poriadku možno vyvodiť, že zánik nároku (hoci aj následkom splnenia dlhu) môže byť dôvodom pre vyhovenie námietkam proti exekúcii. Nie je však bez významu, kedy k plneniu došlo. Na plnenie uskutočnené pred vydaním exekučného titulu sa neprihliada, pretože to by znamenalo neprípustný zásah do právoplatného exekučného titulu. Musí teda ísť o plnenie poskytnuté po vzniku exekučného titulu, avšak najneskôr do začatia exekučného konania. V konaní o námietkach preskúmava exekučný súd existenciu prekážky výkonu exekúcie, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu, ale pred začatím exekúcie. Námietkami povinný sleduje, aby súd rozhodol, že exekúcia na majetok povinného sa nezačala oprávnene a aby exekúciu následne zastavil. Ak ide o prekážku, ktorá vznikla až po začatí exekúcie, námietky sa zamietnu, ale exekúcia sa zastaví v zmysle § 57 Exekučného poriadku, pretože počas exekúcie nastala niektorá zo skutočností tam ustanovená (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 M Cdo 3/2009 dostupné na webovej stránke Najvyššieho súdu).
Povinný predložil fotokópie poštových poukážok o platbách vykonaných pred vydaním platobného rozkazu (k vydaniu exekučného titulu došlo dňa 21. 4. 2011). Právoplatný platobný rozkaz súdu (majúci účinky právoplatného rozsudku vydaného v občianskom súdnom konaní) sa vyznačuje dvomi základnými znakmi, a to záväznosťou a nezmeniteľnosťou. Znak záväznosti (§ 159 ods. 2 O. s. p.) vyjadruje, že rozhodnutie je záväzné pre vymedzený okruh subjektov - v danom prípade pre účastníkov konania, ako aj pre všetky štátne orgány. Znak nezmeniteľnosti normatívne vyjadrený v § 159 ods. 3 O. s. p. odzrkadľuje právnu zásadu ne bis in idem uplatňovanú už v rímskom práve, podľa ktorej je zakázané opätovne rozhodovať v tej istej veci (otázke), resp. je prikázané rozhodovať o tej istej veci (otázke) iba raz. Právoplatné rozhodnutie súdu o nároku oprávneného preto založilo prekážku právoplatne skončenej veci (impedimentum rei iudicatae), ktorá by bola neprípustným spôsobom nabúraná, pokiaľ by exekučný súd nanovo preskúmaval otázku dôvodnosti nároku oprávneného v čase vydania exekučného titulu. Uvedené východiská našli svoj odraz v ustanovení § 50 Exekučného poriadku, ktoré určuje, že námietky proti exekúcii majú byť podané na základe okolnosti, ktoré nastali po vzniku (rozumej po vydaní) exekučného titulu. Najvyšší súd SR sa vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5 M Cdo 12/2007 k tejto otázke vyjadril nasledovne: "I v exekučnom konaní musí byť rešpektovaný zánik práva, pretože nútené vymáhanie už neexistujúceho práva je v rozpore so zásadami istoty a stability v súkromnoprávnych vzťahoch a zákazu zneužitia subjektívnych práv. Exekučný súd ale nemôže rešpektovať každý zánik práva. Z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátu orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnaj napr. R 47/1970)." Z uvedeného vyplýva, že v rámci exekučného konania súd nemôže prihliadnuť na úhrady, ktoré boli vykonané pred vydaním vymáhaného rozhodnutia, pretože týmto by v podstate revidoval výsledky sporového konania. Námietkam povinného z tohto dôvodu nebolo možné vyhovieť.
Medzi účastníkmi konania v súčasnosti nie je sporné, že povinný po vydaní exekučného titulu, avšak ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie uhradil vymáhanú istinu 460,36 eura. V rozsahu tejto sumy by boli naplnené podmienky na vyhovenie námietkam proti exekúcii, pretože v tejto časti nastal zánik vymáhanej pohľadávky. Nakoľko však oprávnený v tomto rozsahu žiadal exekúciu zastaviť, súd podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a § 57 ods. 3 Exekučného poriadku exekúciu v tejto časti zastavil, majúc za to, že po podaní návrhu na čiastočné alebo celkové zastavenie exekúcie súd je
povinný tento procesný návrh akceptovať bez ohľadu na to, či je podaný iný procesný návrh (vrátane námietok proti exekúcii) spochybňujúci oprávnenosť vymáhania predmetnej časti vymáhaného nároku.
Povinný tvrdil, že oprávnenému uhradil spolu sumu 461,65 eura. Čo sa týka platieb vykonaných po vydaní exekučného titulu, oprávnený uvedené platby uznáva s výnimkou platby v sume 0,84 eura dňa 19. 12. 2012, z predloženého daňového dokladu však vyplýva, že išlo o zaplatenie manipulačného poplatku a nie dlhu vymáhaného v predmetnej exekúcii. Oprávnený navyše uznal aj platby, o ktorých povinný dôkaz nepredložil, a to uhradenie sumy 2,- eur dňa 27. 2. 2012, sumy 20,- eur dňa 20. 2. 2013, sumy 30,- eur dňa 22. 3. 2013, sumy 30,- eur dňa 22. 4. 2013 a sumy 30,- eur dňa 22. 5. 2013. V tejto časti návrh na vykonanie exekúcie aj vzal späť. Možno preto uzavrieť, že povinný nepreukázal uhradenie vymáhaného nároku vo väčšom rozsahu, než v rozsahu sumy 460,36 eura. Povinný je pritom v zmysle exekučného titulu povinný uhradiť aj príslušenstvo istiny v podobe úrokov z omeškania v sadzbe 9% počnúc dňom 11. 12. 2009 do 22. 5. 2013 s prihliadnutím na vykonané čiastkové úhrady. Rovnako je povinný zaplatiť aj trovy sporového konania v sume 27,50 eura, ako aj trovy oprávneného v exekúcii, ktoré zatiaľ vznikli v sume 16,50 eura.
K námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie:
V upovedomení o začatí exekúcie boli predbežné trovy exekúcie určené predbežne vo výške 68,28 eura. Zmätočne vyznieva, že táto suma sa mala skladať z odmeny vo výške 190,50 eura, odmeny za spísanie návrhu v sume 16,60 eura, z hotových výdavkov v sume 6,80 eura a z dane z pridanej hodnoty v sume 42,78 eura, keďže súčet týchto nárokov nepredstavuje sumu 68,28 eura.
Podľa § 201 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Keďže návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne aspoň v rozsahu uplatneného príslušenstva, v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku trovy exekúcie hradí povinný. Trovy exekúcie zahŕňajú účelne vzniknuté trovy oprávneného, ako aj trovy súdneho exekútora. Ako to vyplýva z odôvodnenia výroku č. I. tohto uznesenia, v konaní bolo preukázané, že oprávnený podal návrh na vymoženie istiny v sume 460,36 eura neodôvodnene, keďže táto čiastka bola v čase podania návrhu už uhradená. Táto skutočnosť má vplyv aj na určenie výšky odmeny súdneho exekútora za vykonanie exekúcie. Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu. Týmto predpisom je vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška"). Vyhláška komplexným spôsobom určuje, aké nároky má súdny exekútor v súvislosti s náhradou trov exekúcie. Predbežné trovy exekúcie teda musia obsahovať výlučne nároky plne podložené touto vyhláškou. Súdny exekútor má v súčasnosti nárok na zaplatenie svojej odmeny, ktorá v zmysle § 4 a § 5 ods. 1, 2 vyhlášky činí minimálnu sumu 33,19 eura, keďže do základu pre jej určenie možno zahrnúť len nezaplatené úroky z omeškania a trovy sporového konania. Za spísanie návrhu prislúcha odmena v sume 16,60 eura podľa § 21a vyhlášky. Okrem odmeny má súdny exekútor v zmysle § 22 a § 23 vyhlášky nárok na náhradu hotových výdavkov v sume 6,80 eura. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, predbežné trovy exekúcie sa zvyšujú o túto daň v sume 11,32 eura (20% zo sumy 56,59 eura). Z uvedeného dôvodu súd námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie vyhovel a tieto určil v sume 67,91 eura.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.